Video zachytáva, ako Arina tancuje na hudbu zo svojho mobilu a natáča seba aj svoju kamarátku. Pri nakrúcaní kráčala dozadu, narazila na nízky obrubník a spadla do podchodu. Napriek rýchlemu prevozu do nemocnice zraneniam podľahla, informuje nemecký Bild.
Švédsku aktivistku Gretu Thunbergovú zadržali na klimatickej demonštrácii v Bruseli spolu s ďalšími vyše 100 protestujúcimi. Demonštranti vyzývali na ukončenie dotácií na fosílne palivá.
Podľa tlačovej agentúry Belga sa na okupačnom proteste v sobotu popoludní zúčastnilo približne 150 aktivistov. Skupina Zjednotení za klimatickú spravodlivosť (UCJ) pre DPA potvrdila, že zadržaných ešte v sobotu večer prepustili.
Thunbergovú už v minulosti dočasne zadržali počas protestov vo viacerých krajinách. Známou po celom svete sa stala svojimi „školskými štrajkami za klímu", ktoré viedli k vzniku medzinárodného hnutia Piatky za budúcnosť.
Od útoku islamistického hnutia Hamas na Izrael spred roka a následnom vojenskom zásahu Izraela v Pásme Gazy Thunbergová opakovane vyjadrila solidaritu s Palestínčanmi a obvinila Izrael z genocídy. Kritici ju obviňujú zo zaujatého postoja k vojne v Gaze a udalostiam, ktoré ju podnietili, dodala DPA s tým, že aktivistka mala v Bruseli na sebe palestínsku šatku.
Najmenej 17 ľudí vrátane deviatich detí zahynulo pri izraelskom leteckom útoku v oblasti Džabálijá na severe Pásma Gazy, oznámil v nedeľu príslušník civilnej obrany v palestínskej enkláve ovládanej militantným hnutím Hamas Mahmúd Bassal.
Izraelská armáda ešte skôr v nedeľu vyhlásila, že jej jednotky obkľúčili Džabálijú v reakcii na náznaky, že tam hnutie Hamas obnovuje svoju činnosť.
Spravodajský web The Times of Israel (TOI) uviedol, že počas noci bolo v okolí počuť hlasné výbuchy a izraelská armáda neskôr uviedla, že podnikla vlnu leteckých útokov a delostreleckého ostreľovania. Armáda tvrdí, že útoky boli zamerané na desiatky objektov Hamasu, vrátane skladov zbraní, tunelov a inej infraštruktúry.
Militanti Hamasu vedú vojnu s Izraelom od 7. októbra 2023, keď zaútočili na juh krajiny. Útok si vyžiadal 1205 obetí, väčšinu tvorili civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych.
Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou v Pásme Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41.870 ľudí. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov pásma boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.
Iránske médiá a verejnosť špekulujú o osude generála Ismáíla Gháního, veliteľa elitných jednotiek Kuds, ktorý údajne zmizol po izraelskom bombardovaní v Bejrúte.
Izraelský kanál Channel 12 informoval, že Ghání mohol byť zasiahnutý útokom, čo podporujú správy o jeho poslednom pohybe v Libanone.
Podľa dostupných informácií Ghání pricestoval do Bejrútu, aby sa stretol s vedením Hizballáhu a pomohol im zvládnuť následky izraelských úderov. Jeho neprítomnosť na verejnosti a nedostatok oficiálnych vyhlásení z Teheránu vyvolávajú špekulácie o jeho zranení alebo možnej smrti.
Mlčanie iránskych úradov, ktoré by v podobných prípadoch bežne vydali vyhlásenie, len zvyšuje podozrenia. Iránske médiá dokonca kritizovali túto nečinnosť, pričom verejnosť očakáva potvrdenie, že Ghání je nažive.
Ghání, ktorý prevzal velenie jednotiek Kuds po zabití Kásema Solejmáního, v roku 2020, bol naposledy verejne videný v nedeľu.
Birgit Ebelová v rozhovore pre portál Focus opísala „bežný deň“ v škole v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Zahŕňa hrozby nožom, šikanu či policajné zásahy, tamojšia rutina je podľa nej „absolútnym peklom“.
„V našej všeobecnej škole malo 80 až 90 percent žiakov migrantský pôvod. Mnohí pochádzajú z islamských krajín ako je Irak, Sýria, Turecko, Alžírsko, Bosna, Čečensko, Afganistan a Pakistan, ale aj z Ruska a severnej Afriky,“ vysvetlila Ebelová pre Focus.
Nikto podľa nej nechce otvorene povedať, čo stojí za nárastom násilia v školách. „Za eskaláciu násilia v triedach a na ihriskách sú zodpovední študenti z radov migrantov, teda dospievajúci chlapci,“ poznamenala učiteľka nemčiny, dejepisu a spoločenských vied.
Títo mladí ľudia sa odmietajú venovať argumentácii. „Ide skôr o to, kto udrie rýchlejšie. A za to ich ostatní oslavujú. Mnohí sa venujú bojovým umeniam, myslia si, že pevné silné telo je najlepšie,“ dodala.
V kultúrach, z ktorých tieto deti pochádzajú, „prevládajú odlišné predstavy o mužskosti a ženskosti“, priblížila s tým, že muž často niečo znamená len vtedy, keď sa môže presadiť proti iným silou.
Dominantní chlapci, ktorí vedia používať palné zbrane, nože alebo boxery, sú podľa Focusu považovaní za „mužných“. „Pre niektorých študentov je nôž vo vrecku nohavíc alebo školského batohu normálny,“ dodala Ebelová.
„Konflikt medzi Turkami a Kurdmi alebo medzi moslimami a jezídmi je takmer na dennom poriadku,“ opísala najdôležitejší problém integračných snáh – vnútornú diverzitu a vzájomnú neznášanlivosť samotných migrantov a ich detí.
Zatiaľ čo muži učitelia majú medzi študentmi relatívne dobré postavenie, ženy musia znášať intenzívne nepriateľstvo. „Keď nás študenti chcú uraziť, zvyčajne to robia sexualizovaným jazykom,“ povedala učiteľka pre Focus.
