Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia sa zameriava na vývoj hyperloopu

Technológia vysokorýchlostnej dopravy je v centre záujmu predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej a jej komisára pre dopravu Apostolosa Tzitzikostasa. Nedávne testy však ukázali, že celoplošné zavedenie je hudbou budúcnosti, píše portál Euractiv.

Technológia hyperloop funguje na princípe vákuovo izolovaného potrubia, cez ktoré sa magnetmi presúva kapsula s cestujúcimi – podobne ako magnetické vlaky technológie „maglev“ (magnetická levitácia), ktoré tiež jazdia s takmer nulovým trením.

Kapsule sú podľa posledných testov schopné dosiahnuť rýchlosť až 700 kilometrov za hodinu, podľa vedcov sú energeticky účinnejšie ako spomenuté vlaky. Práve neprítomnosť vzduchu v potrubí totiž tiež znižuje trenie kapsuly pri jej pohybe.

Hoci je tento dopravný systém ešte len v počiatočnom štádiu vývoja, von der Leyenová ho spomenula v „opise misie“ svojmu kandidátovi na post komisára pre dopravu Tzitzikostasovi, ktorý ešte musí prejsť parlamentnou kontrolou.

Tzitzikostas má „navrhnúť stratégiu na podporu a rozvoj špičkových technológií, ako je hyperloop,“ píše sa v liste von der Leyenovej. Pokračujúca šéfka eurokomisie dodáva, že plán by mal obsahovať časový harmonogram a investičnú stratégiu.

Euractiv však konštatuje, že jednotlivé komponenty hyperloopu, ako sú odbočovanie či preraďovanie z jednej trubice do druhej, ešte neboli ani testované. Počas posledného testu 9. septembra v Európskom hyperloop centre v Holandsku dosiahla kapsula maximálnu rýchlosť 30 kilometrov za hodinu.

Na druhej strane šéf verejno-súkromného programu Hyperloop Development Programme Klaus Rudischhauser portálu povedal, že pri skorších testoch vo švajčiarskom Lausanne dosiahla kapsula rýchlosť takmer 100 kilometrov za hodinu.

(sab)

Minúta  |  

Spôsob konsolidácie je v rozpore s právnym štátom, upozorňuje podnikateľská komunita

Podnikatelia a predstavitelia obchodných komôr združení v Iniciatíve za právny štát tvrdia, že je potrebné zvýšiť transparentnosť, spoluprácu medzi všetkými sektormi hospodárstva a čas na pripomienky.

"Hoci zástupcovia súčasnej vládnej koalície na predvolebných diskusiách so zástupcami podnikateľského sektora združenými v Iniciatíve za právny štát deklarovali pozitívnu zmenu v podobe transparentného a predvídateľného legislatívneho procesu, sme nútení upozorniť na to, že tieto prísľuby sa neplnia. Tento prístup vedie k právnej neistote a znižuje dôveru podnikateľského sektora, čo negatívne ovplyvňuje investičné prostredie na Slovensku," priblížili zástupcovia podnikateľov. Tí zároveň chápu, že konsolidácia verejných financií na Slovensku je v súčasnosti potrebná.

Takto prijaté opatrenia by mali byť v rozpore s odporúčaniami Európskej únie (EÚ) a taktiež so záväzkami súčasnej vlády, ktoré vyplývajú z Národného programu reforiem SR schválenom v apríli. Ak sa nezmení súčasný prístup, mohlo by dôjsť k dlhodobému oslabeniu domácej ekonomiky a strate konkurencieschopnosti v rámci EÚ, doplnili podnikatelia. Iniciatíva za právny štát preto vyzýva vládu SR, aby otvorila širšiu diskusiu o zvyšovaní príjmov štátu ale najmä o znižovaní jeho výdavkov, ktoré sú kľúčové pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

"Konsolidačný balíček je ďalším z príkladov nadužívania skráteného legislatívneho konania. Čo však bohužiaľ vidíme, že aj tento problém sa dostáva na novú úroveň, pretože ešte sa nám nestalo v minulosti, že by nová daň, ktorá zasiahne celý podnikateľský sektor, teda niekoľko sto tisíc subjektov, bola schvaľovaná bez diskusie, bez dôsledných analýz dosahov. Zároveň treba podotknúť, že ide o daň, ktorá bude unikátom v eurozóne," doplnil prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík. Ten zároveň upozornil na rast inflácie, ktorý vplyvom predstavených konsolidačných opatrení nastane.

