Preskočiť na obsah
  |  

Spor v koalícii: Huliakovi sa vraj vyhrážali. Ľudia z jeho strany dostávajú výpovede

Poslanec Rudolf Huliak (klub SNS) nerozumie, prečo ho Andrej Danko nevzal so sebou na koaličnú radu. Danko podľa jeho slov nemá o členoch jeho Národnej koalície pôsobiacich v parlamente za klub SNS rozhodovať. Huliak sa chce stretnúť s premiérom.

"Bolo vždy na predsedovi poslaneckého klubu, koho si so sebou vezme. Žiaľ, Andrej Danko ma nezobral. Nerozumiem tomu, pretože po utorkovej (1. 10.) tlačovej besede nerozhoduje o členoch Národnej koalície," poznamenal pred novinármi. Odmietol komentovať vyjadrenia Danka na jeho osobu.

Upozornil však na to, že viacerí ich nominanti z inšpektorátu životného prostredia a zo Štátnej ochrany prírody dostali v stredu výpovede. Označil to za pomstu. „Odborníkov, ktorých sme posťahovali z rôznych štátnych inštitúcií, aby išli robiť či už na ŠOP (Štátnu ochranu prírody), Inšpektorát životného prostredia a ostatných a dnes dostali výpovede – nehnevajte sa na mňa – toto je u mňa cez čiaru,“ povedal Huliak.

„Bolo mi odkázané, že všetci naši odborníci, ktorých sme odporučili, končia. Bolo mi dokonca sa vyhrážané, nebudem to tu komunikovať,“ povedal Huliak s tým, že nechce viac situáciu komentovať.

Situáciu s výpoveďami kritizoval aj poslanec NR SR a podpredseda Národnej koalície Pavel Ľupták (klub SNS). "S hrôzou a zdesením od rána počúvam, že sú naši nominanti vyhadzovaní z práce. S plnou váhou teraz vyhlasujem za moju osobu, ak sa toto nevráti späť a, nedajbože, to bude pokračovať, ja ako osoba sa nebudem cítiť viazaný sľubom, ktorý som dal ostatným kolegom - poslancom a Andrejovi Dankovi, že urobíme všetko pre to, aby bol poslanecký klub zachovaný, toľko z mojej strany," dodal.

Huliak zároveň zopakoval, že chcú len zmeniť názov klubu a aj naďalej zostať členmi poslaneckého klubu SNS a súčasťou vládnej koalície. "Nerozumiem celému tomuto marazmu, ktorý okolo tohto vznikol. Pán Danko veľmi dobre vedel, že sme tu Národná koalícia a že si budeme za svojou stranou stáť," skonštatoval.

Richter: Má to dopad na celú koalíciu

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter priznal, že vyhlásenia poslancov okolo Huliaka a následná reakcia predsedu SNS Danka dostali do nevýhodnej polohy celú vládnu koalíciu.

"Som pevne presvedčený, že Huliak a jeho kolegovia sú a budú aj v ďalšom období pevnou súčasťou vládnej koalície, pretože tá podpora nie je o nejakých osobách, ale hlavne o programe, ktorý sme ponúkli," povedal.

Je však podľa neho vecou predsedu každej koaličnej strany, koho so sebou prizve na koaličnú radu. "Nie sme radi tomu cirkusu, ktorý tu koaličný partner alebo dvaja jeho dôležití predstavitelia v stredu predviedli," reagoval.

Problémy by si mal podľa Richtera vyriešiť klub SNS sám. Myslí si, že situácia by nemala mať vplyv na fungovanie koalície. "Možno vo štvrtok (3. 10.) bude taká prvá skúška pri hlasovaní," uviedol v súvislosti s rozhodovaním o konsolidačnom balíku. Predpokladá, že Huliak nebude mať problém podporovať koalíciu aj naďalej.

Danko hovorí o zrade

Huliak je líder mimoparlamentnej strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti. Žiadal do názvu klubu SNS doplniť názov politického subjektu. Odôvodnil to tým, že on a poslanci pôsobiaci v Národnej koalícii sú sami zodpovední za svoje činy.

