Hovorca šíitského hnutia v západnom Jemene Jahjá Sarí informoval o použití rakiet s plochou dráhou letu Kuds-5 na ciele „hlboko v území“ Izraela. Tel Aviv sa k tejto správe bezprostredne nevyjadril, píše agentúra Reuters.
„Nebudeme váhať s rozšírením našich vojenských operácií proti Izraelu a jeho podporovateľom, a to dovtedy, kým sa agresia proti Gaze a Libanonu neskončí,“ uviedol Sarí.
Húsíovia od vlaňajšieho novembra opakovane útočia na Izrael, ako aj na lode v Červenom mori a Adenskom zálive. Tvrdia, že ide o solidaritu s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde pokračuje vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.
Raketový útok húsíovia podnikli aj v utorok, keď zaútočili na vojenské zariadenia v izraelskej metropole Tel Aviv a v prístave Eljat na juhu krajiny. Námorný dron zasiahol civilnú loď pri jemenskom prístavnom meste Hudajdá, ktoré ovládajú húsíovia. Cez víkend povstalci vypálili raketu na izraelské letisko Bena Guriona.
K útokom húsíov prichádza v čase, keď izraelské pozemné sily vstúpili na juh Libanonu po sérii leteckých útokov na pozície teroristického hnutia Hizballáh. Pri izraelských náletoch v piatok zahynul vodca hnutia Hasan Nasralláh a ďalší vysokopostavení predstavitelia Hizaballáhu.
Minister investícií a podpredseda strany Hlas to povedal pred stredajším rokovaním vlády.
Richard Raši na novinársku otázku, že údajne existuje kompromisné riešenie, že by strana Hlas navrhla na post predsedu Národnej rady aktuálne povereného predsedu Petra Žigu (Hlas) odpovedal: "Nemám túto informáciu."
Post predsedu parlamentu je uvoľnený po tom, ako vtedajšieho šéfa Národnej rady Petra Pellegriniho ľudia zvolili za prezidenta. Povereným viesť parlament je tak už viac ako polrok podpredseda Žiga.
Koaličná zmluva funkciu predsedu priznáva strane Hlas, pričom dlhodobo sa o post zaujíma Raši. O funkciu však prejavil záujem aj šéf SNS Andrej Danko. Toho v tomto kroku podporil aj premiér Robert Fico (Smer), podľa ktorého by tak každá z koaličných strán mala jednu z najvyšších ústavných funkcií v štáte.
Britský premiér sa v Bruseli stretne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, šéfom Európskej rady Charlesom Michelom a predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, píše agentúra AFP.
O zámeroch svojej cesty Starmer zverejnil len málo podrobností a zároveň stanovil červené línie pre prípadné rokovania. Viackrát vylúčil možnosť opätovného vstupu do Európskej únie. Neplánuje ani rokovať o únijnom programe mobility mladých ľudí a zapojení sa do jednotného európskeho trhu.
Starmerova návšteva nasleduje po nedávnych bilaterálnych stretnutiach s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. V júli prijal niekoľkých vedúcich predstaviteľov na júlovom zasadnutí Európskeho politického spoločenstva.
Labouristická strana zvíťazila v júlových parlamentných voľbách a ukončila 14-ročnú vládu Konzervatívnej strany. Starmer je prvým labouristickým premiérom od referenda z roku 2016, v ktorom sa Briti rozhodli opustiť EÚ.
Jednotka Obranných síl Izraela (IDF) sa podľa vyhlásenia šíitských militantov snažila prekročiť Modrú líniu neďaleko dediny Odajseh. Hizballáh dodal, že útok odrazil a vojakov prinútil k ústupu za hranicu, píšu agentúra AFP a Reuters.
Hizballáh tiež uviedol, že jeho sily zaútočili raketami a delostrelectvom na pechotu v kibuci Misgav Am na izraelskej strane hranice a na zoskupenia vojakov na troch ďalších miestach. Pri jednom útoku údajne použili aj balistickú raketu Burkan.
Izrael v stredu ráno vyhlásil, že pozemnú operáciu v Libanone posilnili ďalšie jednotky vrátane 36. divízie jeho armády.
Pozemné sily IDF v noci na utorok podnikli pozemnú ofenzívu do Libanonu. Predchádzalo jej niekoľko dní leteckých útokov na ciele Hizballáhu v metropole Bejrút a ďalších častiach krajiny. Pri piatkovom útoku Izraela zahynul aj dlhoročný šéf hnutia Hasan Nasralláh a viacero vysokopostavených veliteľov.
O konsolidačnom balíku rokujú poslanci v skrátenom legislatívnom konaní, celý by ho tak mali schváliť na aktuálnej schôdzi. Doposiaľ však nebola ukončená ani písomná časť rozpravy, následne sa ešte budú môcť prihlásiť ďalší rečníci ústne.
Balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.
Ďalších takmer 700 miliónov eur by mala do rozpočtu priniesť nová daň, ktorú upravuje návrh zákona o dani z finančných transakcií. Rozprava o týchto dvoch návrhoch je zlúčená.
Ministerstvo financií aj koaliční poslanci už avizovali viacero zmien oproti pôvodnému vládnemu návrhu, celková suma 2,7 miliardy eur by sa však meniť nemala. Vďaka opatreniam má deficit verejných financií budúci rok klesnúť na 4,7 percenta z tohtoročných necelých 6 percent hrubého domáceho produktu.
Súčasťou konsolidácie je napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty z 20 percent na 23, pokles jej zníženej sadzby z 10 na 5 percent, ako aj zavedenie novej 19-percentnej sadzby na niektoré položky.
Zvýšiť sa má aj daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem. Upraviť sa má takisto nárok na daňový bonus na dieťa či tzv. rodičovský dôchodok.
Záverečné hlasovanie o celom konsolidačnom balíku je naplánované na štvrtok.
Dánska polícia v stredu uviedla, že vyšetruje dva výbuchy, ku ktorým došlo neďaleko izraelského veľvyslanectva na severnom predmestí Kodane.
„Nikto neutrpel zranenia a na mieste vykonávame úvodné vyšetrovanie," napísala tamojšia polícia na sociálnej sieti X. Podľa jej vyjadrení sa v súčasnosti preveruje súvislosť medzi incidentom a neďalekým izraelským veľvyslanectvom.
Miestne médiá uvádzajú, že oblasť uzavreli a nachádza sa tam veľký počet policajtov.
K výbuchom došlo v čase eskalácie napätia na Blízkom východe. Irán v utorok vypálil na izraelské územie veľký počet rakiet, Izrael hovorí o odvete.
Denys Šmyhaľ počas zasadnutia vlády zdôraznil, že krajina každý deň spolupracuje s partnerskými štátmi na zvýšení dodávok zbraní a posilnení vlastného obranného priemyslu.
„Do konca roka vyrobíme celkovo 1,5 milióna dronov," vyhlásil Šmyhaľ. Dodal tiež, že výroba zbraní na Ukrajine sa v roku 2023 strojnásobila, referuje Ukrajinska pravda.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že ukrajinskí výrobcovia už na rok 2024 zazmluvnili jeden milión dronov a toto číslo bude naďalej rásť.
Flotila čínskej pobrežnej stráže vstúpila po prvýkrát do Severného ľadového oceánu v rámci spoločných vojenských manévrov s Ruskom, uviedli v stredu štátne médiá.
Utorkový príchod lode Mej-šan pripadol na 75. výročie vlády Komunistickej strany Číny, ozrejmila štátna agentúra. Čína si zároveň pripomína aj 75 rokov od nadviazania diplomatických vzťahov s Ruskom. Obe krajiny preto zorganizovali spoločné námorné cvičenie podobné tomu, ktoré vykonávali v septembri v severnej časti Tichého oceánu.
Arktické námorné cesty sa využívajú čoraz viac ako alternatívna obchodná trasa medzi Tichým a Atlantickým oceánom, keďže pre globálne otepľovanie Severný ľadový oceán trvalo zamŕza na kratšie obdobie. To umožňuje plavbu lodí bez spolupráce ľadoborcov. Severná obchodná trasa je zároveň kratšia, hoci má náročné plavebné podmienky.
Peking a Moskva spolupracujú aj na vytváraní arktických lodných trás. Rusko sa sa týmto spôsobom snaží hľadať spôsoby, ako dodávať viac ropy a plynu do Číny napriek sankciám zo Západu. Peking zas hľadá alternatívne dopravné trasy, aby znížil svoju závislosť od Melackého prielivu v juhovýchodnej Ázii medzi Malajským polostrovom a ostrovom Sumatra.
