Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 375 miliónov dolárov

Balík USA pre Ukrajinu zahŕňa muníciu pre raketové systémy HIMARS, vozidlá odolné voči výbuchom mín (MRAP) či protitankové strely Javelin.

Spojené štáty poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 375 miliónov dolárov (336 miliónov eur), oznámil v stredu americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Spojené štáty sú odhodlané brániť Ukrajinu pred brutálnou ruskou agresiou," uviedol Blinken vo vyhlásení a dodal, že Washington túto novú pomoc "poskytne čo najrýchlejšie".

Administratíva prezidenta Joea Bidena poskytla Ukrajine od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vojenskú a hospodársku pomoc vo výške približne 175 miliárd dolárov (157 miliárd eur), píše AFP.

Súčasťou nového balíka sú tiež "náhradné diely, doplnkové vybavenie, služby, výcvik a doprava".

Nadchádzajúce prezidentské voľby v USA by podľa AFP mohli znamenať zmenu pre kľúčového podporovateľa Ukrajiny. Republikánsky kandidát Donald Trump v pondelok označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za "najlepšieho obchodníka na svete".

"Zakaždým, keď Zelenskyj príde do USA, odchádza so 100 miliardami dolárov," povedal Trump a vyhlásil, že Spojené štáty uviazli v tejto vojne, pokiaľ nebude prezidentom.

Blinken zopakoval podporu Kyjevu a dodal, že Spojené štáty budú naďalej stáť na strane Ukrajiny.

(tasr, reuters, afp)

Minúta  |  

Francúzsky minister Barrot predstavil návrh na 21-dňové prímerie v Libanone

Plán bude čoskoro zverejnený, oznámil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN), kde predstavil spoločný návrh na 21-dňové prímerie v Libanone.

"S našimi americkými partnermi sme v posledných dňoch pracovali na dočasnom prímerí...v trvaní 21 dní, aby bolo možné rokovať," povedal Barrot na mimoriadnom zasadnutí, o ktoré požiadalo Francúzsko. Podľa Barrota je diplomatické riešenie "skutočne možné," píše Reuters.

"Spoliehame sa na to, že obe strany ho bezodkladne prijmú, aby ochránili civilné obyvateľstvo a umožnili začatie diplomatických rokovaní," dodal.

Barrot uviedol, že Francúzsko spolupracovalo so stranami na vymedzení parametrov diplomatického riešenia krízy podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1 701 o zastavení bojov medzi Izraelom a Hizballáhom. "Je to síce náročná cesta, ale je to možná cesta," vyhlásil.

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na okamžité zastavenie bojov v Libanone a varoval, že sa "rozpútava peklo".

"Sme vďační všetkým, ktorí sa úprimne snažia pomocou diplomacie zabrániť eskalácii, zabrániť úplnej vojne," povedal izraelský vyslanec pri OSN Danny Danon pred začiatkom mimoriadneho zasadnutia. "Využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, v súlade s medzinárodným právom, aby sme dosiahli naše ciele," dodal.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu vyhlásil, že Blízky východ je vystavený "katastrofe v plnom rozsahu". Varoval tiež, že ak Izrael vystupňuje svoju ofenzívu proti Hizballáhu, Teherán podporí Libanon "všetkými možnými prostriedkami".

Nedávne izraelské útoky v Libanone si podľa libanonského ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 600 obetí na životoch a ranených.

Medzi Hizballáhom a Izraelom prichádza k takmer každodenným cezhraničným prestrelkám a raketovým útokom od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorý vypukla vlani v októbri medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Násilie na izraelsko-libanonských hraniciach však eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc ich utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Netanjahu: Boj s Hizballáhom potrvá, kým sa Izraelčania nebudú môcť vrátiť domov

Izrael nezastaví svoju vojenskú operáciu proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh, kým sa obyvatelia Izraela, ktorí žijú pri hraniciach s Libanonom, nebudú môcť bezpečne vrátiť domov, povedal v stredu izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

"Zasahujeme Hizballáh údermi, ktoré si ani nedokázal predstaviť. Robíme to plnou silou... neodpočinieme si, kým sa nevrátia domov," uviedol izraelský premiér vo vyhlásení.

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi skôr v stredu uviedol, že povedal vojakom, aby boli pripravení na možný vstup do Libanonu. "Nekončíme. Budeme útočiť na Hizballáh a ubližovať mu všade," uviedol Halevi.

Americký Pentagón v reakcii na Haleviho vyhlásenie uviedol, že si nemyslí, že "bezprostredne" hrozí izraelská pozemná operácia v Libanone. "Určite nechceme vidieť prijatie nejakých krokov, ktoré by mohli viesť k ďalšej eskalácii v regióne," uviedla hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singhová. "Chceme vidieť diplomatické vyriešenie a riešenie na zabránenie úplnej vojny," dodala.

