Preskočiť na obsah
  |  

Rezort spravodlivosti pripravuje komplexnú úpravu trestných činov proti životnému prostrediu

Tá bude zahŕňať vytvorenie nových skutkových podstát trestných činov, ako aj úpravu existujúcich. Vyplýva to z predbežnej informácie k návrhu novely Trestného zákona.

Základným cieľom návrhu novely zákona je transpozícia smernice Európskej únie o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva.

"Keďže smernica upravuje nový spôsob ukladania peňažného trestu právnickým osobám, nevyhnutná bude aj novelizácia zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb," priblížilo ministerstvo spravodlivosti.

Rezort ozrejmil, že v súčasnosti nemožno vylúčiť ani novelizáciu niektorých ďalších zákonov v oblasti ochrany životného prostredia z dôvodu možnej úpravy, respektíve vytvorenia nových priestupkov a správnych deliktov.

Dotknutá problematika je v súčasnosti upravená najmä v Trestnom zákone a zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb, pričom sa javí pri vybraných oblastiach právnej úpravy ako nedostatočná z pohľadu práva Európskej únie, ako aj aplikačnej praxe, zhodnotilo súčasný stav ministerstvo.

Predpokladaný termín začatia pripomienkového konania je v marci 2025.

(tasr)

  |  

Rusko odmieta diskusiu s USA o novej jadrovej dohode

Pôvodná Dohoda o znížení počtu strategických zbraní (START) platí do roku 2026, je posledným platným dokumentom o kontrole zbrojenia medzi Moskvou a Washingtonom, píše agentúra Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v utorok novinárom oznámil, že Rusko nebude so Spojenými štátmi diskutovať o náhrade dohody START, známej ako New START. Ešte vo februári 2023 pritom prezident Vladimir Putin rozhodol o pozastavení ruskej účasti na pôvodnej dohode.

Moskva však naďalej – rovnako ako Washington – dodržiava limity vyplývajúce z dohody na bojové hlavice, rakety a bombardéry, píše Reuters.

Predošlú zmluvu podpísali v roku 2010 v Prahe vtedajší ruský prezident Dmitrij Medvedev a prezident USA Barack Obama, do platnosti vstúpila vo februári 2011.

Ruský denník Izvestija v utorok s odvolaním sa na nemenovaného ruského predstaviteľa napísal, že Moskva nepodpíše novú dohodu s USA z dôvodu americkej podpory pre Kyjev.

(tasr)

  |  

Šimkovičová sa vrátila z USA, tamojšiemu múzeu a knižnici venovala aj desaťtisíc eur

Ministerka kultúry strávila na pracovnej ceste v Spojených štátoch viac ako týždeň.

Martina Šimkovičová (nom. SNS) začala pracovnú cestu v USA v New Yorku, kde sa v slovenskom kostole na Manhattane zúčastnila na krajanskej omši. Neskôr absolvovala jazzový koncert v rámci Oneness Festivalu, ktorý zorganizoval Martin Valihora v spolupráci s Generálnym konzulátom SR v New Yorku.

Pracovná cesta ministerky pokračovala v Orlande na Floride stretnutím s ďalšou krajanskou komunitou Slovákov. "Dojalo ma, s akým vrelým prijatím od Slovákov, ktorí opustili našu domovinu postupne od 70. rokov, som sa stretla v Orlande," povedala po stretnutí.

Pracovné aktivity ministerky pokračovali v štáte Iowa, kde žije ďalšia významná komunita Slovákov. Národnému českému a slovenskému múzeu a knižnici v Cedar Rapids venovala finančný dar na akvizíciu zbierky kníh kňaza Matúša Jankolu do zbierkového fondu knižnice a knižný dar v podobne súčasnej slovenskej literatúry.

V meste Cedar Rapids sa ministerka kultúry pripojila k pracovnému programu prezidenta Petra Pellegriniho. Zúčastnila sa na otvorení putovnej výstavy fotografií Slovenská epopeja Martina Machaja, ktorú priamo na mieste slávnostne otvoril prezident. Nasledovala inaugurácia Jankolovej zbierky v rámci Knižnice Štefana Furdeka.

