Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kosovo žiada Srbsko, aby vydalo ozbrojencov, ktorí pred rokom útočili na políciu

Kosovský premiér Albin Kurti obvinil v utorok Srbsko z pokusu zabrať časť Kosova. Vyjadril sa v súvislosti s prestrelkou, pri ktorej srbskí ozbrojenci pred rokom prenikli na kosovské územie a zabili policajta. To zvýšilo napätie medzi oboma stranami.

Podľa Kurtiho by medzinárodné spoločenstvo malo naliehať na Belehrad, aby vydal Kosovu ozbrojencov, ktorí sa 12 hodín ukrývali v srbskom pravoslávnom kláštore v dedine Banjska a následne sa stiahli do Srbska.

„Srbsko je zodpovedné a Srbsko by malo byť brané na zodpovednosť," povedal Kurti. "Plánom bolo rozdeliť Kosovo. Plánom bolo anektovať časť jeho územia," tvrdil s tým, že polovojenská skupina bola „organizovaná a financovaná zo Srbska" a do Kosova predtým prepravila veľké množstvo zbraní pre širší a dlhší konflikt. Kosovská polícia skonfiškovala vyše 100 zbraní a 80-tisíc nábojov. Srbsko tvrdí, že muži konali z vlastnej iniciatívy.

Kosovská prokuratúra tento mesiac vzniesla voči 45 osobám obvinenia z porušenia ústavného a právneho poriadku, teroristických aktivít, financovania terorizmu a prania peňazí, za čo im hrozí maximálny trest doživotia. To ešte viac zvýšilo napätie so Srbskom.

Z obvinených osôb zadržali len tri. Medzi unikajúcimi patrí Milan Radoičič, politik a podnikateľ s väzbami na srbskú vládnucu populistickú stranu a prezidenta Aleksandra Vučiča.

V Srbsku vlani po prestrelke v Kosove nakrátko Radoičiča zadržali, poprel však obvinenia zo zločinného spolčenia, nelegálnej držby zbraní a výbušnín a ohrozenia verejnej bezpečnosti. Predtým priznal, že patril k polovojenskej skupine zapletenej do prestrelky. USA a Británia naňho uvalili sankcie pre údajné finančné trestné činy.

Európska únia a Spojené štáty útok z 24. septembra 2023 odsúdili a vyzvali Srbsko, aby ozbrojencov vydalo.

Hovorca EÚ tento utorok zopakoval „výzvu na rýchle stíhanie zodpovedných" s tým, že ide o pripomienku potreby zachovania bezpečnosti a pokročenia v normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Ak Piráti odhlasujú odchod z vlády, podám demisiu a odídem zo strany, vyhlásil český šéf diplomacie

Ak Piráti na svojom straníckom fóre odhlasujú, že strana odíde z vlády, minister zahraničných vecí Jan Lipavský podá demisiu. Zároveň by odišiel aj zo strany, pretože nie je podľa jeho slov schopný obhajovať jej súčasnú komunikáciu.

Povedal to v reakcii na utorňajšie dianie na českej politickej scéne. Lipavský je na pracovnej ceste v New Yorku spolu s prezidentom Petrom Pavlom.

„Ak Piráti odhlasujú odchod z vlády, tak ja ako člen pirátskej strany podám demisiu tak, ako mi to náleží. Na druhú stranu by som s tým asi spojil aj odchod z tejto strany, pretože v tejto chvíli už úplne nevnímam, že napríklad to, čo zaznelo na tlačovej konferencii, by som bol schopný podpísať. Nehovorím, že všetko, čo tam zaznelo, bolo zlé, ale myslím si, že interpretácia vládnutia sa posunula spôsobom, ktorý ja už nie som schopný obhajovať," vysvetlil svoje rozhodnutie šéf českej diplomacie.