Súčasťou Iniciatívy za právny štát sú podnikateľské združenia, zamestnávateľské asociácie a obchodné komory, pričom ich cieľom je posilňovať právny štát na Slovensku. Stanovisko týkajúce sa konsolidačných opatrení podporuje Americká obchodná komora v SR, Britská obchodná komora v SR, Business Leaders Forum, Francúzsko-slovenská obchodná komora, Holandská obchodná komora v SR, Podnikateľská aliancia Slovenska, Republiková únia zamestnávateľov, Slovak Compliance Circle, Slovca, Slovenská asociácia finančníkov, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, Slovensko-rakúska obchodná komora, Švédska obchodná komora v SR a Združenie podnikateľov Slovenska.

(tasr)

Minúta  |  

Obžalovaný z vraždy Daniela Tupého podal pre zmenu sudcu námietku

Adam Puškár, ktorý je obžalovaný v kauze vraždy Daniela Tupého, nesúhlasil so zmenou zákonného sudcu. Podal preto námietku nezákonnosti sudcu.

Puškár totiž považuje zmenu za nezákonnú a protiústavnú. Zároveň zdôraznil, že v jeho záujme je, aby sa konanie skončilo čo najskôr. Podľa obhajcu poškodených ale nie je dôvod namietať zmenu zákonného sudcu. Pojednávanie odročil Mestský súd Bratislava I na neurčito.

Doterajší sudca Roman Fitt bol totiž od 1. júna menovaný za podpredsedu Mestského súdu Bratislava I. Novým zákonným sudcom bol preto ustanovený Tomáš Škultéty. V prípade zmeny zákonného sudcu, v tomto prípade samosudcu, musí dať obžalovaný výslovný súhlas s pokračovaním dokazovania. Pokiaľ tak neurobí, dokazovanie musí byť vykonané nanovo. Adam P. v tejto súvislosti povedal, že opakovanie úkonov nežiada, zmena sudcu však podľa neho bola nezákonná, svojvoľná a arbitrárna. Argumentuje tým, že Fitt je naďalej aktívnym sudcom.

„Z ustálenej judikatúry vyplýva, že zmena zákonného sudcu sa môže udiať len výnimočne,“ vyhlásil obžalovaný. Fittovi z dôvodu vymenovania do funkcie podľa neho mohlo byť pozastavené prideľovanie nových trestných vecí, nemali však byť prerozdelené veci, ktoré mu už boli pridelené.

Podľa obžaloby napadol Adam Puškár 4. novembra 2005 na Tyršovom nábreží v Bratislave spolu s ďalšími osobami osemčlennú skupinu ľudí, v ktorej bol aj študent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Daniel Tupý. Toho mal nožom viackrát bodnúť do ramena, stehna, hrudníka a chrbta, na následky čoho Tupý zomrel.

(tasr)

Minúta  |  

Reuters: Irán údajne sprostredkoval rokovania o dodávkach rakiet medzi Ruskom a húsíami

Kremeľ sa podľa siedmich bezpečnostných predstaviteľov Teheránu ešte nerozhodol o transfere rakiet Jachont, teda nadzvukových protilodných striel P-800 Oniks, šíitským povstalcom hnutia Ansár Alláh v západnom Jemene.

Tri zdroje zo západných bezpečnostných štruktúr agentúru Reuters informovali, že iránska vláda sprostredkovala rozhovory medzi vyjednávačmi Moskvy a húsíov. Vyjadrili tiež obavy zo zhoršenia bezpečnostnej situácie v Červenom mori aj napriek nasadeniu amerických i britských bojových plavidiel.

Dvaja regionálni predstavitelia oboznámení s rokovaniami uviedli, že húsiovia a Rusi sa tento rok stretli v Teheráne najmenej dvakrát a rokovania o poskytnutí desiatok rakiet, ktoré majú dolet približne 300 kilometrov, pokračujú, pričom ďalšie stretnutia s Teheránom sa očakávajú v najbližších týždňoch.

„Rusko rokuje s húsíami o transfere nadzvukových protilietadlových rakiet Jachont,“ uviedol zdroj zo západných spravodajských služieb. „Iránci tieto rozhovory sprostredkúvajú, ale nechcú mať pod nimi svoj podpis.“

Ďalší zdroj spresnil, že tieto rokovania sa začali už za prezidenta Ebrahíma Raísího, ktorý v máji zahynul pri havárii vrtuľníka.

Moskva už v minulosti dodala tieto rakety napríklad šíitskemu hnutiu Hizballáh, ktoré pôsobí v južnom Libanone, píše Reuters.

