Preskočiť na obsah
  |  

Ruská Štátna duma schválila zákaz adopcií do krajín, v ktorých je možná „zmena pohlavia“

Návrh zákona predložila v júli skupina poslancov na čele s predsedom dolnej komory parlamentu Vjačeslavom Volodinom, podľa ktorého je cieľom zákona ochrana detí a tradičných hodnôt. Návrh zatiaľ prešiel prvým čítaním, píše agentúra AFP.

„Je potrebné chrániť naše deti pred hrozbami, s ktorými sa môžu stretnúť pri adopcii alebo poručníctve občanmi cudzích krajín, kde je povolená zmena pohlavia,“ povedal Volodin.

Návrh zákona ešte musí prejsť dvoma čítaniami a musí ho schváliť Rada federácie, horná komora parlamentu. Pre nadobudnutie účinnosti ho musí podpísať i prezident Vladimir Putin.

Adopcie ruských detí do zahraničná výrazne poklesli od roku 2012, keď ich Moskva zakázala občanom USA. Od invázie ruských síl na Ukrajinu vo februári 2022 sa prakticky úplne zastavili.

Autori návrhu konštatujú, že jeho cieľom je „vylúčiť akúkoľvek možnosť adopcie ruských detí predstaviteľmi LGBT komunity“. Adopcie nebudú umožnené občanom krajín, kde je povolená „zmena pohlavia lekárskym zásahom, vrátane použitia liekov“, alebo umožňujú jednotlivcom zmeniť si pohlavie v dokladoch totožnosti.

Autori zároveň poznamenávajú, že v podstate sa zavádza zákaz adopcie detí občanmi členských krajín NATO, „keďže drvivá väčšina z nich umožňuje zmenu pohlavia na legislatívnej úrovni“.

Medzi autormi návrhu zákona sú okrem samotného Volodina aj šéf bezpečnostného výboru Štátnej dumy Vasilij Piskariov a predsedníčka výboru na ochranu rodiny Nina Ostaninová. Ten je novou verziou návrhu zákona z roku 2022, ktorého cieľom bolo zakázať adopciu ruských detí rodičmi z „nepriateľských krajín“ – týmto termínom Moskva označuje štáty, ktoré uvalili na Rusko sankcie za jeho ofenzívu na Ukrajine.

V Rusku sa tiež diskutuje o návrhu zákona, ktorý zavedie pokuty za propagovanie „ideológie“ odmietania mať deti (childfree) na internete, v médiách, filmoch a reklame. V júli 2023 tiež v Rusku zakázali ako extrémistické „medzinárodné LGBT hnutie“.

(tasr)

  |  

Dohodu EÚ o umelej inteligencii podpísalo viac ako sto spoločností

Komisia spresnila, že signatármi sú nadnárodné spoločnosti, európske malé a stredné podniky z rôznych odvetví vrátane IT, telekomunikácií, zdravotnej starostlivosti, bankovníctva, automobilového priemyslu a letectva.

Dohoda podporuje dobrovoľné záväzky predstaviteľov priemyslu začať uplatňovať zásady zákona o umelej inteligencii ešte pred jeho uplatňovaním v praxi a posilňuje spoluprácu medzi Úradom EÚ pre umelú inteligenciu a všetkými zainteresovanými stranami, vrátane priemyslu, občianskej spoločnosti a akademickej obce.

Dohoda EÚ o umelej inteligencii spoločnosti a podniky vyzýva, aby sa dobrovoľne zaviazali k aspoň trom hlavným opatreniam. Prvým je stratégia riadenia umelej inteligencie s cieľom podporiť jej zavádzanie a pracovať na budúcom dodržiavaní zákona o umelej inteligencii. Druhým je mapovanie vysokorizikových systémov umelej inteligencie a do tretice podpora gramotnosti a informovanosti zamestnancov v oblasti umelej inteligencie, zabezpečenie etického a zodpovedného rozvoja umelej inteligencie.

Okrem týchto základných záväzkov sa viac ako polovica signatárov zaviazala k ďalším opatreniam, vrátane zabezpečenia ľudského dohľadu, zmierňovania rizík a transparentného označovania určitých druhov obsahu vytvoreného umelou inteligenciou, ako sú napríklad deepfakes.

Komisia zároveň vyzýva ďalšie spoločnosti, aby sa pripojili k dohode o umelej inteligencii a zaviazali sa k jej záväzkom, kým sa v plnej miere nezačne uplatňovať celoeurópsky zákon o umelej inteligencii.

Exekutíva EÚ pripomenula, že prijíma ďalšie opatrenia na podporu inovácií v oblasti umelej inteligencie. Iniciatíva "továrne umelej inteligencie" z 10. septembra 2024 poskytne startupom a priemyslu jednotné kontaktné miesto na predkladanie inovácií pre rozvoj umelej inteligencie, vrátane údajov a potrebnej výpočtovej kapacity. Továrne umelej inteligencie budú podporovať aj vývoj a validáciu priemyselných a vedeckých aplikácií umelej inteligencie v kľúčových európskych odvetviach, ako sú zdravotníctvo, energetika, automobilový priemysel a doprava, obrana a letectvo, robotika a výroba a agrotechnológie.

Komisia oznámila, že zriadi aj Európsku radu pre výskum umelej inteligencie s cieľom využiť potenciál nových údajov a uplatňovať stratégiu v oblasti umelej inteligencie na podporu jej priemyselného využívania.

(tasr)

  |  

Dolinková chce na ďalšie rokovanie vlády predložiť materiál k ozdravným opatreniam

Termín zasadnutia vlády zatiaľ nie je určený, pričom analýzou zdravotníctva sa najprv budú zaoberať lídri koaličných strán a koaličná rada.

