Preskočiť na obsah
  |  

Chovanec nekládol odpor, tvrdí svedok, ktorému znemožňujú účasť na prípade

V prípade úmrtia slovenského občana Jozefa Chovanca po zásahu na letisku v Belgicku chce vypovedať svedok Roman Behúl. Zúčastniť sa chce aj na blížiacej sa rekonštrukcii prípadu. Na piatkovej tlačovej konferencii s europoslankyňou Miriam Lexmann hovoril o prekážkach, ktoré mu to znemožňujú.

Tvrdí, že videl, ako Chovanca odvádzali z lietadla, a nesúhlasí s verziou, že kládol aktívny odpor. Rekonštrukcia prípadu sa má konať začiatkom budúceho týždňa. Lexmann sa chce obrátiť na slovenskú vládu a orgány, aby sa zaujímali o otázny spôsob vývoja prípadu.

Behúl urobil podľa Miriam Lexmann všetko pre to, aby bolo jeho svedectvo zaznamenané. Zaslal ho sudkyni a žiadal zaslať späť francúzsky preklad, no nedostal ho. Na plánovanú rekonštrukciu na jar Behúla pozvali, tá sa napokon odložila na september. O nej ho už neinformovali.

"Právnická kancelária mi oznámila, že Behúl nie je na zozname svedkov, ktorí majú vypovedať počas rekonštrukcie, čo sa nám zdá ako zarážajúca informácia. Vytvára to mnohé otázniky," vyhlásila europoslankyňa.

Odpor vraj nekládol

Behúl tvrdí, že Chovanec vyzeral v lietadle dezorientovane, nereagoval ani nekládol odpor. Zdalo sa mu čudné, že ho vyviedli z lietadla, pretože nedokázal ukázať letenku. Na rekonštrukciu, ktorá mala byť na jar, dostal Behúl pozvanie, no nebolo mu umožnené vziať si so sebou sprievod.

Keď sa dozvedel o septembrovom termíne rekonštrukcie, začal sa opäť ozývať orgánom. "Nebolo možné sa dožiadať žiadnej odpovede, či som na zozname, či si mám pripraviť čas na rekonštrukciu," povedal.

Svedectvo môže mať podľa jeho slov význam, pretože polícia interpretovala prípad tak, že Chovanec kládol aktívny odpor v lietadle, Behúl však hovorí, že aktívny odpor nekládol.

Jozef Chovanec. Foto: Internet

Lexmann nie je jediná

Na prípad upozornila aj mimoparlamentná SNS. Vyzvala eurokomisára Maroša Šefčoviča, aby sa bezodkladne informoval o skutočnom vývoji vyšetrovania úmrtia Chovanca.

Aj poslanec parlamentu Ľuboš Blaha (Smer-SD) kritizuje, že k rekonštrukcii prípadu neprizvali kľúčového svedka. Belgické orgány podľa jeho slov nemali prizvať k rekonštrukcii ani obhajobu Chovanca. Hovorí o snahe zamiesť prípad pod koberec. Vyzval prezidentku SR Zuzanu Čaputovú a šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka (nominant SaS), aby situáciu riešili.

Čo sa stalo?

Chovanec zomrel vo februári 2018 po potýčke s políciou na letisku v belgickom Charleroi. Podľa belgických médií sa na palube lietadla správal násilne, sotil do letušky, lebo si nemohol sadnúť na ním zvolené sedadlo. Kapitán lietadla odmietol vzlietnuť, kým nezasiahla privolaná letisková polícia.

Posun v hodnotení prípadu priniesol videozáznam zverejnený vlani v auguste. Na záberoch vidieť, ako policajti na Chovancovi vyše štvrťhodiny kľačali a jedna z policajtiek hajlovala, zatiaľ čo jej kolegovia sa tomu smiali.

(tasr)

  |  

Mikulca neodvolali, ale Fico sa teší z postoja poslancov Sme rodina

Minister vnútra Roman Mikulec ostáva vo funkcii. Poslanci Národnej rady (NR) SR ho neodvolali. Pri hlasovaní o vyslovení nedôvery ministrovi bolo zo 136 prítomných poslancov 52 za a 69 proti, 14 poslanci sa zdržali a jeden nehlasoval.

Mikulca podporila väčšina vládnej koalície, viacerí poslanci z klubu Sme rodina sa zdržali.

