Preskočiť na obsah
  |  

Blanár chce hovoriť o rozsudku v prípade Chovanec s belgickou ministerkou

 Minister pripustil, že jeho rezortná kolegyňa zo svojej pozície tento prípad zrejme nevyrieši, ale napriek tomu jej chce tlmočiť svoj názor.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) plánuje hovoriť o rozsudku belgického súdu v prípade úmrtia slovenského občana Jozefa Chovanca aj so svojou rezortnou kolegyňou z Belgicka Hadjou Lahbibovou.

„Budem sa pýtať na to, ako sa ona pozerá na takéto prejavy, či je to niečo, čo je pre nich v poriadku," povedal Blanár v súvislosti s rozsudkom a správaním sa belgických policajtov, ktoré predchádzalo úmrtiu slovenského občana.

„My sme vždy pristupovali k rozhodnutiam k súdu k rešpektom, ale niekedy vás to jednoducho nedokáže nechať úplne chladným," skonštatoval Blanár s tým, že verdikt belgického súdu považuje za neakceptovateľný.

Belgický súd v stredu ráno vyniesol rozsudok, podľa ktorého nik nenesie trestnoprávnu zodpovednosť za smrť slovenského občana Jozefa Chovanca. Podľa verdiktu súdu ide o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností.

(tasr)

  |  

Putin: Ak jadrová mocnosť podporí veľký útok na Rusko, môžeme použiť jadrové zbrane

Vladimir Putin vyzval v stredu na zmeny v ruskej jadrovej doktríne.

Ruský prezident uviedol, že Moskva bude podľa navrhovaných zmien doktríny považovať za agresiu aj to, ak nejaká jadrová veľmoc podporí útok inej krajiny na Rusko.

Ruský prezident na začiatku zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie uviedol, že boli navrhnuté zmeny v jadrovej doktríne, pričom by rád poukázal na jednu z nich.

"V aktualizovanej verzii dokumentu sa navrhuje, aby agresia proti Rusku zo strany akejkoľvek krajiny nevlastniacej jadrové zbrane, no s účasťou alebo podporou jadrového štátu, bola vnímaná ako ich spoločný útok na Ruskú federáciu," uviedol Putin. Nešpecifikoval, či bude podľa upraveného dokumentu možné reagovať na takýto útok jadrovými zbraňami.

Podľa Putina by však Rusko mohlo pristúpiť k použitiu jadrových zbraní v prípade, ak príde k rozsiahlemu vzdušnému útoku na jeho územie. "Budeme o tejto možnosti uvažovať, už keď dostaneme dôveryhodné informácie o masovom štarte prostriedkov na vzdušno-kozmické útoky a ich prekročení našich hraníc," povedal prezident.

Rusko si tiež podľa šéfa Kremľa vyhradzuje právo no použitie jadrových zbraní v prípade útoku na Rusko alebo Bielorusko konvenčnými zbraňami, ktorý bude predstavovať "kritickú hrozbu" pre suverenitu Ruska.
Zmeny v jadrovej doktríne sú podľa Putina navrhnuté tak, aby zohľadnili súčasnú politickú a vojenskú situáciu a moderné vojenské hrozby, ktorým Rusko čelí.

Putin hovoril o zmenách v jadrovej doktríne, ktorá stanovuje podmienky na použitie ruských jadrových zbraní, v čase, keď varoval Spojené štáty a spojencov NATO, že ak umožnia Ukrajine používať západne zbrane pri útokoch na ciele na ruskom území, vstúpia do vojny s Ruskom.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 Putin a iní predstavitelia Kremľa často hrozia použitím jadrových zbraní, aby Západ odradili od ďalšej pomoci pre Ukrajinu, konštatuje AP.

Podľa súčasnej ruskej jadrovej doktríny môže Rusko použiť svoje jadrové zbrane v reakcii na použitie jadrových zbraní alebo iných zbraní hromadného ničenia proti Rusku alebo jeho spojencom alebo v prípade agresie konvenčnými zbraňami, ak bude ohrozená existencia ruského štátu.

(tasr)

  |  

Taliban bude čeliť medzinárodnému súdu kvôli diskriminácii na základe pohlavia

Medzinárodný súdny dvor prvýkrát posúdi prípad, kedy jeden štát podal žalobu na iný štát za diskrimináciu na základe pohlavia.

Kanada, Austrália, Nemecko a Holandsko chcú Taliban postaviť pred medzinárodný súd pre diskrimináciu na základe pohlavia.

Prípad sa vedie na základe Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý valné zhromaždenie prijalo v roku 1979 a do platnosti vstúpil v roku 1981. Afganistan pred prevzatím moci Talibanom ratifikoval tento dohovor v roku 2003.

