Preskočiť na obsah
  |  

Igor Matovič počas pochodu za život v Košiciach ostro kritizoval Ficovu vládu

Šéf hnutia Slovensko v nedeľu zdôraznil význam ochrany života od počatia. Nevyhol sa pritom kritike koalície, ktorá má podľa neho osobnú zodpovednosť za rozhodnutie žien podstúpiť potrat.

Igor Matovič sa na pochode zúčastnil v sprievode ďalších politikov z hnutia Slovensko, vrátane exministra zdravotníctva Mareka Krajčího a poslanca Rastislava Krátkeho.

Vo videu na sociálnych sieťach vysvetlil, že aj nenarodené deti si zaslúžia ochranu a vyjadril nesúhlas s názormi, ktoré ich označujú za „zhluk buniek“.

Matovič tiež ostro odsúdil tých, ktorí sa napriek finančným možnostiam rozhodnú pre potrat, čo označil za „vedomú vraždu bezbranného človeka.“ Zároveň apeloval na politikov, aby podnikali kroky na zníženie počtu potratov, najmä tých zo sociálnych dôvodov.

„Na tieto pochody budem chodiť, lebo je to moje presvedčenie,” povedal Matovič.

Bývalý premiér sa v rámci prejavu pochválil prorodinnými opatreniami jeho vlády, ktoré podľa neho prispeli k lepšiemu postaveniu rodín. Kritizoval však súčasnú vládu Roberta Fica (Smer), ktorá podľa neho tieto opatrenia v rámci ekonomickej konsolidácie ruší.

„Politici majú priamu osobnú zodpovednosť, ak vytvoria také prostredie, že matky zabíjajú svoje deti,” vyhlásil expremiér.

(mm)

  |  

Rýchlostná cesta R1 je v Banskej Bystrici plne prejazdná v oboch smeroch

Úsek rýchlostnej cesty R1 v banskobystrickej mestskej časti Kremnička, ktorý bol niekoľko dní uzavretý pre havarijný stav mosta, je v nedeľu večer pre autá opäť plne prejazdný v oboch smeroch.

Banskobystrická krajská polícia na sociálnej sieti poznamenala, že cesta I/69 medzi Zvolenom a Banskou Bystricou je rovnako plne prejazdná v oboch smeroch.

Most v Banskej Bystrici vo štvrtok (19. 9.) náhle uzavreli pre havarijný stav a spolu s ním aj úsek rýchlostnej cesty R1 pod ním.

Demolovať most začali v sobotu (21. 9.) v skorých ranných hodinách. V nedeľu ráno samospráva informovala, že most je zbúraný. V sobotu v nočných hodinách sa totiž podarilo odstrániť aj krajnú časť mosta a druhý pilier mostnej konštrukcie.

(tasr)

  |  

Kremeľ: Z krajín EÚ tradičné ruské hodnoty neohrozujú len Slovensko a Maďarsko

Zoznam krajín, ktoré podľa Moskvy ohrozujú tradičné ruské hodnoty, zahŕňa 47 štátov. Väčšina z nich sú členmi Európskej únie a NATO.

Na zozname Moskvy sa ocitli tie krajiny, ktoré podľa ruskej vlády „vnucujú neoliberálne hodnoty, ktoré sú v rozpore s tradičnými ruskými hodnotami“.

Slovensko a Maďarsko sú jedinými štátmi EÚ, ktoré na zozname nefigurujú. Výnimkou v rámci NATO je ešte Turecko.

Ruský premiér Michail Mišustin, ktorý zoznam schválil, avizoval, že krajiny, ktoré nezdieľajú ruské hodnoty, môžu v budúcnosti očakávať, že Moskva im nebude poskytovať humanitárnu pomoc, referuje ukrajinská Pravda.

Aj keď Slovensko a Maďarsko nie sú na tomto zozname, obe krajiny zostávajú na zozname nepriateľských štátov Ruskej federácie, kde boli zaradené krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. 

