Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlavná americká odborová organizácia odmietla podporiť Harrisovú aj Trumpa

Jeden z najvplyvnejších amerických odborových zväzov, International Brotherhood of Teamsters (IBT), prvýkrát od roku 1996 odmietol vyjadriť podporu jednému z kandidátov na post prezidenta Spojených štátov.

Odborová organizácia má približne 1,3 milióna členov v USA a Kanade. IBT tvrdí, že prieskum medzi jej radovými členmi nezistil „jednoznačnú podporu" voči žiadnemu z kandidátov, hoci dva z jej nedávnych prieskumov naznačili jednoznačnú podporu republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa.

Tento krok je veľkou ranou pre úsilie demokratickej kandidátky Kamaly Harrisovej získať voličov z robotníckej triedy mesiac a pol pred voľbami novej hlavy štátu. Podpora odborov mala podľa BBC potenciál zmobilizovať tisíce ich členov, ktorí žijú, pracujú a volia v rozhodujúcich štátoch - Pensylvánia, Michigan a Wisconsin.

Krátko po tomto oznámení niektoré regionálne rady IBT, ktoré zastupujú viac ako pol milióna členov v štátoch Michigan, Wisconsin, Nevada a Kalifornia, oznámili, že podporujú Harrisovú.

„Zatiaľ čo Donald Trump hovorí, že štrajkujúci pracovníci by mali byť prepustení, viceprezidentka Harrisová počas celej svojej kariéry stála pevne na strane organizovaných zamestnancov," uviedla hovorkyňa demokratickej kampane Lauren Hittová.

Odborová organizácia - koalícia členov, ktorá zahŕňa vodičov nákladnej dopravy, skladníkov a pilotov leteckých spoločností - sa už dlho považuje za politicky rôznorodú. Predseda IBT Sean O'Brien, ktorý je na čele organizácie od roku 2022, sa snaží nadviazať kontakty s republikánmi.

Rada IBT sa však stretla aj s prezidentom USA Joeom Bidenom ešte predtým, než sa vzdal kandidatúry, ako aj s ďalšími kandidátmi Robertom F. Kennedym ml. a Cornelom Westom.

O'Brien sa stal prvým šéfom IBT, ktorý vystúpil na republikánskom národnom zhromaždení. Trumpa pochválil ako „tvrdého chlapa", avšak priamu podporu mu nevyslovil. O'Brien a ďalší vedúci predstavitelia odborov zároveň pri viacerých príležitostiach uznali, že Biden je „skvelý pre odbory".

(tasr)

Minúta  |  

Šéf ruskej Dumy: Útoky západnými raketami na nás povedú k svetovej jadrovej vojne

Predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin vo štvrtok vyhlásil, že ukrajinské údery na ruské územie prostredníctvom Západom dodaných rakiet by viedli k svetovej jadrovej vojne.

Reagoval tak na štvrtkové uznesenie Európskeho parlamentu (EP), v ktorom europoslanci vyzvali na zrušenie obmedzení, ktoré Ukrajine bránia používať západné zbraňové systémy proti vojenským cieľom v Rusku.

„Rusko odpovie tvrdo a použije silnejšie zbrane," uviedol Volodin, ktorý je blízkym spolupracovníkom prezidenta Vladimira Putina. Podľa Volodina sa zdá, že Západ zabudol na obrovské obete, ktoré Sovietsky zväz vynaložil v druhej svetovej vojne.

Varoval tiež, že Európania by si mali uvedomiť, že ruskej medzikontinentálnej balistickej rakete RS-28 Sarmat, v kódovaní Severoatlantickej aliancie nazývanej Satan II, by trvalo len tri minúty a 20 sekúnd, kým by zasiahla Štrasburg.

Ruskí predstavitelia sa nukleárnym úderom voči Európe vyhrážajú pravidelne od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Tieto vyhrážky sa objavujú najmä počas diskusií o dodávkach nových západných zbraňových systémov Ukrajine.