Izrael v priebehu niekoľkých dní spustí „významnú odvetu" za utorkový raketový útok Iránu. Odveta by sa mala zamerať na ropné zariadenia a ďalšie strategické objekty na iránskom území.
S odvolaním sa na izraelských predstaviteľov Axios píše, že viacerí izraelskí predstavitelia označujú za pravdepodobný cieľ odvety iránske ropné zariadenia. Niektorí však hovoria aj o cielených atentátoch a vyradení iránskych systémov protivzdušnej obrany.
Odveta Izraela po aprílovom dronovom a raketovom útoku Iránu bola obmedzená a izraelské sily zasiahli iba jeden systém protivzdušnej obrany S-300 na iránskom území. Izraelskí predstavitelia však uviedli, že tentoraz bude ich odpoveď omnoho dôraznejšia, píše Axios.
Irán v utorok pohrozil, že ak Izrael odpovie silou, zaútočí naň znova. V takom prípade budú podľa zdrojov Axiosu na stole všetky možnosti vrátane izraelských úderov na iránske jadrové zariadenia.
Nemenovaný izraelský zdroj taktiež uviedol, že rozhodnutie o podobe odvety zatiaľ neschválil izraelský bezpečnostný kabinet. Izrael sa síce chystá reagovať samostatne, ale vzhľadom na strategické dôsledky chce svoje plány koordinovať s USA.
Počas utorkových rozhovorov medzi Bidenovou administratívou a izraelskou vládou dali však USA jasne najavo, že podporujú izraelskú reakciu. Tá však podľa nich musí byť primeraná.
Irán v utorok podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael. Izraelská armáda oznámila, že zachytila veľký počet z celkovo 180 balistických rakiet. Útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych militantov vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.
V niektorých okresoch na krajnom západe Slovenska treba v stredu počítať so silnejším vetrom. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý vydal výstrahy prvého stupňa.
Výstrahy sa týkajú okresov Myjava, Skalica, Senica a Malacky. Vietor tam môže dosiahnuť v nárazoch rýchlosť 65 kilometrov za hodinu (km/h), v priemere rýchlosť 45 km/h. "Táto rýchlosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity a môže spôsobiť škody menšieho rozsahu," pripomínajú meteorológovia.
Pokyn na utorňajší raketový útok na Izrael údajne vydal samotný iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý zostáva na bezpečnom mieste.
Agentúre Reuters to povedal nemenovaný vysokopostavený iránsky predstaviteľ.
Zdroj tiež tvrdil, že Teherán o svojom útoku vopred upovedomil Rusko a „krátko pred ním“ aj Spojené štáty, ktoré však túto informáciu vzápätí dementovali, rovnako ako aj Teherán. „Pred našou reakciou sme Spojeným štátom neposkytli žiadne oznámenie, následne však bolo vydané vážne varovanie,“ uviedla iránska misia pri OSN.
Spojené štáty v reakcii na útok vyzvali všetky krajiny sveta, aby odsúdili iránsky útok, ktorý americké ministerstvo zahraničných vecí nazvalo hanebným a neprijateľným. Dodali, že momentálne nie sú hlásené nijaké škody na amerických objektoch v tejto oblasti.
Izraelská armáda tvrdí, že zachytila veľký počet z dovedna 180 balistických rakiet, ktoré v utorok odpálil Irán na Izrael. Svoju protivzdušnú obranu označila za „účinnú“ a dodala, že na obrane Izraela sa podieľali aj Spojené štáty. Izraelu pomohli ako s detegovaním hrozby zo strany Iránu, tak aj so zneškodnením niekoľkých rakiet.
Izraelská armáda ďalej spresnila, že došlo k „izolovaným“ zásahom v strednej a južnej časti Izraela.
Iránske Revolučné gardy medzičasom uviedli, že ich raketový útok cielil na tri vojenské letecké základne v okolí Tel Avivu, pričom vôbec prvýkrát použili hypersonické rakety Fattáh. Okrem toho bolo cieľom útoku aj veliteľstvo vojenskej rozviedky izraelskej armády severne od hlavného mesta, ktoré údajne v utorok popoludní evakuovali.
Netanjahu: Irán za svoju chybu zaplatí
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu reagoval na útok ostro. „Irán urobil veľkú chybu, keď v utorok uskutočnil raketový útok na Izrael, a za to zaplatí,“ povedal na úvod zasadnutia bezpečnostného kabinetu.
Zároveň vyjadril vďaku Spojeným štátom za podporu a konštatoval, že iránsky útok zlyhal vďaka izraelskému systému protivzdušnej obrany, ktorý označil za „najpokročilejší na svete“.
Netanjahu zároveň vyzval svojich spojencov, aby sa zjednotili proti Teheránu. „Musia stáť pri Izraeli. Voľba medzi tyraniou a slobodou, medzi požehnaním a kliatbou nikdy nebola jasnejšia,“ zdôraznil. „Ktokoľvek na nás zaútočí, my zaútočíme na neho,“ dodal.
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi oznámil, že Izrael na útok Iránu na pokyn vlády odpovie, podrobnosti však neuviedol. Podľa Haleviho Izrael ukázal svoju schopnosť zabrániť svojmu nepriateľovi, aby uspel, a to vďaka vzornému správaniu civilného obyvateľstva a účinnej protivzdušnej obrane.
Hovorca izraelských ozbrojených síl Daniel Hagari avizoval, že Izrael si vyberie, ako a kedy zareaguje na utorňajší iránsky útok. Tiež potvrdil, že niekoľko zo 180 iránskych balistických rakiet dopadlo do stredného a južného Izraela, no väčšinu sa podarilo zachytiť a zlikvidovať.
Irán: Ak nás Izrael vyzve k odvete, bude ešte silnejšia
Irán konal proti Izraelu v sebaobrane a neplánuje podniknúť ďalší útok, pokiaľ ho izraelský režim nevyzve k ďalšej odvete. Vyhlásil to v stredu iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.
Arákčí uviedol, že Teherán po útoku na Izrael varoval Spojené štáty, aby do situácie nezasahovali. "Výmena správ neznamená koordináciu. Pred našou reakciou sme nijakú správu neposlali. Po nej bola tlmočená cez Švajčiarsko správa, ktorá hovorila Američanom, že to bolo naše právo na sebaobranu a že neplánujeme (v útokoch) pokračovať," uviedol Arákčí podľa iránskej agentúry Tasnim.
Irán podľa šéfa diplomacie podnikol kroky proti Izraelu po tom, čo prejavil obrovskú zdržanlivosť, aby vytvoril priestor pre uzavretie prímeria v Pásme Gazy. "Naše konanie sa týmto končí, ak nás Izrael nevyzve k ďalšej odvete. V tom prípade bude naša reakcia ešte silnejšia," dodal iránsky minister zahraničných vecí.
Arákčí už skôr vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby prijala zmysluplné kroky a zabránila vzniku hrozieb voči regionálnemu mieru a stabilite na Blízkom východe. "Som optimistický ohľadom ďalších dní. Existuje možnosť konfliktu, no naše sily sú plne pripravené. Očakávame, že v nasledujúcich dňoch budeme postupne svedkami stability v našom regióne," uviedol.
Macron útok odsúdil
Iránsky útok na Izrael dôrazne odsúdil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Militantov z Iránom podporovaného hnutia Hizballáh vyzval, aby „zastavili svoje teroristické akcie proti Izraelu a jeho obyvateľstvu“ a zároveň požiadal Izrael, aby „čo najskôr ukončil svoje vojenské operácie“.
O eskalácii konfliktu na Blízkom východe bude v stredu na mimoriadnom zasadnutí rokovať Bezpečnostná rada OSN, oznámilo jej švajčiarske predsedníctvo.
Izraelská odveta v Libanone
Izrael po utorňajšom iránskom raketovom útoku v noci na stredu opäť zaútočil na ciele Hizballáhu v libanonskej metropole Bejrút. Útoky potvrdili aj ozbrojené sily židovského štátu, neposkytli však žiadne podrobnosti.
Libanonské bezpečnostné zdroje uviedli, že izraelská armáda podnikla najmenej päť útokov na juhu hlavného mesta. V oblasti bolo počuť výbuchy a stúpal odtiaľ dym. Južné predmestia Bejrútu sú baštou proiránskeho hnutia Hizballáh.
