Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Elektronické služby v zdravotníctve chcú upraviť, vzniknúť majú aj nové

Novelu zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme z dielne ministerstva zdravotníctva v stredu schválila vláda.

Ministerstvo vysvetlilo, že materiál súvisí s prípravou dátovej reformy, ktorej cieľom je najmä odbremenenie zdravotníkov od zbytočného vykazovania a zlepšenie dátovej dostupnosti a kvality.

Novelou sa má napríklad zaviesť elektronizácia laboratórnych vyšetrení, ktorá má zabrániť ich opakovaniu.

Rezort v nej tiež navrhuje službu elektronického objednávania pacienta na vyšetrenie k poskytovateľovi cez jednotný centrálny systém. Úprava má priniesť aj elektronické uzatváranie dohôd o poskytovaní všeobecnej a špecializovanej gynekologickej zdravotnej starostlivosti.

Rovnako sa v novele kompetentní zaoberajú aj zosúladením zákonov v zozname poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti. Chcú ňou tiež zefektívniť procesy pri uzatváraní dohôd o poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Ministerstvo navrhuje aj vytvorenie Národného registra očkovania či Národného registra duševných ochorení. Presadiť zároveň chce i zmenu prevádzkovateľa Národného registra prenosných ochorení, a to na Úrad verejného zdravotníctva SR.

Úprava má tiež sprecizovať vydávanie elektronických preukazov pracovníkov v zdravotníctve. Rušiť by sa ňou mal aj register úrazov vyžadujúcich poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo to odôvodnilo jeho neefektívnosťou z pohľadu naplnenosti. „Jeho výstupy je možné nahradiť údajmi z iného štatistického zdroja údajov," dodalo.

Lekári hrozia výpoveďami, sestry odmietajú nadčasy. Dolinková mlčí

Mohlo by Vás zaujímať Lekári hrozia výpoveďami, sestry odmietajú nadčasy. Dolinková mlčí

(tasr)

Minúta  |  

Rakúsky prezident požiada vládu, aby ostala vo funkciách do zloženia nového kabinetu

Zostavovanie novej vlády môže po víťazstve Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) v nedeľných voľbách trvať nezvyčajne dlho, pripomína agentúra Reuters.

Spolkový prezident Alexander van der Bellen má v stredu prijať demisiu vlády kancelára Karla Nehammera, ktorú tvorí jeho Rakúska ľudová strana (ÖVP) a Zelení. Zároveň by ju však mal poveriť spravovaním krajiny až do kreácie novej vlády.

Rokovania o zostavovaní nového kabinetu budú pravdepodobne trvať dlhšie ako dva či tri mesiace, na ktoré sú Rakúšania zvyknutí.

V utorok Nehammer vyzval prezidenta van der Bellena, aby oficiálne poveril FPÖ ako víťaza volieb vytvorením vládnej koalície.

FPÖ zvíťazila v parlamentných voľbách so ziskom 28,9 percenta hlasov, druhú ÖVP podporilo 26,3 percenta voličov. Tretí sociálni demokrati (SPÖ) získali 21,1 percenta hlasov, liberálna strana NEOS 9,1 percenta a koaliční Zelení 8,2 percenta. Vyplýva to z predbežných konečných výsledkov, ktoré zverejnilo spolkové ministerstvo vnútra.

FPÖ potrebuje na zostavenie vlády koaličného partnera, ale strany, ktoré sa dostali do parlamentu, naznačili, že o spoluprácu nemajú záujem. Nehammer krátko po voľbách prípadnú spoluprácu nevylúčil, ale odmietol lídra FPÖ Herberta Kickla na poste spolkového kancelára.

Rakúske voľby a nové delenie Európy

Mohlo by Vás zaujímať Rakúske voľby a nové delenie Európy

(tasr)

Minúta  |  

Od budúceho roka by sme mohli mať občiansky aj vodičský preukaz v telefóne

Možnosť využiť aj elektronické verzie dvoch základných a najviac používaných dokladov - občianskeho preukazu a vodičského preukazu, vyplýva z návrhu novely zákona o cestnej premávke a zákona o občianskych preukazoch, ktoré v stredu schválila vláda.

"V tejto súvislosti sa zmenami v zákonoch vytvárajú základné legislatívne predpoklady na vytváranie digitálnych verzií v mobilných zariadeniach, ako aj na ich overovanie kontrolnými orgánmi," vysvetlil dôvody legislatívnej úpravy rezort vnútra.

