Príčinou je nepriaznivé počasie a tiež mimoriadna situácia s búraním mosta v Banskej Bystrici, pre ktoré bola cesta I/18 počas uplynulého víkendu obojsmerne prejazdná.
(tasr)
Minúta |
Vysoké daňové zaťaženie v SR ohrozuje konkurencieschopnosť ekonomiky, upozorňujú odborníci z think-tanku MESA10
Slovensko nie je atraktívne pre investície a jeho daňový systém trestá vzdelaných a úspešných, tvrdia ekonómovia v rámci prezentácie dát projektu 'Čo dostávam za svoje dane'.
"Slovensko malo v uplynulých rokoch najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb v zoskupení V4. Vláda chce túto sadzbu od budúceho roka zvýšiť na 22 percent, čo znamená, že budeme už len jediný percentuálny bod za Rakúskom. Ak si na druhú misku váh dáme napríklad kvalitu dopravnej infraštruktúry, je otázne, ktorá firma bude za týchto okolností ešte ochotná investovať na Slovensku," povedal ekonomický analytik MESA10 Tomáš Meravý.
Slovenskí zamestnanci podľa neho platia neúmerne veľa na daniach a odvodoch, najmä ak majú vyšší než priemerný plat, čo považuje za jeden z hlavných problémov slovenského podnikateľského prostredia. Progresivita zdanenia práce je u nás vyššia než vo väčšine susedných štátov, čo vedie k tomu, že domáci zamestnanec odvedie z ceny práce štátu výrazne viac než zamestnanec na rovnakej pozícii v zahraničí, doplnil analytik.
Ekonómovia upozorňujú na nízky rast slovenskej ekonomiky, ktorý spôsobuje pokles životnej úrovne v porovnaní so susednými štátmi. Dôvodom by mal byť slabý rast produktivity práce a nízke investície.
Rast hrubého domáceho produktu je podľa odborníkov ťahaný domácou spotrebou, čo nie je dlhodobo udržateľné. Slovensko by malo mať okrem toho problém aj s deficitom bežného účtu platobnej bilancie, podobne ako Grécko počas dlhovej krízy.
MESA10 je mimovládna nezisková organizácia, ktorá sa od svojho vzniku v roku 1992 venuje ekonomickým a sociálnym analýzam. Prezidentom MESA10 je bývalý minister financií Ivan Mikloš.
(tasr)
Eric Adams je historicky prvým úradujúcim starostom najväčšieho mesta USA, ktorý čelí obvineniam. Tie nasledovali po vyšetrovaniach údajnej korupcie v jeho administratíve a vlne odstúpení jej popredných predstaviteľov, píše agentúra AFP.
Presné znenie obvinení podľa denníka New York Times zatiaľ nie je známe, zverejnené by mali byť vo štvrtok. Prokuratúra sa k veci nevyjadrila.
Voči demokratovi a bývalému policajtovi sa na federálnej úrovni vedú najmenej štyri vyšetrovania, pričom tri z nich vedie okresný súd na Manhattane. Týkajú sa ľudí z kruhov blízkych starostovi a vysokopostavených predstaviteľov v jeho administratíve.
Adams tvrdí, že je nevinný. „Vždy som vedel, že ak sa postavím za Newyorčanov, stanem sa terčom – a naozaj som sa ním stal,“ uvádza sa v jeho stredajšom vyhlásení.
„Ak budem obvinený, viem, že som nevinný. Budem žiadať okamžitý súdny proces, aby sa Newyorčania mohli dozvedieť pravdu,“ povedal vo videopríhovore.
Členka Snemovne reprezentantov Kongresu USA Alexandria Ocasiová-Cortezová v stredu vyzvala Adamsa, aby „pre dobro mesta“ odstúpil s tým, že „množstvo rezignácií a voľných miest ohrozuje fungovanie vlády“ a „neustále vyšetrovanie znemožňuje nábor a zachovanie kvalifikovanej administratívy“. Išlo o prvú takúto výzvu adresovanú Adamsovi zo strany verejného činiteľa.
Okrem toho hrozí, že vznesenie obvinení a možná spojitosť s korupciou poškodí reputáciu demokratov iba 40 dní pred americkými prezidentskými voľbami, píše AFP.
(tasr)
Martina Holečková, Mária Kolíková a Vladimíra Marcinková petíciou reagujú na správanie poslanca Rudolfa Huliaka voči ženám a na celospoločenskú potrebu ohradiť sa voči takýmto prejavom.
„Už viac nemôžeme tolerovať hrubé a neslušné správanie vládnych predstaviteľov voči ženám. Slová sú len krokom od činov, ktoré môžu viesť k násiliu, či už doma alebo na ulici. Ak rezignujeme na slušnosť a neohradíme sa ako spoločnosť voči mužom ako je Rudolf Huliak, ticho akceptujeme a priznávame, že takéto správanie je normálne,“ uviedla poslankyňa parlamentu Martina Holečková.
„Ako signatárky petície požadujeme okamžité ospravedlnenie od poslanca NR SR Rudolfa Huliaka za jeho hulvátske a hrubé slová, ktorými urazili všetky ženy. Žiadame koalíciu, aby nezneužívala moc na útoky proti ženám, ale naopak tieto útoky zastavila,“ doplnila podpredsedníčka SaS Mária Kolíková.
Podľa Vladimíry Marcinkovej sa ženy teraz musia spojiť. „Spojme sa proti vulgárnemu a nenávistnému správaniu grobianov v politike. Pripojiť sa môžu všetci, ktorí uprednostňujú argumenty a slušnosť pred primitivizmom a mizogýniou,“ uzavrela Vladimíra Marcinková z SaS.
(est)
Pred časom o tom informoval aj minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) po tom, ako rezort vnútra predstavil nový dizajn cestovných pasov, ktoré sa podľa neho nehanbia za štátny znak a národnú identitu.
"Mal som možnosť vidieť už aj návrh dizajnu nových policajných áut a som rád, že ten hračkársky Hamranov (bývalý policajný prezident, poznámka TASR) dizajn bude tiež vymenený rovnakým štýlom," napísal Taraba na sociálnej sieti.
Najnovší, žlto-modrý dizajn policajných áut predstavilo vedenie ministerstva vnútra v roku 2022. Prvé vozidlá s novými prvkami dostali policajti v apríli 2023.
