Preskočiť na obsah
  |  

Foto: Astronomická snímka dňa NASA zachytáva Spišský hrad

Autorom fotografie s názvom „A Hazy Harvest Moon“ (Hmlistý dožinkový spln) je astronóm Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave. Snímka vznikla neďaleko Spišského podhradia a ukazuje priebeh čiastočného zatmenia Mesiaca v stredu 18. septembra ráno.

Informuje o tom Česko-Slovenská Astronomická tlačová agentúra s tým, že snímka je výsledkom takzvaného multiexpozičného snímania – naskladaním záberov urobených v pravidelných intervaloch v priebehu približne 2,5 hodinového časozberného snímania. Zatmenie bolo podľa agentúry dobre pozorovateľné z celého slovenského územia od 4. hodiny rannej až do svitania, najvýraznejšie bolo o 4.44 hod.

"Záber zobrazuje nielen polohy Mesiaca, ako sa postupne vplyvom zemskej rotácie presúval nad ikonickým slovenským hradom z 12. storočia, ale aj priebeh zatmenia, ktoré končí západom Mesiaca nízko nad obzorom," píše agentúra. Na sekvencii tiež vidieť, ako sa Mesiac pri klesaní nízko nad obzor postupne zafarboval do červena.

„Zachytiť vzácny astronomický jav nad Spišským hradom som túžil už niekoľko rokov, ale bohužiaľ sa na jeho vrchných hradbách posledné dva roky nachádzal žeriav, ktorý akúkoľvek peknú kompozíciu výrazne kazil. Našťastie ho na konci roka 2023 demontovali,“ povedal Horálek.

„Tohtoročné zatmenie ma k hradu opäť lákalo, pretože jav sa mal odohrať nízko nad obzorom a teda s hradom sa mohol dať veľmi krásne nakomponovať. V priebehu fotenia sa ale začala tvoriť veľmi hustá hmla, takže dokončiť tento záber nebolo vôbec jednoduché. Nakoniec sa ale podarilo a o to viac ma teší, že môžem Slovensko reprezentovať vo svete prostredníctvom prestížnej a celosvetovo sledovanej astronomickej snímky dňa NASA,“ dodáva Horálek.

Agentúra pripomína, že nejde o jeho prvý záber zo Slovenska, ktorý NASA publikovala. V minulosti zviditeľnil Ľubovniansky hradprešovské treťohorné sopky alebo Park tmavej obohy Poloniny.

(mas)

  |  

Seniorka v Prievidzi naletela podvodníkom. Do igelitky zabalila 100-tisíc eur, ktoré vyhodila z balkóna

Neznámy páchateľ ju kontaktoval telefonicky, predstavil sa ako jej vnuk Šimon a oslovil ju výrazom „starká“, čím vzbudil jej dôveru.

Počas hovoru 62-ročnú seniorku presvedčil, že spolu s jeho matkou naliehavo potrebujú peniaze na neodkladnú platbu, ktorú musia uhradiť do siedmich minút. Seniorku vyzval, aby všetky peniaze, ktoré má doma, vložila do igelitovej tašky, informuje na facebooku polícia.

Dôverčivá žena zbalila do tašky celkovo 100-tisíc eur, pričom 50-tisíc eur boli jej vlastné úspory a zvyšných 50-tisíc eur patrilo jej dcére. Páchateľ jej následne prikázal, aby vyšla na balkón a zakričala meno „Milan". Keď tak urobila, druhý páchateľ, ktorý čakal pod balkónom, prevzal od nej igelitku s peniazmi a okamžite ušiel.

Polícia vyzýva verejnosť, aby bola obozretná a v prípade podozrivých telefonátov si overila informácie u svojich príbuzných alebo kontaktovala políciu na čísle 158. Dôrazne varuje pred podobnými podvodmi, ktoré sa často zameriavajú na seniorov a zneužívajú ich dôverčivosť. Včasná informovanosť a opatrnosť sú podľa polície kľúčové na to, aby sa zabránilo takýmto podvodom, ktoré seniorom často spôsobujú nenahraditeľné finančné straty.

(mm)

  |  

Rezort vnútra vybral dve nehnuteľnosti na bývanie ústavných činiteľov

Prezidentská vila na Slavíne je podľa ministra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) z bezpečnostného a technického hľadiska nepoužiteľná.