Odvolávanie Mikulca inicioval opozičný Smer-SD. Vyčítal mu viacero vecí od podozrení z korupcie až po situáciu v rezorte a v bezpečnostných zložkách. Šéf Smeru-SD Robert Fico viackrát vyzval ministra, aby z funkcie odišiel, kým sa neukážu ďalšie závažnejšie podozrenia voči nemu. Odvolávanie Mikulca navrhovala opozícia opakovane viackrát, pre obštrukcie koalície sa však návrhy odkladali.

Fico: Koalícia nie je jednotná

Fico reagoval, že schôdza splnila účel. Kritizoval, že nikto nevyvrátil ich obvinenia voči ministrovi. Dodal, že koalícia sa bála pokračovať v schôdzi. Hlasovanie podľa neho ukázalo, že Mikulec nemá podporu celej vládnej koalície, keďže sa nemôže pochváliť ani nadpolovičnou väčšinou parlamentu. Fico upozornil, že takmer celý klub poslancov za Sme rodina sa zdržal.

Predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský tvrdí, že spolu s kolegami nie sú bezvýhradne presvedčení o tom, že všetko v súvislosti s pôsobením Mikulca je v poriadku. "To, že sme sa zdržali, berte ako signál, že máme nejaké výhrady," povedal novinárom. Tvrdí, že svoj osobný postoj už tlmočil viackrát. Nevie o tom, že by mal vyjsť nejaký kompromitujúci materiál na Mikulca, ako to naznačoval Smer-SD.

Matovič: Ľudsky tomu rozumiem

Minister financií a líder OĽANO Igor Matovič podľa vlastných slov ľudsky rozumie postupu a postoju poslancov Sme rodina. Hovorí, že je "poznačený" zatknutím bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, ktorý je bratom predsedu poslaneckého klubu Sme rodina Petra Pčolinského a manželom poslankyne Adriány Pčolinskej. Na naznačovanie diskreditujúcich informácií o Mikulcovi reagoval tým, že ak by sa to ukázalo ako pravdivé, dokazovalo by to vynášanie informácií z Úradu inšpekčnej služby Smeru-SD.

Mikulec po hlasovaní poďakoval za prejavenú dôveru. Podľa vlastných slov nevie o tom, že by mohol existovať nejaký diskreditujúci materiál o jeho osobe. Za dôležité označil to, aby mohol ďalej pracovať a vyjadril podporu policajtom, vyšetrovateľom a sudcom. "Čaká nás veľa práce," podčiarkol s tým, že nielen v Policajnom zbore, ale aj v ďalších zložkách rezortu. Odmieta, že by mal priamo riadiť konkrétnych vyšetrovateľov a zasahovať im do práce.

(tasr, ste)

  |  

Migrácia nie je riešením poklesu populácie v EÚ, zhodli sa premiéri na demografickom summite v Budapešti

Premiéri Česka, Maďarska, Poľska, Slovinska a Srbska podpísali vo štvrtok spoločnú deklaráciu, podľa ktorej by prisťahovalectvo nemalo byť odpoveďou na klesajúcu pôrodnosť v členských krajinách EÚ. Urobili tak počas dvojdňového fóra v Budapešti, kde diskutujú o demografii a rodinných hodnotách.

Slovenský premiér sa nezúčastnil, prišiel len minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina)

Lídri spomínaných krajín zároveň vyzvali Brusel, aby rodinnú politiku ponechal v jurisdikcii členských štátov EÚ.

V spoločnej deklarácii sa okrem iného uvádza, že "zvýšenie počtu novonarodených detí je nevyhnutné pre zachovanie kresťanskej kultúry v Európe a ďalších náboženských tradícií pre budúce generácie". V dokumente sa tiež píše, že "migrácia by nemala byť považovaná za hlavný nástroj riešenia demografických výziev".

"Jediným skutočne udržateľným riešením proti vymieraniu Európy je zvýšenie pôrodnosti vlastného, pôvodného obyvateľstva, čo je cesta, ktorá je spoločná pre krajiny Vyšehradskej skupiny (V4)," uviedol podľa spravodajského servera Novinky.cz český premiér Andrej Babiš vo svojom príhovore na summite v Budapešti.

Babiša čakajú o dva týždne parlamentné voľby. Český premiér, rovnako ako jeho maďarský náprotivok, stavia svoju kampaň na odmietaní masovej imigrácie. Obaja si v stredu boli pozrieť zabezpečenie maďarsko-srbských hraníc pri obci Röszke, kde v roku 2015 v nadväznosti na  migračnú krízu postavila maďarská vláda záchytnú bariéru.

