Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Libanone počas útoku zahynul veliteľ Hamasu

V noci na 1. októbra Izrael oznámil začiatok pozemnej operácie v pohraničných oblastiach južného Libanonu. 5. októbra v dôsledku útoku zahynul veliteľ Saíd Attalláh Alí.

Pri izraelskom útoku v palestínskom tábore neďaleko libanonského mesta Tripolis zahynul v sobotu (5. 10.) jeden z veliteľov ozbrojeného krídla hnutia Hamas spolu so svojou rodinou, oznámilo palestínske militantné hnutie.

Podľa vyhlásenia Hamasu veliteľ Saíd Attalláh Alí, jeho manželka a dve dcéry zahynuli pri bombardovaní ich domu v tábore Beddawi.

Izraelská armáda sa k útoku bezprostredne nevyjadrila. Izrael od začiatku vojny v Pásme Gazy, ktorá vypukla 7. októbra 2023, opakovane útočí na predstaviteľov Hamasu v Libanone. Hamas dosiaľ oznámil smrť minimálne 18 militantov hnutia.

Hnutie v pondelok uviedlo, že pri leteckom útoku zahynul v tábore Al-Bass na juhu Libanonu vodca Hamasu Fateh Šerif Abú el-Amin. V auguste pri útoku na vozidlo v meste Sidon v južnom Libanone zahynul veliteľ Samer al-Hadža. Pi januárovom útoku v Bejrúte zahynul zástupca šéfa militantného palestínskeho hnutia Sálih Árúrí.
       
(tasr)

Minúta  |  

Český vládny deficit je vyšší ako ten za covidu

Daniel Bárta, analytik Národnej rozpočtovej rady povedal, že hoci sa česká debata sústreďuje najmä na hotovostný výsledok štátneho rozpočtu, deficit centrálnej vlády za daný rok je trochu iný príbeh.

Podľa Eurostatu bol deficit českej centrálnej vlády v minulom roku takmer o 236 miliónov eur vyšší ako nominálny deficit štátneho rozpočtu, ktorý oficiálne vykázal kabinet Petra Fialu (ODS). Dôvodom je okrem iného to, že Eurostat započítava štátne prostriedky a zároveň sa prepočítal výber dane z príjmov právnických osôb.

Počas druhého cyklu overovania notifikácií Eurostat opravil pôvodné údaje a potvrdil zhoršenie výsledku českého verejného rozpočtu za minulý rok o ďalších 74 miliónov eur. Štatistický úrad Európskej únie tak v skutočnosti výrazne zhoršil vlaňajšie hospodárenie štátu.

Michal Skořepa, analytik Českej sporiteľne a predseda Výboru pre rozpočtové prognózy vysvetlil, že v týchto tzv. aktualizovaných číslach sú rôzne revízie. „Korekcie konkrétne vo výbere dane z príjmov právnických osôb sú spôsobené tým, že k úplnému zúčtovaniu zaplatených preddavkov a skutočných daňových povinností za predchádzajúci rok dochádza až v priebehu leta a jesene bežného roka. Preto na jar daného roka daňová správa ešte nepozná celkovú skutočnú výšku daňových príjmov pripadajúcich na predchádzajúci rok. Dane zo zisku prešli v posledných dvoch rokoch pomerne veľkými výkyvmi, takže veľké úpravy jarných odhadov na jeseň sú celkom pochopiteľné,“ povedal Skořepa.

Podľa nových údajov bolo saldo hospodárenia Fialovej vlády v roku 2023 zhruba o dve miliardy vyššie ako saldo Babišovej vlády v prvom roku 2020. „Tu je však potrebné pripomenúť, že medzičasom prudko vzrástla cenová hladina v českej ekonomike a mierne sa zvýšil aj výkon ekonomiky. Vplyvu týchto zmien sa môžeme zbaviť, ak sa namiesto jednoduchého deficitu pozrieme na podiel deficitu na HDP: deficit v roku 2020 predstavoval takmer 6 percent zatiaľ čo vlani to bolo necelých 5 percent,“ dodal Skořepa.

„Kým v decembri svietilo v štátnej pokladnici -288,5 miliardy eur, deficit ústrednej vlády na rok 2023 je -346,9 miliardy eur. Oba údaje sú samozrejme správne,“ povedal Bárta.

(mja)

Minúta  |  

USA v reakcii na krízu v Libanone poskytnú pomoc vo výške 143 miliónov eur

Izrael začal 23. septembra vojenskú operáciu s kódovým názvom Šípy severu, v rámci ktorej v Libanone útočí na vojenskú infraštruktúru Hizballáhu.

Spojené štáty poskytnú humanitárnu pomoc vo výške takmer 143 miliónov eur na podporu obyvateľov zasiahnutých konfliktom v Libanone a regióne, oznámil v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.      

„Tieto financie sú určené na riešenie nových a existujúcich potrieb vnútorne vysídlených osôb a utečencov v Libanone a komunít, ktoré ich prijímajú. Pomoc sa týka aj tých, ktorí utekajú do susednej Sýrie," povedal šéf rezortu diplomacie.

