3. októbra 2024 | 13:23

Minúta | 3. októbra 2024 | 13:23

Zelenskyj a Rutte v Kyjeve hovorili o situácii v oblasti bojových operácií

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval vo štvrtok v Kyjeve s novým generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem o situácii na bojisku a ukrajinskom „pláne víťazstva“.

Rutte je tento štvrtok na prvej návšteve Kyjeva od vymenovania do funkcie začiatkom tohto týždňa, pripomína agentúra Reuters. So Zelenským rokovali o špecifických potrebách ukrajinských jednotiek. Ukrajinský prezident zopakoval, že Ukrajina potrebuje viac zbraní vrátane zbraní s dlhým dosahom, píše agentúra AP.

Rutte podľa agentúry DPA uviedol, že bolo pre neho dôležité navštíviť Kyjev na začiatku svojho mandátu, aby dal jasne najavo, že NATO stojí na strane Ukrajiny. Po začiatku ruskej invázie Rutte navštívil Ukrajinu ako holandský premiér a zavítal aj do Odesy a Charkova.

„Ukrajina je bližšie k NATO než kedykoľvek predtým a bude na tejto ceste pokračovať, kým sa nestane členom našej aliancie,“ vyhlásil Rutte na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským. Podľa šéfa NATO odráža ukrajinský „boj za slobodu“ základné princípy a hodnoty Severoatlantickej aliancie.

Rutte v utorok po vymenovaní do funkcie šéfa NATO prisľúbil, že Aliancia bude pod jeho vedením pokračovať v podpore Ukrajiny, ktorá sa už viac než dva roky bráni ruskej invázii. Zelenskyj v utorok jeho vymenovanie privítal.

Kyjev sa spolieha pri obrane svojho územia proti ruskej agresii na vojenskú pomoc Západu a generálny tajomník NATO má pri podpore Ukrajiny na medzinárodnej scéne silné slovo, konštatuje agentúra AFP.

(tasr)

3. októbra 2024 | 13:12

Minúta | 3. októbra 2024 | 13:12

Maďarsko čelí žalobe Európskej komisie pre zákon o ochrane národnej suverenity

Eurokomisia podala na Súdny dvor EÚ žalobu na Budapešť, pretože sa domnieva, že tamojší zákon o ochrane národnej suverenity je v rozpore s právom EÚ. Jeho cieľom je podľa kritikov umlčanie opozície a odporcov vlády, píše agentúra AFP.

Vo februári tohto roka poslala Komisia Maďarsku formálne oznámenie, v ktorom vyjadrila obavy v súvislosti so znením tohto zákona. Odpoveď Budapešti eurokomisia považovala za neuspokojivú a v máji zaslala Maďarsku odôvodnené stanovisko, v ktorom zopakovala sťažnosti na porušenia Charty základných práv EÚ, základných slobôd na vnútornom trhu a právnych predpisov EÚ o ochrane údajov.

V odpovedi Budapešť uviedla, že zákon o ochrane suverenity neporušuje právo EÚ, a že obavy Európskej komisie sú neopodstatnené.

„Po dôkladnom posúdení odpovede maďarských orgánov Komisia trvá na väčšine zistených nedostatkov, ktoré ešte stále neboli vyriešené,“ uviedla Komisia vo štvrtkovom stanovisku. Maďarský zákon podľa nej porušuje napríklad právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, slobody prejavu a informácií, slobody združovania, práva na advokátsku mlčanlivosť, ako aj prezumpciu neviny.

Maďarské Národné zhromaždenie schválilo zákon v decembri minulého roka. Vládna strana Fidesz tvrdí, že je potrebný na ochranu pred politickými zásahmi zo zahraničia.

Zákonom sa zriadil Úrad na ochranu suverenity, ktorého úlohou je vyšetrovať konkrétne činnosti vykonávané v záujme iného štátu alebo zahraničného orgánu, organizácie alebo fyzickej osoby, ak je pravdepodobné, že porušujú alebo ohrozujú suverenitu Maďarska. Vyšetrovanie sa týka aj organizácií, ktorých činnosť financovaná zo zahraničia môže ovplyvniť výsledok volieb alebo vôľu voličov.

Ak Súdny dvor EÚ (SDEÚ) rozhodne, že Maďarsko si neplní povinnosti a porušuje únijné právo, vláda v Budapešti bude nútená vnútroštátnu legislatívu upraviť a dať ju do súladu s právom EÚ. Ak Komisia nebude spokojná s konaním Maďarska a SDEÚ následne zistí, že Budapešť nevyhovela rozsudku, môže mu uložiť peňažný trest – paušálnu pokutu a/alebo pravidelné penále za každý deň omeškania.