Na Budapeštianskom demografickom summite, ktorý sa prvýkrát konal v roku 2015 a odvtedy sa uskutočňuje každé dva roky, vystúpili vo štvrtok sa svojimi prejavmi na tému podpory rodiny viacerí štátnici vrátane niekdajšieho viceprezidenta Spojených štátov Mikea Pencea, srbského prezidenta Alexandara Vučiča či maďarského premiéra Viktora Orbána.

Ako uvádza agentúra Reuters, Podľa údajov štatistického úradu EÚ (Eurostat) pôrodnosť v Európskej únii od roku 2000 klesá, pričom v roku 2019 pripadalo na jednu ženu 1,53 novonarodeného dieťaťa. Táto hodnota je výrazne pod hranicou 2,1, ktorá sa považuje za dostatočnú na to, aby sa predišlo populačnému prepadu.

(tasr, ste)

https://standard.sk/118269/orban-babis-pence-o-demografii-v-budapesti-recnia-politici-i-znami-konzervativci-zo-slovenska-len-krajniak/
  |  

Podcast Peter Trnka, modrotlačiar z piatej generácie

Je mladý, ale vybral si zachovať staré remeslo

Remeslo modrotlače zdedil po svojom dedovi. Prax a skúsenosti však získaval sám

https://vimeo.com/610668028
  |  

Poslanci SaS predstavili ústavný návrh zákona o dôchodkoch. Krajniak hovorí o politickom divadielku

Koaličná SaS chce predložiť do parlamentu návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Liberáli predstavili znenie zákona, avšak počas diskusie deklarovali, že sú otvorení názorom odborníkov, ktorých návrhy môžu do ústavného zákona zapracovať, ak na nich bude zhoda.

Poslanec Národnej rady (NR) SR Marián Viskupič (SaS) počas diskusie uviedol, že je presvedčený, že pre zodpovedné vládnutie treba využiť to, že súčasná koalícia má ústavnú väčšinu. Návrh liberálov podľa jeho slov nie je konkurenčný oproti reforme 1. piliera, ktorú vo forme obyčajnej novely predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina). "Je tam veľa bodov, ktoré pochádzajú z iniciatívy ministra," podotkol Viskupič a ilustroval to na naviazaní dôchodkového veku na strednú dĺžku života.

Poslanec za SaS Peter Cmorej poznamenal, že napriek tomu, že návrh predstavujú liberáli, neobsahuje ideologicky vyhranené veci. "Snažíme sa o široký politický konsenzus, preto sme tam nechali veci, na ktorých je dohoda," povedal Cmorej.      

Vekový automat      

Odborníci sa počas diskusie zhodli na tom, že dôchodkový systém má byť ošetrený ústavným zákonom. Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth podotkol, že do návrhu by doplnil vekový automat, aby ústavný zákon povedal aspoň intervalovo, ako by sa mal dôchodkový vek naviazať na strednú dĺžku života.

Poslanci v návrhu ústavného zákona zdôraznili, že dôchodkový systém musí rešpektovať zásady dlhodobej udržateľnosti. "Zákon ustanoví automatický mechanizmus korekcie, ktorý sa uplatní, ak existuje vysoké riziko dlhodobej finančnej udržateľnosti priebežne financovaného dôchodkového systému," píše sa v návrhu ústavného zákona.

V zákone sa tiež píše, že dôchodkový vek sa má každoročne meniť podľa strednej dĺžky života.

Návrh z dielne liberálov ošetruje aj starobné dôchodkové sporenie. "Účasť na starobnom dôchodkovom sporení vzniká najneskôr v okamihu vzniku prvej účasti na priebežne financovanom dôchodkovom systéme, ak tento okamih nastal najmenej 30 rokov pred zákonom ustanoveným okamihom vzniku nároku na starobný dôchodok z priebežne financovaného dôchodkového systému," píše sa v návrhu. Čo sa týka vyplácania týchto nasporených peňazí, podľa návrhu je preferovaným spôsobom doživotné vyplácanie.

Poslanci navrhujú účinnosť zákona od začiatku roka 2023.

Krajniak hovorí o politickom divadielku

Minister práce Milan Krajniak konferenciu SaS k návrhu ústavného zákona o dôchodkovom systéme kritizoval. "Ja to považujem za také divadielko. V utorok napríklad na úrade vlády bolo rokovanie zástupcov všetkých štyroch koaličných strán za účasti premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), kde sme sa bavili práve o dôchodkovej reforme a prebrali sme aj návrh ústavného zákona aj návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý s ním súvisí," podotkol Krajniak s tým, že rokovanie trvalo vyše dvoch hodín a minister sa domnieva, že sa zase o kúsok pohli. Rokovania budú pod záštitou premiéra podľa jeho slov pokračovať aj naďalej.