Pri Ebelovej vyjadrení solidarity s Izraelom 7. októbra 2023 tiež niektorí študenti reagovali výkrikmi „Alláhu akbar“, „Heil Hitler“ či „Hamas, Hamas“. Rodičia týchto detí ju zase pri trestaní obviňovali z rasizmu – ona sama je pritom členkou Kurdskej komunity v Nemecku a Spoločenstva pre ohrozené národy.
Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov sa v nedeľu podľa ruských štátnych médií vrátil do Moskvy. Koniec jeho pôsobenia vo funkcii prišiel v čase najhorších vzťahov medzi oboma krajinami za celé desaťročia.
Antonov (69) viedol veľvyslanectvo Ruska vo Washingtone od roku 2017. Je vnímaný ako stúpenec tvrdej línie Kremľa, ktorý bol napriek tomu schopný dosahovať kompromisy, priblížil Reuters. Pred diplomatickou kariérou bol námestníkom ministra obrany a vyjednávačom v oblasti kontroly zbrojenia.
Vo Washingtone Antonov podľa tamojších médií dôrazne obhajoval inváziu Ruska na Ukrajinu a často ostro slovne útočil na Západ, napísala DPA. Nie je jasné, kto ho vo funkcii veľvyslanca v USA nahradí.
Význam Karpatsko-duklianskej operácie pred 80 rokmi, ktorá mala za úlohu pomôcť Slovenskému národnému povstaniu, vyzdvihol predseda vlády Robert Fico (Smer) na oslavách jej výročia.
V príhovore pri pamätníku na Dukle pripomenul, že popri vojakoch československého armádneho zboru v nej bojovala a prinášala veľké obete Červená armáda. Zdôraznil pritom, že sloboda prišla na Slovensko z východu a vyjadril potrebu zachovávania historickej pamäte.
„Je fakt, že táto operácia odklonila veľkú časť nemeckých vojsk, ktoré by inak utopili Slovenské národné povstanie v krvi," povedal Fico. Rozhodnutie spustiť Karpatsko-dukliansku operáciu tak podľa neho zachránilo množstvo životov na Slovensku, hoci zároveň prinieslo veľké obete v tejto oblasti. Vyjadril sa aj za potrebu uznania sovietskemu maršalovi Ivanovi Konevovi.
K podujatiu na Dukle premiér povedal, že nie je oslavou vojny, utrpenia ani smrti. „Mrzí ma, že máme takú zvrátenú módu predovšetkým v Európe, kde namiesto toho, aby sme vynaložili všetko úsilie na zastavenie rinčania zbraní, dokonca v susedných štátoch, tak počujeme búrlivý potlesk, hlasité povzbudzovanie a dokonca často aj veľmi významné materiálne rozhodnutia, ktoré vojnu len a len povzbudzujú ďalej," uviedol.
Vyzdvihol úlohu Sovietskeho zväzu pri porážke fašizmu v druhej svetovej vojne. Povedal, že ak bude mať možnosť a dostane budúci rok pozvanie do Moskvy na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom a konca druhej svetovej vojny, určite sa na nich zúčastní. Označil to za prejav úcty a rešpektu. „Sloboda prišla na Slovensko z východu a na tejto pravde sa nedá absolútne nič zmeniť," skonštatoval.
V súvislosti s bojmi na Dukle poukázal aj na slovanskú vzájomnosť a prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. „Treba požiadať všetkých, preboha, prestaňme to vzájomné zabíjanie Slovanov, veď to boli Ukrajinci, boli to Rusi, Bielorusi a ďalšie národy bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré prechádzali týmto údolím smrti, a boli to Slováci a Česi, ktorí pomáhali tak, ako mohli. Ďakujeme všetkým, želáme im, predovšetkým na Ukrajine, čo najrýchlejší mier a pokoj," skonštatoval. Dodal, že takéto posolstvo odovzdá aj na pondelkovom (7. 10.) rokovaní s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.
Obranné sily Izraela (IDF) vo vyhlásení citovanom agentúrou AFP oznámila, že vojenská jednotka v Pásme Gazy sa rozšírila o niekoľko čiat, ktoré sú rozmiestnené na obranu obcí aj pohraničnej oblasti.
„Vojaci sú plne vybavení na obranu regiónu v spolupráci s lokálnymi bezpečnostnými jednotkami,“ napísali IDF.
Tri jednotky vo vnútri Pásma Gazy podľa armády pracujú na „likvidácii teroristickej infraštruktúry a oslabení kapacít Hamasu“, militantného palestínskeho hnutia, ktorého útok 7. októbra 2023 spustil vojnu v Pásme Gazy.
Ešte skôr v nedeľu IDF oznámili, že jej jednotky obkľúčili oblasť mesta Džabálijá na severe Pásma Gazy, kde sa Hamas usiluje obnoviť svoje operačné schopnosti. Zasahujú tiež pozdĺž koridoru Netzarim – cestnej spojnice, ktorá prepája východnú hranicu Pásma s pobrežím v strednej časti enklávy, a delí tak Pásmo Gazy na severnú a južnú časť.
IDF tiež očakávajú vzdušné či raketové útoky Hamasu na územie Izraela, pričom sa pripravujú aj na ostreľovanie centrálnej časti krajiny.
Vlaňajší útok Hamasu a ďalších militantných skupín si vyžiadal 1 205 obetí na životoch, pričom väčšina boli civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej vlády mŕtvych.
Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou do Pásma Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo 41 870 ľudí, ako tvrdí gazské ministerstvo zdravotníctva. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.
Envirorezort návrh o zásahových tímoch plánuje predložiť na najbližšie rokovanie vlády. V prípade schválenia sa ako prvé zriadia tímy vo Vysokých a Nízkych Tatrách, informoval minister Tomáš Taraba (nom. SNS) na Facebooku.
„Slovensko má vďaka legislatívnym zmenám, ktoré som inicioval na vláde a v parlamente pred pár mesiacmi, dostatočné efektívne nástroje, ktoré sú v súlade aj so smernicou Európskej únie, aby sme medvede predstavujúce riziko pre ľudí vedeli rýchlo eliminovať,“ napísal Taraba. Dodal, že pre zrýchlené konanie sa vyžaduje mať vyhlásenú mimoriadnu situáciu. Je to na kompetencii okresných úradov, samospráv a Štátnej ochrany prírody SR.
