Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Víťazstvo FPÖ v Rakúsku dokazuje podľa Moskvy únavu z protiruských postojov

FPÖ získala v nedeľných parlamentných voľbách 28,9 percenta hlasov, druhú Rakúsku ľudovú stranu (ÖVP) podporilo 26,3 percenta voličov. Tretí sociálni demokrati (SPÖ) získali 21,1 percenta hlasov. Dve strany získali pod 10 percent.

Víťazstvo krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) v nedeľňajších parlamentných voľbách podľa Moskvy dokazuje, že rakúska spoločnosť je už unavená z tzv. protiruských postojov. Vyjadrila sa tak v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Víťazstvo slobodných v rakúskych voľbách odráža únavu (tamojšej) verejnosti zo smerovania vedenia krajiny, pokiaľ ide o protiruskú politiku, sankčné vojny a ničenie obchodných väzieb s našou krajinou," povedala Zacharovová.

„Rakúšania si ešte pamätajú časy, keď získavali fantastické bonusy zo vzťahov s našou krajinou, a nechápu, prečo by sa ich mali vzdať. Pravda začína prenikať na povrch, chápu, čo sa deje, takže tieto trendy budú naďalej naberať na sile," dodala.
        
(tasr)

Minúta  |  

Poľsko nezískalo dostatok Ukrajincov žijúcich v ich krajine pre služby ukrajinskej armády

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri podpise obrannej dohody s Poľskom v júli tohto roku uviedol, že na území krajiny sa plánuje vytvorenie jednotky s názvom Ukrajinská légia.

Poľské úrady však nenašli dostatočný počet Ukrajincov žijúcich v krajine, ktorí by vyjadrili želanie vstúpiť do ukrajinskej légie a ísť bojovať na Ukrajinu, informoval poľský minister obrany Wladyslaw Kosyniak-Kamysz.

„Nie sme zodpovední za nábor. Počet ľudí, ktorí sa mali dobrovoľne prihlásiť z ukrajinskej strany, je však príliš malý,“ povedal Kosiniak-Kamysz.

Podľa neho boli vyhlásenia Kyjeva o Ukrajincoch v Poľsku pripravených vstúpiť do armády príliš hlasné. Hovorilo sa o tisícoch mužov ochotných pridať sa, ale v skutočnosti sa poľským úradom nepodarilo sformovať ani jednu brigádu, poznamenal Kosyniak-Kamysz.

V septembri poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski povedal, že Varšava nenabrala dostatočný počet dobrovoľníkov, ktorí by sa mohli zapojiť do vojenskej formácie. „Z našej strany sme všetko urobili už dávno. Teraz čakáme na ukrajinských brancov alebo dobrovoľníkov,“ skonštatoval Sikorski.

Podľa neho sú pre tieto potreby zaregistrované tisíce ľudí, ktorí si musia aktualizovať miesto pobytu pre vojenskú registráciu. „Mnohí z nich naozaj chcú slúžiť a rotovať tak svojich krajanov, ale hovoria, že nechcú byť poslaní do boja bez toho, aby boli riadne vycvičení a vybavení,“ vysvetlil Sikorski.

(mja)

Minúta  |  

Británia a EÚ sa dohodli na posilnení vzťahov, chcú usporiadať samity

 Briti si v referende v roku 2016 odhlasovali vystúpenie z EÚ. Hlavným prísľubom kampane podporujúcej túto snahu bolo, že Británia získa späť väčšiu kontrolu nad svojimi hranicami. Odvtedy sa však počet prisťahovalcov zvýšil.

Británia a Európska únia sa v stredu dohodli na posilnení vzájomných vzťahov a na usporiadaní stretnutí na najvyššej úrovni o rôznych otázkach vrátane hospodárskeho rastu, energetiky, bezpečnosti aj migrácie. V spoločnom vyhlásení to po rozhovoroch v Bruseli uviedli britský premiér Keir Starmer a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Starmer a von der Leyenová sa zhodli na "význame jedinečného vzťahu" medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a prisľúbili tiež "ambiciózne" posilniť vzájomnú spoluprácu. Zároveň sa opäť zaviazali dodržiavať dohodu o vystúpení a ďalšie dohody uzavreté v súvislosti s podmienkami brexitu – odchodu Británie z Európskej únie.