Očakáva sa, že Afganistan dostane šesť mesiacov na odpoveď. Potom Medzinárodný súdny dvor uskutoční pojednávanie a pravdepodobne navrhne predbežné opatrenia.

Obhajcovia tohto postupu tvrdia, že aj keby Taliban odmietol uznať právomoc súdu, rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora by malo odstrašujúci účinok na ostatné štáty, ktoré sa snažia normalizovať diplomatické vzťahy s Talibanom.

(mja)

  |  

Szijjártó sa v New Yorku stretne s Lavrovom, budú hovoriť aj o Ukrajine

Otázky rusko-maďarskej spolupráce, svetová bezpečnostná situácia a možnosti urovnania konfliktu na Ukrajine budú hlavnými témami stredajšieho rokovania Szijjártóa a Lavrova.

„So Sergejom Lavrovom sa budeme rozprávať o bezpečnostnej situácii. Rusi sú si samozrejme vedomí postoja Maďarska. Chceme mier čo najskôr, pretože čím skôr bude mier, tým menej ľudí na Ukrajine zomrie," povedal maďarského minister zahraničných vecí Péter Szijjártó

Ako dodal, drvivá väčšina krajín zo zvyšku sveta má už dosť toho, že dopláca na vojnu prebiehajúcu v Európe, či už vo forme rastúcich cien energií, neúspechov v potravinovej bezpečnosti, alebo inflácie.

„Vidia, že samotná Európa podnecuje tento konflikt, namiesto toho, aby sa pokúsila dosiahnuť jeho ukončenie," dodal Szijjártó, ktorý sa zúčastní na 79. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.

(tasr)

  |  

Biden si myslí, že v Libanone dokáže dohodnúť prímerie

Americký prezident upozornil, že je potrebné urovnať aj situáciu v Pásme Gazy, vzhľadom na pozastavenie rokovaní o dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Úplná vojna na Blízkom východe je možná, no existuje aj možnosť urovnania konfliktov Izraela s hnutím Hamas v Pásme Gazy a s libanonským proiránskym hnutím Hizballáh. Vyhlásil to v stredu americký prezident Joe Biden.

„Úplná vojna je možná, no myslím si, že stále je v hre aj urovnanie, ktoré by mohlo od základu zmeniť celý región," informoval Biden v televízii ABC.

Po dosiahnutí prímeria v Libanone, kde pri útokoch Izraela zomrelo tento týždeň najmenej 600 ľudí, by podľa Bidena bolo možné obrátiť pozornosť na Západný breh Jordánu. „Nechcem to zveličovať avšak existuje možnosť, že ak dokážeme dohodnúť prímerie v Libanone, môže sa to pohnúť aj do vysporiadania sa so Západným brehom Jordánu," povedal Biden.

Americký prezident upozornil, že je potrebné urovnať aj situáciu v Pásme Gazy, vzhľadom na pozastavenie rokovaní o dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Biden podľa vlastných slov vynakladá všetko energiu na to, aby takéto urovnanie dosiahol. „Je to možné. Je tu túžba vidieť zmenu v regióne," dodal.

Šéf Bieleho domu je neochvejným spojencom Izraela. Na rozdiel od izraelského premiéra Benjamina Netanjahua je však zástancom riešenia konfliktu Izraela s Palestínčanmi prostredníctvom vytvorenia dvoch štátov. „Nesúhlasím s jeho postojom. Je potrebné riešenie v podobe dvoch štátov," skonštatoval Biden.

(tasr)

  |  

Spojené kráľovstvo vysiela na Cyprus vojakov, očakáva hromadnú evakuáciu z Libanonu

Britská vláda v utorok neskoro večer vo vyhlásení uviedla, že na Cyprus odcestuje 700 vojakov, čím posilní svoju prítomnosť v oblasti, kde už má dve lode kráľovského námorníctva, lietadlá a dopravné vrtuľníky.

Veľká Británia presúva svoje jednotky na Cyprus, aby pomohla evakuovať občanov uviaznutých v Libanone, zatiaľ čo premiér Keir Starmer v stredu vyzval na diplomaciu a okamžité prímerie, aby sa Izrael a Hizballáh dostali z pokraja totálnej vojny.

Starmer povedal britským občanom, aby odišli, kým ešte existujú komerčné lety. „Je veľmi dôležité, aby počuli môj odkaz, ktorý znie, aby odišli a aby odišli okamžite,“ odkázal novinárom.

„Vyzývam všetky strany, aby ustúpili z okraja konfliktu a tak ho deeskalovali,“ vyjadril sa Starmer.

(mja)