Počas týždňa dostane Taraba podľa príspevku analýzu, či existovali oprávnené žiadosti o odstrel medveďov za uplynulé mesiace, ktorým by ochranári neboli vyhoveli. Ako už avizoval, ak prišlo k zanedbaniu, dôjde aj k personálnymi výmenám.
Systémy, ktoré používa ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) na súdom povolené odpočúvanie s cieľom získať spravodajské informácie, sa stali terčom čínskych kybernetických útokov, píše denník Wall Street Journal (WSJ).
Hackeri mohli mať podľa WSJ prístup k systémom už niekoľko mesiacov, a zároveň sa dostali aj do iných častí internetovej prevádzky. K zasiahnutým telekomunikačným spoločnostiam patrí Verizon Communications, AT&T a Lumen Technologies.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa k incidentu bezprostredne nevyjadrilo. Peking však už v minulosti poprel tvrdenia vlády Spojených štátov a ďalších krajín, že využíva hackerov na zásahy do zahraničných počítačových systémov.
Americké orgány pritom už v septembri rozložili veľkú čínsku hackerskú skupinu prezývanú Flax Typhoon (Ľanový tajfún), a to iba niekoľko mesiacov po tom, čo USA obvinili Peking z rozsiahlej kybernetickej špionáže, pripomenula agentúra Reuters.
WSJ opísal túto novú skupinu termínom Salt Typhoon (Slaný tajfún).
Je našou povinnosťou pripomínať si najťažšie vybojované vojenské víťazstvo v našich moderných dejinách, povedal podpredseda Národnej rady Peter Žiga (Hlas) v prejave k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.
„Naše Slovensko je slobodný štát, hoci niekedy ako by sme si to nevážili a považovali za samozrejmosť. Pritom sme slobodu museli draho vykúpiť životmi našich vojakov a našich spojencov,“ uviedol Žiga pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Poukázal na hrôzy vojny, utrpenie a množstvo zmarených životov.
Poukázal na to, že sloboda, mier, obyčajné ľudské šťastie a spokojný život boli hodnoty, za ktoré bojovali vojaci v roku 1944 a za ktoré sa oplatí postaviť aj dnes.
Povedal pritom, že po druhej svetovej vojne žijeme v takej dlhej ére prosperity, že si dávno nevieme predstaviť nedostatok všetkého, potraviny na prídel a život doslova z ruky do úst.
„Priatelia, vážme si, že máme mier a demokraciu, že môžeme vysloviť slobodne svoj názor a obhajovať hodnoty, na ktorých nám záleží. Vážme si, že existujeme ako národ a máme svoju štátnosť. Pripomínajme si, že to vôbec nie sú samozrejmé veci, najmä v tejto dobe, keď počuť v diaľke hrmenie diel,“ skonštatoval.
V súčasnosti je podľa neho príležitosť zamyslieť sa a vrátiť sa k skutočným hodnotám. „Hodnotám, ktoré nám pred 80 rokmi pomohli vybojovať naši predkovia v krutých bitkách, aká bola práve tu na Dukle. Za to im patrí obrovská vďaka,“ dodal.
Vojna je zhmotnené zlo, vyhlásil na Dukle Pellegrini. Sloboda k nám podľa Fica prišla z východu
„No zároveň je aj trvalým varovným signálom voči nebezpečenstvu, ktoré v podobe fašizmu, extrémizmu a neznášanlivosti číha na nás aj dnes,“ varoval prezident.
Poukázal na to, že ide o pamätné a historické miesto, ktoré bolo pred 80 rokmi svedkom nespochybniteľného hrdinstva, ale aj obrovského utrpenia. „Miestom, na ktorom bola naša dnešná sloboda vykúpená krvou našich otcov a dedov,“ povedal.
Vzdal pritom hold hrdinom karpatsko-duklianskej operácie, bojov o oslobodenie Slovenska i Slovenského národného povstania. „Patrí vám vďaka za vašu odvahu, odhodlanie a nasadenie vlastných životov v mene slobody a lepšej budúcnosti. A slovenskému národu patrí uznanie, že sa dokázal zjednotiť na spoločnom cieli, prekonať názorové rozdiely a začať s vysťahovaním fašizmu zo slovenského územia,“ vyhlásil prezident.
Dukliansky pamätník v roku 1971. Foto: archív TASR/Andrej Haščák
Ničí sa viera ľudí
Pripomenul pritom obrovské množstvo padlých na Dukle z radov 1. Československého armádneho zboru, ako aj Červenej armády. Poukázal pritom na to, že na susednej Ukrajine aktuálne prebieha regulárna vojna so státisícami obetí.
„Deň čo deň na území Ukrajiny, a teraz už aj na území Ruska zomierajú nevinní ľudia, ničia sa rokmi vybudované hodnoty, a predovšetkým je nadobro zničená viera ľudí, že civilizovaný svet v 21. storočí nebude svoje konflikty riešiť na bojovom poli,“ povedal.
Za urgentnú povinnosť svetových lídrov označila hlava štátu hľadanie účinných spôsobov, ako zastaviť vzájomné zabíjanie. „Nielen na Ukrajine, ale aj v Gaze, Libanone a všade tam, kde ľudia podľahli mylnému a veľmi nebezpečnému presvedčeniu, že svoje nezhody vyriešia smrťou svojich protivníkov. Vojna je zhmotnené zlo – a vždy sa najviac dotkne tých najnevinnejších,“ dodal Pellegrini.
Najkrvavejšia bitka na území Slovenska
Je našou povinnosťou pripomínať si najťažšie vybojované vojenské víťazstvo v našich moderných dejinách a najkrvavejšiu bitku na území Slovenska. Podpredseda Národnej rady SR poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas-SD) to povedal v príhovore k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.
"Naše Slovensko je slobodný štát, hoci niekedy ako by sme si to nevážili a považovali za samozrejmosť. Pritom sme slobodu museli draho vykúpiť životmi našich vojakov a našich spojencov," uviedol Žiga pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Poukázal na hrôzy vojny, utrpenie a množstvo zmarených životov.