(tasr)

3. októbra 2024 | 12:24

Minúta | 3. októbra 2024 | 12:24

Ministerstvo investícií spúšťa školenia v projekte Digitálni seniori pre dôchodcov a ŤZP osoby

Cieľom školení je skvalitniť život seniorom a zdravotne znevýhodneným osobám do 18 rokov pomocou tabletu, kde si nájdu potrebné informácie na komunikáciu so svojimi blízkymi či štátnymi úradmi.

Na projekt pôjde 41 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. "Seniori po celom Slovensku musia dostať to, čo im bolo sľúbené a sú to zmysluplné školenia, kde budú dostávať naozaj kvalitné tablety," uviedol šéf rezortu Richard Raši (Hlas).

Doplnil, že v prvom kole absolvuje školenie 500 osôb, pričom aktuálne je zaregistrovaných 25-tisíc ľudí. Cieľom je podľa neho vyškoliť až 105-tisíc osôb. Každé školenie má päť stretnutí, počas ktorých sa seniori alebo zdravotne znevýhodnené osoby do 18 rokov naučia pracovať s tabletom a vyhľadávať informácie na internete, ktoré im pomôžu v bežnom živote.

Raši priblížil, že školenia sa presunú z krajských miest aj do okresov, aby mali všetci seniori a zdravotne znevýhodnené osoby prístup k informáciám. Na školení dostanú tablet, kde si budú môcť stiahnuť aj štátne aplikácie ako napríklad zdravotnú a sociálnu poisťovňu či aplikáciu železníc. Okrem tabletu budú môcť bezplatne využívať aj dátový balík v objeme 65 GB (gigabajt) na 12 mesiacov.

Na školenia sa môžu seniori alebo zdravotne znevýhodnené osoby do 18 rokov zaregistrovať prostredníctvom formulára na webe www.digitalniseniori.gov.sk/registracia alebo telefonicky na linke call centra 02/3580 3080 či osobne v ktoromkoľvek regionálnom centre MIRRI v pracovných dňoch.

(tasr)

3. októbra 2024 | 12:13

Minúta | 3. októbra 2024 | 12:13

EÚ zvýši humanitárnu pomoc pre Libanon o 30 miliónov eur

Celková pomoc na rok 2024 sa tak zvýši na viac než 104 miliónov eur, oznámila predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová s tým, že je „mimoriadne znepokojená“ eskaláciou napätia na Blízkom východe.

Suma 30 miliónov eur na humanitárnu pomoc doplní 10 miliónov eur, ktoré boli pridelené koncom minulého týždňa (29. septembra).

„Všetky strany musia urobiť maximum pre ochranu životov nevinných civilistov. Zintenzívňujeme našu humanitárnu pomoc libanonskému ľudu. Nové financovanie zabezpečí, aby civilisti dostali veľmi potrebnú pomoc v tomto ťažkom období. Naďalej vyzývame na prímerie na hraniciach s Libanonom a v Pásme Gazy, ako aj na prepustenie všetkých rukojemníkov,“ povedala šéfka eurokomisie.

Nový balík núdzovej pomoci EÚ poskytne naliehavú potravinovú pomoc, núdzové prístrešie a zdravotnú starostlivosť. Okrem toho uľahčuje poskytovanie materiálnej pomoci do Bejrútu prostredníctvom mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany.

Najnovší konflikt medzi Hizballáhom a izraelskou armádou vyvolal v Libanone bezprecedentné presídľovanie obyvateľstva vrátane tisícov obetí a zranených. Komisia poukazuje na odhady, podľa ktorých takmer dva milióny libanonských a sýrskych utečencov nemá zaistenú potravinovú bezpečnosť, pričom hrozí, že toto číslo bude narastať.

Od roku 2011 EÚ vyčlenila viac ako 971 miliónov eur na humanitárnu pomoc na riešenie naliehavých potrieb libanonského obyvateľstva a utečencov na území Libanonu.

(tasr)

3. októbra 2024 | 10:47

Minúta | 3. októbra 2024 | 10:47

Maďarský europoslanec vyzval šéfa EPP, aby nechránil Magyara pred spravodlivosťou

Poslanec frakcie Patrioti pre Európu Tamás Deutsch (Fidesz) vyzval šéfa ľudovcov Manfreda Webera, aby sa dištancoval od poslanca Pétera Magyara zo strany TISZA, ktorého vyšetruje maďarská prokuratúra pre podozrenie z krádeže.

Generálny prokurátor podľa Deutscha požiadal predsedníčku Európskeho parlamentu Robertu Metsolovú, aby Magyara zbavil imunity. List, v ktorom sa obrátil na Webera, zverejnil europoslanec za vládnu stranu Fidesz v stredu večer na svojom účte na Facebooku, citovala ho agentúra MTI.

Deutsch požiadal Webera, aby verejne deklaroval, že Európska ľudová strana (EPP) nepodá Magyarovi „pomocnú ruku pri zneužívaní jeho imunity“ a skupina EPP nebude spolupáchateľom pri vyhýbaní sa trestnému stíhaniu.