Izraelské útoky na ciele Hizballáhu si v Libanone v utorok vyžiadali 55 mŕtvych a 156 zranených, informovalo večer tamojšie ministerstvo zdravotníctva.
Podľa viacerých európskych diplomatov vraj ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha počas svojej prvej cesty do USA súkromne rokoval o možných „kompromisných riešeniach" s partnermi zo Západu.
Diplomati tiež podľa denníka The Financial Times uviedli, že Ukrajina teraz otvorenejšie diskutuje o ukončení vojny a o tom, čo by bolo potrebné obetovať na dosiahnutie trvalého mieru.
„Je to veľká zmena oproti situácii spred šiestich mesiacov, keď boli takéto rozhovory tabu,“ poznamenal jeden z diplomatov pre denník.
„Počas žiadneho zo stretnutí neboli navrhnuté, prerokované ani len naznačené žiadne územné kompromisy,“ reagovalo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.
Médium dodáva, že Volodymyr Zelenskyj v snahe ovplyvniť myslenie svojich spojencov navštívil minulý týždeň USA, aby predostrel svoj takzvaný „plán víťazstva“, vzorec na posilnenie pozície Ukrajiny pred prípadnými rozhovormi s Moskvou.
Domov sa však ukrajinský prezident vrátil bez toho, aby mu USA povolili používať západné zbrane hlboko v území Ruska a bez pokroku v otázke členstva Ukrajiny v NATO.
Podľa prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu sa tiež mení verejná mienka na Ukrajine. Prieskum ukázal, že 57 percent opýtaných podporuje mierové rokovania s Moskvou, pričom minulý rok to bolo len 33 percent.
Izrael po utorňajšom iránskom raketovom útoku v noci na stredu opäť zaútočil na ciele Hizballáhu v libanonskej metropole Bejrút. Útoky potvrdili aj ozbrojené sily židovského štátu, neposkytli však žiadne podrobnosti.
Libanonské bezpečnostné zdroje uviedli, že izraelská armáda podnikla najmenej päť útokov na juhu hlavného mesta Bejrút. V oblasti bolo počuť výbuchy a stúpal odtiaľ dym. Južné predmestia Bejrútu sú baštou proiránskeho hnutia Hizballáh.
Krátko predtým hovorca izraelskej armády vyzval obyvateľov v štvrti Hárat Hurajk, aby pre vlastnú bezpečnosť „okamžite“ opustili svoje domovy v okruhu 500 metrov od dvoch konkrétnych budov.
Izrael už krátko po útoku Iránu avizoval, že jeho vzdušné sily budú pokračovať v „silných“ úderoch na Blízkom východe.
Izraelské útoky na ciele Hizballáhu si v Libanone v utorok vyžiadali 55 mŕtvych a 156 zranených, informovalo večer tamojšie ministerstvo zdravotníctva.
Iránsky útok na Izrael medzitým dôrazne odsúdil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Militantov z Iránom podporovaného hnutia Hizballáh vyzval, aby „zastavili svoje teroristické akcie proti Izraelu a jeho obyvateľstvu“ a požiadal Izrael, aby „čo najskôr ukončil svoje vojenské operácie“, uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca.
Generálna prokuratúra Ukrajiny tvrdí, že ruská armáda zastrelila 16 ukrajinských vojakov, ktorí sa vzdali pri meste Pokrovsk ležiacom v Doneckej oblasti.
Na svojom oficiálnom telegramovom kanáli v utorok uviedla, že začala vyšetrovanie pre podozrenie z porušenia zákonov a zvyklostí vedenia vojny v kombinácii s úkladnou vraždou.
Video zachytávajúce tento čin sa podľa prokuratúry objavilo 1. októbra na účtoch platformy Telegram. Údajne k nemu došlo pri obciach Nikolajevka a Suchoj Jar v Pokrovskom okrese. Niektoré ukrajinské médiá video zverejnili.
Na čiernobielych záberoch, ktoré boli nasnímané z dronu nachádzajúceho sa pomerne vysoko nad zemou, vidno siluety ľudí, vychádzajúcich v zástupe z lesa. „Po tom, ako sa zoradili, na nich okupanti úmyselne spustili paľbu. Zranených, ktorí ešte javili známky života, z bezprostrednej blízkosti zabili automatickou zbraňou," konštatuje ukrajinská generálna prokuratúra.
Ak sa tento masaker potvrdí, podľa generálneho prokurátora Andrija Kostina pôjde o najhorší prípad zabitia ukrajinských vojnových zajatcov na fronte. „Je to ďalší dôkaz, že zabíjanie a mučenie väzňov nie je náhoda, ale zámerná politika ruského vojenského a politického vedenia," uviedol Kostin v stanovisku na sieti X.
Prisľúbil tiež, páchatelia týchto zločinov — od vojakov, ktorí ich vykonali, až po tých, ktorí vydali zločinné rozkazy a formujú ruskú doktrínu násilia a zastrašovania — budú identifikovaní a postavení pred spravodlivosť.
Ruské ministerstvo obrany vyjadrenia Generálnej prokuratúry Ukrajiny nekomentovalo, poznamenala BBC.
Irán urobil veľkú chybu, keď v utorok uskutočnil raketový útok na Izrael, a za to zaplatí. Na úvod zasadnutia bezpečnostného kabinetu to podľa denníka Times of Israel povedal izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Konštatoval, že iránsky útok zlyhal vďaka izraelskému systému protivzdušnej obrany, ktorý je najpokročilejší na svete. Zároveň sa poďakoval Spojeným štátom za podporu.
„Iránsky režim nechápe, že sme odhodlaní brániť sa a pomstiť našim nepriateľom. (Vodca Hamasu Jahjá) Sinwár a (šéf ozbrojeného krídla Hamasu Muhammad) Dajf to nepochopili, (vodca Hizballáhu Hasan) Nasralláh a (vojenský šéf Hizballáhu Fuád) Šukr to nepochopili a v Teheráne sú pravdepodobne tiež takí, ktorí to nechápu," povedal Netanjahu. „No pochopia to," zdôraznil a dodal, že "ktokoľvek na nás zaútočí, my zaútočíme na neho".
Netanjahu vyzval svojich spojencov, aby sa zjednotili proti Teheránu: „Musia stáť pri Izraeli. Voľba medzi tyraniou a slobodou, medzi požehnaním a kliatbou nikdy nebola jasnejšia."
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi oznámil, že Izrael na útok Iránu na pokyn vlády odpovie, podrobnosti však neuviedol. Podľa Haleviho Izrael ukázal svoju schopnosť zabrániť svojmu nepriateľovi, aby uspel, a to vďaka vzornému správaniu civilného obyvateľstva a účinnej protivzdušnej obrane.
Aj hovorca izraelských ozbrojených síl Daniel Hagari avizoval, že Izrael si vyberie, ako a kedy zareaguje na utorňajší iránsky útok. Niekoľko zo 180 iránskych balistických rakiet podľa neho dopadlo do stredného a južného Izraela, no väčšinu sa podarilo zachytiť a zlikvidovať.
O eskalácii konfliktu na Blízkom východe bude v stredu na mimoriadnom zasadnutí rokovať Bezpečnostná rada OSN, oznámilo jej švajčiarske predsedníctvo.
Nová mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová zložila v utorok v dolnej komore mexického Kongresu slávnostnú prísahu. Stala sa tak prvou ženou na poste prezidenta v Mexiku.
Sheinbaumová v prezidentskej funkcii nahradila svojho blízkeho spojenca Andrésa Manuela Lópeza Obradora. Nová prezidentka sľubuje, že zachová rozšírenú sieť sociálneho zabezpečenia a ďalšie opatrenia, ktoré zaviedol jej predchodca, píše AP. Prisľúbila, že sa bude držať kontroverznej Obradorovej stratégie „objatie, nie náboje", ktorá spočíva v tom, že sociálna politika sa bude využívať na boj s kriminalitou v jej počiatkoch.
Šesťdesiatdvaročná bývalá vedkyňa a starostka hlavného mesta prevzala krajinu, ktorá trpí vysokou mierou násilia a stagnujúcou ekonomikou. Sheinbaumová pri viacerých príležitostiach povedala, že v Mexiku, krajine s tradíciou rodovej diskriminácie a násilia, kde je každý deň zavraždených približne desať žien alebo dievčat, často dochádza k únosom a jej veľkú časť kontrolujú drogové kartely, „nastal čas pre ženy a transformáciu".