Upozornil, že možnosť vytvorenia si digitálnych verzií oboch preukazov nijak nemení zaužívané procesy vydávania fyzických dokladov.

"Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie oboch preukazov bude najskôr ich vydanie vo fyzickej podobe. Z právneho hľadiska sú digitálne verzie v návrhu zákona definované ako rovnopisy, čo znamená, že ide o doslovné odpisy fyzických dokladov, s čím sú spojené aj akékoľvek dôvody neplatnosti či nemožnosti ich používať," dodalo ministerstvo.

V prvom štádiu by sa digitálne verzie oboch dokladov mali používať len pri policajnej kontrole, okrem hraničných kontrol, kde sa podľa medzinárodných predpisov musia vyžadovať doklady spĺňajúce dané fyzické predpoklady.

"V praxi pôjde predovšetkým o využívanie tejto možnosti pri kontrolách vykonávaných hliadkami poriadkovej, dopravnej a železničnej polície," objasnilo ministerstvo.

V ďalších fázach projektu sa ráta s rozšírením funkcionalít i dostupnosti pre tretie osoby.

"Už v prvom polroku pripravujeme rozšírenie elektronickej peňaženky o ďalšie doklady, napríklad o zbrojný preukaz, ale aj rozšírenie využitia digitálnych dokladov," spresnili.

(tasr)

Minúta  |  

Vyššie platy kňazom. Vláda schválila Šimkovičovej novelu, ktorá pridá peniaze cirkvám

Kabinet schválil, aby finančný príspevok pre cirkvi už nebol naviazaný na mieru inflácie a platy zamestnancov vo verejnej sfére, ale na výšku minimálnej mzdy. 

V súčasnosti každoročná výška finančného príspevku pre cirkvi závisí od miery inflácie v hospodárstve Slovenska a miery valorizácie platov zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. 

Zákon ministerstva kultúry má tieto parametre nahradiť mierou rastu minimálnej mzdy. Rezort kultúry si od toho sľubuje lepšie vyčíslenie dopadov na financovania cirkví, pretože tento údaj je známy každoročne už v polovici rozpočtového obdobia. 

Takže o koľko narastie miera minimálnej mzdy v Slovenskej republike o toľko sa zvýši aj finančný príspevok cirkvám.

Jednorazový príspevok zo zákona vypadol

Vláda rokovala o návrhu na zmenu financovania cirkví už 21. augusta ale nenašla zhodu. Predkladateľka zákona Martina Šimkovičová sa nedohodla s ministrom financií Ladislavom Kamenickým. 

Návrh zákona z augusta navrhoval zaviesť kompenzačný príspevok, ktorý mal cirkvám vynahradiť stúpanie minimálnej mzdy za obdobie od roku 2019. Jednorazový príspevok mal byť vo výške 5,9 milióna eur.

„Počas 5 rokov aplikácie zákona príspevok štátu cirkvám vzrástol o 24 percent, pričom minimálna mzda v tomto období vzrástla o 44 percent,“ píše sa v dôvodovej správe zákona.

Navýšenie podľa počtu veriacich

Ministerstvo kultúry uviedlo, že výšku príspevku štátu ovplyvňuje aj počet veriacich podľa oficiálneho sčítania obyvateľstva. Súčasný model prípadného zníženia alebo zvýšenia príspevku by mal byť zachovaný aj pri výpočte príspevku podľa novely zákona.

„Zákon stanovuje úpravu výšky príspevku, ak celková religiozita všetkých cirkví poberajúcich príspevok klesne alebo vzrastie o desať percent. Navrhuje sa aplikovať túto úpravu na prípadnú zmenu počtu veriacich konkrétnej cirkvi,“ uviedlo ministerstvo.

Novela by mala platiť od 1. januára 2025. Zákon o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností sa naposledy menil v októbri 2019, vtedajšia úprava revidovala model, ktorý platil od polovice 20. storočia.

Aké sú platy kňazov?

V roku 2024 zo štátneho rozpočtu cirkvi dostali 59 miliónov eur. Najviac dostala rímskokatolícka cirkev a to 40 miliónov eur. Evanjelická cirkev augsburského vyznania a gréckokatolícka cirkev dostali každá o niečo viac ako päť a pol milióna eur.