„Prebieha prieskum trhu a budeme sa snažiť v nejakom ponukovom konaní nájsť vhodnú nehnuteľnosť," vyhlásil Šutaj Eštok. Rekonštrukcia budov do bezpečnostného štandardu nebude podľa ministra stáť „zásadné sumy".

Nárok na štátom zabezpečené bývanie vznikol prezidentovi SR, predsedovi parlamentu a premiérovi po prijatí lex atentátu v súvislosti s atentátom na Roberta Fica (Smer).

(tasr)

  |  

Poľsko po druhýkrát rozširuje oblasť, pre ktorú platí stav živelnej pohromy

Poľská vláda v piatok rozšírila stav živelnej pohromy o štyri nové okresy v Dolnosliezskom vojvodstve na juhu Poľska. Minister vnútra Tomasz Siemoniak po najnovšom rozšírení uviedol, že vláda bude toto opatrenie upravovať toľkokrát, koľko bude nutné.

Tamojšia vláda vyhlásila stav živelnej pohromy v niekoľkých oblastiach na juhu a juhozápade Poľska v pondelok, ako reakciu na povodne po rekordne silných dažďoch. V utorok premiér Donald Tusk rozhodol o rozšírení tejto oblasti o niekoľko ďalších okresov v Dolnosliezskom a Opolskom vojvodstve.        

Povodňová situácia v Poľsku je podľa najnovších údajov národnej hydrologickej a meteorologická služby (IMGW) stabilná. Hladina rieky Odra klesá aj v meste Vroclav na juhozápade Poľska, kam povodňová vlna dorazila v noci na štvrtok. Menšie zvýšenie hladiny bola zaznamenané na dolnom toku Odry.

(tasr)

  |  

Chlapec, ktorý vypadol z tretieho poschodia školy, si len chcel počas prestávky otvoriť okno

Pre len 11-ročného chlapca bola Kľučka od okna vysoko, použil preto na to lavicu. Nešťastne ale z okna vypadol a po páde z výšky približne 13 metrov dopadol na betónový chodník.

Záchranárov privolali okamžite po tom, ako si incident všimla okoloidúca žena. Rýchla pomoc dorazila na miesto a po prvotnom oživovaní chlapca v kritickom stave letecky previezli do nemocnice v Košiciach, kde je vo veľmi vážnom stave, informuje portál tvnoviny.sk.

Podľa informácií zo školy ide o nešťastnú náhodu a vylučuje sa možnosť šikany. Polícia prípad vyšetruje a začala už trestné stíhanie.

(mm)

  |  

Európska únia poskytne Ukrajine pôžičku 35 miliárd eur, oznámila von der Leyenová

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie (EK) oznámil, že Ukrajina plánuje pôžičku využiť na investície do svojej protivzdušnej obrany, energetiky a tiež na nákup zbraní.

Pôžička je podľa Reuters súčasťou rozsiahlejšieho plánu, ktorým chcú krajiny G7 získavať finančné prostriedky z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

"Neustále ruské útoky znamenajú, že Ukrajina potrebuje nepretržitú podporu EÚ," napísala na margo pôžičky v príspevku na sociálnej sieti X. "Ide o ďalší významný príspevok EÚ k obnove Ukrajiny," dodala predsedníčka EK v tejto súvislosti.    

Rusko vyradilo na Ukrajine energetickú infraštruktúru s výkonom deväť gigawattow (GW), čo podľa skoršieho vyjadrenia von der Leyenovej predstavuje "energetický ekvivalent troch pobaltských štátov". Zámerom EÚ je podľa nej obnoviť na Ukrajine výkon v hodnote 2,5 GW a zároveň zvýšiť vývoz elektriny na Ukrajinu na celkovo dva gigawatty.        

Skupina krajín G7 zmrazila krátko po ruskej invázii na Ukrajinu z februára 2022 ruské finančné aktíva v hodnote približne 268 miliárd eur. Krajiny G7 prisľúbili, že tieto prostriedky použijú na pomoc Ukrajine, no následne dlhé mesiace diskutovali o tom, ako presne by takýto mechanizmus mohol fungovať.        

Členské krajiny EÚ sa v máji dohodli, že 90 percent výnosov z týchto aktív má ísť na vojenskú pomoc Ukrajine a zvyšných desať percent na podporu Kyjeva inými spôsobmi.

(tasr)