Čo by robil, ak by premiér jeho demisiu neprijal, nechcel predikovať. Rovnako sa nevyjadril ani k prípadnému prestupu do inej strany. „Toto nie je futbal, aby som dve alebo tri sezóny hral za Spartu a potom nastúpil za Sláviu. Úplne si to neviem predstaviť. Uvidíme, čo prinesie budúci týždeň," povedal s tým, že do Prahy sa vráti v utorok.

Prezident Petr Pavel už avizoval, že s lídrami koaličných strán sa stretne v pondelok. Od Fialu chce počuť dôvody jeho krokov a tiež to, ako chce zabezpečiť stabilitu koalície. V situácii, keď Česko rieši mnoho problémov, nie je podľa neho žiaduce, aby sa rozkolísala.

Predseda českej vlády v utorok oznámil, že prezidentovi navrhne odvolanie šéfa Pirátov Ivana Bartoša z postu ministra pre miestny rozvoj a vicepremiéra pre digitalizáciu. Dôvodom je podľa Fialu nezvládnutá digitalizácia stavebného konania, ktorú mal Bartoš na starosti. Fiala sa s Bartošom ráno stretol, o svojich zamýšľaných krokoch ho však podľa Bartoša neinformoval. Ten konanie premiéra označil za "podraz" a Piráti ho vnímajú ako „vykopnutie" celej strany z vlády. To však premiér odmietol, prácu Lipavského napríklad opakovane vyzdvihol.

(tasr)

Minúta  |  

Galant: Izrael bude útočiť na Hizballáh až do navrátu vysídlencov

Izrael bude útočiť na ciele Iránom podporovaného hnutia Hizballáh, až kým nedosiahne bezpečný návrat domov pre vysídlených obyvateľov zo severnej časti Izraela. Vyhlásil to v utorok izraelský minister obrany Joav Galant.

„Dnešný Hizballáh nie je tým istým Hizballáhom, ktorý sme poznali pred týždňom. Utrpel sériu útokov na svoje velenie a riadenie, bojovníkov či prostriedky boja. Toto všetko sú závažné zásahy," zdôraznil Galant.

Minister v utorok na platforme X uviedol, že Organizácia Spojených národov (OSN) sa vyhýba prijať zodpovednosť za to, že nezabránila útokom hnutia na Izrael. Reagoval na vyjadrenia Generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, podľa ktorého Hizballáh používa „Libanon ako svojho rukojemníka".

„OSN odmieta prijať zodpovednosť za svoje rozhodnutia a neplní si ani svoju základnú povinnosť, zabrániť útokom Hizballáhu a žiadať uplatňovanie rezolúcie 1701," ozrejmil Galant.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 1701 v roku 2006 ukončila konflikt medzi Izraelom a Libanonom. Ozbrojeným skupinám v Libanone tiež zakazuje zdržiavať sa v pohraničnom území s Izraelom.

Guterres už skôr zdôraznil, že „Libanon je na pokraji síl" a že by Bejrút, Izrael, no ani zvyšok sveta nemôžu dovoliť, aby sa z neho stalo ďalšie Pásmo Gazy, pripomína Reuters.

Palestínske hnutie Hamas v utorok vo vyhlásení adresovanom Guterresovi uviedlo, že „očakáva okamžité kroky na zastavenie izraelskej agresie a vojny... v Pásme Gazy". Zdôraznilo, že sa nezúčastní na nových mierových rokovaniach, ktoré by „Izraelu poskytli krytie na to, aby pokračoval vo svojej agresii".

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Syna obvineného z nedávneho pokusu o atentát na Trumpa zatkli pre detskú pornografiu

Orana Routha, syna Ryana Routha, ktorý je obvinený z pokusu o atentát na bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, zatkli na základe federálnych obvinení z držania detskej pornografie.

Pri domovej prehliadke jeho domu v okrese Guilford v Severnej Karolíne bolo objavených „stovky" súborov obsahujúcich detskú pornografiu, uviedli prokurátori, referuje stanica ABC.

