Preskočiť na obsah
  |  

Takmer 300 miliónov z eurofondov má rezort životného prostredia zazmluvnených

Ide o financie z Programu Slovensko, pričom Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vykonáva kroky, aby sa do konca roka podarilo zakontrahovať 600 miliónov eur.

V tomto roku tiež nebude žiaden míľnik z plánu obnovy v oblasti životného prostredia prekážkou, aby Slovensko nemohlo podať žiadosť o piatu platbu. Vyplýva to z materiálov, ktoré v stredu prerokoval vládny kabinet.

"Z Programu Slovensko bolo doposiaľ v gescii ministerstva životného prostredia vyhlásených 28 výziev za vyše jednu miliardu eur, čo predstavuje zhruba 57 percent alokácie pridelenej zelenému rezortu," priblížilo MŽP.

Rezort chce zároveň do konca roka vyhlásiť ďalších päť výziev takmer za 140 miliónov eur. "Predošlé vlády dopustili, že len v Operačnom programe Kvalita životného prostredia prepadlo vyše 430 miliónov eur. My tento scenár viac nedopustíme a dnes sa aj vďaka správnemu manažovaniu výziev stávame lídrom vo využívaní financií, ktoré pomáhajú znižovať regionálne rozdiely a pomáhajú ochrane životného prostredia," podotkol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). 

Taraba intenzívne a na pravidelnej báze komunikuje s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) pri napĺňaní míľnikov plánu obnovy. V súvislosti so zákonom o krajinnom plánovaní sa dohodol s EK na splnení míľnika prostredníctvom efektívnych opatrení. Míľnik výkupu súkromných pozemkov v národných parkoch bude nahradený inými zelenými projektami, ktoré pomôžu ochrane prírody a nebudú realitným biznisom.

(tasr)

  |  

Po sérii volebných neúspechov v Nemecku plánuje odstúpiť predsedníctvo Zelených

Kolektívnu demisiu podajú členovia vedenia na novembrovom spolkovom zjazde koaličnej strany, zároveň na ňom zvolia nové predsedníctvo, oznámili v stredu spolupredsedovia Ricarda Langová a Omid Nouripour.

Zelení utrpeli masívne straty v štyroch predchádzajúcich voľbách – do Európskeho parlamentu a v krajinských voľbách v Sasku, Durínsku a Brandenbursku, kde prišli o viac ako polovicu hlasov oproti predošlým voľbám. Z dvoch krajinských parlamentov tiež vypadli, len v Sasku tomu tesne zabránili.

„Na vyvedenie strany z tejto krízy sú potrebné nové tváre,“ povedala Langová. „Teraz nie je čas na to, aby sme sa držali svojich stoličiek. Teraz je čas prevziať zodpovednosť a my túto zodpovednosť preberáme tým, že umožňujeme nový začiatok,“ dodala.

Nouripour konštatoval, že výsledok nedeľných volieb v Brandenbursku, v ktorých Zelení získali len 4,1 percenta hlasov, je svedectvom „najhlbšej krízy, ktorej naša strana za posledných desať rokov čelila“.

Langová a Nouripour boli zvolení za spolupredsedov Zelených koncom januára 2022. V strane sú pomerne obľúbení najmä preto, že na rozdiel od niektorých svojich predchodcov medzi nimi nevládla rivalita ani názorové rozdiely. Súčasné predsedníctvo Zelených zvolili na dva roky v novembri 2023.

Zelení sú spolu so sociálnymi demokratmi (SPD) a liberálmi (FDP) súčasťou nemeckej vlády, v ktorej majú päť ministrov. Obsadili aj kľúčové ministerstvá hospodárstva (Robert Habeck) a zahraničných vecí (Annalena Baerbocková), pričom Habeck je súčasne aj vicekancelárom.

Predsedníčka poslaneckého klubu najsilnejšej strany SPD Katja Mastová pre agentúru DPA povedala, že verí, že Zelení zostanú vo vláde. „Predpokladám, že ide o reorganizáciu v rámci strany, a nie v rámci vlády,“ uviedla.

(tasr)

  |  

Andrej Danko tvrdí, že Hlas porušil koaličnú zmluvu pri podpore námietky Plavákovej

Andrej Danko (SNS) vykázal z rokovacie sály Národnej rady (NR) SR poslankyňu za Progresívne Slovensko (PS) Luciu Plavákovú, koaličná strana Hlas podporila jej námietku.

Andrej Danko žiada o téme hovoriť na koaličnej rade. Stojí si za rozhodnutím vykázať poslankyňu za nálepky na jej počítači, ktoré považuje za reklamu.

"Boli ste svedkom prvého politického podrazu Hlasu, pretože koaličná zmluva jasne hovorí, že poslanci Hlasu nemohli hlasovať za opozičný návrh. Došlo k hrubému porušeniu koaličnej zmluvy," povedal Danko novinárom. Pripomenul, že Hlas-SD sa často odvoláva na koaličnú dohodu. "Je to prvé hlasovanie, keď Hlas priamo zabezpečil víťazstvo PS," vyhlásil šéf SNS.

Danko zdôraznil, že Plavákovú už v minulosti upozornil, že nebude akceptovať, aby pri rečníckom pulte používala počítač s rôznymi nálepkami. "Poslanec nemôže žiadnu tému propagovať vizuálnymi prostriedkami," ozrejmil. Argumentuje, že vždy bol zástanca dodržiavania rokovacieho poriadku. Podpredseda parlamentu riešil podobný problém v utorok (24. 9.), keď boli v pléne členovia poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ v tričkách, ktoré podľa Danka propagovali hnutie. Poslanci si napokon na tričká obliekli saká, čo Danko ocenil.