„O tom, čo ste spomenuli, nemáme žiadne vedomosti,“ odpovedal na otázku agentúry Mohamed Abdel-Salam, oficiálny hovorca hnutia Ansár Alláh. Ruské ministerstvo zahraničia ani iránska misia pri OSN na žiadosť o komentár nereagovali.

Protilodné rakety Jachont by „zmenili pravidlá hry“ na celom Strednom východe, vysvetlil pre Reuters expert na balistické rakety Fabian Hinz z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie.

„P-800 je oveľa schopnejší systém ako protilodné balistické a riadené strely, ktoré húsíovia používali doteraz,“ povedal.

Nielenže by ich militanti mohli vystreliť na americké, britské a iné vojnové lode, ktoré chránili obchodné plavidlá v Červenom mori pred dronmi a raketovými útokmi, ale môžu sa použiť aj ako pozemné útočné zbrane, ktoré by Saudská Arábia považovala za hrozbu, citovala odborníka Reuters.

(sab)

Minúta  |  

Premiérovi Robertovi Ficovo doručili obálku s nábojom

Pri kontrole pošty na Úrade vlády, určenej pre Roberta Fica, sa v stredu našla podozrivá obálka.

Kontrolou uskutočnenou prostredníctvom RTG zistili, že v obálke sa nachádza náboj. Dopis pritom prišiel od neznámeho odosielateľa, informuje Plus 7 dní.

Podľa Generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku je doručenie obálky s nábojom predsedovi vlády, ktorý len nedávno čelil "vražednému útoku", nielen kriminálnym činom, ale aj prejavom bezohľadnosti a bezcitnosti. "Dôrazne vyzývam celú spoločnosť na elementárnu slušnosť a ľudskosť! Cynizmus a nenávisť, ktorými je prerastená naša spoločnosť, sa musí zastaviť," vyzval Žilinka na sociálnej sieti.

Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) je otázkou času, kedy policajti odosielateľa vypátrajú. "Na základe podnetu príslušníkov Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR zaoberajú policajti príslušného útvaru v pôsobnosti Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave. Vec preverujeme," povedal Szeiff.

Šéf rezortu vnútra poukázal na to, že štvavý hon a vyvolávanie obáv o život predsedu vlády neustal. "Bezpečnostné opatrenia ochranky sú nastavené nadštandardne, je však náročné bojovať s ľudskou zlobou a agresiou," podotkol Šutaj Eštok. Zároveň vyzval všetkých, aby upustili od konaní, ktoré len burcujú emócie a vyvolávajú neistotu a napätie.

(mep, tasr)

Minúta  |  

Julian Assange prelomí svoje mlčanie, vystúpi pred Radou Európy

Zakladateľa servera WikiLeaks v júni prepustili z väznice Belmarsh v Británii, pred ľudskoprávnou organizáciou v Štrasburgu vystúpi v októbri, píše agentúra AFP.

Assange sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku. Podľa vlastných slov sa však nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu.

Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii, kde strávil päť rokov, čakajúc na svoje možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov. Americký súd ho prepustil na slobodu vzhľadom na dobu, ktorú strávil vo väzení.

Momentálne sa nachádza v Austrálii, odkiaľ sa 1. októbra presunie do Štrasburgu, kde „podá svedectvo“ pred výborom pre právne záležitosti a ľudské práva Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Zhromaždenie bude nasledujúci deň prerokovávať správu o jeho prípade.

„Julian Assange sa po prepustení z väzenia stále zotavuje. Na tomto zasadnutí sa zúčastní osobne vzhľadom na výnimočnú povahu pozvania,“ uviedla vo vyhlásení spoločnosť WikiLeaks.

Assange je svojimi priaznivcami považovaný za bojovníka za slobodu prejavu a investigatívnu žurnalistiku, ktorý bol neprávom uväznený. Naopak, jeho kritici tvrdia, že svojím rozhodnutím zverejniť tajné dokumenty ohrozil životy ľudí po celom svete aj bezpečnosť Spojených štátov.

Od júnového prepustenia z väzenia Assange zatiaľ verejne neprehovoril o svojich 14 rokoch strávených snažiac sa vyhnúť medzinárodnému zatykaču. Sedem rokov sa zdržiaval ekvádorskom veľvyslanectve, kde sa pokúšal získať azyl, aby sa vyhol vydaniu do Švédska a USA. Americké obvinenia boli založené na zverejnení tajných vojenských dokumentov, zatiaľ čo Švédsko sa zaoberalo podozreniami zo sexuálnych útokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.