Vyšetrovanie sa pôvodne netýkalo detskej pornografie, ale bolo súčasťou iného vyšetrovania, ktoré zahŕňalo otca obvineného, ktorý je zadržiavaný v súvislosti s pokusom o atentát na Trumpa. Obvinenia voči Oranovi Routhovi súvisia s prijímaním a držaním detskej pornografie, ktorú policajti našli na dvoch zariadeniach Samsung Galaxy Note.

Páchateľ druhého pokusu o atentát na Trumpa napísal list o pláne zabiť exprezidenta

Mohlo by Vás zaujímať Páchateľ druhého pokusu o atentát na Trumpa napísal list o pláne zabiť exprezidenta

(mm)

Minúta  |  

Izrael je otvorený deeskalácii situácie v Libanone, vyhlásil jeho veľvyslanec pri OSN

Ide o reakciu na včerajšie vyhlásenie Spojených štátov, že so spojencami a partnermi skúmajú konkrétne možnosti.

„Práve teraz sa dôležité strany snažia prísť s nápadmi a my sme tomu otvorení," povedal izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon novinárom. „Nechceme nikde začať žiadnu pozemnú inváziu... Uprednostňujeme diplomatické riešenie," doplnil.

Intenzívne boje medzi Izraelom a hnutím Hizballáh podporovaným Iránom tento týždeň zvýšili obavy, že sa takmer rok trvajúci konflikt rozšíri a destabilizuje Blízky východ. Izrael uviedol, že presúva svoju pozornosť z Pásma Gazy na svoju severnú hranicu, odkiaľ Hizballáh raketami útočí v rámci podpory palestínskeho hnutia Hamas.

Izraelská vláda si za prioritu vytýčila zabezpečenie hranice na severe a návrat pre takmer 70-tisíc obyvateľov vysídlených v dôsledku konfliktu. Hizballáh sľúbil, že neustúpi, pokým nenastane v Pásme Gazy prímerie.

Vysokopostavený predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí USA v pondelok uviedol, že Spojené štáty diskutujú so spojencami a partnermi a snažia sa nájsť východiská, ktoré zabránia zhoršovaniu situácie a prispejú k zníženiu napätia v regióne. Danon zdôraznil, že Izrael berie tieto nápady vážne.

„Stále si myslíme, že ešte nie je neskoro na to, aby libanonská vláda, libanonský ľud, vyvinuli tlak na Hizballáh, a zastavili tak jeho agresiu. Pokiaľ nebudú odpaľovať rakety na Izrael, my budeme schopní priviesť späť našich obyvateľov do ich komunít, to je všetko," vysvetlil Danon.

(tasr)

Minúta  |  

Spojené štáty v rámci nového balíka pomoci dodajú Ukrajine bomby, rakety i vozidlá

USA dodajú Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci za 375 miliónov dolárov (336 miliónov eur) kazetové bomby, muníciu pre raketové systémy, delostreleckú techniku a obrnené vozidlá.

Oficiálne oznámenie príde zrejme v stredu, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpi na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Očakáva sa, že znova vyzve USA, aby umožnili ukrajinskej armáde používať zbrane dlhého dosahu aj na údery hlbšie na území Ruska. Vo štvrtok sa Zelenskyj vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou.

Nový balík vojenskej pomoci bude jedným z najväčších, aké Washington schválil pre Ukrajinu v posledných mesiacoch. Dodajú ju zo zásob amerického ministerstva obrany, aby ju mohli poslať rýchlejšie, priblížila AP.

Koncom septembra môže vypršať vyčlenenie šiestich miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, ak Kongres Pentagónu nepredĺži povolenie dodávať Kyjevu zbrane zo svojich zásob.

Od začiatku invázie Ruska vo februári 2022 poskytli Spojené štáty Ukrajine bezpečnostnú pomoc za celkovo viac ako 56,2 miliardy dolárov.

(tasr, ap)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.