Delegácia rezortu kultúry absolvovala aj bilaterálne rokovanie s predstaviteľmi Národného českého a slovenského múzea a knižnice v Cedar Rapids, predmetom ktorého bolo prehĺbenie spolupráce medzi múzeom a knižnicou a ministerstvom kultúry.

Následne sa ministerka zúčastnila na neformálnej večeri pre Pellegriniho, na ktorej boli prítomní aj honorárni konzuli SR v USA. "Príležitosť hovoriť s honorárnymi konzulmi v USA zastupujúcimi Slovensko o možnostiach propagácie slovenskej kultúry v USA považujem za mimoriadne dôležitú," povedala Šimkovičová.

Po svojom návrate na Slovensko otvorí diskusiu o potrebe a možnostiach posilnenia trvalej prezentácie slovenskej kultúry a umenia v USA v podobe Slovenského kultúrneho inštitútu.

V posledný deň svojej pracovnej cesty Šimkovičová navštívila najvýznamnejší festival slovenskej kultúry v USA - Festival slovenského dedičstva v New Jersey.

(tasr)

  |  

Šéf českej diplomacie opúšťa Pirátov, zvažuje aj demisiu

Minister Jan Lipavský v utorok na straníckom fóre požiadal o ukončenie členstva v Českej pirátskej strane. Zdôvodnil to slovami, že sa nestotožňuje s odchodom Pirátov z vlády a už dlhší čas má na niektoré otázky rozdielne názory.

Potvrdil tiež, že ešte v priebehu dňa požiada aj o uvoľnenie z postu ministra zahraničia. „Rešpektujem výsledky hlasovania o odchode z vládnej koalície a dnes zanesiem svoju demisiu predsedovi vlády ČR,“ vyjadril svoj nesúhlas Lipavský.

„Zároveň platí, že sa nestotožňujem s odchodom Pirátov do opozície a už nebudem zastierať, že sa v niektorých ohľadoch dlhšiu dobu so stranou názorovo rozchádzam. Rovnako sa nestotožňujem s mnohými vecami, ktoré zazneli minulý týždeň na tlačovej konferencii v snemovni,“ vysvetlil svoje rozhodnutie.

Jan Lipavský bol členom Pirátov od roku 2015. V príspevku na straníckom fóre sa poďakoval za príležitosti, ktoré vďaka členstvu v strane získal, a straníkom zaželal mnoho úspechov v ich novom smerovaní.

Lipavský svoj odchod zo strany avizoval už minulý týždeň krátko po vypuknutí vládnej krízy. Český premiér Petr Fiala v utorok 24. septembra oznámil, že z postu ministra pre miestny rozvoj odvolá predsedu Pirátov Ivana Bartoša. Tí si tento krok interpretovali ako vyhodenie celej ich strany z vlády.

Členovia si odhlasovali, že z koalície odídu, a preto demisiu podajú aj zvyšní dvaja pirátski ministri – okrem Lipavského aj minister pre legislatívu Michal Šalomoun.

Ostatní členovia vlády vrátane premiéra chcú, aby Lipavský vo vláde zostal. Podľa českých médií už dostal ponuky od iných strán, prípadne je v hre možnosť, že by vo funkcii pokračoval ako nestraník. Doterajší šéf českej diplomacie takúto možnosť nevylúčil, ale doteraz ju komentoval len slovami, že nechce predbiehať.

(tasr)

  |  

Poslanci neodobrili správu komisárky pre zdravotne postihnuté osoby

Správu prišla do parlamentu predstaviť minulý týždeň samotná komisárka Zuzana Stavrovská. V minulom roku doručili ľudia na Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím 758 podnetov. Na preskúmanie podali 64 percent podaní.

Na úrad komisára prišli podnety na posúdenie, respektíve preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy z rôznych oblastí. Ide o zamestnanosť a kompenzácie, občianskoprávnu a rodinnoprávnu agendu, zdravotníctvo a sociálne poistenie, bezbariérovú prístupnosť, sociálne služby, ako aj starostlivosť o maloletých a vzdelávanie.