(tasr)
Nálepky na notebooku sa môžu v zmysle rokovacieho poriadku parlamentu považovať za "iné obdobné vizuálne zobrazenie", skonštatoval ústavnoprávny parlamentný výbor.
Keďže podľa rokovacieho poriadku je zakázané vnášať do rokovacej sály "iné obdobné vizuálne zobrazenie", tento zákaz sa má podľa výboru uplatňovať bez výnimky. Vyplýva to z uznesenia, ktoré výbor prijal na stredajšom (25. 9.) večernom zasadnutí.
Ústavnoprávny výbor mal posúdiť, či je vnášanie notebooku s nálepkami do rokovacej sály v rozpore s rokovacím poriadkom. V ňom sa okrem iného hovorí, že do sály sa nesmú nosiť transparenty, plagáty, letáky alebo iné obdobné vizuálne zobrazenia a ani materiály propagujúce politickú stranu, politické hnutie alebo šíriace reklamu.
"Nálepku na notebooku možno považovať za iné obdobné vizuálne zobrazenie v zmysle gramatického výkladu. V zákone o rokovacom poriadku formulovaný zákaz vnášania 'iného obdobného vizuálneho zobrazenia' je všeobecný a podľa paragrafu 32 odseku 4 zákona o rokovacom poriadku sa má uplatňovať bez výnimky," píše sa v uznesení, ktoré podľa šéfa výboru Miroslava Čellára (Hlas) podporili len koaliční poslanci.
Výbor nevedel zaujať stanovisko, či sú nálepky na notebooku materiálmi propagujúcimi politickú stranu, hnutie alebo šíriace reklamu, pretože záleží na obsahu nálepky. Zároveň výbor skonštatoval, že nálepky sa nedajú označiť za transparenty, plagáty, letáky.
Stanovisko od výboru žiadal podpredseda NR SR poverený jej vedením Peter Žiga (Hlas). Výbor zasadal v reakcii na stredajšie dianie v parlamente, keď bola z rokovacej sály opakovane vykázaná Lucia Plaváková (PS) za nálepky na jej počítači, čo dvaja predsedajúci schôdze Andrej Danko (SNS) a Tibor Gašpar (Smer) pokladajú za porušenie rokovacieho poriadku. Žiga zároveň avizoval, že po rokovaní ústavnoprávneho výboru sa majú poslanci dohodnúť, aké pravidlá budú platiť.
(tasr)
Šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že po takmer tisíc dňoch vojny na Ukrajine už nie je otázkou, čo si kto o nej myslí, ale to, ako by bolo možné dosiahnuť mier.
"My Maďari nechceme ďalšie ničenie," zdôraznil a dodal, že je načase poctivo bilancovať, čo z toho, čo urobilo medzinárodné spoločenstvo a Európska únia v reakcii na vojnu na Ukrajine, sa podarilo, a čo nie.
Minister konštatoval, že v súvislosti s touto vojnou sa nedosiahlo prakticky nič. "Musíme si úprimne položiť otázku, či dodávky zbraní mali nejaký význam. Je zrejmé, že nie, pretože nezmenili situáciu na bojisku a nepriblížili mier," povedal Szijjártó, podľa ktorého iba stúpol počet obetí a vojna sa predĺžila.
Maďarsko je podľa Szijjártóa vážne znepokojené otvorenými odkazmi na možné použitie jadrových zbraní a zdôraznil, že OSN by mala zohrávať väčšiu úlohu v diplomatickom úsilí o urovnanie vojenského konfliktu.
(tasr, hirado)
Hrubý dlh má blízko k úrovni 60 percent HDP. Návrhy zákonov je preto nutné prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní, odôvodňuje Ladislav Kamenický (Smer) v parlamentnom pléne balík konsolidačných opatrení.
"Deficit verejných financií a dlh verejnej správy dosiahli v súčasnosti, aj vzhľadom na pretrvávajúce nadmerné výdavky štátu v súvislosti s mimoriadnymi okolnosťami, vysokú úroveň. Slovensko sa pritom nachádza v najvyššom sankčnom pásme národnej dlhovej brzdy. Chcem upozorniť aj na to, že som mnohokrát kritizoval, kde všade sa minuli peniaze, a budeme o tom asi ešte hovoriť a budem na to upozorňovať," uviedol Kamenický.
"Schodok hospodárenia som zdedil na úrovni 6,5 percenta HDP a dnes očakávame deficit blízko 6 percent HDP na rok 2024 vrátane konsolidácie, ktorú sme dosiahli už v minulom roku," objasnil.
Šéf rezortu financií dodal, že zo strany Európskej komisie bola aktivovaná procedúra nadmerného deficitu. "Musím upozorniť, že za poslednej vlády boli zastavené akékoľvek sledovania deficitu. To spôsobilo situáciu, do ktorej sme sa dostali," podotkol.
Tieto skutočnosti podľa Kamenického predstavujú hrozbu vzniku značných hospodárskych škôd. Preto je potrebné naliehavo a efektívne pokračovať v konsolidácii súčasného nepriaznivého stavu v oblasti verejných financií.
"Budem sa snažiť, aby Slovenská republika dosiahla zlepšenie verejných financií. Neteší ma, čo sa tu deje a čo musíme robiť, avšak konsolidácia je, bohužiaľ, nevyhnutná. Nemáme inú možnosť, ako konsolidovať, aj keď je to, samozrejme, bolestivé nielen pre ľudí, ale aj pre biznis," uzavrel Kamenický.
(tasr)
Minúta |
Pri konsolidácii financií by mohlo pomôcť zrušenie predčasných dôchodkov, tvrdí Slovenská obchodná a priemyselná komora
Konsolidácia verejných financií je potrebná, no vláda ide brať peniaze od tých, ktorí štátu zabezpečujú prostriedky vo forme daní, odvodov a poplatkov.
Sama však opatrne pristupuje k úsporám pri vlastných výdavkoch, upozorňuje predseda ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Ladislav Vaškovič.
Jedným z opatrení, ktoré by pomohli podnikateľom aj verejným financiám, je podľa neho zrušenie možnosti predčasného odchodu do dôchodku.
To, že štát dlhodobo hospodári zle, podľa SOPK dokazuje už 23 rokov každoročne rastúci deficit verejných financií. Konsolidačné opatrenia je preto nutné prijať.