Sheinbaumová z vládnuceho ľavicového Hnutia národnej obrody (MORENA) získala v júnových prezidentských voľbách 59,75 percenta hlasov. Opozičná kandidátka Xóchitl Gálvezová skončila na druhom mieste so ziskom 27,45 percenta hlasov.
Na inaugurácii prezidentky chýbal španielsky kráľ Filip VI., ktorého Sheinbaumová odmietla pozvať a obvinila ho, že neuznáva škody spôsobené kolonizáciou. Španielsko v reakcii oznámilo, že napriek silným ekonomickým a historickým väzbám s Mexikom bude inauguráciu bojkotovať.
Nová mexická prezidentka Claudia Sheinbaumová zložila v utorok v dolnej komore mexického Kongresu slávnostnú prísahu. Stala sa tak prvou ženou na poste prezidenta v Mexiku.
Sheinbaumová v prezidentskej funkcii nahradila svojho blízkeho spojenca Andrésa Manuela Lópeza Obradora. Nová prezidentka sľubuje, že zachová rozšírenú sieť sociálneho zabezpečenia a ďalšie opatrenia, ktoré zaviedol jej predchodca, píše AP. Prisľúbila, že sa bude držať kontroverznej Obradorovej stratégie "objatie, nie náboje", ktorá spočíva v tom, že sociálna politika sa bude využívať na boj s kriminalitou v jej počiatkoch.
Šesťdesiatdvaročná bývalá vedkyňa a starostka hlavného mesta prevzala krajinu, ktorá trpí vysokou mierou násilia a stagnujúcou ekonomikou. Sheinbaumová podľa AFP pri viacerých príležitostiach povedala, že v Mexiku, krajine s tradíciou rodovej diskriminácie a násilia, kde je každý deň zavraždených približne desať žien alebo dievčat, často dochádza k únosom a jej veľkú časť kontrolujú drogové kartely, "nastal čas pre ženy a transformáciu".
Sheinbaumová z vládnuceho ľavicového Hnutia národnej obrody (MORENA) získala v júnových prezidentských voľbách 59,75 percenta hlasov. Opozičná kandidátka Xóchitl Gálvezová skončila na druhom mieste so ziskom 27,45 percenta hlasov.
Na inaugurácii prezidentky chýbal španielsky kráľ Filip VI., ktorého Sheinbaumová odmietla pozvať a obvinila ho, že neuznáva škody spôsobené kolonizáciou. Španielsko v reakcii oznámilo, že napriek silným ekonomickým a historickým väzbám s Mexikom bude inauguráciu bojkotovať.
Hašem Safieddine nosí čierny turban, prestížny šiitsky symbol, ktorý ho označuje za potomka proroka Mohameda. Očakáva sa, že Safieddine, ktorého jeho odporcovia označujú za agresívneho a „krvilačného“, sa ujme funkcie nového vodcu Hizballáhu.
Špekuluje sa, ako Hizballáh prekoná stratu svojho dlhoročného ideologického a strategického vodcu Hasana Nasralláha. Ak však o niečom odborníci nepochybujú, je to meno jeho nástupcu: Hašem Safieddine.
Ak nedôjde k neočakávanému zvratu udalostí v samotnej „Božej strane“ alebo k ďalšiemu cielenému úderu zo strany Izraelčanov, ktorý by skupinu ešte viac znevýhodnil, tak Safieddine, Nasralláhov bratranec, bude pravdepodobne navrhnutý, aby prevzal funkciu nového vodcu Hizballáhu, a to napriek tomu, že Naim Kassem je oficiálne členom číslom dva.
Kassem 30. septembra predniesol svoj prvý prejav po Nasralláhovej smrti. V ňom uviedol, že Iránom podporovaná strana vymenuje nového lídra v najbližšom možnom termíne v súlade s pravidlami strany.
„Voľba bude jednoduchá,“ dodal Kassem neskôr v televíznom prejave, ktorého cieľom bolo upokojiť bojovníkov a stúpencov skupiny uprostred nedávnych ťažkých strát Hizballáhu.
České ministerstvo zahraničných vecí sa vyjadrilo, že Praha zablokovala vyhlásenie, pretože jednostranne obmedzovalo právo Izraela brániť sa proti teroristom z Hizballáhu.
Česká republika v utorok zablokovala spoločné vyhlásenie Európskej únie vyzývajúce na „okamžité prímerie“ medzi Izraelom a libanonským radikálnym hnutím Hizballáh. Európska dvadsaťsedmička tak nebola schopná vydať jednotné stanovisko k eskalujúcemu konfliktu.
Navrhovaná deklarácia podľa českého rezortu zahraničných vecí, ktorý vedie Jan Lipavský, „jednostranne obmedzuje právo Izraela brániť sa proti teroristom Hizballáhu, ktorí už mesiace ostreľujú civilistov v severnom Izraeli“. Česká republika zároveň požadovala stiahnutie Hizballáhu z hraníc Izraela.
Český postoj, ktorý serveru Euronews potvrdilo niekoľko diplomatov a európskych činiteľov, donútil šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella, aby následne vydal vlastné stanovisko.
„Vyjadrujeme poľutovanie nad početnými civilnými obeťami v Libanone, zničením civilnej infraštruktúry a súvisiacimi dlhodobými následkami, ako aj nad vysokým počtom vnútorne vysídlených osôb na oboch stranách a opätovne vyzývame na neustále dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal Borrell. „Zbrane by teraz mali utíchnuť a všetci by mali počuť hlas diplomacie,“ dodal.
Pokyn na utorňajší raketový útok na Izrael údajne vydal samotný iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý zostáva na bezpečnom mieste. Agentúre Reuters to povedal nemenovaný vysokopostavený iránsky predstaviteľ.
Nemenovaný zdroj tiež tvrdil, že Teherán o svojom útoku vopred upovedomil Rusko a "krátko pred ním" aj Spojené štáty, ktoré však túto informáciu vzápätí dementovali, rovnako ako aj Teherán.
"Pred našou reakciou sme Spojeným štátom neposkytli žiadne oznámenie, následne však bolo vydané vážne varovanie," uviedla iránska misia pri OSN.
Spojené štáty v reakcii na útok vyzvali všetky krajiny sveta, aby odsúdili iránsky útok, ktorý americké ministerstvo zahraničných vecí nazvalo hanebným a neprijateľným. Hovorca rezortu Matthew Miller informoval, že Teherán vopred USA na útok neupozornil. Dodal, že momentálne nie sú hlásené nijaké škody na amerických objektoch v tejto oblasti.
Miller okrem toho uviedol, že Irán bude niesť "dôsledky" za tento útok, pričom USA budú reakciu naň koordinovať s Izraelom.
Izraelská armáda tvrdí, že zachytila veľký počet z dovedna 180 balistických rakiet, ktoré v utorok odpálil Irán na Izrael. Svoju protivzdušnú obranu označila za "účinnú" a dodala, že na obrane Izraela sa podieľali aj Spojené štáty. Izraelu pomohli ako s detegovaním hrozby zo strany Iránu, tak aj so zneškodnením niekoľkých rakiet. Izraelská armáda ďalej spresnila, že došlo k "izolovaným" dopadom, respektíve zásahom, v strednej a južnej časti Izraela.
Iránske Revolučné gardy zase medzičasom uviedli, že ich raketový útok bol cielený na tri vojenské základne vojenského letectva v okolí Tel Avivu, pričom vôbec prvýkrát použili hypersonické rakety Fattáh. Okrem toho to mal byť aj útok aj na veliteľstvo vojenskej rozviedky izraelskej armády severne od hlavného mesta, ktoré bolo údajne v utorok popoludní evakuované.
Irán dočasne uzavrel vzdušný priestor nad Teheránom. Odlety a prílety na letisku v hlavnom meste sú zrušené do stredy 10.00 h miestneho času, informovala agentúra ISNA s odvolaním sa na hovorcu letiska. Jordánsko a Izrael medzičasom svoje vzdušné priestory znova otvorili.
Polícia na mieste našla pištoľ a prázdne nábojnice. Švédska polícia v máji zadržala dvoch tínedžerov podozrivých z prípravy útoku na izraelské veľvyslanectvo.
Políciu v Štokholme v utorok večer privolali pred objekt izraelského veľvyslanectva, aby preverila informáciu, že tam došlo k streľbe.
Po streľbe v blízkosti izraelského veľvyslanectva v Štokholme v máji švédska polícia posilnila bezpečnostné opatrenia v okolí izraelských a židovských objektov v krajine. Pred izraelským veľvyslanectvom sa už v januári našlo výbušné zariadenie.
