Preskočiť na obsah
  |  

Raši poprel, že by na predsedu parlamentu navrhovali Žigu

Minister investícií a podpredseda strany Hlas to povedal pred stredajším rokovaním vlády.

Richard Raši na novinársku otázku, že údajne existuje kompromisné riešenie, že by strana Hlas navrhla na post predsedu Národnej rady aktuálne povereného predsedu Petra Žigu (Hlas) odpovedal: "Nemám túto informáciu."

Post predsedu parlamentu je uvoľnený po tom, ako vtedajšieho šéfa Národnej rady Petra Pellegriniho ľudia zvolili za prezidenta. Povereným viesť parlament je tak už viac ako polrok podpredseda Žiga.

Koaličná zmluva funkciu predsedu priznáva strane Hlas, pričom dlhodobo sa o post zaujíma Raši. O funkciu však prejavil záujem aj šéf SNS Andrej Danko. Toho v tomto kroku podporil aj premiér Robert Fico (Smer), podľa ktorého by tak každá z koaličných strán mala jednu z najvyšších ústavných funkcií v štáte.

(max)

  |  

Starmer navštívi Brusel, plánuje zlepšiť pobrexitové vzťahy s EÚ

Britský premiér sa v Bruseli stretne s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, šéfom Európskej rady Charlesom Michelom a predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou, píše agentúra AFP.

O zámeroch svojej cesty Starmer zverejnil len málo podrobností a zároveň stanovil červené línie pre prípadné rokovania. Viackrát vylúčil možnosť opätovného vstupu do Európskej únie. Neplánuje ani rokovať o únijnom programe mobility mladých ľudí a zapojení sa do jednotného európskeho trhu.

Starmerova návšteva nasleduje po nedávnych bilaterálnych stretnutiach s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. V júli prijal niekoľkých vedúcich predstaviteľov na júlovom zasadnutí Európskeho politického spoločenstva.

Labouristická strana zvíťazila v júlových parlamentných voľbách a ukončila 14-ročnú vládu Konzervatívnej strany. Starmer je prvým labouristickým premiérom od referenda z roku 2016, v ktorom sa Briti rozhodli opustiť EÚ.

(tasr)

  |  

Hizballáh údajne odrazil izraelských vojakov, ktorí sa pokúsili preniknúť do Libanonu

Jednotka Obranných síl Izraela (IDF) sa podľa vyhlásenia šíitských militantov snažila prekročiť Modrú líniu neďaleko dediny Odajseh. Hizballáh dodal, že útok odrazil a vojakov prinútil k ústupu za hranicu, píšu agentúra AFP a Reuters.

Hizballáh tiež uviedol, že jeho sily zaútočili raketami a delostrelectvom na pechotu v kibuci Misgav Am na izraelskej strane hranice a na zoskupenia vojakov na troch ďalších miestach. Pri jednom útoku údajne použili aj balistickú raketu Burkan.

Izrael v stredu ráno vyhlásil, že pozemnú operáciu v Libanone posilnili ďalšie jednotky vrátane 36. divízie jeho armády.

Pozemné sily IDF v noci na utorok podnikli pozemnú ofenzívu do Libanonu. Predchádzalo jej niekoľko dní leteckých útokov na ciele Hizballáhu v metropole Bejrút a ďalších častiach krajiny. Pri piatkovom útoku Izraela zahynul aj dlhoročný šéf hnutia Hasan Nasralláh a viacero vysokopostavených veliteľov.

(tasr)

  |  

Poslanci aj v stredu pokračujú v diskusii o konsolidačnom balíku v druhom čítaní

O konsolidačnom balíku rokujú poslanci v skrátenom legislatívnom konaní, celý by ho tak mali schváliť na aktuálnej schôdzi. Doposiaľ však nebola ukončená ani písomná časť rozpravy, následne sa ešte budú môcť prihlásiť ďalší rečníci ústne.

Balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov. Väčšinu opatrení v objeme približne dve miliardy eur obsahuje návrh zákona, ktorým sa novelizujú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií.

Ďalších takmer 700 miliónov eur by mala do rozpočtu priniesť nová daň, ktorú upravuje návrh zákona o dani z finančných transakcií. Rozprava o týchto dvoch návrhoch je zlúčená.

Ministerstvo financií aj koaliční poslanci už avizovali viacero zmien oproti pôvodnému vládnemu návrhu, celková suma 2,7 miliardy eur by sa však meniť nemala. Vďaka opatreniam má deficit verejných financií budúci rok klesnúť na 4,7 percenta z tohtoročných necelých 6 percent hrubého domáceho produktu.

Súčasťou konsolidácie je napríklad zvýšenie základnej sadzby dane z pridanej hodnoty z 20 percent na 23, pokles jej zníženej sadzby z 10 na 5 percent, ako aj zavedenie novej 19-percentnej sadzby na niektoré položky.

Zvýšiť sa má aj daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem. Upraviť sa má takisto nárok na daňový bonus na dieťa či tzv. rodičovský dôchodok.

Záverečné hlasovanie o celom konsolidačnom balíku je naplánované na štvrtok.

(tasr)

  |  

Dánska polícia vyšetruje dva výbuchy v blízkosti izraelského veľvyslanectva

Dánska polícia v stredu uviedla, že vyšetruje dva výbuchy, ku ktorým došlo neďaleko izraelského veľvyslanectva na severnom predmestí Kodane.

„Nikto neutrpel zranenia a na mieste vykonávame úvodné vyšetrovanie," napísala tamojšia polícia na sociálnej sieti X. Podľa jej vyjadrení sa v súčasnosti preveruje súvislosť medzi incidentom a neďalekým izraelským veľvyslanectvom.

Miestne médiá uvádzajú, že oblasť uzavreli a nachádza sa tam veľký počet policajtov.

K výbuchom došlo v čase eskalácie napätia na Blízkom východe. Irán v utorok vypálil na izraelské územie veľký počet rakiet, Izrael hovorí o odvete.

(tasr, reuters)

  |  

Ukrajina do konca roka vyrobí 1,5 milióna dronov, tvrdí premiér

Denys Šmyhaľ počas zasadnutia vlády zdôraznil, že krajina každý deň spolupracuje s partnerskými štátmi na zvýšení dodávok zbraní a posilnení vlastného obranného priemyslu.

„Do konca roka vyrobíme celkovo 1,5 milióna dronov," vyhlásil Šmyhaľ. Dodal tiež, že výroba zbraní na Ukrajine sa v roku 2023 strojnásobila, referuje Ukrajinska pravda.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval, že ukrajinskí výrobcovia už na rok 2024 zazmluvnili jeden milión dronov a toto číslo bude naďalej rásť.

(mm)