Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Netanjahu: Boj s Hizballáhom potrvá, kým sa Izraelčania nebudú môcť vrátiť domov

Izrael nezastaví svoju vojenskú operáciu proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh, kým sa obyvatelia Izraela, ktorí žijú pri hraniciach s Libanonom, nebudú môcť bezpečne vrátiť domov, povedal v stredu izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

"Zasahujeme Hizballáh údermi, ktoré si ani nedokázal predstaviť. Robíme to plnou silou... neodpočinieme si, kým sa nevrátia domov," uviedol izraelský premiér vo vyhlásení.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi skôr v stredu uviedol, že povedal vojakom, aby boli pripravení na možný vstup do Libanonu. "Nekončíme. Budeme útočiť na Hizballáh a ubližovať mu všade," uviedol Halevi.

Americký Pentagón v reakcii na Haleviho vyhlásenie uviedol, že si nemyslí, že "bezprostredne" hrozí izraelská pozemná operácia v Libanone. "Určite nechceme vidieť prijatie nejakých krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii v regióne," uviedla hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singhová. "Chceme vidieť diplomatické vyriešenie a riešenie na zabránenie úplnej vojny," dodala.

Izrael podnikol v posledných dňoch stovky útokov na ciele Hizbaláhu v Libanone. Tieto útoky si pritom podľa libanonského ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 600 obetí na životoch a ranených.

Medzi Hizballáhom a Izraelom prichádza k takmer každodenným cezhraničným prestrelkám a raketovým útokom od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorý vypukla vlani v októbri medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Násilie na izraelsko-libanonských hraniciach však eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc ich utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Arbitráž rozhodla v prospech fúzie U.S. Steel s Nippon Steel

Plánované prevzatie amerických oceliarní čelí v USA silnej opozícii. Proti je Kamala Harrisová aj Donald Trump.

Americká spoločnosť U.S. Steel v stredu oznámila, že nezávislá arbitrážna rada rozhodla v prospech jej prevzatia japonským konkurentom Nippon Steel za 14,9 miliardy dolárov (13,38 miliardy eur).

Arbitrážna rada, na ktorej zložení sa zhodli spoločnosť a odbory, konštatovala, že Nippon Steel sa zaviazal pokračovať v plnení všetkých podmienok základnej pracovnej zmluvy medzi odborovým zväzom United Steelworkers (USW) a U.S. Steel.

USW v reakcii na rozhodnutie uviedol, že na jeho nesúhlase s dohodou sa nič nezmenilo. Japonská spoločnosť Nippon Steel bezprostredne nereagovala na žiadosť o vyjadrenie.

Plánované prevzatie amerických oceliarní čelí v USA silnej opozícii od oznámenia pôvodnej dohody v decembri minulého roka.

Americká viceprezidentka a kandidátka demokratov do prezidentských volieb Kamala Harrisová vyhlásila, že U.S. Steel je historickou americkou spoločnosťou a mala by zostať v americkom vlastníctve. Prevzatie firmy Japoncami odmieta aj jej konkurent v boji o prezidentský úrad, republikán Donald Trump.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko čakajú parlamentné voľby, zvíťaziť môže Slobodná strana Rakúska

V nedeľu pôjdu Rakúšania k volebným urnám v rozhodujúcom hlasovaní, ktoré by mohlo vyniesť k moci Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ).

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnilo Politico, má FPÖ pred dňom hlasovania tesný náskok pred Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP). FPÖ má podľa Politico 27 % a ÖVP 25 % percent.

Aj keby FPÖ v nedeľu zvíťazilo, nie je zďaleka isté, či sa mu podarí zostaviť vládu. Väčšina ostatných strán totiž vylúčila spoluprácu s "krajnou pravicou".

Osud strany závisí od ÖVP, ktorá v súčasnosti vedie rakúsku vládu spolu so Zelenými. ÖVP má za sebou dlhú históriu spolupráce s FPÖ. V roku 2000 sa táto strana stala prvou v západnej Európe, ktorá vstúpila do koalície s "krajnou pravicou", čím porušila tabu, kvôli ktorému rakúski partneri v EÚ uvalili na Viedeň bilaterálne „diplomatické sankcie“.