Danko po slovnej prestrelke v stredu dopoludnia vykázal Plavákovú z rokovacej sály. Odvolával sa na rokovací poriadok, podľa ktorého je do pléna zakázané nosiť materiály propagujúce "politickú stranu alebo politické hnutie alebo šíriace reklamu". Prekážalo mu, že má na počítači nálepky propagujúce LGBTI hnutie. Plaváková podala námietku, ktorej poslanci v hlasovaní vyhoveli.

Poslanec Samuel Migaľ (Hlas-SD) v reakcii na to skonštatoval, že nerozumie návrhu o vykázaní Plavákovej z rokovacej sály. "Ja už som čakal zo strany SNS, že už iba príde návrh na zadržanie notebooku pani Plavákovej," vyhlásil pred novinármi.

Podpredseda parlamentu poverený jeho riadením Peter Žiga (Hlas-SD) po rokovaní poslaneckého grémia oznámil, že situáciou sa bude zaoberať ústavnoprávny výbor. Považuje za potrebné riešiť úpravu rokovacieho poriadku, aby bol jasný jeho výklad. "Zároveň je to ďalší dôvod, aby sme sa zišli ako pracovná skupina a nedoriešené otázky z aplikačnej praxe doriešili precizovaním rokovacieho poriadku," povedal.

(tasr)

  |  

Kremeľ: Nútiť Rusko, aby pristúpilo na mier, by bolo fatálnou chybou

Ukrajinský prezident v utorok na pôde OSN vyhlásil, že Rusko možno k mieru len prinútiť. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu reagoval s tým, že „takýto postoj predstavuje fatálnu chybu, systémovú chybu“, píše agentúra AFP.

„Ide o hlboké nedorozumenie, ktoré bude mať nevyhnutne dôsledky pre režim v Kyjeve,“ povedal Peskov. „Rusko je za mier, avšak za podmienky, že bude zabezpečená jeho stabilita a budú splnené ciele špeciálnej vojenskej operácie,“ dodal s odkazom na ruské pomenovanie vojny na Ukrajine.

„Bez toho, aby sa dosiahli tieto ciele, je nátlak na Rusko nemožný,“ doplnil hovorca.

Ukrajinský líder Volodymyr Zelenskyj na Valnom zhromaždení označil nátlak na mierové rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom za „šialenstvo“.

„Rusko môže byť k mieru len prinútené a to je presne to, čo je potrebné – prinútiť Rusko k mieru,“ dodal Zelenskyj.

Dva a pol roka po začiatku ofenzívy Ruska na Ukrajinu sa zdá, že obe strany konfliktu sú zatiaľ najďalej od možnej dohody o ukončení bojov, píše AFP.

(tasr)

  |  

Izrael po prvý raz zasiahol obec na sever od Bejrútu

Počas leteckého útoku na šíitskú horskú dedinu Majsara prišli o život najmenej traja ľudia, ďalších deväť utrpelo zranenia, informoval libanonský rezort zdravotníctva. Rakety zasiahli dom a kaviareň, uviedli svedkovia pre libanonské médiá.

Izrael medzitým oznámil, že na juhu Libanonu a v údolí Bikáa na východe krajiny podniká „rozsiahle“ útoky na bašty proiránskeho šíitského hnutia Hizballáh.

Denník L’Orient-Le Jour citoval miestnych obyvateľov, podľa ktorých bol terčom útoku dom šejka Muhammada Amra, údajného veliteľa sektoru Sever a Pohorie Libanon. Jeho brat Alí Amro zahynul pri útoku 4. augusta v obci Húla na juhu krajiny.

Predpokladá sa, že počet obetí a zranených sa ešte môže zvýšiť, lebo pod ruinami zničených budov mohli uviaznuť ešte ďalší ľudia, píše L’Orient-Le Jour.

V Majsare žije prevažne obyvateľstvo hlásiace sa k šíitskej vetve islamu. Táto horská oblasť je však obývaná najmä maronitskými kresťanmi. Od hlavného mesta Bejrút ju delí asi 25 kilometrov a od hraníc s Izraelom viac ako 100 kilometrov.

(tasr)

  |  

Útok na pagery Hizballáhu údajne vyradil 1 500 bojovníkov

Šíitskí militanti z južného Libanonu po dvojdňovom koordinovanom útoku na komunikačné zariadenia prišli o oči či ruky, povedal anonymne pre agentúru Reuters vysokopostavený dôstojník Hizballáhu.

Agentúra konštatuje, že hoci ide o „veľkú ranu“ pre militantné hnutie, predstavuje to len zlomok ľudských zdrojov proiránskeho hnutia, ktoré piatková správa Kongresu USA odhaduje na 40- až 50-tisíc mužov.

Vodca Hizballáhu Hassan Nasralláh tvrdí, že skupina má až 100-tisíc bojovníkov, čo však Reuters nedokázal potvrdiť.

V piatok tiež Izrael zabil veliteľa, ktorý založil a viedol elitné jednotky skupiny Radwan, Ibrahima Aqila. Na tento úder reagoval náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herzi Halevi, ktorý vyhlásil, že jeho smrť „otriasla“ Hizballáhom.

Ďalší dvaja predstavitelia hnutia pod zámienkou anonymity pre Reuters uviedli, že militanti za Aqila rýchlo našli náhradu. Pripomenuli tiež Nasralláhov prejav z 1. augusta, že Hizballáh „rýchlo zaplní medzery“ vždy, keď zahynie niektorý z veliteľov.

(sab)