Storm Shadow, najhorúcejší adept

Pripomeňme, že v súčasnosti sa najviac hovorí o uvoľnení pravidiel pre britské riadené strely dlhého doletu Storm Shadow, ktoré pre svoje navádzanie potrebujú aj americké dáta. Prezident USA Joe Biden a britský premiér Keir Starmer však po nedávnom stretnutí vo Washingtone svoje rozhodnutie vo veci odložili.

Líder britských labouristov po stretnutí vyhlásil, že on a Biden budú teraz o pláne rokovať „so širšou skupinou jednotlivcov“ na Valnom zhromaždení OSN, ktoré sa bude konať koncom septembra v New Yorku.

V čom je problém podľa Putina

Viacerí ruskí predstavitelia vrátane prezidenta Putina už skôr varovali, že ak Západ pre Ukrajinu uvoľní obmedzenia spojené s používaním ďalekonosných zbraní, bude to znamenať, že NATO vstúpi do priamej vojny s Ruskom.

Šéf Kremľa vysvetlil, že problémom z ruského pohľadu nie sú samotné zásahy hlboko do ruského územia, čo Kyjev vykonáva už v súčasnosti, ale skutočnosť, že tieto zbrane nie je možné použiť bez spravodajských údajov zo západných satelitov a bez priamej obsluhy západným vojenským personálom.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Konsolidácia verejných financií sa nemala dotknúť zdravotníctva, tvrdí Dolinková

Konsolidácia verejných financií sa vôbec nemala dotknúť už dnes dosť skúšaného zdravotníctva. Myslí si to ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas). Dodala, že politikárčenie v tomto období nepomôže.

Ministerka deklaruje, že jej rezort robí opatrenia na zefektívnenie manažmentu. Uviedla to v reakcii na kritiku opozície aj komory sestier, že konsolidácia má zobrať zdravotníctvu takmer 260 miliónov eur.

„Osobne si myslím, že konsolidácia verejných financií sa vôbec nemala dotknúť už dnes dosť skúšaného zdravotníctva. Reptania a hádky nám v tomto zložitom období nepomôžu. Je potrebné sa zomknúť a nie politikárčiť. Najmä, keď je všetkým známe, že tento problém nevznikol dnes ani pred rokom," uviedla Dolinková v stanovisku, ktoré TASR zaslal komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR.

Na MZ sa podľa ministerky systematicky a kontinuálne robia opatrenia, ktorých cieľom je zefektívnenie manažmentu riadenia celého rezortu. „Pracujeme na vyriešení vzniknutých problémov a nastavení systému tak, aby sa v budúcnosti takéto problémy čo možno najviac eliminovali," doplnila.

Opozičné strany poukázali na to, že navrhovaná konsolidácia môže spôsobiť kolaps zdravotníctva. Kritizujú, že ministerka voči tejto zmene nebojuje. Podľa opozície tak hrozí odchod slovenských zdravotníkov do zahraničia, predĺženie čakacích lehôt, ako aj zvýšenie poplatkového zaťaženia pacientov. Balík konsolidácie má obsahovať aj návrh transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, SaS to víta, hnutie Slovensko ani PS v tom význam nevidí.

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) odmieta konsolidačné opatrenia vlády, ktoré ohrozia rast miezd sestier, pôrodných asistentiek a zdravotníckych pracovníkov. Upozorňuje, že to ešte viac prehĺbi už terajší nedostatok zdravotníckeho personálu.

Súčasťou konsolidácie má byť okrem iného aj spomalenie valorizácie platov zdravotníkov v ambulantnom i nemocničnom sektore na tri percentá na jeden rok.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelské stíhačky rušili v Bejrúte prejav vodcu Hizballáhu. Hovoril o vyhlásení vojny

Na sociálnych sieťach sa objavili videá, ktoré zachytávajú stíhačky židovského štátu pri tom, ako lietajú nízko a vypúšťajú svetlice. Sonické tresky pripomínajúce výbuchy bômb medzi obyvateľmi vyvolali paniku.

