Preskočiť na obsah
  |  

Muž si poranil tvár motorovou pílou, pomáhali mu horskí záchranári

Nešťastná udalosť sa stala v stredu dopoludnia v Jasenianskej doline v oblasti Kyslá.

Úraz tváre si privodil 54-ročný muž pri práci s motorovou pílou.

„Na mieste sa po príchode už nachádzala posádka rýchlej zdravotnej pomoci z Brezna a leteckí záchranári z Banskej Bystrice. Horskí záchranári pomohli kolegom pri presune pacienta na palubu vrtuľníka, ktorý ho transportoval do nemocnice na ďalšie ošetrenie," uviedla horská záchranná služba.

(tasr)

  |  

Cyprus je pripravený pomôcť s evakuáciou ľudí z Libanonu

Nikózia oznámila spustenie plánu na evakuáciu aj zahraničných občanov bez rozdielu v prípade ďalšej vojenskej eskalácie na Blízkom východe, informovala agentúra DPA.

Stredomorský ostrovný štát sa nachádza približne 180 kilometrov od libanonského pobrežia. Ide o najbližšiu krajinu EÚ k súčasnému konfliktu medzi šíitským militantným hnutím Hizballáh a Izraelom. Vládne zdroje už koncom septembra avizovali, že Nikózia by mohla vyslať trajekty na evakuáciu ľudí v prípade uzavretia letiska v Bejrúte.

Osoby, ktoré prejavia záujem o presun, prepravia do prístavných miest Limassol a Larnaka na Cypre. Evakuačný plán dostal názov Hestia (grécka bohyňa kozuba a domova) a podľa neho utečencov dočasne ubytujú v stanoch, školách a hoteloch na Cypre, kým sa budú môcť vrátiť do domovských krajín.

Viaceré lety z Libanonu letecké spoločnosti zrušili, tie, ktoré lietajú, sú plne obsadené. Cyperské médiá informovali, že v posledných dňoch z Libanonu priplávalo niekoľko lodí s diplomatmi a zamestnancami veľvyslanectiev.

Bejrút je od cyperského prístavu Ayia Napa vzdialený asi 180 kilometrov a cesta loďou teraz stojí 1 100 až 1 660 dolárov na osobu. Doposiaľ do tohto letoviska dorazilo približne 30 lodí.

(tasr)

  |  

Dolinková pripustila zmeny pri konsolidačných opatreniach týkajúcich sa zdravotníkov

Upraviť v konsolidačnom balíku sa má podľa ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej (Hlas) návrh spomalenia valorizácie platov zdravotníkov. Myslí si však, že konsolidácia by sa ich vôbec nemala týkať a treba o tom ešte rokovať.

"Zatiaľ sa nám podarilo vyrokovať 40 miliónov eur, ktorých sa konsolidácia týkať nebude," povedala Dolinková po stredajšom rokovaní vlády.

Avizovala, že to má priniesť úprava v návrhu spomalenia valorizácie platov zdravotníkov na tri percentá na jeden rok. Upozornila na to, že koeficienty sa takýmto spôsobom nebudú meniť pri zdravotníkoch, ktorým by potom mzda klesla pod hranicu priemernej. Šéfka rezortu si však myslí, že konsolidačné opatrenia by nemali vôbec zasiahnuť zdravotníckych pracovníkov.

"Z môjho pohľadu by sme mali hľadať zdroje niekde inde ako v rezorte zdravotníctva," doplnila. Rada by sa podľa vlastných slov zúčastnila na rokovaní ku konsolidačným opatreniam.

Dolinková zároveň pripustila potrebu realizácie ozdravných opatrení. "Nie však na úkor zdravotníckych pracovníkov," podotkla.

Zopakovala, že materiál k opatreniam už rezort vypracoval a má sa o tom diskutovať na koaličnej rade aj vláde.

Súčasťou konsolidačných opatrení majú byť podľa pôvodného návrhu spomalenie valorizácie platov zdravotníkov v ambulantnom i nemocničnom sektore na tri percentá na jeden rok či transformácia štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Skritizovali to zástupcovia zdravotníckych organizácií naprieč celým sektorom.

(tasr)

  |  

Nezaslúži si vkročiť na našu pôdu, povedal o šéfovi OSN izraelský minister zahraničia

Izraelský minister zahraničných vecí Jisrael Kac apeloval na zákaz vstupu do krajiny generálnemu tajomníkovi OSN Antoniovi Guterresovi. Dôvodom má byť „neschopnosť jednoznačne odsúdiť“ raketový útok Iránu.

„Niekto, kto nedokáže jednoznačne odsúdiť ohavný útok Iránu na Izrael tak, ako to spravili takmer všetky krajiny svete, si nezaslúži vkročiť na izraelskú pôdu,“ odôvodnil minister svoje rozhodnutie vyhlásiť Guterresa za personu non grata, teda nežiaducu osobu.

„Ide o generálneho tajomníka, ktorý ešte neodsúdil masaker a sexuálne zverstvá, ktoré spáchali vrahovia z Hamasu 7. októbra, ani neviedol žiadne úsilie o ich vyhlásenie za teroristickú organizáciu,“ napísal minister v príspevku na sociálnej sieti X.

