Preskočiť na obsah
  |  

Die Zeit: Kancelár Olaf Scholz zvažuje telefonát s Vladimirom Putinom

Šéf nemeckej spolkovej vlády by prvý raz po takmer dvoch rokoch nadviazal priamy kontakt s ruským prezidentom, informovali anonymné zdroje z vládnych kruhov nemecký denník Die Zeit.

Scholz by bol prvým šéfom vlády spomedzi prominentných podporovateľov Ukrajiny, ktorý by sa pokúsil o kontakt s ruským prezidentom. Lídri spolu naposledy telefonovali v decembri 2022.

Die Zeit dodáva, že telefonát hodlajú členovia spolkovej vlády naplánovať pred novembrovým stretnutím skupiny G20 v Brazílii, hoci Nemci Kremeľ o takýto typ osobného rozhovoru zatiaľ nepožiadali.

Americký prezident Joe Biden, francúzsky prezident Emmanuel Macron a bývalý britský premiér Boris Johnson tiež naposledy hovorili priamo s Putinom v roku 2022.

Zo strany kancelára za SPD by tak išlo o snahu o deeskaláciu rusko-ukrajinskej vojny v období, keď sily Moskvy pomaly postupujú v Doneckej oblasti. Ruská armáda tiež čoraz intenzívnejšie útočí na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, čo je pre blížiacu sa zimu čoraz väčším problémom.

Britský denník Financial Times v článku na inú tému konštatoval, že výpadok z ukrajinskej siete spôsobený ruskými útokmi predstavuje šesť gigawattov chýbajúcej energie, teda približne tretinu priemernej celoštátnej spotreby.

Putin tiež minulý týždeň oznámil, že rozšíri jadrovú doktrínu, teda kritériá pre možné použitie jadrových zbraní. Pozorovatelia toto vyhlásenie vnímali ako hrozbu – aj voči západným podporovateľom Ukrajiny. Šéf Kremľa zároveň oznámil zvýšenie výdavkov na obranu približne o 30 percent. Suma v prepočte predstavuje asi 130 miliárd eur.

(sab)

  |  

Médiá: USA majú dôkazy, že Irán pripravuje raketový útok na Izrael

Spravodajské informácie tajných služieb USA naznačujú, že Teherán sa chystá na „bezprostredný útok balistickými raketami“ na židovský štát, informoval agentúru Reuters vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu.

Washington podľa tohto zdroja priamo podporuje prípravy obranných kapacít. Totožnú správu od člena prezidentskej administratívy USA priniesol aj denník Telegraph, portál Axios či televízna stanica BBC. Citoval tiež vyhlásenie amerického ministra obrany Lloyda Austina, ktorý v pondelok varoval Irán pred „vážnymi následkami“, ak sa rozhodne podniknúť priamy útok na Izrael.

Britský minister zahraničia David Lammy medzitým pripomenul, že v nedávnom rozhovore so svojím iránskym rezortným kolegom Abbásom Arakčím vyzval na zdržanlivosť. „Nikto z nás si neželá regionálnu vojnu, cena za ňu by bola pre Blízky východ obrovská a mala by významný vplyv na svetové hospodárstvo,“ povedal Lammy.

Irán prisľúbil, že vykoná odvetu za júlovú vraždu vodcu Hamasu Ismáíla Haníju v Teheráne, hoci tak doteraz neučinil.

(sab)

  |  

OSN varovala Izrael pred inváziou do Libanonu

Vyhlásenie organizácia zverejnila po tom, ako Obranné sily Izraela (IDF) v noci na utorok spustili obmedzenú pozemnú ofenzívu na územie severného suseda, pripomenula agentúra AFP.

„V súvislosti s ozbrojeným násilím medzi Izraelom a Hizballáhom už došlo k hrozným následkom pre civilistov,“ povedala hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Liz Throssellová. „Máme obavy, že rozsiahla izraelská pozemná invázia do Libanonu by priniesla len väčšie utrpenie,“ varovala.

IDF začali v utorok ráno pozemnú ofenzívu v Libanone, zameranú na tamojšie šíitské militantné hnutie Hizballáh. Pred jej začiatkom Izrael podnikal letecké útoky, ktoré si podľa Throssellovej v priebehu dvoch týždňov vyžiadali viac ako tisíc obetí na životoch. Podľa libanonských predstaviteľov v dôsledku útokov opustil svoje domovy takmer milión ľudí.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) vyjadril „hlboké znepokojenie“ nad izraelskou pozemnou ofenzívou. „Vyzývame všetky strany, aby uprednostnili ochranu civilistov, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a okamžite pristúpili k deeskalácii s cieľom zabrániť ďalším stratám na životoch a zabrániť ďalšiemu utrpeniu,“ povedal hovorca OCHA Jens Laerke.

OCHA a dočasný libanonský premiér Nadžíb Míkátí v utorok vyhlásili naliehavú výzvu na poskytnutie 426 miliónov dolárov (384 miliónov eur) na riešenie humanitárnej krízy v krajine počas nasledujúcich troch mesiacov.