(mm)

  |  

Trump vylúčil, že bude v roku 2028 opäť kandidovať

Americký republikánsky kandidát na post prezidenta Donald Trump vylúčil možnosť opätovnej kandidatúry v prezidentských voľbách v roku 2028, ak v nadchádzajúcich novembrových voľbách neuspeje.

V odpovedi na otázku, či by v prípade prehry opäť kandidoval, 78-ročný bývalý prezident pre americký webový portál Full Measure povedal: „Nie, nebudem už kandidovať. Myslím si, že to stačilo. Bude to všetko. Vôbec to tak nevidím." Trump bol v Bielom dome v rokoch 2017-2021.

Miliardár však vyjadril nádej, že v deň hlasovania 5. novembra bude pri volebných urnách „úspešný". Trump v súčasnosti vedie nad demokratickou kandidátkou a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, a to aj v kľúčových štátoch, ktoré často rozhodujú tesné voľby v USA.

Demokratická strana zaznamenala opätovnú podporu po júlovom odstúpení prezidenta Joea Bidena ako svojho kandidáta po jeho katastrofálnej televíznej debate s Trumpom.

Trump v roku 2020 prehral s Bidenom, ale odmietol sa zmieriť s porážkou, pobúril svojich priaznivcov tvrdením, že voľby boli „ukradnuté", a podporil konšpiračné teórie.

Horliví Trumpovi priaznivci 6. januára 2021 vtrhli do amerického Kapitolu a pokúsili sa na základe jeho výrokov zastaviť potvrdenie volebných výsledkov.

Republikán sa v uplynulých mesiacoch niekoľkokrát odmietol zaviazať k bezpodmienečnému uznaniu výsledku nadchádzajúcich prezidentských volieb.

Harrisová prijala pozvanie od spravodajskej televíznej stanice CNN do októbrovej predvolebnej debaty. Oznámil to v sobotu jej volebný tím, ktorý zároveň vyzval Trumpa, aby sa na debate zúčastnil. Debata, na ktorú Harrisová prijala pozvanie, by sa mala uskutočniť 23. októbra.

Harrisová a Trump sa stretli v prvej a možno jedinej spoločnej predvolebnej debate, ktorú odvysielala televízna stanica ABC 10. septembra. Trump tvrdí, že debatu vyhral, aj keď viaceré prieskumy naznačujú opak. Niekoľko dní po debate Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social vylúčil ďalšiu debatu so svojou protikandidátkou.

Trump absolvoval v júni debatu tiež s Bidenom, ktorý krátko na to odstúpil zo súboja o prezidentský post.

(tasr, afp)

  |  

Rýchlostná cesta R1 v Banskej Bystrici bude v nedeľu večer opäť prejazdná

Úsek rýchlostnej cesty R1 v banskobystrickej mestskej časti Kremnička, ktorý bol niekoľko dní uzavretý pre havarijný stav mosta, bude v nedeľu večer pre autá opäť prejazdný. Informoval o tom primátor mesta Ján Nosko.

Banskobystrická krajská polícia na sociálnej sieti poznamenala, že rýchlostná cesta R1 je aktuálne prejazdná len v smere od Zvolena. Cesta I/69, stará cesta, medzi Zvolenom a Banskou Bystricou, je plne prejazdná v oboch smeroch.

Primátor dodal, že zbúraný most bol dôležitý pre dopravu a začnú tak s prípravou projektu výstavby nového. „Je nevyhnutné postaviť ho, keďže v budúcnosti plánujeme aj komplexnú rekonštrukciu Radvanského mosta," objasnil.

Nosko dodal, že zlý stav mostov nie je iba problémom Banskej Bystrice. „Preto budeme iniciovať stretnutie Únie miest Slovenska, Združenia miest a obcí Slovenska i samosprávnych krajov SK8 na tému národného programu opravy mostov," zdôraznil.

Demolovať most začali 21. septembra v skorých ranných hodinách. V nedeľu ráno samospráva informovala, že most je zbúraný.

V sobotu v nočných hodinách sa totiž podarilo odstrániť aj krajnú časť mosta a druhý pilier mostnej konštrukcie.