V súvislosti s útokmi izraelskej armády na území Libanonu, ktoré sú cielené na hnutie Hizballáh, boli v krajine vysídlené státisíce ľudí. Podľa OSN viac ako 100-tisíc ľudí, väčšinou libanonských a sýrskych občanov, utieklo do Sýrie.
   
Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller vo štvrtok vyhlásil, že je namieste, že Izrael v tejto chvíli „stavia teroristov pred spravodlivosť" a podniká obmedzené vpády v snahe zatlačiť Hizballáh späť od izraelsko-libanonskej hranice. Dodal však, že cieľom je diplomatické riešenie konfliktu.

(tasr)

Minúta  |  

Kultúrne dedičstvo Gazy na výstave v Ženeve

Výstava sa zaoberá zodpovednosťou múzeí pri záchrane takéhoto majetku pred poškodením a rabovaním v rámci konfliktu a pripomína návštevníkom, že úmyselné ničenie kultúrneho dedičstva je vojnovým zločinom.

Amfory, sošky, vázy, olejové lampy a figúrky patria medzi 44 predmetov objavených v Gaze, ktoré je možné vidieť na výstave „Dedičstvo v ohrození“ v Umeleckohistorickom múzeu (MAH).

„Je to časť duše Gazy. Dokonca jej identita,“ povedala kurátorka výstavy Beatrice Blandinová. „Dedičstvo je skutočne históriou tohto pásma zeme, históriou ľudí, ktorí tam žijú.“

Artefakty pochádzajú zo zbierky viac ako 530 predmetov, ktoré boli od roku 2007 uložené v debnách v zabezpečenom sklade v Ženeve a nemohli sa vrátiť do Gazy.

Výstava, ktorá potrvá od soboty do 9. februára, zahŕňa aj artefakty zo Sudánu, Sýrie a Líbye.

Bola usporiadaná pri príležitosti 70. výročia Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojených konfliktov z roku 1954.

(mja)

Minúta  |  

Násilie narkomafie v Culiacáne si za mesiac vyžiadalo 150 mŕtvych

V Mexiku bolo od roku 2006 v dôsledku rastúceho kriminálneho násilia, ktoré z veľkej časti súvisí s obchodovaním s drogami a činnosťou gangov, zavraždených viac ako 450-tisíc ľudí.

Približne 150 mŕtvych si za uplynulý mesiac vyžiadala vlna násilia v bašte mexických kartelov, ktorou otriasajú boje medzi gangmi, uviedla tamojšia prokuratúra.

Medzi obeťami je aj päť mužov, ktorých telá sa našli so strelnými ranami vo štvrtok večer na hlavnej triede v meste Culiacán na severozápade Mexika. Dňa 9. septembra tam vypukla vojna medzi dvoma frakciami drogového kartelu Sinaloa, jednej z najnásilnejších a najmocnejších organizácií obchodníkov s narkotikami v krajine.

Niekoľkí miestni policajti, ktorí sú podozriví z účasti na násilnostiach, už boli odzbrojení armádou. Zrážky nasledovali po dramatickom zatknutí spoluzakladateľa kartelu Sinaloa Ismaela Zambadu 25. júla na území Spojených štátov, ktorý tvrdí, že bol unesený v Mexiku a vydaný do väzby v USA.

Násilnosti vypukli medzi členmi gangu lojálnymi El Chapovi a jeho synom, a ostatnými členmi kartelu napojenými na Zambadu, ktorý v septembri na súde v New Yorku poprel svoju vinu v celom rade vznesených obvinení.

(tasr)

Minúta  |  

WHO dúfa, že druhé kolo očkovania proti detskej obrne v Gaze sa začne 14. októbra

WHO o tomto dátume rokuje s Izraelom, ktorý vedie vojnu proti teroristickej skupine Hamas v husto obývanom pásme Gazy od útoku Hamasu 7. októbra 2023.

Svetová zdravotnícka organizácia v piatok informovala, že od 14. októbra by mala dostať druhú dávku vakcíny proti detskej obrne státisíce detí vo vojnou postihnutom pásme Gazy, kde sa obáva rýchleho šírenia chorôb.

„Požiadali sme o začatie druhého kola kampane proti detskej obrne 14. októbra… a očakávame, že očkovanie by sa malo skončiť do 29. októbra,“ povedal Ayadil Saparbekov, vysoký predstaviteľ WHO pre mimoriadne situácie na palestínskych územiach.

V auguste bol v Gaze zaznamenaný prvý potvrdený prípad detskej obrny za posledných 25 rokov.

V snahe zabrániť epidémii tohto vysoko infekčného vírusového ochorenia začala agentúra OSN pre zdravie 1. septembra v koordinácii s Izraelom na tomto území masovú očkovaciu kampaň, ktorej cieľom je podať prvú perorálnu dávku vakcíny viac ako 640-tisíc deťom mladším ako 10 rokov.

Úradníci skonštatovali, že kampaň bola úspešná a zaočkovaných bolo najmenej 90 % detí.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.