Hasan Nasralláh v prejave priznal, že Hizballáh dostal "vážnu a bezprecedentnú ranu". Podľa jeho mienky chcel Izrael v utorok a v stredu útokmi pomocou telekomunikačných zariadení zabiť až 5-tisíc ľudí.

"Nepriateľ prekročil všetky hranice a červené línie," dodal šéf Hizballáhu. Podľa neho sa výbuchy dajú považovať za vyhlásenie vojny.

Výbuchy, ktoré zasiahli Libanon, boli podľa Nasralláha "veľkou teroristickou operáciou, aktom genocídy a masakrom". Vodca Hizballáhu vyhlásil, že Izrael čaká "tvrdá odplata a spravodlivý trest" tam, kde to očakáva, i tam, kde to nečaká.

Izrael sa k utorkovým a stredajším výbuchom telekomunikačných zariadení v Libanone neprihlásil. Renomované médiá s odvolaním sa na početné zdroje ale tvrdia, že za výbuchmi stoja izraelské tajné služby.

Explózie podľa poslednej bilancie spôsobili 37 úmrtí a zranenia tisícok ľudí vrátane žien či detí.

https://twitter.com/MarioLeb79/status/1836775929684631959?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1836775929684631959%7Ctwgr%5E00c028d025680fd988d0c6056e5ebc04312f9171%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fwww.timesofisrael.com%2Fliveblog_entry%2Fisraeli-warplanes-buzz-beirut-break-sound-barrier-as-nasrallah-gives-speech%2F

(mm)

Minúta  |  

Tenis: Šramková zdolala Linetteovú v 2. kole turnaja WTA v Hua Hin

Slovenská tenistka Rebecca Šramková sa prebojovala už do štvrťfinále dvojhry na turnaji WTA v thajskom meste Hua Hin.

Finalistka minulotýždňového turnaja v tuniskom Monastire zvíťazila vo štvrtkovom súboji 2. kola nad štvrtou nasadenou Poľkou Magdou Linetteovou 7:6 (5), 6:4 za 2:18 h.

Šramkovej (102. v rebríčku WTA) sa podaril cenný skalp hráčky, ktorá je vo svetovom rebríčku o 59 miest vyššie. Jej štvrťfinálovou súperkou bude Chorvátka Jana Fettová, ktorá medzi najlepšiu osmičku postúpila bez boja.

(tasr)

Minúta  |  

Slovak Press Photo pozná svojich víťazov. Ich práce sú vystavené na námestí v Bratislave

Vyhlásenie výsledkov 13. ročníka Slovak Press Photo je spojené s vernisážou výstavy víťazných fotografií na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a premietania súťažných videí v priestoroch Zichyho paláca.

Do súťaže sa prihlásilo 204 fotografov zo Slovenska, krajín V4 a Ukrajiny, ktorí spolu zaslali 1 876 fotografií. Do kategórie krátke video sa prihlásilo 14 autorov. Informovali o tom vo štvrtok organizátori súťaže, podľa ktorých je dôležitým faktom to, že sa prihlásili fotografi, ktorí pracujú pre medzinárodné agentúry a majú mnoho ocenení za svoju prácu.

Pozitívne však prekvapila aj študentská kategória, s ktorou porota vyjadrila veľkú spokojnosť. “Po dlhšej prestávke sa zvýšila kvalita študentských prác, študenti po kríze pandémie majú opäť chuť pracovať,” zhodnotila úroveň súťažných prác v študentskej kategórii garantka projektu Jana Hojstričová.

Triumfoval záber atentátu na premiéra

Víťazom hlavnej ceny Grand Prix 2024 sa stal profesionálny fotograf Radovan Stoklasa, ktorému sa ako jedinému prítomnému fotoreportérovi podarilo zachytiť dramatický moment atentátu na premiéra Roberta Fica.

"Je to pre mňa veľká satisfakcia po 25 rokoch spravodajstva, keď denne vyrážate, idete na témy, ktoré sú často nudné, sú to povinné jazdy. Nerobíte tú prácu preto, že by ste chceli dostať ocenenie, ale keď ocenenie príde po toľkých rokoch, tak si to veľmi vážim,“ uviedol víťaz hlavnej ceny súťaže.