Vo vyhlásení sa tiež potvrdzuje záväzok dodržiavať medzinárodné právo a Európsky dohovor o ľudských právach. Nekompromisní zástancovia brexitu chcú, aby Británia od dohovoru odstúpila a mohla tak deportovať žiadateľov o azyl bez zasahovania súdov.

Ďalšie ich spoločné stretnutie sa uskutoční ešte tento rok. Začiatkom budúceho roka by tiež mala prebehnúť schôdzka, ktorou by sa mohla odštartovať séria pravidelných summitov Británie a EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Spor v koalícii: Huliakovi sa vraj vyhrážali. Ľudia z jeho strany dostávajú výpovede

Poslanec Rudolf Huliak (klub SNS) nerozumie, prečo ho Andrej Danko nevzal so sebou na koaličnú radu. Danko podľa jeho slov nemá o členoch jeho Národnej koalície pôsobiacich v parlamente za klub SNS rozhodovať. Huliak sa chce stretnúť s premiérom.

"Bolo vždy na predsedovi poslaneckého klubu, koho si so sebou vezme. Žiaľ, Andrej Danko ma nezobral. Nerozumiem tomu, pretože po utorkovej (1. 10.) tlačovej besede nerozhoduje o členoch Národnej koalície," poznamenal pred novinármi. Odmietol komentovať vyjadrenia Danka na jeho osobu.

Upozornil však na to, že viacerí ich nominanti z inšpektorátu životného prostredia a zo Štátnej ochrany prírody dostali v stredu výpovede. Označil to za pomstu. „Odborníkov, ktorých sme posťahovali z rôznych štátnych inštitúcií, aby išli robiť či už na ŠOP (Štátnu ochranu prírody), Inšpektorát životného prostredia a ostatných a dnes dostali výpovede – nehnevajte sa na mňa – toto je u mňa cez čiaru,“ povedal Huliak.

„Bolo mi odkázané, že všetci naši odborníci, ktorých sme odporučili, končia. Bolo mi dokonca sa vyhrážané, nebudem to tu komunikovať,“ povedal Huliak s tým, že nechce viac situáciu komentovať.

Situáciu s výpoveďami kritizoval aj poslanec NR SR a podpredseda Národnej koalície Pavel Ľupták (klub SNS). "S hrôzou a zdesením od rána počúvam, že sú naši nominanti vyhadzovaní z práce. S plnou váhou teraz vyhlasujem za moju osobu, ak sa toto nevráti späť a, nedajbože, to bude pokračovať, ja ako osoba sa nebudem cítiť viazaný sľubom, ktorý som dal ostatným kolegom - poslancom a Andrejovi Dankovi, že urobíme všetko pre to, aby bol poslanecký klub zachovaný, toľko z mojej strany," dodal.

Huliak zároveň zopakoval, že chcú len zmeniť názov klubu a aj naďalej zostať členmi poslaneckého klubu SNS a súčasťou vládnej koalície. "Nerozumiem celému tomuto marazmu, ktorý okolo tohto vznikol. Pán Danko veľmi dobre vedel, že sme tu Národná koalícia a že si budeme za svojou stranou stáť," skonštatoval.

Richter: Má to dopad na celú koalíciu

Predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter priznal, že vyhlásenia poslancov okolo Huliaka a následná reakcia predsedu SNS Danka dostali do nevýhodnej polohy celú vládnu koalíciu.

"Som pevne presvedčený, že Huliak a jeho kolegovia sú a budú aj v ďalšom období pevnou súčasťou vládnej koalície, pretože tá podpora nie je o nejakých osobách, ale hlavne o programe, ktorý sme ponúkli," povedal.

Je však podľa neho vecou predsedu každej koaličnej strany, koho so sebou prizve na koaličnú radu. "Nie sme radi tomu cirkusu, ktorý tu koaličný partner alebo dvaja jeho dôležití predstavitelia v stredu predviedli," reagoval.

Problémy by si mal podľa Richtera vyriešiť klub SNS sám. Myslí si, že situácia by nemala mať vplyv na fungovanie koalície. "Možno vo štvrtok (3. 10.) bude taká prvá skúška pri hlasovaní," uviedol v súvislosti s rozhodovaním o konsolidačnom balíku. Predpokladá, že Huliak nebude mať problém podporovať koalíciu aj naďalej.