Píslušníci I. čs. armádneho zboru, ktorému velil armádny generál Ludvik Svoboda. Foto: archív TASR
Skonštatoval, že sloboda, mier, obyčajné ľudské šťastie a spokojný život – to boli hodnoty, za ktoré bojovali vojaci v roku 1944 a za ktoré sa oplatí bojovať aj dnes.
Povedal pritom, že po druhej svetovej vojne žijeme v takej dlhej ére prosperity, že si dávno nevieme predstaviť nedostatok všetkého, potraviny na prídel a život doslova z ruky do úst. "Priatelia, vážme si, že máme mier a demokraciu, že môžeme vysloviť slobodne svoj názor a obhajovať hodnoty, na ktorých nám záleží. Vážme si, že existujeme ako národ a máme svoju štátnosť. Pripomínajme si, že to vôbec nie sú samozrejmé veci, najmä v tejto dobe, keď počuť v diaľke hrmenie diel," skonštatoval.
V súčasnosti je podľa neho príležitosť zamyslieť sa a vrátiť sa k skutočným hodnotám. "Hodnotám, ktoré nám pred 80 rokmi pomohli vybojovať naši predkovia v krutých bitkách, aká bola práve tu na Dukle. Za to im patrí obrovská vďaka," dodal Žiga.
Peter Žiga na Dukle. Foto: František Iván/TASR
Fico zdôraznil príchod slobody z východu
Význam Karpatsko-duklianskej operácie pred 80 rokmi, ktorá mala za úlohu pomôcť Slovenskému národnému povstaniu, vyzdvihol predseda vlády SR Robert Fico (Smer) na oslavách jej výročia. V príhovore pri pamätníku na Dukle pripomenul, že popri vojakoch prvého československého armádneho zboru v nej bojovala a prinášala veľké obete Červená armáda. Zdôraznil pritom, že sloboda prišla na Slovensko z východu a vyjadril potrebu zachovávania historickej pamäte.
"Je fakt, že táto operácia odklonila veľkú časť nemeckých vojsk, ktoré by inak utopili Slovenské národné povstanie v krvi," povedal Fico. Rozhodnutie spustiť Karpatsko-dukliansku operáciu tak podľa neho zachránilo množstvo životov na Slovensku, hoci zároveň prinieslo veľké obete v tejto oblasti. Vyjadril sa aj za potrebu uznania sovietskemu maršalovi Ivanovi Konevovi.
Robert Fico na Dukle. Foto: František Iván/TASR
K podujatiu na Dukle premiér povedal, že nie je oslavou vojny, utrpenia ani smrti. "Mrzí ma, že máme takú zvrátenú módu predovšetkým v Európe, kde namiesto toho, aby sme vynaložili všetko úsilie na zastavenie rinčania zbraní, dokonca v susedných štátoch, tak počujeme búrlivý potlesk, hlasité povzbudzovanie a dokonca často aj veľmi významné materiálne rozhodnutia, ktoré vojnu len a len povzbudzujú ďalej," uviedol.
Vyzdvihol úlohu Sovietskeho zväzu pri porážke fašizmu v druhej svetovej vojne. Povedal, že ak bude mať možnosť a dostane budúci rok pozvanie do Moskvy na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom a konca druhej svetovej vojny, určite sa na nich zúčastní. Označil to za prejav úcty a rešpektu. "Sloboda prišla na Slovensko z východu a na tejto pravde sa nedá absolútne nič zmeniť," skonštatoval.
V súvislosti s bojmi na Dukle poukázal aj na slovanskú vzájomnosť a prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. "Treba požiadať všetkých, preboha, prestaňme to vzájomné zabíjanie Slovanov, veď to boli Ukrajinci, boli to Rusi, Bielorusi a ďalšie národy bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré prechádzali týmto údolím smrti, a boli to Slováci a Česi, ktorí pomáhali tak, ako mohli. Ďakujeme všetkým, želáme im, predovšetkým na Ukrajine, čo najrýchlejší mier a pokoj," skonštatoval. Dodal, že takéto posolstvo odovzdá aj na pondelkovom (7. 10.) rokovaní s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.
Incident zo stredy oznámila mestská prokuratúra s tým, že išlo o prípad „bezprecedentnej bruality“, ktorý zjavne súvisí s drogovým násilím, píše agentúra AFP.
Tínedžera totiž najal 23-ročný väzeň na zastrašenie konkurenta, ktorému mal podpáliť dvere, uviedol prokurátor Nicolas Besson. Za tento skutok mu väzeň prisľúbil dvetisíc eur. Chlapca však zazreli členovia gangu, ktorí ho opakovane bodli a následne upálili.
Ten istý väzeň naverboval aj inú osobu vo veku 14 rokov, aby zabila člena ďalšieho gangu, pričom jej sľúbil odmenu 50-tisíc eur. Maloletá osoba si najala 36-ročného vodiča, ktorý osobu nahneval a preto ho zabila, píše AFP.
Marseille, ktoré je druhým najväčším mestom Francúzska, je sužované násilím spájaným s drogami. Obete ale aj páchatelia takýchto činov sú podľa Bessona čoraz mladší.
V posledných rokoch sa v meste odohrávali boje o kontrolu nad vysoko výnosným drogovým trhom medzi rôznymi klanmi vrátane DZ mafie.
Počet vrážd súvisiacich s drogami v Marseille sa s najnovšími dvoma prípadmi zvýšil na 17, pričom v minulom roku bolo zabitých 49 ľudí.
Generálny štáb Obranných síl Izraela plánuje odvetu za utorkový útok Teheránu na židovský štát, informoval spravodajský portál Times of Israel. Na reakcii sa plánuje podieľať aj Ústredné velenie ozbrojených síl USA.
Times of Israel citoval reakciu izraelskej armády, ktorá niekoľko minút po odznení raketového útoku na Izrael prisľúbila odpoveď. „Tento masívny útok bude mať následky. Máme svoje plány a budeme konať v čase a na mieste, ktoré si zvolíme,“ reagoval hovorca armády Daniel Hagari.