V liste píše, že na základe dosiaľ zozbieraných dôkazov sa Magyar 21. júna nadránom po hádke zmocnil mobilného telefónu muža, ktorý ho natáčal v nočnom klube. Následne telefón pred svedkami hodil do Dunaja. Podľa prokuratúry čin zodpovedá právnej definícii krádeže, dodal Deutsch.

Magyar z opozičnej Strany rešpektu a slobody (TISZA) v reakcii na krok prokuratúry oznámil, že sa imunity nevzdá, píše Deutsch s tým, že o jeho imunite musí rozhodnúť Európsky parlament.

Deutsch tvrdí, že Magyar „zjavne robí všetko možné“, aby tento prípad vykresľoval ako „politické prenasledovanie“, a tak sa vyhýbal zodpovednosti. Imunita europoslanca však podľa Deutscha neznamená, že stojí nad zákonom a môže zneužívať svoju pozíciu.

Magyarova strana TISZA sa stala súčasťou skupiny EPP tento rok v júni. Fidesz, strana premiéra Viktora Orbána, EPP opustil v marci 2021 po dlhoročných konfliktoch pre postoje Maďarska k nekontrolovanej migrácii.

(tasr)

3. októbra 2024 | 10:35

Minúta | 3. októbra 2024 | 10:35

Odídenec od Matoviča a boxer Tankó sa pridáva k progresívcom

Hnutie to oznámilo na štvrtkovej tlačovej konferencii. Poslanecký klub Progresívneho Slovenska (PS) sa tak rozrástol na 33 poslancov.

"Mnohí ho poznáte ako športového reprezentanta v olympijskom boxe. Je to cieľavedomý a odhodlaný človek, ktorý musel v živote čeliť mnohým problémom, ktorým čelia tisíce ľudí," zhodnotil predseda PS Michal Šimečka.

Tankó, ktorý koncom augusta ohlásil odchod zo strany Igora Matoviča, o sebe vyhlásil, že je človekom zásad. Medzi tými je aj zásada neklamať a nezavádzať ľudí.

"Po odchode z bývalého hnutia som voličom aj sebe sľúbil, že nebudem podporovať svojím hlasom vládnu koalíciu a nevstúpim do klubu žiadnej vládnej strany. Aktuálnu vládnu koalíciu treba poraziť," povedal Viliam Tankó.

Svoje pôsobenie v PS zhrnul do troch bodov, ktorým sa chce venovať - ľudskoprávnym témam, téme športu a sociálnej pomoci.

Politik konkretizoval, že z Matovičovho hnutia Slovensko odišiel najmä pre „nie vždy ideálnu komunikáciu a koordináciu“.

„Preto sa moje prioritné témy nedostali do popredia, nebola tam dostatočná podpora. Aj vďaka tomu som sa rozhodol urobiť tento krok, a teda opustiť toto hnutie,“ zhodnotil.

Tankó bol jedným zo štyroch predstaviteľov hnutia Pačivale Roma, ktorí sa za trojkoalíciu OĽaNO – KÚ – Za ľudí dostali v minuloročných parlamentných voľbách do Národnej rady SR.

Do volieb za Matovičovcov kandidoval z 54. miesta a svoju kandidatúru zdôvodnil rozhodnutím "kandidovať preto, lebo chcem pomôcť mladým rodinám, študentom a športovcom k lepšiemu životu. Šport a vzdelanie je šanca pre lepší život".

Spolu s ostatnými poslancami tejto trojkoalície predložil v tomto volebnom období do parlamentu tri návrhy nových zákonov a 16 noviel.

Pôvodne šestnásťčlenný poslanecký klub po odchode Ľubomíra Galka a Viliama Tankóa zostáva aj naďalej druhým najsilnejším opozičným poslaneckým klubom v parlamente.

Mohlo by Vás zaujímať Boxer a poslanec za Matovičovo hnutie Viliam Tankó kopol v ringu do ležiaceho bojovníka

(max)

3. októbra 2024 | 10:31

Minúta | 3. októbra 2024 | 10:31

Šutaj Eštok odsúdil vtip humoristu, že si "nevieme zastreliť ani vlastného premiéra"

Minister vnútra a predseda strany Hlas Matúš Šutaj Eštok viac ako štyri mesiace od spáchania atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer) informoval o šírení nenávisti na sociálnych sieťach.

Šutaj Eštok počas štvrtkovej tlačovej konferencie povedal, že výzva opozície na sto dní pokoja po atentáte na predsedu vlády vydržala niekoľko dní.

"S tým, ako sa postupne zlepšoval zdravotný stav premiéra, aj vďaka tomu v akej fyzickej a psychickej konštrukcii je, sme boli svedkami zľahčovania samotného trestného činu," konštatoval.

Zdôraznil, že mnohí začali tiež spochybňovať udalosť a konšpirovať, že k žiadnemu atentátu nedošlo a bolo to len "narafičené".