"Ale natískajú sa otázky, prečo vláda so svojimi riešeniami prichádza až teraz? Prečo ich neprediskutovala s odbornou verejnosťou a hlavne, prečo tak opatrne pristupuje k úsporám pri vlastných výdavkoch?" pýta sa Vaškovič.
Viaceré navrhované opatrenia sa priamo dotknú i podnikateľského sektora. No za túto zvýšenú záťaž podnikatelia dostanú podľa SOPK neadekvátne málo. "A pritom mnohé z opatrení, ktoré by im pomohli pri podnikaní, by súčasne mali aj pozitívny účinok na zníženie výdavkov verejných financií. Stačí napríklad spomenúť čo najrýchlejšie zrušenie možnosti odchodu do predčasného dôchodku," skonštatoval Vaškovič.
(tasr)
Šéf maďarskej diplomacie po stretnutí s ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom v New Yorku v stredu večer doplnil, že Budapešti ide aj o rozvoj spolupráce s Moskvou v oblastiach, ktoré nepostihli sankcie, citovala Pétera Szijjártóa agentúra MTI.
Maďarský minister, ktorý sa zúčastňuje na 79. Valnom zhromaždení OSN, podotkol, že šéf ruského rezortu zahraničných vecí sa vždy snažil splniť požiadavky maďarskej vlády, je pozitívny a otvorený riešeniu otázok dôležitých pre obe strany.
Rusko bude podľa Szijjártóa vždy súčasťou stredoeurópskej reality, a preto si Maďarsko nemôže dovoliť vzdať sa udržiavania tohto vzťahu.
Za nevyhnutný označil Szijjártó rozvoj bilaterálnej spolupráce v oblastiach, ktoré nie sú ovplyvnené medzinárodnými sankciami. Vyzdvihol, že minulý týždeň sa na maďarsko-ruskom podnikateľskom fóre v Budapešti zúčastnili zástupcovia mnohých spoločností, čo podľa neho jasne ukazuje ochotu akceptovať túto skutočnosť.
Szijjártó ocenil flexibilitu Ruska pri zabezpečovaní dodávok ropy po nedávnom kroku Ukrajiny, ktorý ohrozil tranzit ropovodom Družba, čím sa Maďarsko a Slovensko dostali do zložitej situácie. „Prípad sa napokon vyriešil vďaka flexibilite ruských dodávateľov, takže stále prichádzajú plné množstvá,“ dodal Szijjártó.
(tasr)
Vláda schválila konsolidačný balík minulý týždeň, zároveň ho navrhla parlamentu prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.
Ďalších takmer 700 miliónov eur by mala do rozpočtu priniesť nová daň, ktorú upravuje návrh zákona o dani z finančných transakcií. Rozprava o týchto dvoch návrhoch bude zlúčená.
Vďaka predloženým opatreniam má deficit verejných financií budúci rok klesnúť na 4,7 % z tohtoročných necelých 6 % hrubého domáceho produktu. Súčasťou konsolidácie je napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty z 20 % na 23 %, pokles jej zníženej sadzby z 10 % na 5 %, ale aj zavedenie novej 19 % sadzby na niektoré položky. Zvýšiť sa má aj daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem. Upraviť sa má takisto nárok na daňový bonus na dieťa či tzv. rodičovský dôchodok.
(tasr)
Koaliční poslanci neodsúhlasili program výboru, na ktorom sa mal riešiť aj špionážny systém Pegasus či kybernetické hrozby.
Na výbor prišli všetci poslanci a aj riaditeľ SIS Pavol Gašpar.
(est)
Ako informovala hovorkyňa ZOO Alexandra Ritterová, vďaka pomoci dobrovoľníkov sa podarilo areál vrátiť takmer do pôvodného stavu a ZOO bude opäť otvorená v piatok od 9:00 do 18:00.
ZOO v nadväznosti na vážnu situáciu po povodni zrealizovala výzvy, prostredníctvom ktorých mohla verejnosť pomôcť finančne, alebo vo forme dobrovoľníckej práce. „Vďaka obrovskej pomoci a podpore od takmer 200 dobrovoľníkov vyzerá areál takmer rovnako ako predtým," uviedla Ritterová.
Výnimkou zostáva Gazdovský dvor, ktorého obnova si bude vyžadovať ďalšie investície.
Extrémne počasie zanechalo v areáli ZOO značné škody. „Silné dažde a vietor vyvrátili stromy, poškodili oplotenia a infraštruktúru," priblížila hovorkyňa. Vydrica pretekajúca areálom sa vyliala z brehov, zatopila spodnú časť ZOO a zničila aj Gazdovský dvor. „Po tom, čo v sobotu 14. septembra voda z Vydrice výrazne stúpla a začala sa vylievať z koryta, boli zvieratá z Gazdovského dvora evakuované do náhradných priestorov," dodala zoologička Kristína Šnegoňová.
Nakoľko voda naďalej stúpala aj v nedeľu, presťahovali aj ďalšie zvieratá – lemury, mačiaky a mačky maloškvrnné. „Počas neskorých večerných hodín voda začala ustupovať a zanechávala za sebou spúšť vo forme bahna a naplavenín," doplnila zoologička. Zamestnanci a pracovné stroje následne od pondelka rána zhŕňali blato do kontajnerov, aby bol možný pohyb po ZOO.
(sita)
Napriek týmto odporúčaniam sa Biely dom zdráha poskytnúť Ukrajine takéto strely, uviedli pre portál NBC News traja americkí predstavitelia oboznámení so záležitosťou.
Pentagón podľa úradníkov odporučil poskytnúť Ukrajine strely s bielym fosforom ako súčasť niekoľkých balíkov pomoci - vrátane toho nedávneho. Dvaja z týchto úradníkov uviedli, že Biely dom nechce dať v tejto záležitosti zelenú práve pre stigmu okolo bieleho fosforu a obavy, že by mohol ublížiť civilistom.
Munícia s bielym fosforom nie je nezákonná a nie je ani podľa Dohovoru o chemických zbraniach klasifikovaná ako chemická zbraň. Medzinárodné právo však vyžaduje, aby sa armády vyhýbali jeho použitiu v oblastiach, kde sa môžu sústreďovať civilisti.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v minulosti obvinil Rusko z používania bieleho fosforu proti civilistom na Ukrajine. Podľa agentúry AFP Rusko použilo túto muníciu aj v marci minulého roka.