Danko označil postoj Huliaka za zradu. Názov poslaneckého klubu SNS sa podľa neho meniť nebude. Myslí si, že Huliak sa s Hlasom dohodol na podpore predsedu parlamentu. Lídri koalície po stredajšej koaličnej rade garantovali, že v parlamente majú väčšinu poslancov na to, aby prešiel konsolidačný balík.

Za SNS sa na koaličnej rade zúčastnil Danko a ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

(tasr/tod)

  |  

Libanon eviduje 1,2 milióna ľudí, ktorí opustili svoje domovy

Koordinátor vládneho výboru pre mimoriadne situácie, odchádzajúci minister životného prostredia Násir Jásin spresnil, že väčšina vysídlených osôb sa presídlila do domov, ktoré vlastnili v iných oblastiach Libanonu.

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí v stredu informoval, že v súvislosti s útokmi izraelskej armády na území Libanonu opustilo svoje domovy asi 1,2 milióna ľudí.

V čase od 23. do 30. septembra libanonské úrady na hraniciach zaznamenali prechod 234-tisíc Sýrčanov a 76-tisíc Libanončanov na sýrske územie.

V súvislosti s najnovším vývojom na Blízkom východe generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene podporilo darcovskú výzvu v objeme 426 miliónov dolárov na pomoc ľuďom vysídleným v dôsledku izraelskej vojenskej operácie v Libanone.

Hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci (OCHA) Jens Laerke objasnil, že úrady OSN v Libanone a regióne nemajú dostatok zásob a kapacít, aby mohli v náležitom objeme reagovať na potreby vysídlených osôb.

„Je ľahké niečo zničiť a ublížiť ľuďom, ale dostať ich späť do akejsi normálnosti si vyžaduje veľa času a stojí to veľa peňazí. Preto to musíme zastaviť a vyriešiť tento konflikt čo najskôr," apeloval Laerke.

  |  

Šefčovič môže pri vypočúvaní v EP čeliť otázkam poslancov až zo siedmich výborov

Europoslanci by mali hlasovať o novej eurokomisii na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v poslednom novembrovom týždni, čo môže oddialiť práve odmietnutie niektorého z nominantov.

Európsky parlament (EP) v stredu popoludní určil parlamentné výbory, ktoré budú v novembri vypočúvať členov budúcej Európskej komisie (EK). Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič môže čeliť poslancom až zo siedmych výborov.
 
Cieľom je, aby sa nová eurokomisia mohla ujať funkcie 1. decembra. Tento dátum však môže byť ohrozený, ak europoslanci budú pri niektorých nominantoch požadovať opätovné vypočutie alebo ak niektorého z nich neodsúhlasia a jeho domovská krajina nestihne rýchlo nominovať iného kandidáta.

Rozhodnutie, ktoré výbory budú mať v réžii proces grilovania eurokomisárov, padlo v stredu na základe pracovnej agendy, akú komisárom pridelila šéfka exekutívy EÚ Ursula von der Leyenová. Hlavné vypočúvanie zabezpečia poslanci zodpovedných pracovných výborov a v prípade širšej pracovnej agendy, čo je aj prípad Šefčoviča, pozvú aj členov ďalších výborov alebo podvýborov.

Najpestrejšie zloženie členov poslaneckých výborov pri trojhodinovom kladení otázok bude mať írsky komisár Michael McGrath zodpovedný za demokraciu, spravodlivosť a právny štát, ktorý môže čeliť zákonodarcom až z ôsmich výborov.
 
Slovenského eurokomisára budú prednostne vypočúvať členovia Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) a Výboru pre ústavné veci (AFCO). V oboch výboroch sú aj slovenskí europoslanci. V INTA je riadnu členkou Miriam Lexmann (KDH, PPE) a ako náhradníci Ľubica Karvašová (PS, RE) a Branislav Ondruš (Hlas, nezaradený). V AFCO má plné členstvo Ľubica Karvašová.

(tasr)

  |  

Pre štrajk dopravcov peňazí do bankomatov hrozí Nemecku nedostatok hotovosti

Nemecko čelí nedostatku hotovosti. Dôvodom je rozsiahly trojdňový štrajk dopravcov, ktorí v siedmich spolkových krajinách dopĺňajú bankomaty.