Spravodajský server Ynet News informoval, že na prípravách na odvetný úder sa bude podieľať aj veliteľ Ústredného velenia ozbrojených síl USA Michael Kurilla, ktorý má čoskoro prísť do Izraela. Finálnu podobu plánov však musí schváliť premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Joav Galant.
Sobotňajšie vyjadrenia izraelskej armády prišli v čase, keď sa USA snažili Izrael odradiť od toho, aby v rámci reakcie zasiahol iránsku jadrovú alebo ropnú infraštruktúru. Americký prezident Joe Biden v piatok navrhol, aby sa Izrael zdržal útokov na iránske ropné zariadenia.
„Keby som bol na ich mieste, uvažoval by som o iných alternatívach ako o útoku na ropné polia,“ povedal Biden počas zriedkavého vystúpenia na každodennom tlačovom brífingu v Bielom dome. Rovnaké obavy vyjadrili aj ďalší západní lídri.
Začiatkom tohto týždňa Biden tiež vyjadril nesúhlas s možnosťou, že by Tel Aviv útočil aj na iránske jadrové zariadenia.
Bidenove najnovšie vyjadrenia prišli deň po tom, ako povedal, že myšlienka izraelského útoku na iránske ropné lokality je „predmetom diskusie“, čo spôsobilo prudký nárast cien ropy v obavách z náhleho šoku v globálnych dodávkach, pripomína Times of Israel.
Na tieto vyjadrenia zareagoval republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump v rámci mítingu v meste Fayetteville (štát Severná Karolína).
Keď sa Bidena opýtali na útok Izraela na Irán, prezident odpovedal „‚Pokiaľ nezasiahnu jadrové zariadenia‘. To je to, čo chcete zasiahnuť, však? Povedal som: ‚Myslím, že to pochopil zle. Nie je to to, čo by ste mali zasiahnuť?‘,“ reagoval na svojho bývalého oponenta.
Berlín očakáva ďalší pokles ekonomiky aj v roku 2024, píše denník Süddeutsche Zeitung s odvolaním sa na vyjadrenia kabinetu.
Vláda výrazne korigovala svoju ekonomickú prognózu smerom nadol. Minister hospodárstva Robert Habeck pôvodne počítal s nárastom HDP o 0,3 percenta. Habeck by mal novú predpoveď predstaviť v stredu 9. októbra, pričom údajne očakáva pokles o 0,2 percenta.
Zníženie konjunkturálnych vyhliadok nie je žiadnym prekvapením, keďže popredné nemecké inštitúty zhoršili prognózu vývoja najväčšej európskej ekonomiky už koncom septembra. Nemecké ekonomické inštitúty uviedli vo svojej jesennej prognóze, že v tomto roku počítajú s poklesom HDP o 0,1 percenta. Ešte na jar očakávali rast o 0,1 percenta.
Experti takisto výrazne skresali svoju predpoveď na rok 2025, a to na +0,8 percenta z pôvodných +1,4 percenta. V roku 2026 potom počítajú s nárastom o 1,3 percenta.
Hlavným dôvodom zhoršenia vyhliadok je neistota medzi firmami a spotrebiteľmi. Vysoké úrokové sadzby brzdia investície. Firmy sú tiež opatrné v dôsledku nestabilnej ekonomickej a geopolitickej situácie. Domácnosti zasa čoraz viac obmedzujú investície do nehnuteľností ako aj spotrebu a viac sporia, pripomína agentúra DPA.
V nedeľu zvolili členovia Aliancie liberálov a demokratov za Európu na zjazde v portugalskom Lisabone poslankyňu Progresívneho Slovenska za svoju podpredsedníčku.
ALDE, jedna z najstarších európskych politických rodín, si tak počas svojho víkendového kongresu v Lisabone doplnila predsedníctvo. Novou predsedníčkou strany sa stala poslankyňa Európskeho parlamentu Svenja Hahnová z Nemecka zo Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Zo Slovenska má v 76-člennej strane európskych liberálov zastúpenie iba PS, ktoré za člena nového predsedníctva ešte v septembri navrhlo práve Plavákovú. Tá v hlasovaní o šesť podpredsedníckych kresiel uspela v konkurencii 11 kandidátov z desiatich európskych štátov.
Novozvolení členovia celoeurópskeho predsedníctva ALDE doplnili vedenie strany, v ktorom už sedia holandský europoslanec Malik Azmani, rumunský europoslanec Dan Barna a viacnásobná dánska ministerka Eva Kjer Hansenová, ako aj pokladník David Burke pôvodom z Írska.
Predsedníctvo ALDE určuje každodenné politické usmernenia strany. Tvorí ho predseda, deväť podpredsedov a pokladník.
Predseda PS Michal Šimečka privítal zvolenie Plavákovej do predsedníctva ALDE a vyhlásil, že „Progresívne Slovensko bude ešte lepšie presadzovať záujmy Slovenska a jeho občanov a občianok“.
Plaváková v správe pre médiá pripomenula, že nielen Slovensko vzdoruje vzostupu krajne pravicových strán a ohrozeniu demokracie, ale deje sa to naprieč Európou.
„Môže to byť frustrujúce a vyčerpávajúce, ale napriek tomu musíme pokračovať v boji za to, v čo veríme. Za naše liberálne hodnoty, ktoré boli základom sily Európy v minulosti, v súčasnosti a budú aj v budúcnosti,“ zdôraznila Plaváková.
Nová podpredsedníčka ALDE dodala, že počas dvojročného mandátu sa chce venovať presadzovaniu rovnosti, transparentnosti a solidarity, čiže hodnotám, „ktoré si váži profesionálne ako politička a právnička, ale aj osobne ako mama“.
„Musíme brániť právny štát, prijať rozmanitosť a zabezpečiť práva a zastúpenie všetkých menšín a zraniteľných skupín. V tomto bude dôležitá aj podpora našich spojencov v iných krajinách,“ odkázala Plaváková.