(tasr)

  |  

Scholzova SPD vedie tesne pred AfD. Sú známe prvé výsledky po voľbách v Brandenbursku

Sociálni demokrati (SPD) podľa prvých exit pollov získali 30,07 percenta hlasov, zatiaľ čo Alternatíva pre Nemecko (AfD) dosiahla 29,5 percenta

Tento výsledok naznačuje napínavý a veľmi vyrovnaný súboj medzi oboma stranami. Voľby sú považované za dôležitý test dôvery pre vládu pred budúcoročnými federálnymi voľbami.

Predbežné výsledky tiež naznačujú zvýšenú volebnú účasť oproti posledným voľbám, s očakávanou účasťou okolo 73 percent, pričom v roku 2019 hlasovalo 61,3 percenta oprávnených voličov, informuje stanica DW.

V boji o tretie miesto sú podľa prognóz Kresťanskodemokratická únia (CDU) s 12,1 percentami a nová ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) so ziskom 13,3 percenta. BSW očakáva vo voľbách dvojciferný výsledok ako dôkaz, že sa etablovala ako nová strana v Nemecku. Pre DPA to v Postupime povedala Amira Mohamed Aliová, predsedníčkou predstavenstva BSW. „To nám dáva šancu pred celonemeckými voľbami," uviedla.

Zeleným namiesto pôvodne očakávaných piatich percent teraz prieskumy pripisujú len 4,6 percenta. Ak Zelení nedosiahnu potrebnú hranicu päť percent, nebudú mať zaručené žiadne kreslá v krajinskom parlamente. V roku 2019 získali 10,8 percent hlasov, píše stanica DW.

Tento výsledok by mohol zjednodušiť koaličné rokovania, pretože v prípade neúspechu Zelených by kombinácia SPD a CDU mala väčšiu šancu získať väčšinu v parlamente.

Prieskumy tiež naznačujú, že ľavicová Die Linke sa do krajinského parlamentu nedostane a pohybuje sa medzi tromi a štyrmi percentami.

Svoj hlas mohlo odovzdať približne 2,1 milióna občanov Brandenburska

Sociálni demokrati, ako najväčšia strana vo vláde kancelára Olafa Scholza, dúfajú, že si udržia kontrolu nad svojou baštou v situácii, keď rastie podpora strán na okraji nemeckého straníckeho systému.

AfD nedávno uspela v parlamentných voľbách na východe Nemecka. Pred troma týždňami zvíťazila v spolkovej krajine Durínsko a v susednom Sasku zaznamenala len minimálnu stratu za kresťanskými demokratmi.

Ak by v Brandenbursku zvíťazila, zrejme by nemala s kým vládnuť, keďže ostatné strany s ňou odmietajú spolupracovať.

Víťazstvo AfD v Brandenbursku bude „jasným znamením nádeje", povedal vedúci kandidát strany v tejto spolkovej krajine. Ak AfD získa ďalšiu podporu, „v Nemecku bude lepšie", povedal Hans-Christoph Berndt, keď odovzdával svoj hlas vo volebnom obvode Golssen južne od Berlína.

„Sme silnejší ako v roku 2019," povedal Berndt. Dodal, že o budúcnosti Brandenburska sa nerozhodne v jedných voľbách, ale v priebehu nasledujúcich rokov. Podpora pre AfD stúpa, a to mu dodáva sebavedomie, uviedol Berndt.

Pred volebným štábom AfD sa zhromaždili demonštanti

Stovky demonštrantov sa zhromaždili pred podujatím AfD v meste Postdam, kde jej členovia plánovali sledovať nedeľné výsledky volieb vo východonemeckom Brandenbursku. 

Protestujúci niesli transparenty a bannery s heslami, ako napríklad „Potsdam bez nacistov“.

Policajti strážia protest proti AfD. Foto: TASR/AP

Brandenburská spravodajská služba zaradila krajinskú organizáciu AfD medzi podozrivé krajne pravicové extrémistické skupiny. Agentúra tiež považuje niekoľko popredných predstaviteľov AfD v Brandenbursku, vrátane hlavného kandidáta AfD Hansa-Christopha Berndta, za pravicových extrémistov.

(tasr, mm)