Švédska spravodajská služba SÄPO následne 30. mája obvinila Irán z verbovania členov švédskych zločineckých gangov, medzi ktorými sú aj deti, a z ich využívania na páchanie násilných činov proti Izraelu a iným štátom, skupinám a jednotlivcom, ktoré Teherán považuje za hrozbu.
Poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan varoval, že Teherán môže očakávať vážne následky za raketový útok, ktorý bol podľa neho „porazený a neúčinný".
Francúzsky premiér Michel Barnier v utorok uviedol, že je znepokojený eskaláciou konfliktu na Blízkom východe po tom, čo Irán podnikol raketový útok na Izrael. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vyhlásil, že „neprijateľný" útok by mal odsúdiť celý svet.
Barnier vo francúzskom parlamente povedal, že situácia na Blízkom východe sa zhoršuje a zdá sa, že prebieha priamy konflikt medzi Iránom a Izraelom, pričom situáciu označil za „mimoriadne vážnu".
„Naliehavo sme varovali Irán pred touto nebezpečnou eskaláciou. Irán musí útok okamžite zastaviť. Privádza to región ešte viac na pokraj priepasti," napísala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková na sieti X.
Iránsky útok na Izrael odsúdila aj Británia. Úrad premiéra Keira Starmera zopakoval výzvy na zmiernenie napätia v regióne. Starmer v čase, keď začal iránsky útok, telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
Španielsky premiér Pedro Sánchez vyzval na ukončenie špirály násilia a minister zahraničných vecí José Manuel Albares vyzval aktérov na zdržanlivosť.
Americký minister zahraničných vecí označil útok za absolútne neprijateľný s tým, že by ho mal odsúdiť celý svet. „Prvotné správy naznačujú, že Izrael s aktívnou podporou Spojených štátov a ďalších partnerov tento útok účinne porazil," povedal šéf americkej diplomacie.
Európska únia čo najdôraznejšie odsudzuje iránsky raketový útok na Izrael, uviedol v utorok šéf európskej diplomacie Josep Borrell a vyzval na okamžité prímerie na Blízkom východe.
"Existuje riziko, že nebezpečný cyklus útokov a odvetných opatrení sa vymkne spod kontroly. Je potrebné okamžité prímerie v celom regióne," napísal Borrell na sieti X. Podľa jeho slov je EÚ plne odhodlaná pracovať na tom, aby sa predišlo regionálnej vojne.
Iránom podporované milície v Iraku pravidelne mieria bezpilotnými lietadlami na základne, v ktorých sídlia americké sily v Iraku a Sýrii. Mstia za podporu Washingtonu Izraelu v jeho vojne proti palestínskemu radikálnemu hnutiu Hamas a Hizballáh.
Iránom podporované iracké ozbrojené formácie v utorok varovali pred svojimi útokmi na americké základne v Iraku i v priľahlom regióne. Uskutočnia ich, ak sa Spojené štáty pripoja k akejkoľvek reakcii na iránske útoky na Izrael alebo ak Izrael použije iracký vzdušný priestor na útok proti Teheránu.
Irán v utorok večer vypálil smerom na Izrael takmer 200 rakiet v dvoch vlnách. Izraelská armáda tvrdí, že protivzdušná obrana bola "účinná" a zneškodnila "veľa" z vypustených balistických rakiet. Na obrane Izraela sa podieľali aj USA, a to tak, že údajne odhalili hrozbu z Iránu a podľa izraelskej armády zachytili aj niektoré z vypálených iránskych rakiet.
Izraelská armáda dodala, že eviduje "izolované" prípady, keď iránske rakety neboli zneškodnené protivzdušnou obranou. Došlo k tomu v niekoľkých lokalitách v strednom a južnom Izraeli.
Raketový útok Iránu na Izrael oslavovali v utorok večer i obyvatelia južných predmestí libanonskej metropoly Bejrút – streľbou do vzduchu či trúbením klaksónov svojich áut.
Palestínske militantné hnutie Hamas v utorok privítalo iránske raketové útoky na Izrael ako pomstu za smrť svojho vodcu Ismáíla Haníju, vodcu proiránskeho hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha a zástupcu operačného veliteľa iránskych Revolučných gárd brigádneho generála Abbása Nilforúšána.
Libanonská tlačová agentúra LNA vo svojom spravodajstve napísala, že z južných predmestí bolo počuť intenzívnu streľbu z automatických zbraní, ktorou ľudia prejavovali radosť z odpálenia rakiet z Iránu smerom na Izrael.
Výkriky radosti zaznievali aj v Jeruzaleme a to v jeho arabskej štvrti Silwán, ktorý leží vo východnom Jeruzaleme okupovanom a anektovanom Izraelom od roku 1967.
„Len čo Palestínčania začuli prvé sirény, začali pískať, potom tlieskať a kričať Alláhu akbar (Boh je najväčší), keď svetelné stopy po raketách rozžiarili čiernu oblohu," povedal miestny Arab.
Dodal, že miestni nešli do krytov, „lebo ich ani nemajú", ale postávali na uliciach či na strechách svojich domov a odtiaľ sledovali „predstavenie".
Prelát v utorok v liste veriacim uviedol, že arcidiecéza už urovnala viac ako 500 žalôb týkajúcich sa sexuálneho zneužívania, „ktoré neboli kryté poistením“. Napriek tomu zostáva približne 1,4 tisíca nevyriešených obvinení zo zneužívania.
Newyorský arcibiskup kardinál Timothy Dolan tento týždeň povedal, že dlhoročná poisťovňa arcidiecézy sa „pokúša vyhnúť svojej právnej a morálnej zmluvnej povinnosti“ vyplatiť finančnú náhradu obetiam sexuálneho zneužívania. Arcidiecéza v reakcii na to začala súdny proces proti poisťovni.
„Naším želaním vždy bolo urýchlene vyriešiť všetky opodstatnené sťažnosti,“ povedal arcibiskup. „Ale Chubb, po desaťročia naša hlavná poisťovňa, hoci sme jej podľa dnešných štandardov na poistnom vyplatili už viac ako 2 miliardy dolárov, sa teraz pokúša vyhnúť svojej právnej a morálnej zmluvnej povinnosti urovnať kryté nároky, ktoré by priniesli pokoj a uzdravenie obetiam alebo ich pozostalým.“
Poisťovňa „opustila svojich poistencov z arcidiecézy a z farností, a tých ľudí, na ktorých ochranu boli takéto poistky zakúpené, teda tých, ktorí prežili sexuálne zneužívanie detí,“ povedal Dolan.
Tvrdil, že spoločnosť Chubb „podlo“ tvrdí, že zneužívanie obetí katolícka cirkev „očakávala alebo zamýšľala“, čo znamená, že vyrovnania vyplývajúce z tohto zneužívania nemôžu byť kryté poistením.
Rodičia, ktorí sa rozhodli zostať v anonymite, aby zachovali súkromie svojej rodiny, bojujú teraz o záchranu svojho dieťaťa.
Pred 19 mesiacmi odobrali švajčiarskej rodine z domu vtedy ešte len 15-ročnú dcéru po tom, ako sa postavili proti tomu, aby jej podávali lieky blokujúce pubertu a pomáhali dcére pri uľahčovaní údajnej „zmeny pohlavia“.
Švajčiarsky súd vtedy nariadil, aby sociálni pracovníci odobrali rodičom ich dospievajúce dievča, ktoré má teraz 16 rokov, a umiestnil ho do skupinového domova nazývaného „foyer“, kde sa nachádza už rok.
Blokátory puberty často spôsobujú trvalé a nezvratné poškodenia vrátane osteoporózy, problémov s chrbticou, zvýšeného rizika srdcových problémov, sexuálnej dysfunkcie a trvalej neplodnosti.
Mnohé európske zdravotnícke inštitúcie vrátane britskej Národnej zdravotnej služby však v súčasnosti považujú blokátory puberty za experimentálne či dokonca nebezpečné.
Podľa OSN väzni uviedli, že boli vystavení predstieraným popravám, útokom psov a sexuálnemu násiliu. Nebola im poskytnutá dostatočná lekárska starostlivosť a dostávali príliš malé množstvo jedla.
Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine počas prebiehajúcej ruskej invázie v utorok oznámila, že zaznamenala mučenie a zlé zaobchádzanie s ukrajinskými aj ruskými vojnovými zajatcami.