Vyjednávači, ktorí sprostredkúvajú rozhovory medzi Izraelom a palestínskymi militantmi, pre izraelský Channel 12 uviedli, že líder militantnej skupiny Hamas Jahjá Sinvár už používa len pero a papier.
Katarskí predstavitelia sa obrátili predovšetkým na rodiny izraelských rukojemníkov, ktorých 7. októbra 2023 odvliekli militanti Hamasu a ďalších skupín do Pásma Gazy. Rozhodnutie nepoužívať telefóny prijalo vedenie Hamasu po sérii atentátov na príslušníkov šiitskej militantnej skupiny Hizballáh v južnom Libanone, dodali katarskí úradníci.
Sinvár sa pravdepodobne obklopil rukojemníkmi, uviedli Katarčania, hoci odmietli špekulácie, že by zahynul pri nejakom izraelskom nálete na palestínsku enklávu.
„Izrael prijal politiku atentátov, ktorá je nezlučiteľná s dohodou. V minulosti tu bol Haníja a bol zlikvidovaný. Teraz je tu Chálid Mašál a ten je oveľa tvrdší ako Haníja,“ povedali predstavitelia rodinám rukojemníkov podľa Channel 12.
Miesto stretnutia nebolo bezprostredne jasné.
Bývalého lídra Hamasu Ismáíla Haníju zabili v júli v Teheráne pri atentáte, z ktorého obvinili Izrael, hoci Tel Aviv svoju účasť nepotvrdil ani nevyvrátil.
Prezident Peter Pellegrini v relácii TA3 V politike vyjadril obavy z pnutia vo vládnej koalícii. Vyhol sa však opisu tohto stavu slovom „kríza“.
Posledné pnutie v koalícii prezident zaznamenal v tom, čo premiér Fico označil za konflikt medzi SNS a Hlasom. Teraz sa však prezidentovi javí, že pnutie sa už dotýka aj samotného premiéra, ktorý si musí vedieť ustrážiť koaličných partnerov.
Bude preto podľa Pellegriniho problém, ak sa rozpadne poslanecký klub SNS, prípadne ak sa Rudolf Huliak a jeho dvaja kolegovia budú snažiť prihlásiť ako štvrtý subjekt koalície. „Podstatné však je, aby mala koalícia 79 poslancov, aby jej nebolo možné vysloviť nedôveru,“ dodal.
Pellegrini sa obáva, že sa na koaličnej rade bude riešiť správa vládneho splnomocnenca pre riešenie covidu Petra Kotlára, „ktorá hovorí o biozbraniach, nanočipoch, ktoré tu do nás vo vakcínach pichali,“ namiesto riešenia infraštruktúry, pričom pripomenul havarijný stav mosta pri Banskej Bystrici či to, že sa od volieb „neopravil ani kilometer koľajníc“.
Prezident vysvetlil, že z takmer 6-tisíc subjektov, ktorých sa má týkať 24-percentná DPH, „je 5 099 subjektov s vlastníctvom v zahraničí“. „To znamená, že tieto firmy posielajú miliardové zisky do Nemecka, do Francúzska, do Španielska, do Rakúska, čiže si myslím, že keď dobre zarobia na našich ľuďoch, mohli by tu trochu tých peňazí aj nechať,“ vyhlásil s tým, že keďže ide o zisk firiem, jeho zvýšené zdanenie sa neodrazí v cenách pre koncových spotrebiteľov.
Na druhej strane však ocenil, že koalícia vrátila DPH na knihy na päťpercentnú sadzbu. „Knihy sú predsa súčasťou vzdelania,“ povedal prezident s tým, že ho teší, že sa vláda rozhodla takto vyjadriť svoje priority.
Huliak po tragédii navrhuje odstrel 30 medveďov. Zásahový tím monitoruje okolie Hybe
Má ísť o také medvede, ktoré sa pravidelne zdržiavajú v blízkosti ľudských obydlí. Informoval o tom s tým, že zo soboty na nedeľu odlovili dva medvede, jedného v blízkosti miesta útoku.
"Po sobotnej tragédii navrhujem rázne a striktné riešenie otázky, aby neprišlo k ďalšej ľudskej tragédii v oblasti Hybe, Liptovského Mikuláša a Liptovskej Kokavy," povedal Huliak. Dodal, že odlovená bola v noci samica a medveď, na ktorého bol predtým vystavený protokol na ulovenie ako synantropného jedinca. Zásahový tím Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR podľa neho naďalej vykonáva služby v tejto oblasti.
Huliak ďalej priblížil, že vo štvrtok 10. októbra zasadne krízový štáb, na ktorom sa zúčastnia všetci užívatelia poľovných revírov, primátor a starostovia okresu Litovský Mikuláš. "ŠOP vytýči takzvanú ochrannú zónu extravilánov obcí a mesta, kde všetky medvede nemajú čo robiť, a tak budú eliminované miestnymi užívateľmi poľovných revírov v spolupráci so štátnou ochranou prírody," povedal poslanec.
Zároveň tvrdí, že aj okres Brezno vyhlasuje obdobný krízový stav. Vyzýva preto aj ostatné obce, mestá a užívateľov poľovných revírov, ktorí majú dlhodobú vedomosť o problematických medveďoch, aby tiež vyhlásili krízové stavy.
Stret s medveďom neprežil v sobotu dopoludnia muž v katastri obce Hybe. Medveď mu pri útoku zasiahol jednu z hlavných tepien dolnej končatiny. Incident preveruje Zásahový tím pre medveďa hnedého.
Zásahový tím nepretržite monitoruje lokalitu pri Hybe
Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR prijala opatrenia v súvislosti so sobotným útokom medveďa na muža v katastri obce Hybe (okres Liptovský Mikuláš). Zásahový tím pre medveďa hnedého personálne posilnili, lokalitu monitorujú 24 hodín denne. V nedeľu o tom informoval odbor komunikácie a propagácie ŠOP.
"Ťažko dostupná lokalita, na ktorej došlo k útoku medveďa hnedého na človeka, je prirodzeným lesným prostredím pre medveďa. Zásahový tím na mieste zistil početné pobytové znaky medveďa hnedého, ako sú oterové stromy s nalepenou srsťou, stopy na približovacej lesnej linke, ako aj trus," uviedla ŠOP.