"Ja som bol aj s premiérom v nemocnici, videl som zranenia, ako aj krv, ktorá z týchto zranení tiekla. Je to odkaz pre všetkých, ktorí si myslia, že išlo o kamufláž či inscenáciu," dodal.

Mohlo by Vás zaujímať Chmelár: Fico sa po atentáte veľmi zmenil

Apeluje preto na spoločnosť. Poukázal napríklad na obvineného muža, u ktorého počas domovej prehliadky našli mnohé predmety šíriace nenávisť, ako aj tabuľu s fotkami generálneho prokurátora či mnohých predstaviteľov strany Smer. "Na YouTube povedal, že 'podľa mňa Cintula ho zle trafil, mal ho trafiť do čela'. Je to jasný podporovateľ opozície," domnieva sa Šutaj Eštok.

Síce nie v trestnoprávnej rovine, ale morálnej podľa neho nie je v poriadku ani vystúpenie stand-up humoristu zo Silných rečí, ktorého vtipom na účet premiéra sa smialo publikum.

"Humorista hovoril o tom, ako si 'nevieme zastreliť ani vlastného premiéra' a 'aká krajina, taký Kennedy'. Mne to nepríde zábavné," poznamenal s dôvetkom, že od spáchania atentátu bolo vznesených už 35 obvinení pre schvaľovanie trestného činu, 11 návrhov na podanie obžaloby a sedem skutkov bolo postúpených na prerokovanie ako priestupok či iný správny delikt. Celkovo 44-krát odmietli trestné oznámenie.

(max)

3. októbra 2024 | 9:37

Minúta | 3. októbra 2024 | 9:37

Britská armáda nie je schopná brániť Izrael, tvrdí exminister obrany

Ben Wallace, bývalý šéf rezortu obrany a veterán Škótskej gardy, vyhlásil, že kráľovské letectvo (RAF) nemá kapacity na likvidáciu balistických rakiet, námorníctvo je zase zle vybavené a chýba mu personál.

Stíhačky Eurofighter Typhoon podľa Wallacea nemajú dostatok zbraní na odrazenie útoku, aký v utorok uskutočnil Irán. Ten na Izrael vypálil stovky balistických rakiet v rámci doteraz najrozsiahlejšieho útoku. Z dôvodu nedostatočných kapacít bola Británia „odsunutá“ do podpornej úlohy voči Spojeným štátom, vyhlásil exminister.

Mohlo by Vás zaujímať Irán vypálil na Izrael stovky rakiet ako pomstu za Nasralláha

Protiraketové torpédoborce typu 45 by tiež mali problém reagovať na blížiace sa strely vo vzdušnom priestore Izraela, povedal Wallace. Doplnil tak vyjadrenia anonymných predstaviteľov rezortu obrany, ktorí pre denník Telegraph potvrdili, že útočné skupiny námorníctva nemajú dostatok personálu na to, aby efektívne pôsobili vo vojnových zónach.

„Naša účasť [v reakcii na Irán, pozn. red.] bola nedostatočná a je odrazom 40 rokov nedostatočného financovania,“ povedal pre Telegraph veliteľ námorníctva vo výslužbe Tom Sharpe. „Vzhľadom na to, čo sa deje na Blízkom východe a v Rusku, musíme urýchliť našu schopnosť zabezpečiť protiraketovú obranu z našich torpédoborcov T45.“

(sab)

3. októbra 2024 | 9:20

Minúta | 3. októbra 2024 | 9:20

Prvýkrát za dekády sa viac Američanov hlási k republikánom ako k demokratom

Američania sa domnievajú, že republikáni sú schopní riešiť problémy ich krajiny lepšie ako ich demokratickí konkurenti.

Podľa nového prieskumu agentúry Gallup sa po prvýkrát za posledné desaťročia viac Američanov hlási k republikánom ako k demokratom.

Nielenže sa teraz 48 percent Američanov hlási k republikánom alebo sa prikláňa k tejto strane v porovnaní so 45 percentami, ktorí sa hlásia k demokratom alebo sa k nim prikláňajú, ale Američania sa dokonca s väčším rozdielom, a to 5 percent, domnievajú, že republikáni sú schopní lepšie riešiť „najdôležitejšie problémy, ktorým krajina čelí“.

Stranícka príslušnosť Američanov mala v minulosti výrazný vzťah k výsledkom prezidentských volieb, konštatoval Gallup, a zdá sa, že teraz má obzvlášť významný vplyv na voľbu prezidenta vzhľadom na to, že Donald Trump zvíťazil v roku 2016, keď voliči, ktorí sa identifikovali ako demokrati prevyšovali republikánov o tri percentuálne body.

Analytici Gallupu uviedli, že „takmer všetky“ merania, ktoré boli v minulosti úzko späté s výsledkami prezidentských volieb, sú teraz v prospech Republikánskej strany.