(mja)

Minúta  |  

Sudán od USA dostane 424 miliónov dolárov na humanitárnu pomoc

Spojené štáty poskytli Sudánu od začiatku vojny dve miliardy dolárov vrátane najnovšieho príspevku.

Spojené štáty poskytnú obyvateľom Sudánu humanitárnu pomoc vo výške 424 miliónov dolárov, oznámila v stredu veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.

Vojna v krajine vypukla v polovici apríla minulého roka v dôsledku boja o moc medzi sudánskou armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF). Došlo k tomu pred plánovaným prechodom na civilnú vládu.

"Vyše 25 miliónom Sudáncov trpí podvýživou. Mnohých z nich sužuje hladomor… a približne 11 miliónov ľudí utieklo zo svojich domovov pred tým, čo sa stalo najhoršou humanitárnou krízou na svete," vyhlásila veľvyslankyňa.

"Musíme prinútiť bojujúce strany, aby prijali humanitárne prestávky v al-Fášire, Chartúme a ďalších veľmi zraniteľných oblastiach, odstránili prekážky v prístupe k humanitárnej pomoci na všetkých trasách, zložili zbrane a zasadli k rokovaciemu stolu," povedala Thomasová-Greenfieldová.

Spojené štáty poskytli Sudánu od začiatku vojny dve miliardy dolárov vrátane najnovšieho príspevku, ozrejmila Stála misia USA pri OSN.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina odpovedala na výroky Putina o jadrovej doktríne Ruska

Kancelária ukrajinského prezidenta označila vyhlásenia vodcu Kremľa Vladimira Putina o rozšírení ruskej doktríny jadrového odstrašovania za vydieranie.

Ruský prezident v stredu na začiatku zasadnutia Rady bezpečnosti Ruskej federácie uviedol, že boli navrhnuté zmeny v jadrovej doktríne, pričom by rád poukázal na jednu z nich.

Líder Kremľa uviedol, že jadrová odpoveď bude nasledovať v prípade, ak sa objavia „spoľahlivé informácie o spustení vzdušných a vesmírnych útočných kapacít smerom na Rusko“.

„V aktualizovanej verzii dokumentu sa navrhuje, aby agresia proti Rusku zo strany akejkoľvek krajiny nevlastniacej jadrové zbrane, no s účasťou alebo podporou jadrového štátu, bola vnímaná ako ich spoločný útok na Ruskú federáciu," vyjadril sa Putin.

Kancelária ukrajinského prezidenta označila vyhlásenia vodcu Kremľa Vladimira Putina o rozšírení ruskej doktríny jadrového odstrašovania za vydieranie.

„Okrem jadrového vydierania nemá Ruská federácia žiadne iné prostriedky globálneho zastrašovania. Tieto nástroje nebudú fungovať,“ vyjadril sa vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak.

(mja)

Minúta  |  

Cyprus je pripravený obnoviť rozhovory o znovuzjednotení ostrova

Cyperský prezident Nikos Christodulidis v stredu počas prejavu vo Valnom zhromaždení OSN v New Yorku vyhlásil, že je pripravený okamžite obnoviť rozhovory o znovuzjednotení etnicky rozdeleného ostrova.

„Nemôžeme zmeniť geografiu. Je to príležitosť, nie kliatba. Turecko a Cyprus zostanú navždy susedmi," povedal cyperský prezident a dodal, že „môžeme nastúpiť na novú cestu mieru, spolupráce a kooperácie". Vyzval tiež Turecko, aby sa zapojilo do tohto úsilia.

K rozdeleniu Cypru došlo po tureckej invázii v roku 1974. Severnú časť ostrova pod správou Turecka uznáva iba Ankara. Rozhovory o zjednotení stroskotali v polovici roka 2017 a odvtedy sú na mŕtvom bode. „Som odhodlaný a pripravený sadnúť si za rokovací stôl už dnes. Nie zajtra. Dnes," zdôraznil Christodulidis.

V utorok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v New Yorku uviedol, že model federácie teraz „úplne stratil opodstatnenie" a že na ostrove existujú „dva samostatné štáty a dva samostatné národy".

Generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi neskôr podľa svojho úradu povedal, že by mohlo pomôcť stretnutie medzi stranami pod záštitou OSN, na ktorom by sa diskutovalo o iných modeloch ako federácia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.