V bezprostrednej blízkosti incidentu, v húštine, sa podľa nej nachádzali aj staršie a čerstvé ležoviská medveďa.
ŠOP SR ďalej vyhlásila, že plne podporuje vyjadrenia poslanca a predsedu parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Rudolfa Huliaka o potrebe eliminácie približne 30 synantropných jedincov, ktoré sa na Liptove zdržiavajú v blízkostí ľudských obydlí.
"V súčinnosti s poľovnými združeniami ŠOP využije všetky dostupné legislatívne možnosti eliminácie medveďa hnedého pre zabezpečenie bezpečnosti obyvateľov v problémových oblastiach so zreteľom na zachovanie zdravej jadrovej populácie a zabezpečí tak rovnovážny stav v regiónoch," doplnila ŠOP.
Štátni ochranári zároveň potvrdili Huliakové slová, že zo soboty na nedeľu došlo na Liptove k eliminácií dvoch jedincov medveďa hnedého, jedného v blízkosti miesta útoku.
Taraba chce, aby bol v každom národnom parku zásahový tím na odstrel medveďa
Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS) predloží na rokovanie vlády návrh, aby každý národný park musel mať na svojom území vlastný zásahový tím na odstrel medveďov. Ako prvé budú zriadené tímy vo Vysokých a Nízkych Tatrách. Zvýši to podľa neho reakciu pri odstrele medveďov v lokalitách, kde je vysoký výskyt ľudí. Informoval o tom na sociálnej sieti.
"Slovensko má vďaka legislatívnym zmenám, ktoré som inicioval na vláde a v parlamente pred pár mesiacmi, dostatočné efektívne nástroje, ktoré sú v súlade aj so smernicou Európskej únie, aby sme medvede predstavujúce riziko pre ľudí vedeli rýchlo eliminovať," povedal Taraba. Dodal, že pre zrýchlené konanie sa vyžaduje mať vyhlásenú mimoriadnu situáciu. Je to na kompetencii okresných úradov, samospráv a Štátnej ochrany prírody SR.
Počas týždňa dostane Taraba podľa vlastných slov analýzu, či existovali oprávnené žiadosti o odstrel medveďov za uplynulé mesiace, ktorým by ochranári neboli vyhoveli. Ako už avizoval, ak prišlo k zanedbaniu, dôjde aj k personálnymi výmenám.
Operačné stredisko pre medveďa hnedého prijalo od júla 128 hlásení
Operačné stredisko pre medveďa hnedého ŠOP od svojho vzniku v júli prijalo 128 hlásení. Z toho 20 bolo neopodstatnených. Ochranári zároveň neevidovali volania, ktoré ľudia prerušili pred ukončením telefonickej hlášky.
"Zásahový tím pre medveďa hnedého ŠOP SR bol najčastejšie vyslaný do Žilinského kraja (Martin, Ružomberok, Liptovský Mikuláš), Banskobystrického kraja (Hrochoť, Očová, Detva, Turecká) a Prešovského kraja (Vysoké Tatry, Štrba)," priblížil odbor komunikácie. Operačné stredisko rieši oznámenia o výskyte medveďa monitorovaním okolia, dohľadávaním jedincov v prípade dopravných nehôd, plašením a v krajnom prípade aj ich elimináciou.
Zásahové tímy sú podľa ŠOP v nepretržitom spojení s operačným strediskom prostredníctvom technológie poskytnutej prevádzkovateľom operačného strediska. Takto dostávajú aktuálne informácie o udalosti a mieste, kam sú vysielaní na zásah.
"Zásah je ukladaný prostredníctvom špeciálnej technológie do informačných systémov a po jeho ukončení je vyhotovená zostava s priebehom udalosti a zásahu. Na všetky oznámenia vyráža Zásahový tím pre medveďa hnedého v zmysle určenej priority, prednosť majú mimoriadne udalosti," vysvetlili ochranári. Dodali, že operačné stredisko tiež priebežne vyhotovuje hlásenia pre zodpovedné osoby.
Chovatelia a spracovatelia hydiny podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára predpokladajú, že opatrenia vyplývajúce z konsolidačného balíka spôsobia nárast výrobných nákladov živej hydiny, hydinového mäsa a vajec.
„Rovnako aj zavedenie transakčnej dane spôsobí firmám nárast ročných nákladov v desiatkach až stovkách tisícov eur, v závislosti od veľkosti firmy a jej tržieb. Tieto zvýšené náklady bude nevyhnutné v nasledujúcom roku premietnuť do našich odbytových cien výrobkov,“ priblížil.
„Rovnako vnímame negatívne aj opätovné nezaradenie konzumných slepačích vajec medzi potraviny so zníženou sadzbou DPH. Vo všetkých okolitých krajinách sú vajcia predávané so zníženou sadzbou DPH, pretože ide o základnú potravinu. Preto sú pultové ceny vajec pre spotrebiteľov v týchto krajinách nižšie ako ceny vajec v Slovenskej republike,“ dodal Molnár.
Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok 3. októbra definitívne schválili balík opatrení na konsolidáciu verejných financií v budúcom roku. Jeho súčasťou je napríklad zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent, pokles jej zníženej sadzby z 10 na päť percent, ale aj zavedenie novej 19-percentnej sadzby na niektoré položky. Zvýši sa aj daň z príjmu právnických osôb od určitej výšky príjmu firiem.
Parlament definitívne schválil aj zákon o dani z finančných transakcií. Sadzba dane bude 0,4 percenta zo sumy finančnej transakcie, pri maximálnom limite 40 eur. Zdanenie výberov v hotovosti bude dvojnásobné, na úrovni 0,8 percenta.
Daň z finančných transakcií by mala zabezpečiť pre rozpočet okolo 700 miliónov eur ročne. Budúci rok bude výber nižší, keďže sa začne platiť až od apríla.
Na oslavách 80. výročia vstupu 1. československého zboru na územie Slovenska sa zúčastní prezident a hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR Peter Pellegrini a ďalší vrcholní predstavitelia.
Súčasťou osláv je okrem spomienkových podujatí, statických a dynamických ukážok ozbrojených síl a vojenskej polície aj kultúrno-spoločenský a sprievodný program.
