Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Libanon podľa Míkatího potrebuje prímerie vo vojne medzi Izraelom a Hizballáhom

O nutnosti zastavenia bojov a dosiahnutia prímeria hovoril Míkátí v uplynulých dňoch na verejnosti mnohokrát.

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí v stredu vyhlásil, že Libanon potrebuje prímerie v bojoch medzi Izraelom a ozbrojenou proiránskou skupinou Hizballáh.

Míkátí zastáva názor, že diplomatické ukončenie eskalujúcej vojny by bolo "výhrou pre obe strany" – Izrael i Libanon. Domnieva sa, že takúto dohodu by rešpektovali "všetky strany".

Na online brífingu zorganizovanom neziskovou organizáciou na pomoc Libanonu Míkátí vyjadril presvedčenie, že ak by bolo dohodnuté prímerie, libanonská vláda by mohla na juh krajiny vyslať 10.000 príslušníkov svojej armády.

O vývoji v Libanone a regióne vo svetle pokračujúcej izraelskej ofenzívy voči Libanonu a v palestínskom Pásme Gazy v stredu rokoval predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí s Mohsenom Komim, vedúcim kancelárie medzinárodných vzťahov najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

(tasr)

Minúta  |  

CIA po údajnom úspechu v Rusku hľadá informátorov aj v Číne, Iráne a KĽDR

Jedným z cieľom amerických tajných služieb je aj program jadrových zbraní KĽDR spolu s údajnými dodávkami severokórejských zbraní Rusku, ktoré ich využíva na vojnu proti Ukrajine.

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v stredu spustila novú iniciatívu v snahe naverbovať informátorov v Číne, Iráne a Severnej Kórei (KĽDR). Tvrdí, že v prípade Rusov išlo o úspech.

CIA na tento účel zverejnila na svojich účtoch na sieťach X, Facebook, Instagram, Telegram, LinkedIn a Dark Web pokyny v mandarínskej čínštine, perzštine a kórejčine, ako ju bezpečne kontaktovať.

„Naše úsilie v tejto oblasti bolo úspešné v Rusku a chceme sa uistiť, že aj jednotlivci v iných autoritárskych režimoch vedia, že sme otvorení pre spoluprácu," povedal hovorca CIA s tým, že tajná služba USA sa prispôsobuje zvýšenej štátnej represii a globálnemu dohľadu.

Video v mandarínčine zverejnené na platforme Youtube obsahovalo iba písané inštrukcie, ktoré odporúčali kontaktovať CIA prostredníctvom jej oficiálnej webstránky s použitím šifrovaných virtuálnych súkromných sietí (VPN) alebo softvéru na anonymné prehliadanie webu TOR.
 
Hovorca čínskeho veľvyslanectva v USA obvinil Spojené štáty z vedenia "organizovanej a systematickej" dezinformačnej kampane proti Číne. Akékoľvek pokusy „vraziť klin medzi Číňanov a Komunistickú stranu Číny alebo oslabiť ich úzke puto" podľa neho "nevyhnutne zlyhajú".
        
Rusko, Čína, Irán aj Severná Kórea sú vo vnútri spravodajskej komunity v USA známe ako ťažké ciele. Ide o krajiny, do ktorých vlád je ťažké preniknúť a dosadiť špiónov. V Číne sa o to CIA pokúša čoraz viac v čase, keď Peking posilňuje spoluprácu s Moskvou a Teheránom a v regióne demonštruje svoju vojenskú silu.

(tasr)
       

Minúta  |  

Ruská novinárka dostala v Nemecku cenu za knihu svedectiev o vojne na Ukrajine

Literárnu Cenu Hansa a Sophie Schollovcov udeľuje bavorská pobočka nemeckého Zväzu nemeckých vydavateľov a kníhkupcov, ako aj mesto Mníchov. Cena sa udeľuje od roku 1980 a je dotovaná sumou 11-tisíc eur.

Nositeľkou tohtoročnej literárnej Ceny Hansa a Sophie Schollovcov, udeľovanej v Nemecku, sa stala ruská exilová novinárka Katerina Gordejevová za knihu o osudoch ľudí, ktorým do života zasiahla invázia ruskej armády na Ukrajinu.

Gordejevová je v Rusku známa najmä svojimi dokumentárnymi filmami a televíznymi rozhovormi. Po anexii Krymu Ruskom v roku 2014 sa aj s rodinou rozhodla emigrovať a momentálne žije v Lotyšsku.
Ruská vláda ju zaradila do zoznamu zahraničných agentov.

Základom jej ocenenej knihy Vezmi si môj smútok sa stal jeden z dokumentárnych filmov o ľuďoch, ktorí utiekli z Ukrajiny počas prvého roku vojny rozpútanej Ruskom vo februári 2022.

V knihe sú aj svedectvá matiek ruských vojakov i pozostalých po obetiach vojny, ktorí hovoria o tom, čo pre nich vojna znamená.