Throssellová podotkla, že aj pred najnovšou eskaláciou boli desaťtisíce domov v celom Libanone údajne poškodené alebo zničené počas izraelských útokov cielených na Hizballáh. „Poškodené boli aj zdravotnícke zariadenia a desať percent zdravotných stredísk v Libanone bolo zatvorených,“ dodala.

Od októbra 2023 bolo podľa nej v Libanone údajne zabitých 41 zdravotníckych pracovníkov a 111 bolo zranených, pričom 14 ich prišlo o život len za posledné dva dni.

(tasr)

  |  

Rezort obrany podľa SaS a PS míňa miliardy eur na modernizáciu sektora neefektívne

Ministerstvo obrany podľa opozičných strán vynakladá prostriedky na projekty, ktoré by mali riešiť iné rezorty. Poslanec Juraj Krúpa (SaS) na utorkovej tlačovej konferencii vyhlásil, že výdavky rezortu sú zároveň v rozpore s konsolidáciou.

"V rámci konsolidačných opatrení, ktoré tu máme a ktoré sa vláda rozhodla prezentovať, sa má ušetriť 2,7 miliardy eur. Tak tu máme ministra obrany a podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka (Smer), ktorý si zostavil akýsi zoznam, nákupný lístok, že čo všetko ide nakupovať a všetko to má byť v hodnote asi 5 miliárd eur," uviedol Krúpa.

Obrana bola na Slovensku podľa neho vždy podfinancovaná. Poslanec argumentoval percentom hrubého domáceho produktu, ktoré bolo na modernizáciu obrany vynakladané počas vlád Smeru.

Upozornil, že NATO nezapočítava do množstva vynakladaných prostriedkov všetky investície rezortu, ale iba tie, ktoré s obranou naozaj súvisia. Krúpa kritizoval aj avizovaný nákup obrnených vozidiel 4x4. Ich nákupom rezort podľa neho zbytočne vytvorí ďalšie náklady, pretože jeden typ vozidiel 4x4 ozbrojené sily už majú.

Dva úplne rôzne typy vozidiel sú podľa neho zbytočné a nie je jasné, či si ďalšie vlády budú môcť takéto rozhodnutie vôbec dovoliť. Poslanec dodal, že príjmy z odoslaných zbraní na Ukrajinu sú vyššie ako počas úradníckej vlády Ľudovíta Ódora.

Nákupy na ministerstve obrany kritizovalo aj PS. Podľa straníckeho poslanca parlamentu Tomáša Valáška míňa rezort obrany verejné financie aj na výdavky, na ktoré by nemal. Patria medzi ne podľa neho výdavky na nemocnice či mosty.

PS tvrdí, že problémom nie sú samotné investície do bezpečnosti, hrozí však, že pre neefektívnosť nákupov nezostanú peniaze na to, čo je pre slovenskú obranu reálne potrebné.

(tasr)

  |  

Návrh odvolania ministra spravodlivosti je podľa vlády neopodstatnený

Vláda sa na stanovisku k opozičnému návrhu na odvolanie šéfa spravodlivosti Borisa Suska (Smer) uzniesla na pondelkovom rokovaní per rollam.

"Všetky opozičné výhrady: novely trestných kódexov vrátane legislatívneho procesu ich schvaľovania, ktorý trval tri mesiace, zrušenie toxického prvku - Úradu špeciálnej prokuratúry, úpravy trestných sadzieb a výšky škôd ústavný súd pochoval a potvrdil ústavnosť postupu ministra spravodlivosti a celej vlády SR," zdôvodňuje vláda vo svojom stanovisku.

Podanie dovolania ministrom v prípade právoplatne odsúdeného bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika považuje vláda za využitie jeho právomoci v absolútnom súlade so zákonom.

Odvolanie Suska iniciovali opoziční poslanci. Namietali okrem iného jeho rozhodnutie podať dovolanie v prípade Kováčika a prerušiť jeho výkon trestu odňatia slobody až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o dovolaní.

Šéf rezortu spravodlivosti si za svojimi krokmi stojí. Poslanci Národnej rady SR majú o návrhu rokovať na aktuálnej schôdzi parlamentu.

(tasr)

  |  

Zverejnenie izraelskej operácie ohrozilo armádu, tvrdí zdroj izraelskej televízie

Pondelkový únik informácií o pozemnej operácii Obranných silách Izraela (IDF) zo strany Spojených štátov ohrozil zasahujúce jednotky, povedal pre izraelskú televíziu Kann News anonymný izraelský predstaviteľ.

„Stalo sa tak napriek tomu, že USA operáciu podporujú,“ povedal nemenovaný predstaviteľ. „Je nám však jasné, že Spojené štáty majú obavy – preto informovali o blížiacej sa operácii, aby ju svojím spôsobom limitovali,“ vysvetlil.

Zdroj Kann News tiež doplnil, že „v Libanone nedôjde k žiadnemu diplomatickému riešeniu pred ukončením našej operácie“.

(sab)