Vedúca monitorovacej misie OSN Danielle Bellová povedala, že ukrajinskí vojaci hlásili zlé zaobchádzanie počas celého zajatia, zatiaľ čo vojaci z ruskej armády tvrdili, že hneď po príchode do zajateckých táborov boli chránení pred zlým zaobchádzaním.
Misia OSN sa rozprávala so stovkami väzňov z oboch strán. Ukrajinskí vojnoví zajatci boli vystavení „rozsiahlemu a systematickému mučeniu" po svojom zajatí, ale aj v rôznych väzenských centrách a väzeniach v Rusku a na ruskom okupovaných územiach na Ukrajine. Najmenej desať Ukrajincov v dôsledku týchto podmienok zomrelo.
Rusko napriek stálym žiadostiam neumožňuje prístup k ukrajinským vojnovým zajatcom z vonkajšieho prostredia. OSN tak s nimi mohla hovoriť až po ich prepustení, píše DPA.
K ruským vojnovým zajatcom zadržiavaným na Ukrajine mal tím OSN neobmedzený prístup. Ruskí zajatci uviedli, že počas zatýkania alebo prvého prevozu ich bili alebo mučili. Následne vo väzenských centrách s nimi zaobchádzali slušne a zariadenia, v ktorých boli zadržiavaní, spĺňali medzinárodné kritériá, povedala Bellová.
Americký minister obrany Lloyd Austin vyjadril podporu svojmu izraelskému kolegovi Joavovi Galantovi pri „rozklade útočnej infraštruktúry" patriacej hnutiu Hizballáh, ktorá sa podľa Izraela nachádza na libanonskej strane hranice s Izraelom.
Spojené štáty posilnia svoje jednotky na Blízkom východe o niekoľko tisíc vojakov tým, že tam vyšlú nové jednotky a zároveň personálne rozšíria tie, ktoré v regióne už pôsobia.
Hovorkyňa Pentagónu Sabrina Singhová v pondelok povedala, že spomínané „rozšírené jednotky zahŕňajú lietadlá F-16, F-15E, A-10, stíhacie lietadlá F-22 a pridružený personál". Neskôr spresnila, že v dôsledku toho bude v regióne „ďalších niekoľko tisíc" amerických vojakov.
Okrem toho Austin varoval Irán pred „vážnymi následkami", ak by zaútočil na Izrael v reakcii na operácie izraelskej armády voči Hizballáhu.
Ceny ropy v utorok podvečer vyskočili približne o 4 percentá v reakcii na správy, že Irán sa pripravuje na raketový útok na Izrael.
Barel o objeme159 litrov americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate s dodávkou v novembri sa v utorok predával za 63,84 eura. To bolo o 4,84 percenta viac ako v predchádzajúci deň na konci obchodovania.
Analytici varujú, že eskalácia by mohla viesť k izraelskému útoku na iránsku ropnú infraštruktúru, čo by mohlo viesť k výpadkom produkcie v objeme viac ako jeden milión barelov za deň.
Izraelské elitné jednotky začali v noci na utorok obmedzenú pozemnú ofenzívu v Libanone, odkiaľ Iránom podporované hnutie Hizballáh vypálilo rakety na metropolitnú oblasť Tel Avivu v centrálnej časti Izraela. USA zároveň varovali, že Irán plánuje „bezprostredne" zaútočiť na Izrael balistickými raketami.
Americký predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, dodal, že prípadný vojenský útok Teheránu na Izrael by mal pre Irán vážne dôsledky. Eskalácia, ktorá nasledovala po týždňoch intenzívnych izraelských leteckých útokov na Libanon, vyvolala obavy zo širšieho konfliktu na Blízkom východe, do ktorého by sa zapojil Irán aj USA.
Izrael tvrdí, že jeho pozemné sily v noci na utorok podnikli pozemnú ofenzívu do Libanonu. Predchádzalo jej niekoľko dní leteckých útokov na ciele Hizballáhu v metropole Bejrút a na juhu a východe Libanonu.
Turecko a Belgicko sú ďalšími krajinami, ktoré vyzývajú svojich občanov, aby opustili Libanon, kde sa začala pozemná operácia izraelskej armády proti baštám proiránskeho hnutia Hizballáh. V evakuácii svojich občanov pokračuje Bulharsko.
Bulharsko v pondelok letecky z Bejrútu evakuovalo 89 ľudí, väčšinou rodín s deťmi. Záujem o návrat do vlasti druhým evakuačným letom v utorok požiadalo ďalších 61 Bulharov. Neobsadené miesta vo vládnom špeciáli ponúknu občanom iných členských krajín EÚ.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí v utorok informovalo, že je pripravené uskutočniť prípadnú evakuáciu Turkov z Libanonu leteckou a námornou cestou.
Na okamžitý odchod z Libanonu vyzvalo v utorok svojich občanov aj Belgicko, ktorého ministerstvo zahraničných vecí upozornilo, že nateraz je možné využiť i komerčné linky. Dodalo súčasne, že v súvislosti s evakuáciou skúma a pripravuje „rôzne možné scenáre".
Francúzsko v pondelok vypravilo k pobrežiu Libanonu loď vojenského námorníctva; Nemecko zasa do Bejrútu vyslalo vojenské lietadlo, aby evakuovalo zamestnancov nemeckého veľvyslanectva v Libanone a ich rodiny. Repatriovaní musia byť aj zamestnanci iných nemeckých organizácií, ako aj ich rodiny a občania ohrození zo zdravotných dôvodov.
Muhammad Džafar Kásir, ktorý viedol „jednotku 4400", bol podľa izraelskej armády zabitý pri útoku izraelských bojových lietadiel v Bejrúte.
Izraelská armáda tvrdí, že zabila veliteľa jednotky proiránskeho militantného hnutia Hizballáh, ktorá má za úlohu dodávať do Libanonu zbrane z Iránu a od jeho spojencov.
Vo vyhlásení izraelskej armády sa uvádza, že Kásir bol „jedným z vyšších vodcov teroristickej organizácie Hizballáh a najdominantnejšou osobou na teroristickej osi Irán-Hizballáh-Sýria a je považovaný za človeka blízkeho iránskemu režimu".
Bol zapojený do stoviek "strategických" operácií pašovania zbraní z Iránu pre Hizballáh a patril medzi tých, ktorí pracovali na projekte výroby vysoko presných rakiet.
Ako veliteľ jednotky 4400 pôsobil Kásir asi 15 rokov, doplnila izraelská armáda.
Podľa správy Kongresu miestnych a regionálnych samospráv majú útoky na politikov na miestnej úrovni ničivý vplyv na miestnu demokraciu, keďže pre politických činiteľov na lokálnej úrovni je čoraz ťažšie vykonávať svoje povinnosti.
Násilie páchané na politikoch na miestnej úrovni má ničivý vplyv na lokálnu demokraciu. Pri príležitosti Medzinárodného dňa nenásilia, ktorý si svet pripomína 2. októbra, to uviedol spravodajca Kongresu miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy Bernd Vöhringer.
„Vöhringer v správe pre médiá upozornil, že za posledných desať rokov došlo k alarmujúceho nárastu násilných útokov na miestnych a regionálnych poslancov a starostov, volených zástupcov a ich zamestnancov v európskych mestách a regiónoch.
„Nátlak a zastrašovanie môžu ovplyvniť miestnych predstaviteľov kdekoľvek a môžu mať rôzne podoby vrátane verbálnych a fyzických útokov, nenávistných prejavov, šírenia dezinformácií a falošných správ, urážok a ohováraní, online hrozieb a degradácie kancelárií a bydliska. Sociálne médiá umožňujú ich používateľom priamo konfrontovať miestnych politikov a šíriť nenávistný obsah," opísal situáciu Vöhringer.
„Kongres na túto situáciu upozorňuje už viac ako päť rokov. Touto otázkou sa budeme zaoberať v novej správe, ktorá predloží návrhy opatrení na boj proti tomuto násiliu v snahe zachovať demokraciu na úrovni občanov," odkázal Vöhringer.
Návrh novely rokovacieho poriadku Národnej rady SR by mohli mať poslanci na stole v novembri. V utorok sa zišli zástupcovia poslaneckých klubov, ktorí sa dohodli, že do polovice októbra predložia svoje návrhy na zmenu rokovacieho poriadku.