Vyzdvihol, že spoločný návrh o dôchodkoch je kreovaný už viac ako rok za účasti sociálnych partnerov, odborníkov či zástupcov koaličných strán vrátane SaS. "Bol doručený počas leta na vládu a keďže sú tam ešte niektoré sporné otázky, tak v tých rokovaniach ďalej pokračujeme tak, ako sme sa dohodli a tak, ako som sa dohodol aj s predsedom SaS Richardom Sulíkom na úrovni premiéra a na úrovni delegovaných zástupcov jednotlivých strán," dodal minister.

Zároveň zhodnotil, že na rozdiel od medializovaných vyjadrení niektorých zástupcov SaS rokovanie so Sulíkom bolo veľmi konštruktívne, vecné a veľa vecí si vysvetlili.

"Čo vám mám na to povedať, keď organizujú (zástupcovia SaS) nejakú konferenciu a súčasne prebiehajú rokovania o návrhu ústavného zákon, ktorý je už doručený na vládu," uzavrel Krajniak.

(tasr, ste)

  |  

Žilinka: Po zúžení paragrafu 363 by bol generálny prokurátor len štatista. Lipšicovi som účasť v skupine nezatrhol

Ak by došlo k zúženiu či zrušeniu paragrafu 363 Trestného poriadku, generálny prokurátor by bol len štatista. Hovorí to súčasný šéf prokurátorov Maroš Žilinka. Nepovažuje za správne, ak sa pristupuje k zmene zákona pod vplyvom emócií alebo pre nespokojnosť s konkrétnym rozhodnutím. Žilinka poprel, že by nepustil špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica na pracovnú skupinu.

"Som o tom absolútne presvedčený," odpovedal v stredu Žilinka na otázku novinárov, či ešte stále platí, že po zúžení paragrafu by sa z generálneho prokurátora stal štatista.

K zmenám zákona treba podľa neho pristupovať po dôkladnej analýze. "Treba povedať vo všeobecnosti, že nepovažujem za správne, ak sa pristupuje k zmene akéhokoľvek ustanovenia zákona pod vplyvom emócií alebo nespokojnosti s nejakým konkrétnym rozhodnutím, ale malo by sa k tomu pristupovať po dôkladnej odbornej analýze s vypočutím si hlasu odbornej verejnosti, ako aj aplikačnej praxe a toho, čo to môže spôsobiť," povedal po zasadnutí parlamentného ľudskoprávneho výboru, na ktorom mal prezentovať správu o činnosti prokuratúry za minulý rok. Výbor však nebol uznášaniaschopný.

Žilinka videl len neoficiálne návrhy na zmenu paragrafu. "Nemienim sa vyjadrovať k neoficiálnym návrhom alebo mediálne prezentovaným rečiam ľudí, ktorí s trestným právom nemajú nič spoločné," reagoval s tým, že ak parlament zmeny schváli, neostane mu nič iné, len to rešpektovať.

Nominoval som len jedného člena, nebránil som Lipšicovi

Šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR tiež povedal, že nie je pravda, že by nepustil špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica na pracovnú skupinu, ktorá má riešiť situáciu v bezpečnostných zložkách.

"Rozhodoval som o nominovaní člena do tejto pracovnej skupiny a nominoval som za generálnu prokuratúru, ktorej integrálnou súčasťou, aj keď osobitnou, je Úrad špeciálnej prokuratúry, pani magistru Hubertovú," povedal Žilinka s tým, že nominoval do skupiny jedného člena, ktorý bude prezentovať jednotné stanovisko GP SR.

Sporný paragraf

Paragraf 363 dáva generálnemu prokurátorovi právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta v prípravnom konaní, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

GP SR zrušila 31. augusta na základe tohto paragrafu obvinenia voči bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, podnikateľovi Zoroslavovi Kollárovi, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému riaditeľovi kontrarozviedky SIS Ľubomírovi Arpášovi a voči Arpášovej manželke.

Vládny kabinet sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazal, že bude "dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu". Aj zmenou tohto paragrafu sa má zaoberať pracovná skupina, ktorú zriadil premiér Eduard Heger (OĽANO) po rokovaní bezpečnostnej rady štátu.

Sme rodina skupinu bojkotuje a pohrozila odchodom z koalície, ak by bol paragraf 363 zrušený.

(tasr, haj)