(dak)
Republikánsky kandidát na prezidenta USA Donald Trump sa chce vrátiť na miesto, kde ho v júli pri neúspešnom atentáte postrelil 20-ročný Thomas Matthew Crooks do pravého ucha.
Trumpov volebný tím v stredu oznámil, že 5. októbra sa bude konať predvolebný míting v rovnakom areáli v meste Butler v štáte Pensylvánia.
Na Trumpa počas predvolebného zhromaždenia v meste Butler 13. júla viackrát vystrelil 20-ročný Thomas Matthew Crooks, ktorý ležal na neďalekej streche. Exprezident utrpel ľahké zranenie, keď mu guľka zasiahla pravé ucho. Jeden účastník podujatia prišiel o život, dvaja ďalší diváci utrpeli ťažké zranenia.
Trump si podľa svojho volebného tímu chce pripomenúť obete a poďakovať sa bezpečnostným a záchranárskym zložkám za ich prácu.
Trump v prezidentských voľbách 5. novembra zvedie súboj s demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou o návrat do Bieleho domu, z ktorého odišiel v roku 2021.
(tasr, dpa)
Návštevníkov horských oblastí Horská záchranná služba (HZS) upozorňuje, že počas dnešného dopoludnia a krátko aj popoludní sa na horách očakáva silný vietor. Pohyb na horách je v takýchto podmienkach veľmi nebezpečný.
Slovenský hydrometeorologický ústav vydal na dnes od 06:00 do 14:00 výstrahu 2. stupňa.
„Na hrebeňoch Vysokých, Nízkych i Západných Tatier sa ojedinele očakáva výskyt silného vetra, ktorý dosiahne krátkodobo, v nárazoch, rýchlosť 135 až 160 kilometrov za hodinu, a/alebo priemernú rýchlosť 90 až 105 kilometrov za hodinu, čo je silná až mohutná víchrica,“ pripomenuli horskí záchranári.
Predpokladaná rýchlosť vetra je v danej ročnej dobe podľa meteorológov nadpriemerná a predstavuje zvýšené nebezpečenstvo pre ľudské aktivity, najmä pre pešiu turistiku, horolezectvo a podobne.
(sita)
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa v rámci svojho programu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v americkom meste New York stretol so šéfom diplomacie Ruskej federácie Sergejom Lavrovom.
Stretnutie sa malo podľa vyjadrenia ministerstva konať na žiadosť ruskej strany a Blanár s Lavrovom diskutovali "prioritne o slovenských záujmoch v oblasti energetickej bezpečnosti, ako aj o mierových iniciatívach".
"Namiesto eskalácie je potrebné sa vrátiť k dialógu a diplomatickým riešeniam na základe princípov Charty OSN, ktoré sú jedinou cestou, ako ukončiť násilie a utrpenie civilistov na oboch stranách," uviedol Blanár, ktorý prezradil, že rozhovory sa týkali jadrového paliva, dostupnej ropy a plynu.
"Záujmom SR je, aby boli zachované existujúce koridory pre ich tranzit napriek tomu, že pracujeme na diverzifikácii,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie.
Politici si rukou potriasli aj v marci tohto roka, za čo si Blanár vtedy vyslúžil tvrdú kritiku.
Ešte pred schôdzkou s Lavrovom vystúpil slovenský minister zahraničných vecí v noci na stredu v Bezpečnostnej rade OSN. Jeho vystúpenie umožnilo Slovinsko ako predsednícky štát BR, ktoré vyzvalo susedov Ukrajiny, aby sa vyjadrili k prebiehajúcemu konfliktu.
Blanár zdôraznil, že SR podporuje zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. „Hranice musia byť rešpektované a nesmú byť menené silou,“ uviedol. Pripomenul, že SR neuznala jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova a rovnako neuznáva ruskú anexiu Krymu a ďalších štyroch oblastí na východe Ukrajiny.
(dak)
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov rokoval s vatikánskym štátnym sekretárom Pietrom Parolinom o humanitárnych otázkach spojených s viac ako dva roky trvajúcou vojnou na Ukrajine, oznámilo ruské ministerstvo v stredu v noci.
"Strany zaznamenali konštruktívny vývoj v rusko-vatikánskom dialógu, pokiaľ ide o vzťahy medzi štátmi a cirkvami a vzájomné akcie v humanitárnej oblasti v kontexte ukrajinskej krízy," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.
Rozhovor, ktorý sa uskutočnil na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, sa podľa vyhlásenia zameral aj na "príčiny geopolitickej krízy, ktorá je priamym následkom dôslednej protiruskej politiky západných krajín".
Parolin v rámci úsilia o návrat ukrajinských detí domov, ktoré podľa Kyjeva deportovalo Rusko, navštívil Kyjev aj Moskvu. Pápež František opakovane vyzval na mier a odsúdil útoky počas konfliktu na Ukrajine. Vzťahy Vatikánu a Ukrajiny boli od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 občas napäté, kvôli viacerým vyhláseniam pápeža, píše Reuters.
(tasr, reuters)
V čase protestov poľnohospodárov si predsedníčka Európskej komisie (EK) na pomoc povolala historika, ktorý mal vypracovať správu vedúcu k "pochopeniu očakávaných výziev" pre sektor. Za svoju prácu dostal takmer tisíc eur na deň.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uzavrela zmluvu s odborníkom na stredoveké štúdie Petrom Strohschneiderom v čase, keď poľnohospodári viedli intenzívne protesty proti klimatickým predpisom na celom európskom kontinente.
Hovorca Európskej komisie Balázs Ujvari uviedol, že Strohschneider bol najatý, aby „viedol dialóg, ktorý by prispel k posilneniu pochopenia súčasných a očakávaných výziev pre potravinárstvo a poľnohospodárstvo v EÚ“.
Za túto prácu dostal plat v závratnej výške - takmer tisíc eur na deň - čím prevyšuje maximálnu odporúčanú sadzbu takmer dvojnásobne.
"Denná sadzba Petra Strohschneidera za vypracovanie správy s názvom ,Strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva EÚ´ vo výške 973,79 eura na deň prevyšuje maximálnu sadzbu 594,22 eura, ktorá sa bežne poskytuje osobitným poradcom Európskej komisie", uvádza portál Politico, ktorý o záležitosti informoval na základe prístupu k neverejným dokumentom.
Odborník, ktorý pre Európsky parlament vypracoval správu o osobitných poradcoch, uviedol, že suma 149 963,66 eur vyčlenená na odmenu pre Strohschneidera za rozpočtovaných 154 dní je „mrhaním verejnými prostriedkami“.