Individuálne podnety vybavujú na úrade šiesti právnici v trvalom pracovnom pomere. "To znamená mimoriadnu pracovnú záťaž každého jedného právnika, ktorý musí denne ukončiť komplexné vybavovanie až 3,5 podnetu pri 220 pracovných dňoch," upozornila v správe Stavrovská.

V roku 2023 bolo ukončených 634 podnetov, z toho odložených bolo 92 podnetov. Úrad skonštatoval porušenie Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím v 18 článkoch dohovoru s celkovým počtom 122 porušení.

V roku 2023 na základe posudzovania individuálnych podnetov uložila komisárka 36 nových opatrení na nápravu.

Stavrovská pripomenula, že ľudia so zdravotným postihnutím sa naďalej často stretávajú s diskrimináciou a prekážkami, ktoré im bránia zúčastňovať sa na živote spoločnosti na rovnakom základe ako ostatní.

"Bežne sa im napríklad upiera právo na začlenenie do školy a na pracovisko, na nezávislý život v komunite, právo voliť, zúčastňovať sa na športových a kultúrnych aktivitách, požívať sociálnu ochranu, mať prístup k spravodlivosti, súhlasiť s lekárskym ošetrením alebo ho odmietnuť, alebo slobodne vstupovať do právnych záväzkov, ako je otvorenie bankového účtu, dedenie či kúpa nehnuteľnosti," pripomenula v správe.

(tasr)

  |  

Kosová poletí do Bruselu. Dôvodom je správa Komisie o právnom štáte na Slovensku

Predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová potvrdila, že eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders jej ponúkol stretnutie v Bruseli. Sám sa skôr nemohol zúčastniť zasadania súdnej rady k obsahu vypracovanej správy eurokomisiou.

Európskou komisiou vypracovaná správa o právnom štáte na Slovensku podľa členov súdnej rady neodráža skutočný stav na Slovensku. Na zasadnutie Súdnej rady SR 19. septembra, kde obsah správy preberali a k tomuto záveru dospeli, pritom pozvali aj eurokomisára pre spravodlivosť Reyndersa.

Ten sa však stretnutia na Slovensku nezúčastnil. Mediálny priestor zaplnili informácie, že eurokomisár žiadne pozvanie nedostal.

"Európska komisia za výdatnej pomoci Denníka N a bývalého predsedu súdnej rady Jána Mazáka mystifikovala verejnosť o pozvaní eurokomisára pre spravodlivosť. Vytvárala negatívny obraz o súdnej rade napriek tomu, že som jasne preukázala, že oficiálne pozvanie bolo zaslané emailom na dve emailové adresy Európskej komisie už 9. septembra," spresnila Kosová.

Poznamenala tiež, že ani z jednej e-mailovej adresy neobdržala spätnú informáciu o nedoručení pozvánky alebo "akomkoľvek technickom či inom zlyhaní".

"Preukázala som jasne aj detailný pohyb poštou zaslaného pozvania, a to na sekundy od jeho odovzdania na poštu v Bratislave až po doručenie Európskej komisii," uviedla predsedníčka súdnej rady.

Minulý týždeň vo štvrtok - v deň, kedy sa zasadnutie Súdnej rady SR konalo, Európska komisia priznala chybu a potvrdila, že pozvanie im bolo doručené. "Pozvanie sme opakovane preverovali a opravujeme mylnú informáciu," konkretizovala Komisia.

Z tohto dôvodu sa tak súdnej rade ospravedlnili a pozvali jej predsedníčku do Bruselu. Reynders v liste špecifikoval, že v termíne zasadnutia rady nebol k dispozícii, a preto sa stretnutia na Slovensku nezúčastnil.

Kosová už všetkých členov a členky súdnej rady informovala o liste eurokomisára a v mene celej súdnej rady mu bude tlmočiť pretrvávajúci záujem o stretnutie, a to na pôde súdnej rady v rámci ktoréhokoľvek z plánovaných zasadnutí.

Zároveň vyjadrila pochybnosť o dôvere "korektnosti samotnej Správy o právnom štáte, keď Európska komisia takto zmätočne a nekorektne komunikuje tak základnú vec, ako je pozvanie".

(max)