Nedostatok hotovosti spôsobil celonárodný štrajk odborového zväzu Verdi, ktorý naň vyzval pracovníkov pracujúcich s hotovosťou a ceninami. „Bankomaty banky Weser-Elbe Sparkasse (Wespa) sa v súčasnosti už nedopĺňajú,“ oznámila banka.

Samotné banky upozorňujú svojich klientov, že ide len o krátkodobý nedostatok hotovosti. Nedostatku hotovosti má čeliť polovica krajiny, všetko však bude závisieť od náhody.

„Štrajkové opatrenia môžu ohroziť bežné zásobovanie bankomatov a pobočiek našej banky hotovosťou.“ Oldenburgische Landesbank sa sťažuje na finančné ohodnotenie, náročnosť povolania a malý počet voľných dní.

V pozadí sa formuje mzdové a kolektívne vyjednávanie pre približne 10-tisíc zamestnancov v tomto sektore. Odbory chcú zvýšiť príplatky za nadčasy, štandardizované príplatky za dovolenku a Vianoce, vyššie hodinové mzdy a minimálne 31 dní dovolenky.

(mja)

  |  

Skupina G7 odsúdila útok Iránu, Izrael má podľa nej právo na primeranú reakciu

Vyhlásenie G7 zverejnila vláda Talianska, ktoré skupine zloženej ešte z USA, Kanady, Británie, Francúzska, Nemecka a Japonska momentálne predsedá.

Lídri krajín skupiny G7 v stredu na popoludňajšom zasadnutí zvolanom Talianskom dôrazne a jednoznačne odsúdili iránsky raketový útok na Izrael. Podľa nich je stále možné dosiahnuť diplomatické riešenie konfliktov na Blízkom východe.

Lídri vo svojom vyhlásení vyjadrili vážne znepokojenie z eskalácie na Blízkom východe a zopakovali, že širší regionálny konflikt nie je v nikoho záujme.

Na zasadnutie sa cez telemost pripojil aj americký prezident Joe Biden. Krajiny G7 podľa Bieleho domu označili útok Iránu za "neprijateľný", diskutovali aj o reakcii naň vrátane možnosti uvalenia nových sankcií.

Biden novinárom neskôr povedal, že nepodporuje nálety na jadrové zariadenia v Iráne v reakcii na iránsky útok na Izrael. Skupina G7 je však podľa neho jednotná v otázke, že Izrael má právo reagovať, ale "primerane".

Spoločné vyhlásenie G7 tiež odkazovalo na plnenie rezolúcií OSN č. 2735 a 1701. Prvá z menovaných podporuje trojfázový plán prímeria v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov zadržiavaných militantným hnutím Hamas.

(tasr)

  |  

K utorkovej streľbe v oblasti Tel Avivu sa prihlásilo ozbrojené krídlo Hamasu

Streľba, ku ktorej došlo v utorok večer, sa odohrala v blízkosti zastávky prímestského vlaku v zmiešanej židovsko-arabskej telavivskej štvrti Jaffa, ktorá je známa rušným kultúrnym životom a vyhľadávaná turistami.

Ozbrojené krídlo palestínskeho militantného hnutia Hamas, Brigády Izzaddína Kasáma, sa v stredu prihlásilo k zodpovednosti za streľbu v izraelskom meste Tel Aviv, ktorá si vyžiadala najmenej sedem obetí na životoch.

Hamas tvrdí, že dvaja muži z mesta Hebron na Západnom brehu Jordánu, ktorí útok vykonali, sú jeho členmi. Okrem najmenej siedmich obetí vo veku od 24 do 42 rokov si streľba vyžiadala aj ďalších 16 zranených.

Medzi obeťami je aj 26-ročný Grék, ktorý žil roky v Jeruzaleme a v Tel Avive študoval architektúru. Jedného z útočníkov smrteľne postrelil muž, ktorý vlani 7. októbra po vpáde palestínskych teroristických kománd na juh Izraela pomáhal zachraňovať zranených účastníkov hudobného festivalu Nova v Negevskej púšti.

(tasr)