Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cyprus je pripravený obnoviť rozhovory o znovuzjednotení ostrova

Cyperský prezident Nikos Christodulidis v stredu počas prejavu vo Valnom zhromaždení OSN v New Yorku vyhlásil, že je pripravený okamžite obnoviť rozhovory o znovuzjednotení etnicky rozdeleného ostrova.

„Nemôžeme zmeniť geografiu. Je to príležitosť, nie kliatba. Turecko a Cyprus zostanú navždy susedmi," povedal cyperský prezident a dodal, že „môžeme nastúpiť na novú cestu mieru, spolupráce a kooperácie". Vyzval tiež Turecko, aby sa zapojilo do tohto úsilia.

K rozdeleniu Cypru došlo po tureckej invázii v roku 1974. Severnú časť ostrova pod správou Turecka uznáva iba Ankara. Rozhovory o zjednotení stroskotali v polovici roka 2017 a odvtedy sú na mŕtvom bode. „Som odhodlaný a pripravený sadnúť si za rokovací stôl už dnes. Nie zajtra. Dnes," zdôraznil Christodulidis.

V utorok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v New Yorku uviedol, že model federácie teraz „úplne stratil opodstatnenie" a že na ostrove existujú „dva samostatné štáty a dva samostatné národy".

Generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi neskôr podľa svojho úradu povedal, že by mohlo pomôcť stretnutie medzi stranami pod záštitou OSN, na ktorom by sa diskutovalo o iných modeloch ako federácia.

(tasr)

Minúta  |  

Šutaj Eštok navštívil pápeža a prijal od neho požehnanie

Minister vnútra Slovenskej republiky Matúš Šutaj Eštok sa stretol s hlavou katolíckej cirkvi, pápežom Františkom.

„Som vďačný, že som mal možnosť stretnúť jedného z najvýznamneších mužov našej doby. Prijať od neho požehnanie pre seba i pre Slovensko," napísal minister.

„Svätý otec, pápež František, zostáva v milej spomienke na rok 2021, kedy navštívil Slovenskú republiku. Jeho pokoj a nadhľad sú pre mňa inšpiráciou," vyjadril sa Eštok.

„Nech jeho žičenie dobra všetkým obyvateľom Slovenska je pre nás všetkých výzvou robiť to isté," odkázal na záver minister.

(mja)

Minúta  |  

Šéf izraelskej armády povedal vojakom, aby boli pripravení na vstup do Libanonu

„Útočíme celý deň, aby sme pripravili pôdu pre náš možný vstup, ale aj pokračovali v úderoch voči Hizballáhu," povedal náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi.

Halevi v stredu vojakom povedal, aby boli pripravení na pozemnú ofenzívu v Libanone. Spravil tak v čase, keď izraelské sily podnikajú útoky na ciele po celom Libanone.

„Budeme pokračovať v útočení a poškodzovať ich všade. Aby sme to dosiahli, pripravujeme sa na priebeh manévru a zmyslom je, že vaše topánky vstúpia na územia nepriateľa," vyhlásil. Dodal, že vstup izraelských vojakov do Libanonu ukáže tamojšiemu militantného hnutiu Hizballáh, aké to je stretnúť sa s „profesionálnou bojovou silou".

„Pôjdeme tam silnejší ako oni, oveľa skúsenejší ako oni. Prídete, zničíte tam nepriateľa, prídete zničiť infraštruktúru. Toto sú veci, ktoré nám umožnia bezpečne prinavrátiť obyvateľov neskôr na sever Izraela," uviedol Halevi.

(tasr)

Minúta  |  

Blanár chce hovoriť o rozsudku v prípade Chovanec s belgickou ministerkou

 Minister pripustil, že jeho rezortná kolegyňa zo svojej pozície tento prípad zrejme nevyrieši, ale napriek tomu jej chce tlmočiť svoj názor.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD) plánuje hovoriť o rozsudku belgického súdu v prípade úmrtia slovenského občana Jozefa Chovanca aj so svojou rezortnou kolegyňou z Belgicka Hadjou Lahbibovou.

„Budem sa pýtať na to, ako sa ona pozerá na takéto prejavy, či je to niečo, čo je pre nich v poriadku," povedal Blanár v súvislosti s rozsudkom a správaním sa belgických policajtov, ktoré predchádzalo úmrtiu slovenského občana.