„Izrael bude naďalej brániť svojich občanov a udržiavať svoju národnú dôstojnosť s Antoniom Guterresom alebo bez neho,“ dodal Kac.

Tel Aviv na sieti X ostro odsúdil vyjadrenie generálneho tajomníka už vo štvrtok večer. Ten krátko po spustení iránskeho raketového útoku na Izrael zverejnil príspevok odsudzujúci kroky Teheránu, zároveň však vyzval na prímerie.

„Odsudzujeme vašu neschopnosť poskladať tweet, v ktorom činíte Irán zodpovedným za vypálenie 181 balistických rakiet na desať miliónov izraelských civilistov,“ reagoval oficiálny účet izraelského rezortu diplomacie.

Podľa denníka Times Of Israel nie je jasné, či má Kac formálnu právomoc zakázať Guterresovi vstup do krajiny. Správy v hebrejských médiách však citujú predstaviteľov z Úradu pre obyvateľstvo, prisťahovalectvo a hranice, podľa ktorých tak môže urobiť len minister vnútra.

Irán zaútočil na Izrael v utorok podvečer pomocou zhruba 180 balistických rakiet na príkaz najvyššieho duchovného vodcu Ajatolláha Alího Chameneího. Šlo o reakciu na zabitie šéfov palestínskeho Hamasu a libanonského Hizballáhu, ktoré Irán podporuje. Židovskému štátu sa podarilo väčšinu rakiet zachytiť a spôsobili relatívne malé škody.

(sab)

  |  

Izrael vyzval na evakuáciu 24 libanonských obcí

Osídlenia ležia v nárazníkovej zóne medzi Modrou líniou – teda izraelsko-libanonskou hranicou – a riekou Lítání, ktorú ustanovila rezolúcia Bezpečnostnej rady (BR) OSN č. 1 701 v roku 2006, pripomínajú agentúra AFP a AP.

„Evakuujte okamžite svoje domy. Buďte opatrní, nesmiete ísť na juh. Akýkoľvek pohyb smerom na juh by vás mohol ohroziť,“ uviedol arabskojazyčný hovorca Obranných síl Izraela (IDF) Avichaj Adrai v príspevku na sociálnych sieťach.

IDF vyzvali na evakuáciu asi 30 obcí na juhu Libanonu aj v utorok. Všetky sa nachádzajú v spomínanej nárazníkovej zóne.

Modrú líniu a bezpečnostné pásmo vytýčila BR OSN v roku 2006, ukončila tým vojnu medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh. To v súčasnom konflikte uviedlo, že jeho bojovníci bojujú s izraelským vojakmi, ktorí sa infiltrovali z východu do juholibanonskej obce Marún ar-Ras.

Hnutie ešte ráno uviedlo, že jeho bojovníci odrazili skupinu izraelských vojakov, ktorí sa v noci na stredu snažili preniknúť do Libanonu.

Prienik izraelských vojakov do Libanonu v stredu potvrdila aj libanonská armáda, podľa ktorej izraelskí vojaci prekročili na krátko demarkačnú líniu medzi Libanonom a Izraelom a následne sa stiahli.

Izraelské pozemné sily v noci na utorok spustili pozemnú ofenzívu do Libanonu. Izraelská armáda tvrdí, že útoky sú zamerané proti Hizballáhu. Ofenzíve predchádzalo niekoľko dní leteckých útokov na ciele Hizballáhu v Bejrúte a ďalších častiach krajiny. Pri jednom z nich v piatok zahynul aj dlhoročný šéf hnutia Hasan Nasralláh a viacero vysokopostavených veliteľov.

(tasr)

  |  

Elektronické služby v zdravotníctve chcú upraviť, vzniknúť majú aj nové

Novelu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme z dielne ministerstva zdravotníctva v stredu schválila vláda.

Ministerstvo vysvetlilo, že materiál súvisí s prípravou dátovej reformy, ktorej cieľom je najmä odbremenenie zdravotníkov od zbytočného vykazovania a zlepšenie dátovej dostupnosti a kvality.

Novelou sa má napríklad zaviesť elektronizácia laboratórnych vyšetrení, ktorá má zabrániť ich opakovaniu.

Rezort v nej tiež navrhuje službu elektronického objednávania pacienta na vyšetrenie k poskytovateľovi cez jednotný centrálny systém. Úprava má priniesť aj elektronické uzatváranie dohôd o poskytovaní všeobecnej a špecializovanej gynekologickej zdravotnej starostlivosti.

Rovnako sa v novele kompetentní zaoberajú aj zosúladením zákonov v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Chcú ňou tiež zefektívniť procesy pri uzatváraní dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo navrhuje aj vytvorenie Národného registra očkovania či Národného registra duševných ochorení. Presadiť zároveň chce i zmenu prevádzkovateľa Národného registra prenosných ochorení, a to na Úrad verejného zdravotníctva SR.

Úprava má tiež sprecizovať vydávanie elektronických preukazov pracovníkov v zdravotníctve. Rušiť by sa ňou mal aj register úrazov vyžadujúcich poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo to odôvodnilo jeho neefektívnosťou z pohľadu naplnenosti. „Jeho výstupy je možné nahradiť údajmi z iného štatistického zdroja údajov," dodalo.

(tasr)