BREAKING: For the first time in over a decade, Notre Dame students prefer a Republican for president, a poll by independent campus newspaper @IrishRoverND finds.

Donald Trump leads Kamala Harris 48-46% among likely voters on campus, with a 3.8% margin of error.

The result is a… pic.twitter.com/UFIu70g29P
— Shri Thakur (@shrithakur45) September 25, 2024

(mja)

3. októbra 2024 | 8:28

Minúta | 3. októbra 2024 | 8:28

Trumpova manželka Melania nesúhlasí s obmedzovaním práva na interrupciu

Manželka amerického exprezidenta Donalda Trumpa vo svojich memoároch napísala, že každá žena má právo podstúpiť interrupciu.

Jej manžel ako kandidát Republikánskej strany do nadchádzajúcich prezidentských volieb presadzuje, aby otázku interrupcií upravovali jednotlivé americké štáty a nie federálne zákony.

„Prečo by mal mať niekto iný ako samotná žena moc rozhodovať o tom, čo urobí so svojím telom?" píše Trumpová v knihe, ktorá vyjde štyri týždne pred voľbami. Protikandidátkou jej manžela je demokratka a súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová. „Obmedziť právo ženy rozhodnúť sa, či ukončí nechcené tehotenstvo, je to isté ako odoprieť jej kontrolu nad vlastným telom. Toto presvedčenie si so sebou nesiem po celý dospelý život," uvádza Trumpová.

Guardian pripomína, že Trumpová na verejnosti len zriedkavo vyjadruje svoje politické názory. Podľa knihy sa v otázke interrupcií významne rozchádza s postojmi väčšiny republikánskej strany.

Interrupcie sú dôležitou témou nadchádzajúcich volieb. Podľa prieskumu Reuters a Ipsosu väčšina voličov vrátane 34 percent republikánov požaduje, aby budúci prezident chránil právo na interrupciu.

„Žiaľ pre ženy v celej Amerike, manžel pani Trumpovej s ňou v tejto veci nesúhlasí. To je dôvodom, že viac ako jedna z troch amerických žien žije pod Trumpovým zákazom interrupcií, ktorý ohrozuje ich zdravie, slobodu a životy," reagoval volebný štáb Harrisovej.

Trump tvrdí, že jeho zásluhou Najvyšší súd USA v roku 2022 zrušil precedens Roe v. Wade, ktorý na federálnej úrovni zaručoval právo na interrupciu. Počas svojho mandátu vymenoval troch sudcov najvyššieho súdu, ktorí svojím hlasovaním precedens zvrátili.

V minulosti Trump naznačil podporu federálnemu zákazu interrupcií po 15. týždni tehotenstva. Svoj postoj odvtedy zmiernil a v súčasnosti tvrdí, že o interrupciách by mali rozhodovať legislatívne zbory jednotlivých štátov. Podporuje tiež výnimky zo zákazu interrupcií v prípade znásilnenia, incestu a ochrany života matky.

(tasr, guardian)

3. októbra 2024 | 7:04

Minúta | 3. októbra 2024 | 7:04

V Arménsku protestovali tisíce ľudí za odstúpenie premiéra Pašinjana

Tisíce ľudí v uliciach Jerevanu v stredu protestovalo za odstúpenie premiéra Nikolu Pašinjana kvôli jeho postupu pri riešení desaťročia trvajúceho sporu so susedným Azerbajdžanom.

Pred budovou parlamentu za prítomnosti policajtov tisíce ľudí skandovali „Zradca Nikol". Demonštrácia sa konala krátko po tom, čo arcibiskup Bagrat Galstanjan, ktorý v tomto roku viedol protivládne protesty, prisľúbil ich obnovenie. Dodal, že protesty zaručia odchod premiéra.

Galstanjan obvinil Pašinjana z toho, že zbytočne postúpil niektoré územia Azerbajdžanu.

„Náš zápas potrvá dovtedy, kým bude zlo pri moci v Arménsku," povedal davu. „Žiadam všetky politické sily, aby sa k nám pridali, pretože nás čakajú nové katastrofy, nové straty," dodal Galstanjan.

Protestujúci sa od budovy parlamentu presunuli k budove arménskeho verejnoprávneho vysielateľa a požadovali živé vysielanie.

Arménsky minister vnútra vo vyhlásení uviedol, že ak sa protestujúci pokúsia dostať do budovy vysielateľa, zasiahne proti ním silou.

Arménsko v máji vrátilo Azerbajdžanu štyri pohraničné dediny, ktoré zabralo pred zhruba 30 rokmi. Pašinjan popustenie území obhajoval ako krok zameraný na zabezpečenie mieru s Baku.

Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.

Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú ofenzívu. Po jej skončení ušlo z Karabachu do Arménska približne 100-tisíc etnických Arménov, čo predstavuje viac než 80 percent z dovtedajšieho tamojšieho arménskeho obyvateľstva.