Porota, ktorá rozhodovala o udelení ceny, osobitne vyzdvihla neľahkú rolu Gordejevovej ako reportérky z krajiny, ktorá spôsobila utrpenie jej respondentov.
    
(tasr)

Minúta  |  

Víťazstvo FPÖ v Rakúsku dokazuje podľa Moskvy únavu z protiruských postojov

FPÖ získala v nedeľných parlamentných voľbách 28,9 percenta hlasov, druhú Rakúsku ľudovú stranu (ÖVP) podporilo 26,3 percenta voličov. Tretí sociálni demokrati (SPÖ) získali 21,1 percenta hlasov. Dve strany získali pod 10 percent.

Víťazstvo krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) v nedeľňajších parlamentných voľbách podľa Moskvy dokazuje, že rakúska spoločnosť je už unavená z tzv. protiruských postojov. Vyjadrila sa tak v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.

„Víťazstvo slobodných v rakúskych voľbách odráža únavu (tamojšej) verejnosti zo smerovania vedenia krajiny, pokiaľ ide o protiruskú politiku, sankčné vojny a ničenie obchodných väzieb s našou krajinou," povedala Zacharovová.

„Rakúšania si ešte pamätajú časy, keď získavali fantastické bonusy zo vzťahov s našou krajinou, a nechápu, prečo by sa ich mali vzdať. Pravda začína prenikať na povrch, chápu, čo sa deje, takže tieto trendy budú naďalej naberať na sile," dodala.
        
(tasr)

Minúta  |  

Poľsko nezískalo dostatok Ukrajincov žijúcich v ich krajine pre služby ukrajinskej armády

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri podpise obrannej dohody s Poľskom v júli tohto roku uviedol, že na území krajiny sa plánuje vytvorenie jednotky s názvom Ukrajinská légia.

Poľské úrady však nenašli dostatočný počet Ukrajincov žijúcich v krajine, ktorí by vyjadrili želanie vstúpiť do ukrajinskej légie a ísť bojovať na Ukrajinu, informoval poľský minister obrany Wladyslaw Kosyniak-Kamysz.

„Nie sme zodpovední za nábor. Počet ľudí, ktorí sa mali dobrovoľne prihlásiť z ukrajinskej strany, je však príliš malý,“ povedal Kosiniak-Kamysz.

Podľa neho boli vyhlásenia Kyjeva o Ukrajincoch v Poľsku pripravených vstúpiť do armády príliš hlasné. Hovorilo sa o tisícoch mužov ochotných pridať sa, ale v skutočnosti sa poľským úradom nepodarilo sformovať ani jednu brigádu, poznamenal Kosyniak-Kamysz.

V septembri poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski povedal, že Varšava nenabrala dostatočný počet dobrovoľníkov, ktorí by sa mohli zapojiť do vojenskej formácie. „Z našej strany sme všetko urobili už dávno. Teraz čakáme na ukrajinských brancov alebo dobrovoľníkov,“ skonštatoval Sikorski.

Podľa neho sú pre tieto potreby zaregistrované tisíce ľudí, ktorí si musia aktualizovať miesto pobytu pre vojenskú registráciu. „Mnohí z nich naozaj chcú slúžiť a rotovať tak svojich krajanov, ale hovoria, že nechcú byť poslaní do boja bez toho, aby boli riadne vycvičení a vybavení,“ vysvetlil Sikorski.

(mja)

Minúta  |  

Británia a EÚ sa dohodli na posilnení vzťahov, chcú usporiadať samity

 Briti si v referende v roku 2016 odhlasovali vystúpenie z EÚ. Hlavným prísľubom kampane podporujúcej túto snahu bolo, že Británia získa späť väčšiu kontrolu nad svojimi hranicami. Odvtedy sa však počet prisťahovalcov zvýšil.

Británia a Európska únia sa v stredu dohodli na posilnení vzájomných vzťahov a na usporiadaní stretnutí na najvyššej úrovni o rôznych otázkach vrátane hospodárskeho rastu, energetiky, bezpečnosti aj migrácie. V spoločnom vyhlásení to po rozhovoroch v Bruseli uviedli britský premiér Keir Starmer a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Starmer a von der Leyenová sa zhodli na "význame jedinečného vzťahu" medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ a prisľúbili tiež "ambiciózne" posilniť vzájomnú spoluprácu. Zároveň sa opäť zaviazali dodržiavať dohodu o vystúpení a ďalšie dohody uzavreté v súvislosti s podmienkami brexitu – odchodu Británie z Európskej únie.

Vo vyhlásení sa tiež potvrdzuje záväzok dodržiavať medzinárodné právo a Európsky dohovor o ľudských právach. Nekompromisní zástancovia brexitu chcú, aby Británia od dohovoru odstúpila a mohla tak deportovať žiadateľov o azyl bez zasahovania súdov.

Ďalšie ich spoločné stretnutie sa uskutoční ešte tento rok. Začiatkom budúceho roka by tiež mala prebehnúť schôdzka, ktorou by sa mohla odštartovať séria pravidelných summitov Británie a EÚ.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.