„Považujem 150-tisíc eur za jednoducho [nerealisticky] vysoké a pravdepodobne aj nepotrebné,“ povedal pre Politico Christoph Demmke, ktorý je zároveň profesorom na fínskej univerzite Vaasa.
Napriek tomu, že plat bol pre historika vysoko nadhodnotený, ako informuje Politico, vďaka výnimke z platových smerníc Európskej komisie nie je v rozpore s pravidlami vyplácať osobitným poradcom najvyššiu sadzbu platu pre úradníkov EÚ.
Portál pripomína, že Komisia často pracuje aj s neplatenými osobitnými poradcami. Napríklad bývalý taliansky premiér Mario Draghi, ktorého von der Leyenová poverila napísaním správy o konkurencieschopnosti Európy, za svoju správu o nelichotivom stave európskeho hospodárstva nedostal žiadny plat.
(dak)
Viaceré štáty vyzvali na okamžité 21-dňové prímerie na libanonsko-izraelskej hranici, aby sa vytvoril priestor pre diplomaciu.
"Je načase dosiahnuť diplomatické riešenie, ktoré umožní civilistom na oboch stranách hranice vrátiť sa v bezpečí do svojich domovov," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré vydali USA, Európska únia, Austrália, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar.
Situácia medzi Libanonom a Izraelom je podľa vyhlásenia "neúnosná a predstavuje neprijateľné riziko širšej regionálnej eskalácie".
Izrael uviedol, že víta diplomaciu v Libanone, ale nezaväzuje sa k prímeriu a sľúbil, že bude pokračovať vo svojom cieli pokoriť Hizballáh.
Boje medzi Izraelom a hnutím Hizballáh vyvolali obavy z regionálnej vojny. Násilie eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu. Libanonské ministerstvo zdravotníctva uviedlo, že v počas útokov v stredu zahynulo ďalších 72 ľudí.
(tasr)
Americký prezident Joe Biden uviedol, že vo štvrtok budú oznámené opatrenia USA na urýchlenie podpory Ukrajiny v rámci medzinárodného úsilia pomôcť Kyjevu obnoviť škody spôsobené ruskou inváziou.
Biden sa v stredu spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a ďalšími svetovými lídrami streli na okraj Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, aby vyjadrili svoju jednotu pre Ukrajinu.
"Sme odhodlaní poskytnúť Ukrajine zdroje, ktoré potrebuje na to, aby sa vrátila silnejšia ako predtým... V tomto boji nie ste sami," povedal americký prezident pri predstavovaní spoločného vyhlásenia o podpore obnovy a rekonštrukcie Ukrajiny. Spoločné vyhlásenie podporilo viac ako 30 krajín.
Biden a Zelenskyj by sa podľa plánu mali stretnúť vo štvrtok v Bielom dome.
Ukrajinský prezident vo svojom prejave spomenul Marshallov plán na obnovu Európy po druhej svetovej vojne a povedal, že dnes "kladieme základy podobnej architektúre obnovy".
Rusko je podľa kópie vyhlásenia rozposlanej Bielym domom na základe medzinárodného práva povinné zaplatiť za škody, ktoré spôsobilo na Ukrajine.
"Opätovne potvrdzujeme, že v súlade so všetkými platnými zákonmi a našimi právnymi systémami zostanú ruské zvrchované aktíva v našich jurisdikciách zmrazené dovtedy, kým Rusko neukončí svoju agresiu a nezaplatí za škody, ktoré spôsobilo Ukrajine," uvádza sa podľa agentúry Reuters v správe.
(tasr, reuters)
Rusko hádže svojich občanov na Ukrajinu ako do mlynčeka na mäso, vyhlásil vo svojom prvom príhovore v Bezpečnostnej rade OSN britský premiér Keir Starmer.
Starmer poukázal na to, že na Ukrajine už zomrelo alebo bolo zranených 600-tisíc ruských vojakov. Zároveň spochybnil to, ako sa môže Rusko vôbec ukázať na pôde OSN.
"Charta OSN, ktorú tu presadzujú, hovorí o ľudskej dôstojnosti, nie o tom, aby ste sa k svojim občanom správali ako ku kusom mäsa na hodenie do mlynčeka," vyhlásil britský premiér.
Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij počas Starmerovho príhovoru sedel s hlavou položenou na rukách a pozeral sa dole do svojich papierov.
"Ruská invázia na Ukrajinu je nelegálna. Ohrozuje globálnu bezpečnosť a spôsobuje obrovské ľudské trápenie," uviedol Starmer, pričom poukázal aj na úmrtia civilistov či ľudí, ktorí museli pre tento konflikt opustiť svoje domovy.
Podľa britského premiéra je potrebné vyvodiť zodpovednosť, aby sa ukázalo, že "agresia sa nemôže vyplatiť". "Rusko túto protizákonnú vojnu začalo. Musí ju skončiť a odísť z Ukrajiny," povedal. Zároveň dodal, že územná celistvosť Ukrajiny musí byť základom akéhokoľvek spravodlivého a trvácneho mieru.
Starmer vo svojom príhovore vyzval aj na prímerie v Libanone a v Pásme Gazy, kde Izrael vedie boje proti Iránom podporovaným militantným skupinám. "Bezpečnosť príde prostredníctvom diplomacie, nie eskalácie. Neexistuje tu vojenské riešenie," uviedol Starmer.
(tasr, afp, dpa, reuters)
Balík USA pre Ukrajinu zahŕňa muníciu pre raketové systémy HIMARS, vozidlá odolné voči výbuchom mín (MRAP) či protitankové strely Javelin.
Spojené štáty poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 375 miliónov dolárov (336 miliónov eur), oznámil v stredu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.
"Spojené štáty sú odhodlané brániť Ukrajinu pred brutálnou ruskou agresiou," uviedol Blinken vo vyhlásení a dodal, že Washington túto novú pomoc "poskytne čo najrýchlejšie".
Administratíva prezidenta Joea Bidena poskytla Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vojenskú a hospodársku pomoc vo výške približne 175 miliárd dolárov (157 miliárd eur), píše AFP.
Súčasťou nového balíka sú tiež "náhradné diely, doplnkové vybavenie, služby, výcvik a doprava".