Obe strany tvrdia, že komplexná mierová dohoda, ktorá by ukončila dlhoročné nepriateľstvo, je na dosah. Zatiaľ sa však v rozhovoroch nepodarilo dosiahnuť prelom.

(tasr, afp)

3. októbra 2024 | 4:15

Minúta | 3. októbra 2024 | 4:15

Lekár v prípade smrti herca Perryho sa priznal k distribúcii ketamínu

Jeden z kalifornských lekárov, ktorý je medzi piatimi obvinenými osobami v prípade smrti herca Matthewa Perryho, sa v stredu priznal k obvineniu zo sprisahania za účelom nezákonnej distribúcie ketamínu. Hrozí mu až desať rokov väzenia.

Herec Matthew Perry známy najmä úlohou Chandlera Binga v seriáli Priatelia zomrel 28. októbra 2023 vo veku 54 rokov na akútne účinky ketamínu a následného utopenia.

Lekár Mark Chavez je podľa CNN obvinený z toho, že poskytol lekárovi Salvadorovi Plasenciovi ketamín, ktorý bol prostredníctvom falošného lekárskeho predpisu podaný Perrymu. Plasencia tvrdí, že je nevinný, rovnako aj Jasveen Sanghová známa aj ako „ketamínová kráľovná", ktorá bola údajne dodávateľkou drogy.

Perryho osobný asistent Kenneth Iwamasa, ktorý spolupracoval s lekármi a dílerkou, už priznal vinu v súvislosti s obvineniami.

Podľa súdnych dokumentov Plasencia predpisoval Perrymu ketamín, ktorý mu jeho asistent podával.

Prourátor Martin Estrada v auguste uviedol, že obvinení si krátko po Perryho smrti vymenili správy a snažili sa zakryť svoju účasť na dodávaní ketamínu hercovi.

Polícia ešte v máji informovala, že spolupracuje s úradom pre kontrolu liečiv a poštovou inšpekčnou službou na vyšetrovaní, prečo mal Perry v tele také množstvo anestetika.

Ketamín zaznamenal v posledných rokoch obrovský nárast používania ako liek na liečbu depresie, úzkosti a bolesti. Ľudia blízki Perrymu vyšetrovateľom povedali, že podstupoval infúznu liečbu práve touto látkou. Na základe pitvy sa zistilo, že v jeho krvi bola v množstve, ktoré sa používa pri celkovej anestézii počas operácie.

Súdny lekár však uviedol, že Perry dostal v rámci liečby ketamín naposledy približne týždeň a pol pred svojou smrťou a látka sa zvyčajne metabolizuje v priebehu niekoľkých hodín. Preto táto dávka nemohla byť príčinou jeho smrti.

Perry roky bojoval so závislosťou, ktorá sa začala už počas jeho pôsobenia v seriáli Priatelia, keď sa stal jednou z najväčších televíznych hviezd svojej generácie.

(tasr)

3. októbra 2024 | 3:39

Minúta | 3. októbra 2024 | 3:39

Na školách vo Valónsku zakážu používať smartfóny

Samospráva prevažne francúzsky hovoriaceho belgického regiónu od budúceho školského roka zakáže na školách mobily, tablety a iné zariadenia s pripojením na interne. Platí to pre všetky vekové kategórie žiakov, od predškolákov až po stredoškolákov.

Na štátnych školách to platí počas celého vyučovania vrátane prestávok. Cieľom opatrenia je zlepšiť koncentráciu aj študijné výsledky žiakov a predchádzať kyberšikane.

Valónsky minister zdravotníctva Yves Coppieters označil za nevyhnutnú - pre fyzické aj psychické zdravie detí - reguláciu času, ktorý strávia pred obrazovkami takýchto zariadení, a to obzvlášť v škole. "Musíme byť odvážni a konať. Nejde o odmietanie technológií, ale o reguláciu ich používania, aby sa nestali nebezpečenstvom pre našu mládež," dodal.

Používanie smartfónov na vzdelávacie účely však bude naďalej v triedach povolené. Rovnako bude umožnené používať elektronické zariadenia zdravotne znevýhodneným žiakom, ktorí napríklad aj počas vyučovania potrebujú byť v kontakte so svojou rodinou. Používanie smartfónov na školách už obmedzili viaceré európske krajiny vrátane Francúzska, Fínska, Talianska či Holandska.

(tasr, dpa)

3. októbra 2024 | 2:30

Minúta | 3. októbra 2024 | 2:30

Trump sa podľa vyšetrovateľa „uchýlil k zločinom", aby zvrátil výsledok volieb v roku 2020

Republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump sa „uchýlil k zločinom" s cieľom zvrátiť výsledok prezidentských volieb v roku 2020, uviedol špeciálny vyšetrovateľ Jack Smith v súdnom dokumente zverejnenom v stredu.