Danko hovorí o zrade

Huliak je líder mimoparlamentnej strany Národná koalícia/Nezávislí kandidáti. Žiadal do názvu klubu SNS doplniť názov politického subjektu. Odôvodnil to tým, že on a poslanci pôsobiaci v Národnej koalícii sú sami zodpovední za svoje činy.

Danko označil postoj Huliaka za zradu. Názov poslaneckého klubu SNS sa podľa neho meniť nebude. Myslí si, že Huliak sa s Hlasom dohodol na podpore predsedu parlamentu. Lídri koalície po stredajšej koaličnej rade garantovali, že v parlamente majú väčšinu poslancov na to, aby prešiel konsolidačný balík.

Za SNS sa na koaličnej rade zúčastnil Danko a ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS).

(tasr/tod)

Minúta  |  

Libanon eviduje 1,2 milióna ľudí, ktorí opustili svoje domovy

Koordinátor vládneho výboru pre mimoriadne situácie, odchádzajúci minister životného prostredia Násir Jásin spresnil, že väčšina vysídlených osôb sa presídlila do domov, ktoré vlastnili v iných oblastiach Libanonu.

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí v stredu informoval, že v súvislosti s útokmi izraelskej armády na území Libanonu opustilo svoje domovy asi 1,2 milióna ľudí.

V čase od 23. do 30. septembra libanonské úrady na hraniciach zaznamenali prechod 234-tisíc Sýrčanov a 76-tisíc Libanončanov na sýrske územie.

V súvislosti s najnovším vývojom na Blízkom východe generálny tajomník OSN António Guterres v utorok vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene podporilo darcovskú výzvu v objeme 426 miliónov dolárov na pomoc ľuďom vysídleným v dôsledku izraelskej vojenskej operácie v Libanone.

Hovorca Úradu OSN pre koordináciu humanitárnej pomoci (OCHA) Jens Laerke objasnil, že úrady OSN v Libanone a regióne nemajú dostatok zásob a kapacít, aby mohli v náležitom objeme reagovať na potreby vysídlených osôb.

„Je ľahké niečo zničiť a ublížiť ľuďom, ale dostať ich späť do akejsi normálnosti si vyžaduje veľa času a stojí to veľa peňazí. Preto to musíme zastaviť a vyriešiť tento konflikt čo najskôr," apeloval Laerke.

Minúta  |  

Šefčovič môže pri vypočúvaní v EP čeliť otázkam poslancov až zo siedmich výborov

Europoslanci by mali hlasovať o novej eurokomisii na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v poslednom novembrovom týždni, čo môže oddialiť práve odmietnutie niektorého z nominantov.

Európsky parlament (EP) v stredu popoludní určil parlamentné výbory, ktoré budú v novembri vypočúvať členov budúcej Európskej komisie (EK). Slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič môže čeliť poslancom až zo siedmych výborov.
 
Cieľom je, aby sa nová eurokomisia mohla ujať funkcie 1. decembra. Tento dátum však môže byť ohrozený, ak europoslanci budú pri niektorých nominantoch požadovať opätovné vypočutie alebo ak niektorého z nich neodsúhlasia a jeho domovská krajina nestihne rýchlo nominovať iného kandidáta.

Rozhodnutie, ktoré výbory budú mať v réžii proces grilovania eurokomisárov, padlo v stredu na základe pracovnej agendy, akú komisárom pridelila šéfka exekutívy EÚ Ursula von der Leyenová. Hlavné vypočúvanie zabezpečia poslanci zodpovedných pracovných výborov a v prípade širšej pracovnej agendy, čo je aj prípad Šefčoviča, pozvú aj členov ďalších výborov alebo podvýborov.

Najpestrejšie zloženie členov poslaneckých výborov pri trojhodinovom kladení otázok bude mať írsky komisár Michael McGrath zodpovedný za demokraciu, spravodlivosť a právny štát, ktorý môže čeliť zákonodarcom až z ôsmich výborov.
 
Slovenského eurokomisára budú prednostne vypočúvať členovia Výboru pre medzinárodný obchod (INTA) a Výboru pre ústavné veci (AFCO). V oboch výboroch sú aj slovenskí europoslanci. V INTA je riadnu členkou Miriam Lexmann (KDH, PPE) a ako náhradníci Ľubica Karvašová (PS, RE) a Branislav Ondruš (Hlas, nezaradený). V AFCO má plné členstvo Ľubica Karvašová.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.