„Zástupcovia klubov sa na stretnutí dohodli, že do 15. októbra dodajú návrhy, ktoré budú obsahovať konkrétne zmeny, ktoré sú potrebné. Následne sa na ďalšej schôdzi, teda po 22. októbri, opäť stretne pracovná skupina a prerokuje predložené návrhy tak, aby na novembrovú schôdzu mohol byť predložený konkrétny návrh novely," informovalo tlačové oddelenie Hlasu-SD.
Za najdôležitejšiu tému považuje šéf klubu Hlasu-SD Róbert Puci čítanie pozmeňujúcich návrhov v pléne. Zástupcovia parlamentných strán otvorili aj otázku etického kódexu poslanca NR SR.
„Či to má vôbec zmysel v súčasnej dobe, keď je všetko zverejnené na webe a každý poslanec má automaticky už prístup aj cez nové elektronické zariadenie k všetkým zmenám, ktoré sú zaradené na schôdzu," skonštatoval Puci. Debata môže byť podľa neho aj o skracovaní lehoty v súvislosti s vystúpeniami v rozprave.
Rokovanie pracovnej skupiny pre zmeny rokovacieho poriadku viedol podpredseda NR SR poverený jej vedením Peter Žiga (Hlas-SD). „Chceme, aby rokovací poriadok opravil veci, ktoré komplikujú rokovanie, zefektívnil prácu a zohľadňoval aj technologický pokrok. Verím, že na veľkej časti zmien sa dokáže zhodnúť celé politické spektrum, teda koalícia aj opozícia," zdôraznil Žiga.
Šéf poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter potvrdil, že do októbra môže každý poslanecký klub predložiť vlastný návrh zmien, ktoré by mali byť súčasťou novelizovaného, respektíve úplne nového rokovacieho poriadku NR SR. Proces podľa Richtera urýchlila situácia z minulého týždňa, keď sa riešilo, či sú nálepky na počítači poslancov v súlade s rokovacím poriadkom.
Právnici webovej dizajnérky Lorie Smithovej z firmy Alliance Defending Freedom zverejnili dohodu minulý týždeň v súdnom podaní.
Štát Colorado súhlasil, že zaplatí viac ako 1,5 milióna dolárov na súdnych poplatkoch web dizajnérke, ktorá minulý rok vyhrala rozsudok Najvyššieho súdu USA. Uvádza sa v ňom, že právo na slobodu prejavu umožňuje niektorým podnikom odmietnuť poskytovať služby pre svadby osôb rovnakého pohlavia.
Štátna rada však schválila nižšiu sumu ako takmer dva milióny dolárov, ktoré Smithová pôvodne požadovala. Sudcovia v júni 2023 rozhodli 6:3 v prospech podnikateľky, ktorá sa odvolávala na svoje kresťanské presvedčenie pri napadnutí štátneho antidiskriminačného zákona.
Kancelária generálneho prokurátora Colorada sa odmietla vyjadriť k vyrovnaniu poplatkov.
Hlavný právny zástupca Aliancie na obranu slobody Bryan Neihart v pondelkovom vyhlásení uviedol, že je bežné, že víťazná strana v prípade občianskych práv po víťazstve na súde požiada o súdne poplatky a dostane ich.
„Naša klientka Lorie Smithová a jej dizajnérske štúdio 303 Creative zvíťazili na Najvyššom súde USA a dosiahli prelomové víťazstvo, ktoré pomáha chrániť slobodu prejavu všetkých Američanov pred vládnou cenzúrou a nátlakom,“ povedal Neihart.
Pri schvaľovaní rozpočtu sa podľa Rašiho riešia len akútne veci, ktoré je nutné urobiť hneď, napriek tomu, že všetci vedia, že takáto investícia prinesie nespochybniteľný efekt.
Investícia do prevencie je podľa slovenského ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho krok, ktorého výsledky sa prejavia až o niekoľko politických cyklov, a preto je ťažké vyčleniť na ňu adekvátne financie. Povedal to v utorok na konferencii Ekonomika prevencie v Prahe a podotkol, že by sa to malo zmeniť.
„Každý vie, že len zdravý štát je silný štát a že len silný štát môže byť konkurencieschopný. Napriek tomu som presvedčený, že väčšina krajín má stále problémy s tým, aby dokázali pri príprave svojich rozpočtov investovať do prevencie v takom rozsahu, o akom sú všetci presvedčení, že by to prinieslo efekt. Investícia do prevencie je niečo, čo urobíte dnes, a jej politický výsledok vás už nezastihne vo funkcii," povedal Raši.
Druhý z bodov, ktoré na konferencii zdôraznil, bol zmena myslenia v medicínskej oblasti. Odborníci by sa podľa neho mali naučiť prejsť od zákazov k minimalizácii rizík. „Ak je jasné, že niečo zákazom nedosiahneme, mali by sme sa snažiť daný cieľ dosiahnuť ponúkaním alternatív alebo kampaňou. Pacientovi musíme dávať možnosť, ako si bude škodiť menej, a postupne tak prejsť k želanému výsledku," vysvetlil Raši s tým, že dnes sa už podľa neho mnohé veci zákazmi riešiť nedajú.
Tretím bodom bol dôraz na to, aby politici robili svoje rozhodnutia na základe dôkazov a nie pocitov. „Ak sa nám toto podarí, potom aj investícia do prevencie bude niečím prirodzeným a nebude to neprekonateľná prekážka pri rokovaní o rozpočte s ministrom financií," dodal Raši.
Podľa podpredsedu predstavenstva slovenskej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Mateja Feketeho ľudia vyšetrenia podceňujú. „Je naozaj alarmujúce, ako niektorí ľudia zanedbávajú preventívne prehliadky. Trochu ma zaráža, že akonáhle sme vylúčili zubný benefit, preventívne prehliadky klesajú," povedal s tým, že aby na ne ľudia chodili, je dôležité vymyslieť nejaký iný motivačný produkt.
Izraelská armáda v utorok oznámila, že Irán odpálil rakety na Izrael. Zároveň informovala, že všetci civilisti sú už v protileteckých krytoch.
Podľa denníka Times of Israel odpálil Irán okolo 200 rakiet, Jerusalem Post odhadol ich počet až na 500. Agentúra AFP napísala, že nad Jeruzalemom bolo počuť desiatky výbuchov. V celej krajine sa zároveň rozozvučali poplašné sirény. Izrael vo večerných hodinách uviedol, že sa mu podarilo zachytiť až 180 balistických rakiet
Obyvateľom Izraela krátko pred útokom úrady nariadili, aby sa až do odvolania zdržiavali v blízkosti protileteckého krytu alebo iného objektu, ktorý zabezpečí ich ochranu. Následne informovali, že všetci civilisti sa stihli ukryť.
Iránska tlačová agentúra ISNA medzičasom zverejnila videozáznamy rakiet letiacich nad Teheránom. Agentúra Reuters s odvolaním sa na výpovede svedkov zase informovala, že niektoré rakety boli zneškodnené ešte vo vzdušnom priestore Jordánska.
Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari uviedol, že tá je pripravená a ochotná reagovať na všetky útoky z Iránu. „Sme vo zvýšenej pohotovosti v obrane a ofenzíve, budeme chrániť občanov Izraela. Tento útok bude mať následky. Máme plány a budeme konať v čase a na mieste, ktoré si zvolíme,“ povedal.
Hagari upresnil, že obranné sily zaznamenali "veľmi málo dopadov“ a nie sú známe žiadne zranenia „kvôli zodpovednému správaniu verejnosti..., aktivácii našej obrany a činnostiam našich partnerov na obranu štátu Izrael".
Hovorca opísal útok ako ešte väčší, než ten, ku ktorému sa Teherán uchýlil pred niekoľkými mesiacmi. "Obranná reakcia bola nastavená podľa potreby," dodal.
Hagari zhruba o 19:45 SEČ (zhruba po hodinovom útoku) vyhlásil, že v z Iránu už na Izrael nemieria žiadne ďalšie hrozby, čo naznačuje, že raketový útok sa zrejme skončil, píše Times of Israel.
Na iránsky raketový útok reagoval podľa Times of Israel večer aj náčelník štábu izraelskej armády generálporučík Herzi Halevi, keď vyhlásil, že Izrael na iránsky útok odpovie.
„Dokázali sme svoju schopnosť zabrániť nepriateľovi dosiahnuť úspech kombináciou príkladného civilného správania a veľmi silného poľa protivzdušnej obrany,“ zdôraznil.
"Vyberieme si, kedy preukážeme naše presné a prekvapivé útočné schopnosti v súlade s pokynmi politickej skupiny," dodal Halevi.