Bývalý prezident by podľa neho nemal mať nárok na imunitu pred trestným stíhaním.

Smith v 165-stranovom návrhu poskytol aj nové dôkazy o Trumpových snahách zvrátiť výsledky prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil Joe Biden.

Americký Najvyšší súd v júli rozhodol, že Trump má ako bývalý prezident určitú imunitu voči trestnému stíhaniu za oficiálne činy spáchané počas výkonu funkcie, ale môže byť trestne stíhaný za neoficiálne činy.

V odtajenom dokumente Smith tvrdí, že Trump by nemal uniknúť trestnému konaniu, pretože „vo svojej podstate bol plán obžalovaného snahou o súkromnú trestnú činnosť".

„Obžalovaný trvá na tom, že je imúnny voči stíhaniu za jeho trestný plán zvrátiť výsledok prezidentských volieb z roku 2020 a tvrdí, že išlo o úradné konanie," povedal Smith. Vyšetrovateľ však vyjadril nesúhlas s Trumpovým tvrdením o nevine, pretože hoci podľa neho Trump bol úradujúcim prezidentom počas sprisahania, z ktorého je obvinený, jeho plán bol v skutočnosti súkromný. Trump sa podľa jeho slov uchýlil k zločinom, aby zotrval vo funkcii prezidenta.

„Obžalovaný so spolupáchateľmi spustil sériu čoraz zúfalejších plánov na zvrátenie legitímnych výsledkov volieb v siedmich štátoch, v ktorých prehral," uviedol špeciálny vyšetrovateľ.

Trumpova snaha o zvrátenie výsledkov podľa Smitha zahŕňala klamanie štátnym predstaviteľom, spracovávanie falošných volebných hlasov a snahu prinútiť viceprezidenta Mikea Pencea, aby bránil Kongresu potvrdiť víťazstvo Bidena. Trump podľa Smitha zapojil súkromného právnika, ktorý bol ochotný ho falošne vyhlásiť za víťaza volieb a šíriť nepravdivé tvrdenia, že voľby boli podvodné.

Smith tiež tvrdí, že keď všetky tieto snahy zlyhali, Trump v januári 2021 nariadil nahnevanému davu svojich priaznivcov, aby sa vydali do budovy Kapitolu.

(tasr, ap, afp)

02. 10. 2024

2. októbra 2024 | 22:09

Minúta | 2. októbra 2024 | 22:09

Médiá: Izrael bude na raketový útok Iránu reagovať rázne po koordinácii s USA

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi vyhlásil, že Izrael odpovie na iránsky útok, pričom pripomenul, že armáda má schopnosť "dosiahnuť a zasiahnuť akýkoľvek bod na Blízkom východe".

Po zasadnutí izraelského bezpečnostného kabinetu zvolané premiérom Benjaminom Netanjahuom sa rozhodlo, že Izrael bude na útok Iránu reagovať rázne, ale predtým ho bude koordinovať so Spojenými štátmi. V stredu o tom informovali izraelské médiá.

Na zasadnutí sa okrem Netanjahua zúčastnili aj šéfovia tajných služieb Šin bet a Mosad, Ronen Bar a David Barnea, náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi a minister obrany Joav Galant.

Odveta Izraela za iránsky útok bude mať za cieľ spôsobiť "značné finančné škody", uviedol nemenovaný izraelský predstaviteľ, ktorého citoval denník The Times of Israel (TOI). Domnievame sa, že odpoveď "musí byť významná a musí prísť čoskoro", zdôraznil zdroj.

Americký prezident Joe Biden novinárom v stredu povedal, že nepodporuje možný útok na iránske jadrové zariadenia v odvete za úder na Izrael. Zároveň pripustil, že na Irán by mohli byť uvalené ďalšie sankcie. USA svoj postup podľa neho koordinujú s Izraelom a čoskoro bude hovoriť aj s premiérom Netanjahuom.

Irán v utorok podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael, podľa izraelskej armády sa väčšinu zo 180 balistických rakiet podarilo zachytiť protivzdušnej obrane. Útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych militantných skupín vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján tvrdí, že Irán vojnu nevyhľadáva a iba Izrael ho núti reagovať. Varoval, že ak Izrael "neprestane páchať zločiny, bude čeliť tvrdej reakcii".

(tasr)

2. októbra 2024 | 21:54

Minúta | 2. októbra 2024 | 21:54

Libanon podľa Míkatího potrebuje prímerie vo vojne medzi Izraelom a Hizballáhom

O nutnosti zastavenia bojov a dosiahnutia prímeria hovoril Míkátí v uplynulých dňoch na verejnosti mnohokrát.

Libanonský premiér Nadžíb Míkátí v stredu vyhlásil, že Libanon potrebuje prímerie v bojoch medzi Izraelom a ozbrojenou proiránskou skupinou Hizballáh.