Izrael podnikol v posledných dňoch stovky útokov na ciele Hizbaláhu v Libanone. Tieto útoky si pritom podľa libanonského ministerstva zdravotníctva vyžiadali už vyše 600 obetí na životoch a ranených.

Medzi Hizballáhom a Izraelom prichádza k takmer každodenným cezhraničným prestrelkám a raketovým útokom od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorý vypukla vlani v októbri medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Násilie na izraelsko-libanonských hraniciach však eskaluje od minulotýždňového útoku v Libanone, pri ktorom vybuchli komunikačné zariadenia používané členmi Hizballáhu. Tento útok, pri ktorom zomrelo 39 ľudí a asi tritisíc ich utrpelo zranenia, je pripisovaný Izraelu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Arbitráž rozhodla v prospech fúzie U.S. Steel s Nippon Steel

Plánované prevzatie amerických oceliarní čelí v USA silnej opozícii. Proti je Kamala Harrisová aj Donald Trump.

Americká spoločnosť U.S. Steel v stredu oznámila, že nezávislá arbitrážna rada rozhodla v prospech jej prevzatia japonským konkurentom Nippon Steel za 14,9 miliardy dolárov (13,38 miliardy eur).

Arbitrážna rada, na ktorej zložení sa zhodli spoločnosť a odbory, konštatovala, že Nippon Steel sa zaviazal pokračovať v plnení všetkých podmienok základnej pracovnej zmluvy medzi odborovým zväzom United Steelworkers (USW) a U.S. Steel.

USW v reakcii na rozhodnutie uviedol, že na jeho nesúhlase s dohodou sa nič nezmenilo. Japonská spoločnosť Nippon Steel bezprostredne nereagovala na žiadosť o vyjadrenie.

Plánované prevzatie amerických oceliarní čelí v USA silnej opozícii od oznámenia pôvodnej dohody v decembri minulého roka.

Americká viceprezidentka a kandidátka demokratov do prezidentských volieb Kamala Harrisová vyhlásila, že U.S. Steel je historickou americkou spoločnosťou a mala by zostať v americkom vlastníctve. Prevzatie firmy Japoncami odmieta aj jej konkurent v boji o prezidentský úrad, republikán Donald Trump.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsko čakajú parlamentné voľby, zvíťaziť môže Slobodná strana Rakúska

V nedeľu pôjdu Rakúšania k volebným urnám v rozhodujúcom hlasovaní, ktoré by mohlo vyniesť k moci Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ).

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý uskutočnilo Politico, má FPÖ pred dňom hlasovania tesný náskok pred Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP). FPÖ má podľa Politico 27 % a ÖVP 25 % percent.

Aj keby FPÖ v nedeľu zvíťazilo, nie je zďaleka isté, či sa mu podarí zostaviť vládu. Väčšina ostatných strán totiž vylúčila spoluprácu s "krajnou pravicou".

Osud strany závisí od ÖVP, ktorá v súčasnosti vedie rakúsku vládu spolu so Zelenými. ÖVP má za sebou dlhú históriu spolupráce s FPÖ. V roku 2000 sa táto strana stala prvou v západnej Európe, ktorá vstúpila do koalície s "krajnou pravicou", čím porušila tabu, kvôli ktorému rakúski partneri v EÚ uvalili na Viedeň bilaterálne „diplomatické sankcie“.

(mja)

Minúta  |  

Sudán od USA dostane 424 miliónov dolárov na humanitárnu pomoc

Spojené štáty poskytli Sudánu od začiatku vojny dve miliardy dolárov vrátane najnovšieho príspevku.

Spojené štáty poskytnú obyvateľom Sudánu humanitárnu pomoc vo výške 424 miliónov dolárov, oznámila v stredu veľvyslankyňa USA pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová.

Vojna v krajine vypukla v polovici apríla minulého roka v dôsledku boja o moc medzi sudánskou armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF). Došlo k tomu pred plánovaným prechodom na civilnú vládu.

"Vyše 25 miliónom Sudáncov trpí podvýživou. Mnohých z nich sužuje hladomor… a približne 11 miliónov ľudí utieklo zo svojich domovov pred tým, čo sa stalo najhoršou humanitárnou krízou na svete," vyhlásila veľvyslankyňa.

"Musíme prinútiť bojujúce strany, aby prijali humanitárne prestávky v al-Fášire, Chartúme a ďalších veľmi zraniteľných oblastiach, odstránili prekážky v prístupe k humanitárnej pomoci na všetkých trasách, zložili zbrane a zasadli k rokovaciemu stolu," povedala Thomasová-Greenfieldová.

Spojené štáty poskytli Sudánu od začiatku vojny dve miliardy dolárov vrátane najnovšieho príspevku, ozrejmila Stála misia USA pri OSN.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.