Väčšina z príspevku cirkvám ide na mzdy. V roku 2023 bol priemerný plat duchovného 763 eur, minimálna mzda v roku 2023 bola vo výške 700 eur.

V rímskokatolíckej cirkvi sú platy duchovných rozdelené podľa profesijných kategórií a odslúžených rokov. Najčastejšia profesijná kategória – farár má plat od 692 eur brutto, keď má odslúžených menej ako päť rokov, až po 783 eur brutto, keď má odslúžených viac ako 40 rokov.

(tasr, est, lh)

Minúta  |  

Ukrajina zvýši výrobu zbraní, za rok sa jej podarí skonštruovať štyri milióny dronov

O možnosti zvýšenia výroby informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na utorkovom stretnutí so zástupcami zahraničných zbrojárskych podnikov v Kyjeve. V tomto roku už podľa neho Ukrajina podpísala zmluvy na výrobu 1,5 milióna dronov.

Predstavitelia Kyjeva podľa agentúry Reuters očakávajú, že financovanie a dodávky zbraní zo zahraničia sa budú neustále znižovať, zatiaľ čo potreby Ukrajiny v oblasti obrany budú ďalej narastať. Kyjev sa preto čoraz viac zameriava na zvyšovanie kapacít domácej výroby.

„V extrémne ťažkých podmienkach úplnej vojny a pod neustálou ruskou paľbou dokázali Ukrajinci vybudovať nový obranný priemysel,“ vyhlásil Zelenskyj.

Reuters pripomína, že pred začiatkom celoplošnej ruskej invázie výroba dronov na Ukrajine prakticky neexistovala. Po viac ako dva a pol roku od začiatku invázie však Ukrajina vynakladá zhruba polovicu svojho štátneho rozpočtu na obranu, čo predstavuje viac ako 40 miliárd dolárov.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ uviedol, že vláda na budúci rok plánuje zvýšiť výdavky na podporu rastu domácej výroby. „Budúcoročný rozpočet počíta so 65-percentným nárastom prostriedkov určených na nákup zbraní,“ povedal. V prepočte sa výdavky zvýšia o sedem miliárd dolárov. Strategickým cieľom je podľa Šmyhaľa zvýšiť výrobné kapacity ďalekonosných zbraní a získať nad Ruskom technologickú prevahu.

Šmyhaľ taktiež uviedol, že zámerom Ukrajiny je „aby v európskej časti Ruska nebolo miesto, kam by nedosiahli“ ukrajinské rakety a drony.

Schopnosť útočiť na vojenské ciele hlboko na ruskom území je v súčasnosti jednou z priorít Ukrajiny. Zelenskyj sa preto už dlhšie snaží získať povolenie na použitie dodaných západných rakiet dlhého doletu. Zatiaľ však neúspešne, keďže západní partneri sa obávajú eskalácie konfliktu.

Počas utorkového stretnutia predstavitelia Ukrajiny a zbrojárskych spoločností podpísali viacero dohôd o výrobe munície, rôznych typov dronov a o údržbe západnej techniky na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko sa chce zapojiť do obnovy Ukrajiny výstavbou vlakového spojenia do Košíc

Plán zahŕňa aj modernizáciu diaľnic a železničných tratí na Ukrajinu či posilnenie kapacít na hraničných priechodoch. Príležitosti získajú najmä slovenské firmy v infraštruktúre a energetike.

Vyplýva to z Rámca zapojenia Slovenskej republiky do obnovy Ukrajiny, ktorý predložil podpredseda vlády SR pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec a vláda ho v stredu schválila.

"Schválenie rámca umožní Slovensku aktívne sa zapojiť do obnovy Ukrajiny, čím posilní svoju pozíciu na medzinárodnej scéne a podporí stabilitu v regióne. Zapojenie do týchto aktivít vytvorí pracovné príležitosti a podporí rozvoj východného Slovenska," uviedol Kmec v predkladacej správe.

"Regionálnym cieľom je aj aktívne zapojenie slovenských subjektov, najmä firiem, do projektov obnovy Ukrajiny, čo umožní vytvorenie nových obchodných príležitostí a zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikov na medzinárodnej úrovni. Slovenské firmy budú mať možnosť uchádzať sa o medzinárodné finančné zdroje a granty, čo im poskytne potrebnú podporu na expanziu a realizáciu inovatívnych riešení v oblasti obnovy a rekonštrukcie," uzavrel Kmec.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.