„My sme vždy pristupovali k rozhodnutiam k súdu k rešpektom, ale niekedy vás to jednoducho nedokáže nechať úplne chladným," skonštatoval Blanár s tým, že verdikt belgického súdu považuje za neakceptovateľný.

Belgický súd v stredu ráno vyniesol rozsudok, podľa ktorého nik nenesie trestnoprávnu zodpovednosť za smrť slovenského občana Jozefa Chovanca. Podľa verdiktu súdu ide o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Ak jadrová mocnosť podporí veľký útok na Rusko, môžeme použiť jadrové zbrane

Vladimir Putin vyzval v stredu na zmeny v ruskej jadrovej doktríne.

Ruský prezident uviedol, že Moskva bude podľa navrhovaných zmien doktríny považovať za agresiu aj to, ak nejaká jadrová veľmoc podporí útok inej krajiny na Rusko.

Ruský prezident na začiatku zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie uviedol, že boli navrhnuté zmeny v jadrovej doktríne, pričom by rád poukázal na jednu z nich.

"V aktualizovanej verzii dokumentu sa navrhuje, aby agresia proti Rusku zo strany akejkoľvek krajiny nevlastniacej jadrové zbrane, no s účasťou alebo podporou jadrového štátu, bola vnímaná ako ich spoločný útok na Ruskú federáciu," uviedol Putin. Nešpecifikoval, či bude podľa upraveného dokumentu možné reagovať na takýto útok jadrovými zbraňami.

Podľa Putina by však Rusko mohlo pristúpiť k použitiu jadrových zbraní v prípade, ak príde k rozsiahlemu vzdušnému útoku na jeho územie. "Budeme o tejto možnosti uvažovať, už keď dostaneme dôveryhodné informácie o masovom štarte prostriedkov na vzdušno-kozmické útoky a ich prekročení našich hraníc," povedal prezident.

Rusko si tiež podľa šéfa Kremľa vyhradzuje právo no použitie jadrových zbraní v prípade útoku na Rusko alebo Bielorusko konvenčnými zbraňami, ktorý bude predstavovať "kritickú hrozbu" pre suverenitu Ruska.
Zmeny v jadrovej doktríne sú podľa Putina navrhnuté tak, aby zohľadnili súčasnú politickú a vojenskú situáciu a moderné vojenské hrozby, ktorým Rusko čelí.

Putin hovoril o zmenách v jadrovej doktríne, ktorá stanovuje podmienky na použitie ruských jadrových zbraní, v čase, keď varoval Spojené štáty a spojencov NATO, že ak umožnia Ukrajine používať západne zbrane pri útokoch na ciele na ruskom území, vstúpia do vojny s Ruskom.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 Putin a iní predstavitelia Kremľa často hrozia použitím jadrových zbraní, aby Západ odradili od ďalšej pomoci pre Ukrajinu, konštatuje AP.

Podľa súčasnej ruskej jadrovej doktríny môže Rusko použiť svoje jadrové zbrane v reakcii na použitie jadrových zbraní alebo iných zbraní hromadného ničenia proti Rusku alebo jeho spojencom alebo v prípade agresie konvenčnými zbraňami, ak bude ohrozená existencia ruského štátu.

(tasr)

Minúta  |  

Taliban bude čeliť medzinárodnému súdu kvôli diskriminácii na základe pohlavia

Medzinárodný súdny dvor prvýkrát posúdi prípad, kedy jeden štát podal žalobu na iný štát za diskrimináciu na základe pohlavia.

Kanada, Austrália, Nemecko a Holandsko chcú Taliban postaviť pred medzinárodný súd pre diskrimináciu na základe pohlavia.

Prípad sa vedie na základe Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý valné zhromaždenie prijalo v roku 1979 a do platnosti vstúpil v roku 1981. Afganistan pred prevzatím moci Talibanom ratifikoval tento dohovor v roku 2003.

Očakáva sa, že Afganistan dostane šesť mesiacov na odpoveď. Potom Medzinárodný súdny dvor uskutoční pojednávanie a pravdepodobne navrhne predbežné opatrenia.

Obhajcovia tohto postupu tvrdia, že aj keby Taliban odmietol uznať právomoc súdu, rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora by malo odstrašujúci účinok na ostatné štáty, ktoré sa snažia normalizovať diplomatické vzťahy s Talibanom.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.