Nadchádzajúce prezidentské voľby v USA by podľa AFP mohli znamenať zmenu pre kľúčového podporovateľa Ukrajiny. Republikánsky kandidát Donald Trump v pondelok označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "najlepšieho obchodníka na svete".
"Zakaždým, keď Zelenskyj príde do USA, odchádza so 100 miliardami dolárov," povedal Trump a vyhlásil, že Spojené štáty uviazli v tejto vojne, pokiaľ nebude prezidentom.
Blinken zopakoval podporu Kyjevu a dodal, že Spojené štáty budú naďalej stáť na strane Ukrajiny.
(tasr, reuters, afp)
Plán bude čoskoro zverejnený, oznámil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), kde predstavil spoločný návrh na 21-dňové prímerie v Libanone.
"S našimi americkými partnermi sme v posledných dňoch pracovali na dočasnom prímerí...v trvaní 21 dní, aby bolo možné rokovať," povedal Barrot na mimoriadnom zasadnutí, o ktoré požiadalo Francúzsko. Podľa Barrota je diplomatické riešenie "skutočne možné," píše Reuters.
"Spoliehame sa na to, že obe strany ho bezodkladne prijmú, aby ochránili civilné obyvateľstvo a umožnili začatie diplomatických rokovaní," dodal.
Barrot uviedol, že Francúzsko spolupracovalo so stranami na vymedzení parametrov diplomatického riešenia krízy podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701 o zastavení bojov medzi Izraelom a Hizballáhom. "Je to síce náročná cesta, ale je to možná cesta," vyhlásil.
Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na okamžité zastavenie bojov v Libanone a varoval, že sa "rozpútava peklo".
"Sme vďační všetkým, ktorí sa úprimne snažia pomocou diplomacie zabrániť eskalácii, zabrániť úplnej vojne," povedal izraelský vyslanec pri OSN Danny Danon pred začiatkom mimoriadneho zasadnutia. "Využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, v súlade s medzinárodným právom, aby sme dosiahli naše ciele," dodal.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu vyhlásil, že Blízky východ je vystavený "katastrofe v plnom rozsahu". Varoval tiež, že ak Izrael vystupňuje svoju ofenzívu proti Hizballáhu, Teherán podporí Libanon "všetkými možnými prostriedkami".
Nedávne izraelské útoky v Libanone si podľa libanonského ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 600 obetí na životoch a ranených.
Medzi Hizballáhom a Izraelom prichádza k takmer každodenným cezhraničným prestrelkám a raketovým útokom od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorý vypukla vlani v októbri medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Násilie na izraelsko-libanonských hraniciach však eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc ich utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu.
(tasr, afp)
Izrael nezastaví svoju vojenskú operáciu proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh, kým sa obyvatelia Izraela, ktorí žijú pri hraniciach s Libanonom, nebudú môcť bezpečne vrátiť domov, povedal v stredu izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
"Zasahujeme Hizballáh údermi, ktoré si ani nedokázal predstaviť. Robíme to plnou silou... neodpočinieme si, kým sa nevrátia domov," uviedol izraelský premiér vo vyhlásení.
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi skôr v stredu uviedol, že povedal vojakom, aby boli pripravení na možný vstup do Libanonu. "Nekončíme. Budeme útočiť na Hizballáh a ubližovať mu všade," uviedol Halevi.
Americký Pentagón v reakcii na Haleviho vyhlásenie uviedol, že si nemyslí, že "bezprostredne" hrozí izraelská pozemná operácia v Libanone. "Určite nechceme vidieť prijatie nejakých krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii v regióne," uviedla hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singhová. "Chceme vidieť diplomatické vyriešenie a riešenie na zabránenie úplnej vojny," dodala.
Izrael podnikol v posledných dňoch stovky útokov na ciele Hizbaláhu v Libanone. Tieto útoky si pritom podľa libanonského ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 600 obetí na životoch a ranených.
Medzi Hizballáhom a Izraelom prichádza k takmer každodenným cezhraničným prestrelkám a raketovým útokom od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorý vypukla vlani v októbri medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
Násilie na izraelsko-libanonských hraniciach však eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc ich utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu.
(tasr, afp)
Plánované prevzatie amerických oceliarní čelí v USA silnej opozícii. Proti je Kamala Harrisová aj Donald Trump.
Americká spoločnosť U.S. Steel v stredu oznámila, že nezávislá arbitrážna rada rozhodla v prospech jej prevzatia japonským konkurentom Nippon Steel za 14,9 miliardy dolárov (13,38 miliardy eur).
Arbitrážna rada, na ktorej zložení sa zhodli spoločnosť a odbory, konštatovala, že Nippon Steel sa zaviazal pokračovať v plnení všetkých podmienok základnej pracovnej zmluvy medzi odborovým zväzom United Steelworkers (USW) a U.S. Steel.
USW v reakcii na rozhodnutie uviedol, že na jeho nesúhlase s dohodou sa nič nezmenilo. Japonská spoločnosť Nippon Steel bezprostredne nereagovala na žiadosť o vyjadrenie.
Plánované prevzatie amerických oceliarní čelí v USA silnej opozícii od oznámenia pôvodnej dohody v decembri minulého roka.
Americká viceprezidentka a kandidátka demokratov do prezidentských volieb Kamala Harrisová vyhlásila, že U.S. Steel je historickou americkou spoločnosťou a mala by zostať v americkom vlastníctve. Prevzatie firmy Japoncami odmieta aj jej konkurent v boji o prezidentský úrad, republikán Donald Trump.
(tasr)
V nedeľu pôjdu Rakúšania k volebným urnám v rozhodujúcom hlasovaní, ktoré by mohlo vyniesť k moci Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ).
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnilo Politico, má FPÖ pred dňom hlasovania tesný náskok pred Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP). FPÖ má podľa Politico 27 % a ÖVP 25 % percent.
Aj keby FPÖ v nedeľu zvíťazilo, nie je zďaleka isté, či sa mu podarí zostaviť vládu. Väčšina ostatných strán totiž vylúčila spoluprácu s "krajnou pravicou".
Osud strany závisí od ÖVP, ktorá v súčasnosti vedie rakúsku vládu spolu so Zelenými. ÖVP má za sebou dlhú históriu spolupráce s FPÖ. V roku 2000 sa táto strana stala prvou v západnej Európe, ktorá vstúpila do koalície s "krajnou pravicou", čím porušila tabu, kvôli ktorému rakúski partneri v EÚ uvalili na Viedeň bilaterálne „diplomatické sankcie“.