Zároveň nemá žiadne indície o tom, že by mala byť zo svojho postu odvolaná. Po stredajšom rokovaní vládneho kabinetu o tom informovala ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas).

"V stredu nebol materiál na vláde prerokovaný," podotkla Dolinková. Priblížila, že v materiáli bude veľa faktických informácií, napríklad aj o zvýšení nákladov na lieky, ústavnú zdravotnú starostlivosť či platov. Jednotlivé opatrenia zahrnuté v materiáli vopred komentovať nechcela.

Ministerka zároveň tvrdí, že rokovania ku konsolidácii stále prebiehajú. Budú tam aj úpravy týkajúce sa valorizácie platov sestier. "Určite sa tam urobia úpravy, aby nám neklesli mzdy sestier a zdravotníckych pracovníkov pod priemernú mzdu," poznamenala Dolinková. Taktiež je pripravená rokovať s Lekárskymi odborovým združením o výpovediach lekárov.

(tasr)

  |  

Prípad Jozefa Chovanca sú advokáti ochotní posunúť na Európsky súd pre ľudské práva

Belgická právna kancelária Cottyn z Aalstu, zastupujúca manželku Jozefa Chovanca, ktorý zomrel koncom februára 2018 po policajnom zásahu letiskovej polície v Charleroi, sa odvolá proti stredajšiemu súdnemu rozsudku.

Belgický súd v stredu ráno vyniesol rozsudok, podľa ktorého nik nenesie trestno-právnu zodpovednosť za smrť slovenského občana Jozefa Chovanca. Podľa verdiktu súdu ide o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností.

Advokátka Ann Van De Steenová pre TASR vynesenie tohto rozsudku potvrdila a dodala, že právna kancelária sa proti nemu odvolá. Chovancova vdova a Slovensko ako štát, podľa belgickej legislatívy, majú 15 dní od vynesenia rozsudku na to, aby sa voči nemu odvolali na vyššiu súdnu inštanciu. "S rozsudkom nie sme spokojní a využijeme všetky možnosti belgickej legislatívy na odvolanie sa proti nemu na súde v Monse. Odvolanie podáme ešte v priebehu tohto týždňa," uviedla Van De Steenová. "Keby to nefungovalo, tak na zreteli máme aj Európsky súd pre ľudské práva, ale najskôr skúsime všetky možnosti v Belgicku," dodala.

Európsky súd pre ľudské práva je medzinárodný súd so sídlom v Štrasburgu. Prejednáva porušenia Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 až po tom, čo sú vyčerpané všetky vnútroštátne prostriedky v niektorej z členských krajín Rady Európy.

(tasr)

  |  

Škoda po požiari v priemyselnom areáli ZŤS Dubnica je vyčíslená na 400-tisíc eur

Príčiny vzniku požiaru stále vyšetrujú odborníci, informovalo Prezídium Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) na sociálnej sieti.

Požiar výrobnej haly spoločnosti Ribe Slovakia v Dubnici nad Váhom vypukol krátko po poludní. Z nádrže s kyselinou chlorovodíkovou sa rozšíril na celú halu a neskôr aj na strechu budovy.

Na mieste zasahovalo 25 profesionálnych hasičov z Trenčína, Dubnice nad Váhom, Považskej Bystrice, zo Záchrannej brigády z Malaciek a 20 dobrovoľných hasičov z Trenčianskej Teplej, Ilavy, Košece, Pruského, Soblahova a Bolešova. V čase udalosti bolo v budove 33 zamestnancov, všetci budovu opustili ešte pred príchodom hasičov.

Hasiči požiar lokalizovali asi za dve hodiny, neskôr ochladzovali technologické zariadenia. Na mieste bolo aj kontrolné chemické laboratórium zo Slovenskej Ľupče, ktoré monitorovalo ovzdušie. Nenamerali žiadne hodnoty, ktoré by prevyšovali normy.

Prípad realizuje vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne ako trestný čin všeobecného ohrozenia a poškodzovania cudzej veci.

(tasr)

  |  

Takmer 300 miliónov z eurofondov má rezort životného prostredia zazmluvnených

Ide o financie z Programu Slovensko, pričom Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR vykonáva kroky, aby sa do konca roka podarilo zakontrahovať 600 miliónov eur.

V tomto roku tiež nebude žiaden míľnik z plánu obnovy v oblasti životného prostredia prekážkou, aby Slovensko nemohlo podať žiadosť o piatu platbu. Vyplýva to z materiálov, ktoré v stredu prerokoval vládny kabinet.

"Z Programu Slovensko bolo doposiaľ v gescii ministerstva životného prostredia vyhlásených 28 výziev za vyše jednu miliardu eur, čo predstavuje zhruba 57 percent alokácie pridelenej zelenému rezortu," priblížilo MŽP.

Rezort chce zároveň do konca roka vyhlásiť ďalších päť výziev takmer za 140 miliónov eur. "Predošlé vlády dopustili, že len v Operačnom programe Kvalita životného prostredia prepadlo vyše 430 miliónov eur. My tento scenár viac nedopustíme a dnes sa aj vďaka správnemu manažovaniu výziev stávame lídrom vo využívaní financií, ktoré pomáhajú znižovať regionálne rozdiely a pomáhajú ochrane životného prostredia," podotkol minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS). 

Taraba intenzívne a na pravidelnej báze komunikuje s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) pri napĺňaní míľnikov plánu obnovy. V súvislosti so zákonom o krajinnom plánovaní sa dohodol s EK na splnení míľnika prostredníctvom efektívnych opatrení. Míľnik výkupu súkromných pozemkov v národných parkoch bude nahradený inými zelenými projektami, ktoré pomôžu ochrane prírody a nebudú realitným biznisom.

(tasr)