[link url = https://standard.sk/734140/stoklasa-15-minut-po-atentate-na-fica-mal-moje-zabery-new-york-times-a-cely-svet]

Krátke video

Organizátori v tomto ročníku znovu otvorili aj medzinárodnú kategóriu krátke video do ktorej sa prihlásilo 14 autorov. Spomedzi všetkých autorov, ktorí mali veľmi tesné výsledky, vyhral Robo Mihály s dokumentárnou esejou, ktorá ako píšu organizátori "nastavuje zrkadlo súčasnej slovenskej spoločnosti".

"Pôvodne bol môj projekt Najkrajší kút v šírom svete zamýšľaný ako bakalársky film na Vysokej škole múzických umení, ale stal sa z toho taký dlhodobejší projekt, ktorý stále pokračuje. Zaznamenávame rôzne udalosti, ktoré sa v krajine dejú pričom sú to väčšinou udalosti politického charakteru," vysvetlil Mihály.

"Najsilnejší moment vo filme je pre mňa asi rozhovor s pánom Vladimírom Strmeňom, jedným z posledných žijúcich partizánov," dodal.

Víťaz kategórie krátke video Robo Mihály. Foto: Damián König/Štandard

V kategórii Šport získal prvé miesto fotoreportér TASR a vedúci obrazovej redakcie Michal Svítok za samostatnú fotografiu Olympijské pereje. "Záber pochádza zo série snímok z pretekov vodného slalomu počas Olympijských hier v Paríži 2024. Prvýkrát som fotografoval preteky kayak cross. Táto kategória bola veľmi fotogenická a dynamická," povedal pre TASR Svítok. V športovej kategórii uspel aj fotograf András Á. Cséfalvay za sériu snímok Súťaž v tlaku na lavičke v Nitre.

V kategórii Príroda a životné prostredie zvíťazil fotoreportér TASR Jaroslav Novák s fotografiou Bratislavský downtown počas hmly. "Na tú fotku som čakal dva alebo tri roky, chodil som na to miesto pravidelne, šiel som tam asi desaťkrát a vždy za hmly som čakal na inverziu," opísal pre TASR Novák víťazný záber, ktorý vznikol na Kolibe.

Osobitná cena

Osobitnú cenu, Grant Bratislavy 2024 na tému “Inklúzia vo vzdelávaní", získal projekt Hranice inklúzie od Kristíny Seidlovej, ktorá sa zamerala na architektúru škôl zo 60. až 70. rokov.

"Vtedy prebehla obrovská reforma školstva a veľmi kriticky, experimentálne a slobodne sa pristupovalo k priestoru školy a definovalo sa nanovo, ako má vyzerať dobrá škola. Preto mňa zaujíma ten priestor ako taký a či dokáže byť inkluzívny a slobodný," vysvetlila mladá fotografka.

Osobitnú cenu, Grant Bratislavy 2024 na tému “Inklúzia vo vzdelávaní", získal projekt Hranice inklúzie od Kristíny Seidlovej, ktorá sa zamerala na architektúru škôl zo 60. až 70. rokov. Foto: Damián König/Štandard

Dominovali tragické udalosti

Podľa riaditeľky súťaže Jany Garvoldtovej v jej aktuálnom ročníku dominovali témy tragickej udalosti, ktorá výrazne rezonovala v celej našej spoločnosti. Viacero súťažiacich mapovalo vo svojich prácach rôzne sociálne problémy, ochranu životného prostredia, klimatickú krízu a vojnu na Ukrajine a jej následky.

Organizátori zároveň na tlačovej besede avizovali, že majú finančné ťažkosti pokryť náklady celej súťaže, nakoľko nedostali tento rok dostatočnú podporu zo strany strategických grantových štruktúr. Spustili preto crowdfundigovú kampaň s prvým míľnikom 5-tisíc eur a druhým 10-tisíc eur.

(dak/tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.