(mja)
Spojené štáty poskytli Sudánu od začiatku vojny dve miliardy dolárov vrátane najnovšieho príspevku.
Spojené štáty poskytnú obyvateľom Sudánu humanitárnu pomoc vo výške 424 miliónov dolárov, oznámila v stredu veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.
Vojna v krajine vypukla v polovici apríla minulého roka v dôsledku boja o moc medzi sudánskou armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF). Došlo k tomu pred plánovaným prechodom na civilnú vládu.
"Vyše 25 miliónom Sudáncov trpí podvýživou. Mnohých z nich sužuje hladomor… a približne 11 miliónov ľudí utieklo zo svojich domovov pred tým, čo sa stalo najhoršou humanitárnou krízou na svete," vyhlásila veľvyslankyňa.
"Musíme prinútiť bojujúce strany, aby prijali humanitárne prestávky v al-Fášire, Chartúme a ďalších veľmi zraniteľných oblastiach, odstránili prekážky v prístupe k humanitárnej pomoci na všetkých trasách, zložili zbrane a zasadli k rokovaciemu stolu," povedala Thomasová-Greenfieldová.
Spojené štáty poskytli Sudánu od začiatku vojny dve miliardy dolárov vrátane najnovšieho príspevku, ozrejmila Stála misia USA pri OSN.
(tasr)
Kancelária ukrajinského prezidenta označila vyhlásenia vodcu Kremľa Vladimira Putina o rozšírení ruskej doktríny jadrového odstrašovania za vydieranie.
Ruský prezident v stredu na začiatku zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie uviedol, že boli navrhnuté zmeny v jadrovej doktríne, pričom by rád poukázal na jednu z nich.
Líder Kremľa uviedol, že jadrová odpoveď bude nasledovať v prípade, ak sa objavia „spoľahlivé informácie o spustení vzdušných a vesmírnych útočných kapacít smerom na Rusko“.
„V aktualizovanej verzii dokumentu sa navrhuje, aby agresia proti Rusku zo strany akejkoľvek krajiny nevlastniacej jadrové zbrane, no s účasťou alebo podporou jadrového štátu, bola vnímaná ako ich spoločný útok na Ruskú federáciu," vyjadril sa Putin.
Kancelária ukrajinského prezidenta označila vyhlásenia vodcu Kremľa Vladimira Putina o rozšírení ruskej doktríny jadrového odstrašovania za vydieranie.
„Okrem jadrového vydierania nemá Ruská federácia žiadne iné prostriedky globálneho zastrašovania. Tieto nástroje nebudú fungovať,“ vyjadril sa vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak.
(mja)
Cyperský prezident Nikos Christodulidis v stredu počas prejavu vo Valnom zhromaždení OSN v New Yorku vyhlásil, že je pripravený okamžite obnoviť rozhovory o znovuzjednotení etnicky rozdeleného ostrova.
„Nemôžeme zmeniť geografiu. Je to príležitosť, nie kliatba. Turecko a Cyprus zostanú navždy susedmi," povedal cyperský prezident a dodal, že „môžeme nastúpiť na novú cestu mieru, spolupráce a kooperácie". Vyzval tiež Turecko, aby sa zapojilo do tohto úsilia.
K rozdeleniu Cypru došlo po tureckej invázii v roku 1974. Severnú časť ostrova pod správou Turecka uznáva iba Ankara. Rozhovory o zjednotení stroskotali v polovici roka 2017 a odvtedy sú na mŕtvom bode. „Som odhodlaný a pripravený sadnúť si za rokovací stôl už dnes. Nie zajtra. Dnes," zdôraznil Christodulidis.
V utorok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v New Yorku uviedol, že model federácie teraz „úplne stratil opodstatnenie" a že na ostrove existujú „dva samostatné štáty a dva samostatné národy".
Generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi neskôr podľa svojho úradu povedal, že by mohlo pomôcť stretnutie medzi stranami pod záštitou OSN, na ktorom by sa diskutovalo o iných modeloch ako federácia.
(tasr)
Minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok sa stretol s hlavou katolíckej cirkvi, pápežom Františkom.
„Som vďačný, že som mal možnosť stretnúť jedného z najvýznamneších mužov našej doby. Prijať od neho požehnanie pre seba i pre Slovensko," napísal minister.
„Svätý otec, pápež František, zostáva v milej spomienke na rok 2021, kedy navštívil Slovenskú republiku. Jeho pokoj a nadhľad sú pre mňa inšpiráciou," vyjadril sa Eštok.
„Nech jeho žičenie dobra všetkým obyvateľom Slovenska je pre nás všetkých výzvou robiť to isté," odkázal na záver minister.
(mja)
„Útočíme celý deň, aby sme pripravili pôdu pre náš možný vstup, ale aj pokračovali v úderoch voči Hizballáhu," povedal náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi.
Halevi v stredu vojakom povedal, aby boli pripravení na pozemnú ofenzívu v Libanone. Spravil tak v čase, keď izraelské sily podnikajú útoky na ciele po celom Libanone.
„Budeme pokračovať v útočení a poškodzovať ich všade. Aby sme to dosiahli, pripravujeme sa na priebeh manévru a zmyslom je, že vaše topánky vstúpia na územia nepriateľa," vyhlásil. Dodal, že vstup izraelských vojakov do Libanonu ukáže tamojšiemu militantného hnutiu Hizballáh, aké to je stretnúť sa s „profesionálnou bojovou silou".
„Pôjdeme tam silnejší ako oni, oveľa skúsenejší ako oni. Prídete, zničíte tam nepriateľa, prídete zničiť infraštruktúru. Toto sú veci, ktoré nám umožnia bezpečne prinavrátiť obyvateľov neskôr na sever Izraela," uviedol Halevi.
(tasr)
Minister pripustil, že jeho rezortná kolegyňa zo svojej pozície tento prípad zrejme nevyrieši, ale napriek tomu jej chce tlmočiť svoj názor.
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) plánuje hovoriť o rozsudku belgického súdu v prípade úmrtia slovenského občana Jozefa Chovanca aj so svojou rezortnou kolegyňou z Belgicka Hadjou Lahbibovou.