Iránske revolučné gardy, na ktoré sa odvolal britský denník Guardian, tvrdia, že raketový útok je odvetou za zabitie lídrov libanonského militantného hnutia Hizballáh a palestínskeho Hamasu.
Príkaz na ich odpálenie vydal podľa významného iránskeho predstaviteľa, na ktorého sa odvolala agentúra Reuters, osobne najvyšší iránsky duchovný vodca Ajatolláh Alí Chameneí
Iránske revolučné gardy varovali, že ak Izrael voči útoku uskutoční odvetu, odpoveď Teheránu bude „drvivejšia a ničivejšia“, uvádza iránska štátna televízia.
Medzitým iránska misia pri OSN tento čin obhajovala nasledovne: „Zákonná, racionálna a legitímna reakcia Iránu na teroristické činy sionistického režimu – ktoré zahŕňali zacielenie na iránskych občanov a záujmy a porušovanie národnej suverenity Iránskej islamskej republiky - bola riadne vykonaná“.
Záchranné služby židovského štátu tvrdia, že v súčasnosti nie sú žiadne správy o vážnych zraneniach. Ich hovorca uviedol, že pohotovostní zdravotní technici a zdravotníci boli nasadení, aby prehľadali „niekoľko miest, kde boli prijaté správy o raketových útokoch“.
„V súčasnosti nie sú hlásené žiadne zranenia spôsobené požiarom smerom k Izraelu, okrem dvoch ľahkých zranení šrapnelom v oblasti Tel Avivu a niekoľkých menších zranení na celoštátnej úrovni pri presune do bezpečných priestorov, ako aj prípadov úzkosti,“ povedal.
Pokyn na utorňajší raketový útok na Izrael údajne vydal samotný iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí, ktorý zostáva na bezpečnom mieste. Agentúre Reuters to povedal nemenovaný vysokopostavený iránsky predstaviteľ. Tvrdil tiež, že Teherán o svojom útoku vopred upovedomil Rusko a "krátko pred ním" aj Spojené štáty, ktoré však túto informáciu vzápätí dementovali, rovnako ako aj Teherán.
"Pred našou reakciou sme Spojeným štátom neposkytli žiadne oznámenie, následne však bolo vydané vážne varovanie," uviedla iránska misia pri OSN.
Spojené štáty v reakcii na útok vyzvali všetky krajiny sveta, aby odsúdili iránsky útok, ktorý americké ministerstvo zahraničných vecí nazvalo hanebným a neprijateľným. Hovorca rezortu Matthew Miller informoval, že Teherán vopred USA na útok neupozornil. Dodal, že momentálne nie sú hlásené nijaké škody na amerických objektoch v tejto oblasti.
Miller okrem toho uviedol, že Irán bude niesť "dôsledky" za tento útok, pričom USA budú reakciu naň koordinovať s Izraelom.
Izrael zneškodnil až 180 balistických striel
Izraelská armáda tvrdí, že zachytila veľký počet z dovedna 180 balistických rakiet, ktoré v utorok odpálil Irán na Izrael. Svoju protivzdušnú obranu označila za "účinnú" a dodala, že na obrane Izraela sa podieľali aj Spojené štáty. Izraelu pomohli ako s detegovaním hrozby zo strany Iránu, tak aj so zneškodnením niekoľkých rakiet. Izraelská armáda ďalej spresnila, že došlo k "izolovaným" dopadom, respektíve zásahom, v strednej a južnej časti Izraela.
Iránske Revolučné gardy zase medzičasom uviedli, že ich raketový útok bol cielený na tri vojenské základne vojenského letectva v okolí Tel Avivu, pričom vôbec prvýkrát použili hypersonické rakety Fattáh. Okrem toho to mal byť aj útok aj na veliteľstvo vojenskej rozviedky izraelskej armády severne od hlavného mesta, ktoré bolo údajne v utorok popoludní evakuované.
Bejrút i arabská štvrť Jeruzalema oslavovali útok Iránu
Palestínske militantné hnutie Hamas v utorok privítalo iránske raketové útoky na Izrael ako pomstu za smrť svojho vodcu Ismáíla Haníju či vodcu proiránskeho hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha.
Raketový útok Iránu na Izrael oslavovali v utorok večer i obyvatelia južných predmestí libanonskej metropoly Bejrút – streľbou do vzduchu či trúbením klaksónov svojich áut. Agentúra AFP pripomenula, že juh Bejrútu je označovaný za baštu proiránskeho militantného hnutia Hizballáh.
Iránski demonštranti mávajú vlajkami Hizballáhu a oslavujú raketový útok Iránu na Izrael. Foto: TASR/AP
Libanonská tlačová agentúra LNA vo svojom spravodajstve napísala, že z južných predmestí bolo počuť intenzívnu streľbu z automatických zbraní, ktorou ľudia prejavovali radosť z odpálenia rakiet z Iránu smerom na Izrael. V rovnakom duchu informoval aj spravodajca AFP, ktorý podotkol, že tieto predmestia boli koncom minulého týždňa terčom mohutných náletov izraelskej armády. Práve pri nich prišiel o život vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh.
Bývalý vodca libanonského militantného hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh. Foto: Wikimedia
Výkriky radosti zaznievali aj v Jeruzaleme – v jeho arabskej štvrti Silwán, informoval libanonský spravodajský web L'Orient-Le Jour (OLJ). Silwán leží vo východnom Jeruzaleme okupovanom a anektovanom Izraelom od roku 1967. "Len čo Palestínčania (v štvrti) začuli prvé (varovné) sirény, začali pískať, potom tlieskať a kričať Alláhu akbar (Boh je najväčší), keď svetelné stopy po raketách rozžiarili čiernu oblohu," povedal miestny Arab.
Dodal, že miestni – na rozdiel od židovského obyvateľstva – nešli do krytov, "lebo ich ani nemajú", ale postávali na uliciach či na strechách svojich domov a odtiaľ sledovali "predstavenie".
Irán už útočil v apríli
Irán prvý priamy útok proti Izraelu uskutočnil tento rok v apríli. Použil pri ňom balistické rakety, drony a strely s plochou dráhou letu. Išlo vtedy o odvetu na útok na iránsky konzulát v Damasku. Izrael sa k nemu síce neprihlásil, predpokladá sa ale, že je zaň zodpovedný.
Napätie medzi Izraelom a Iránom v posledných dňoch znovu výrazne stúplo v dôsledku rozsiahlych izraelských akcií proti šiitskemu hnutiu Hizballáh v Libanone. Irán túto militantnú skupinu podporuje politicky aj vojensky.
Irán plánuje "bezprostredne" zaútočiť na Izrael balistickými raketami, vyhlásil v utorok niekoľko hodín pred útokom vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu a varoval pred vážnymi dôsledkami prípadného takéhoto činu.
"Spojené štáty majú náznaky, že Irán sa pripravuje na bezprostredný útok balistickými raketami na Izrael," povedal americký predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. "Aktívne podporujeme obranné prípravy na obranu Izraela pred týmto útokom," doplnil s varovaním, že prípadný vojenský útok Teheránu na Izrael "bude mať pre Irán vážne dôsledky".
Varovania pred možným útokom Iránu na Izrael prišli po tom, čo izraelské pozemné sily v noci na utorok začali pozemnú ofenzívu v Libanone. Predchádzalo jej niekoľko dní leteckých útokov na ciele Hizballáhu v metropole Bejrút a ďalších častiach krajiny.
Irán vopred sľúbil odvetu za zločiny
Iránske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok v reakcii na zabitie vodcu hnutia Hizballáh Hasana Nasralláha a zástupcu operačného veliteľa iránskych Revolučných gárd Abbása Nilforúšána varovalo, že Teherán nenechá bez odozvy žiadny zo "zločinov" Izraela.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok varoval Irán, že "na Blízkom východe nie je miesto, kam by Izrael nedosiahol". Dodal, že budúcnosť, "v ktorej je Irán konečne slobodný, príde oveľa skôr, než si ľudia myslia".
Útok Iránu na Izrael môže prehĺbiť obavy zo širšieho regionálneho konfliktu na Blízkom východe, ktorému sa chcú USA a ďalšie svetové moci vyhnúť, píše AFP.
Washington v pondelok informoval, že posilňuje svoje sily na Blízkom východe o "niekoľko tisíc" vojakov. Do regiónu privedie nové jednotky a zároveň rozšíri ďalšie, ktoré tam už pôsobia. Zároveň nasadí viac stíhačiek.