Míkátí zastáva názor, že diplomatické ukončenie eskalujúcej vojny by bolo "výhrou pre obe strany" – Izrael i Libanon. Domnieva sa, že takúto dohodu by rešpektovali "všetky strany".

Na online brífingu zorganizovanom neziskovou organizáciou na pomoc Libanonu Míkátí vyjadril presvedčenie, že ak by bolo dohodnuté prímerie, libanonská vláda by mohla na juh krajiny vyslať 10.000 príslušníkov svojej armády.

O vývoji v Libanone a regióne vo svetle pokračujúcej izraelskej ofenzívy voči Libanonu a v palestínskom Pásme Gazy v stredu rokoval predseda libanonského parlamentu Nabíh Barrí s Mohsenom Komim, vedúcim kancelárie medzinárodných vzťahov najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího.

(tasr)

2. októbra 2024 | 21:46

Minúta | 2. októbra 2024 | 21:46

CIA po údajnom úspechu v Rusku hľadá informátorov aj v Číne, Iráne a KĽDR

Jedným z cieľom amerických tajných služieb je aj program jadrových zbraní KĽDR spolu s údajnými dodávkami severokórejských zbraní Rusku, ktoré ich využíva na vojnu proti Ukrajine.

Americká Ústredná spravodajská služba (CIA) v stredu spustila novú iniciatívu v snahe naverbovať informátorov v Číne, Iráne a Severnej Kórei (KĽDR). Tvrdí, že v prípade Rusov išlo o úspech.

CIA na tento účel zverejnila na svojich účtoch na sieťach X, Facebook, Instagram, Telegram, LinkedIn a Dark Web pokyny v mandarínskej čínštine, perzštine a kórejčine, ako ju bezpečne kontaktovať.

„Naše úsilie v tejto oblasti bolo úspešné v Rusku a chceme sa uistiť, že aj jednotlivci v iných autoritárskych režimoch vedia, že sme otvorení pre spoluprácu," povedal hovorca CIA s tým, že tajná služba USA sa prispôsobuje zvýšenej štátnej represii a globálnemu dohľadu.

Video v mandarínčine zverejnené na platforme Youtube obsahovalo iba písané inštrukcie, ktoré odporúčali kontaktovať CIA prostredníctvom jej oficiálnej webstránky s použitím šifrovaných virtuálnych súkromných sietí (VPN) alebo softvéru na anonymné prehliadanie webu TOR.

Hovorca čínskeho veľvyslanectva v USA obvinil Spojené štáty z vedenia "organizovanej a systematickej" dezinformačnej kampane proti Číne. Akékoľvek pokusy „vraziť klin medzi Číňanov a Komunistickú stranu Číny alebo oslabiť ich úzke puto" podľa neho "nevyhnutne zlyhajú".

Rusko, Čína, Irán aj Severná Kórea sú vo vnútri spravodajskej komunity v USA známe ako ťažké ciele. Ide o krajiny, do ktorých vlád je ťažké preniknúť a dosadiť špiónov. V Číne sa o to CIA pokúša čoraz viac v čase, keď Peking posilňuje spoluprácu s Moskvou a Teheránom a v regióne demonštruje svoju vojenskú silu.

(tasr)

2. októbra 2024 | 21:28

Minúta | 2. októbra 2024 | 21:28

Ruská novinárka dostala v Nemecku cenu za knihu svedectiev o vojne na Ukrajine

Literárnu Cenu Hansa a Sophie Schollovcov udeľuje bavorská pobočka nemeckého Zväzu nemeckých vydavateľov a kníhkupcov, ako aj mesto Mníchov. Cena sa udeľuje od roku 1980 a je dotovaná sumou 11-tisíc eur.

Nositeľkou tohtoročnej literárnej Ceny Hansa a Sophie Schollovcov, udeľovanej v Nemecku, sa stala ruská exilová novinárka Katerina Gordejevová za knihu o osudoch ľudí, ktorým do života zasiahla invázia ruskej armády na Ukrajinu.

Gordejevová je v Rusku známa najmä svojimi dokumentárnymi filmami a televíznymi rozhovormi. Po anexii Krymu Ruskom v roku 2014 sa aj s rodinou rozhodla emigrovať a momentálne žije v Lotyšsku.
Ruská vláda ju zaradila do zoznamu zahraničných agentov.

Základom jej ocenenej knihy Vezmi si môj smútok sa stal jeden z dokumentárnych filmov o ľuďoch, ktorí utiekli z Ukrajiny počas prvého roku vojny rozpútanej Ruskom vo februári 2022.

V knihe sú aj svedectvá matiek ruských vojakov i pozostalých po obetiach vojny, ktorí hovoria o tom, čo pre nich vojna znamená.

Porota, ktorá rozhodovala o udelení ceny, osobitne vyzdvihla neľahkú rolu Gordejevovej ako reportérky z krajiny, ktorá spôsobila utrpenie jej respondentov.

(tasr)