„Budem sa pýtať na to, ako sa ona pozerá na takéto prejavy, či je to niečo, čo je pre nich v poriadku," povedal Blanár v súvislosti s rozsudkom a správaním sa belgických policajtov, ktoré predchádzalo úmrtiu slovenského občana.
„My sme vždy pristupovali k rozhodnutiam k súdu k rešpektom, ale niekedy vás to jednoducho nedokáže nechať úplne chladným," skonštatoval Blanár s tým, že verdikt belgického súdu považuje za neakceptovateľný.
Belgický súd v stredu ráno vyniesol rozsudok, podľa ktorého nik nenesie trestnoprávnu zodpovednosť za smrť slovenského občana Jozefa Chovanca. Podľa verdiktu súdu ide o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností.
(tasr)
Vladimir Putin vyzval v stredu na zmeny v ruskej jadrovej doktríne.
Ruský prezident uviedol, že Moskva bude podľa navrhovaných zmien doktríny považovať za agresiu aj to, ak nejaká jadrová veľmoc podporí útok inej krajiny na Rusko.
Ruský prezident na začiatku zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie uviedol, že boli navrhnuté zmeny v jadrovej doktríne, pričom by rád poukázal na jednu z nich.
"V aktualizovanej verzii dokumentu sa navrhuje, aby agresia proti Rusku zo strany akejkoľvek krajiny nevlastniacej jadrové zbrane, no s účasťou alebo podporou jadrového štátu, bola vnímaná ako ich spoločný útok na Ruskú federáciu," uviedol Putin. Nešpecifikoval, či bude podľa upraveného dokumentu možné reagovať na takýto útok jadrovými zbraňami.
Podľa Putina by však Rusko mohlo pristúpiť k použitiu jadrových zbraní v prípade, ak príde k rozsiahlemu vzdušnému útoku na jeho územie. "Budeme o tejto možnosti uvažovať, už keď dostaneme dôveryhodné informácie o masovom štarte prostriedkov na vzdušno-kozmické útoky a ich prekročení našich hraníc," povedal prezident.
Rusko si tiež podľa šéfa Kremľa vyhradzuje právo no použitie jadrových zbraní v prípade útoku na Rusko alebo Bielorusko konvenčnými zbraňami, ktorý bude predstavovať "kritickú hrozbu" pre suverenitu Ruska.
Zmeny v jadrovej doktríne sú podľa Putina navrhnuté tak, aby zohľadnili súčasnú politickú a vojenskú situáciu a moderné vojenské hrozby, ktorým Rusko čelí.
Putin hovoril o zmenách v jadrovej doktríne, ktorá stanovuje podmienky na použitie ruských jadrových zbraní, v čase, keď varoval Spojené štáty a spojencov NATO, že ak umožnia Ukrajine používať západne zbrane pri útokoch na ciele na ruskom území, vstúpia do vojny s Ruskom.
Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 Putin a iní predstavitelia Kremľa často hrozia použitím jadrových zbraní, aby Západ odradili od ďalšej pomoci pre Ukrajinu, konštatuje AP.
Podľa súčasnej ruskej jadrovej doktríny môže Rusko použiť svoje jadrové zbrane v reakcii na použitie jadrových zbraní alebo iných zbraní hromadného ničenia proti Rusku alebo jeho spojencom alebo v prípade agresie konvenčnými zbraňami, ak bude ohrozená existencia ruského štátu.
(tasr)
Medzinárodný súdny dvor prvýkrát posúdi prípad, kedy jeden štát podal žalobu na iný štát za diskrimináciu na základe pohlavia.
Kanada, Austrália, Nemecko a Holandsko chcú Taliban postaviť pred medzinárodný súd pre diskrimináciu na základe pohlavia.
Prípad sa vedie na základe Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý valné zhromaždenie prijalo v roku 1979 a do platnosti vstúpil v roku 1981. Afganistan pred prevzatím moci Talibanom ratifikoval tento dohovor v roku 2003.
Očakáva sa, že Afganistan dostane šesť mesiacov na odpoveď. Potom Medzinárodný súdny dvor uskutoční pojednávanie a pravdepodobne navrhne predbežné opatrenia.
Obhajcovia tohto postupu tvrdia, že aj keby Taliban odmietol uznať právomoc súdu, rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora by malo odstrašujúci účinok na ostatné štáty, ktoré sa snažia normalizovať diplomatické vzťahy s Talibanom.
(mja)
Otázky rusko-maďarskej spolupráce, svetová bezpečnostná situácia a možnosti urovnania konfliktu na Ukrajine budú hlavnými témami stredajšieho rokovania Szijjártóa a Lavrova.
„So Sergejom Lavrovom sa budeme rozprávať o bezpečnostnej situácii. Rusi sú si samozrejme vedomí postoja Maďarska. Chceme mier čo najskôr, pretože čím skôr bude mier, tým menej ľudí na Ukrajine zomrie," povedal maďarského minister zahraničných vecí Péter Szijjártó
Ako dodal, drvivá väčšina krajín zo zvyšku sveta má už dosť toho, že dopláca na vojnu prebiehajúcu v Európe, či už vo forme rastúcich cien energií, neúspechov v potravinovej bezpečnosti, alebo inflácie.
„Vidia, že samotná Európa podnecuje tento konflikt, namiesto toho, aby sa pokúsila dosiahnuť jeho ukončenie," dodal Szijjártó, ktorý sa zúčastní na 79. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.
(tasr)
Najčítanejšie
Po New Yorku dominuje ľavica aj v BerlíneDcéra tureckých utečencov je symbolom novej ľavicovej éry v Berlíne
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Gašpar: Transakčnú daň zrejme nezrušíme, môžeme ju však upraviť
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Trumpov veľký grónsky obchod: vojenské základne, kontrola Arktídy aj vzácne zeminy
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Európania pritvrdzujú, Američania odchádzajú. Kto všetko sa pripravuje na vojnu
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládne organizácie zaoberajúce sa migráciou menia svoju taktiku
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Žena, ktorá chce prevziať kontrolu nad politickými prejavmi v Británii
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed zvýšil úrokové sadzby. Najväčšie riziko sa skrýva v dlhopisoch, ktoré držia banky
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Berlín padol a Merz padá spolu s ním
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Parlamentné voľby vyhralo vládne Jednotné Rusko. Je mobilizácia na spadnutie?
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Bruselské monštrá chcú viac vplyvu a peňazí
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Trojročný fix láka. Analytici radia, na ako dlho si úrok zamknúť
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…