„Dukla je miesto piety, úcty i spomienok. Je to miesto návratov do obdobia, kedy sa tí naši predkovia nebáli postaviť zlu,“ povedal minister obrany Robert Kaliňák (Smer) a dodal, že boje v duklianskom priesmyku patrili k najtvrdším horským bitkám pri oslobodzovaní Slovenskej republiky.
Slávnostný program sa na Dukle začne o 13.00 h pietnym aktom kladenia vencov sprevádzaným preletom leteckej techniky ozbrojených síl. Pokračovať bude príhovormi hostí a vystúpeniami Miroslava Dvorského, Lúčnice či Ivany Regešovej. Areál pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle sa pre verejnosť otvára o 11.00 h.
Vo Svidníku otvoria o 10.00 h pre verejnosť areál Vojenského historického múzea. Súčasťou programu bude kultúrne vystúpenie Čarovných ostrohov, Kandráčovcov, Folklórneho súboru Šarišan a ďalších.
Pripravené budú aj ukážky boja zblízka, prezentácia vojenskej kynológie a návštevníci sa môžu tešiť aj na showprogram Čestnej stráže OS SR, ukážky vojenskej techniky a výzbroje OS SR či množstvo edukačných aktivít pre najmenších.
Pre verejnosť je v nedeľu zabezpečená kyvadlová autobusová doprava na trase Svidník – Dukla – Svidník, ktorá bude premávať v 15-minútových intervaloch v čase od 10.00 h do 16.00 h. Rezort obrany zároveň prosí všetkých návštevníkov, aby do areálu pri pamätníku na Dukle prichádzali s dostatočným časovým predstihom, nakoľko každý návštevník bude musieť prejsť bezpečnostnou kontrolou.
Z dôvodu osláv je hraničný priechod Vyšný Komárnik – Barwinek v nedeľu v čase od 6.00 h do 18.00 h úplne uzavretý. Vo Svidníku bude v čase od 10.00 h do 16.00 h úplne uzavretá ulica Sovietskych hrdinov v úseku približne 250 metrov od okružnej križovatky po križovatku ulíc Kutuzovova a Duchnovičova. Obchádzka bude vedená po uliciach Bardejovská, Pionierska a Duchnovičova. V čase od 10.00 h do 15.00 h bude uzavretý jeden jazdný pruh na ulici Bardejovskej pred pamätníkom Sovietskej armády vo Svidníku.
Cieľom iniciatívy je znížiť závislosť od fosílnych palív, obmedziť emisie skleníkových plynov a posilniť výrobu elektriny z dôvodu častých výpadkov, píše agentúra AFP.
Výsledok referenda by mal byť známy v pondelok. Očakáva sa, že Kazachovia výstavbu odobria, a to aj napriek pretrvávajúcemu masívnemu vystaveniu radiácie v dôsledku jadrových testov ešte z čias sovietskej éry.
O výstavbu novej elektrárne sa uchádzajú Čína, Francúzsko, Rusko a Južná Kórea. Prezident Kasym-Žomart Tokajev tvrdí, že pôjde o najväčší projekt v histórii nezávislého Kazachstanu.
Aby sa zabezpečila vysoká volebná účasť, Kazachom sa umožňuje hlasovať, aj keď nie sú zapísaní vo volebných zoznamoch. Vo veľkých mestách je zároveň v tento deň verejná doprava bezplatná.
Odporcovia projektu sa obávajú environmentálnej katastrofy v prípade akejkoľvek havárie v elektrárni. Podľa informácií tamojších súkromných médií boli v posledných týždňoch pred referendom zatknuté desiatky z nich.
Hoci je Kazachstan bohatý na ropu a vzácne kovy a je producentom takmer polovice svetovej zásoby uránu, trpí dlhodobým nedostatkom elektrickej energie.
Otázka jadrovej energie je však v Kazachstane citlivá. V rokoch 1949 až 1989 tu Sovietsky zväz uskutočnil približne 450 jadrových testov, pri ktorých bolo 1,5 milióna ľudí vystavených radiácii. Elektráreň by mala byť postavená v blízkosti poloopustenej dediny v kazašských stepiach.
Údery cielili ruské sily na viaceré oblasti vrátane Kyjeva, kde bol počas noci tri razy vyhlásený letecký poplach, oznámil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram.
„Nepriateľ v noci opäť použil svoje drony proti Kyjevu. Ruské bezpilotné lietadlá vstúpili do hlavného mesta Ukrajiny v niekoľkých vlnách a z rôznych smerov,“ citovala Popka agentúra Reuters.
Dodal, že všetky útoky v hlavnom meste sa podarilo odraziť a podľa predbežných informácií neboli hlásené žiadne škody ani zranenia.
Ukrajinské letectvo neskôr uviedlo, že Moskva vypustila na Ukrajinu celkovo 87 dronov a štyri rakety. Protivzdušnej obrane sa podarilo zneškodniť 56 dronov a dve rakety. Podrobnosti o škodách a prípadných obetiach budú známe neskôr.
Gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin v nedeľu skoro ráno oznámil, že pri ruských útokoch na túto oblasť zahynul za posledných 24 hodín jeden civilista a 15 ľudí utrpelo zranenia. Agentúra Reuters nemohla tieto správy nezávisle overiť. Rusko sa k tomu nevyjadrilo.
Podľa úradov v juhoukrajinskom meste Odesa sa Moskva pri nočných útokoch zamerala aj na toto mesto, pričom zaznamenali niekoľko výbuchov. O škodách alebo zranených neinformovali.
Komunikačné zariadenia, na ktoré sa šiitskí militanti spoliehali od roku 2022, upravili izraelskí agenti tak, aby bojovníci v správnom čase dostali správu, ktorú treba „dešifrovať“ oboma rukami. To viedlo k ich zmrzačeniu a neschopnosti bojovať.
Americký denník Washington Post (WP) tieto informácie získal anonymne od amerických, izraelských i arabských predstaviteľov, ako aj od zdrojov blízkych hnutiu Hizballáh. Vyplýva z nich, že po výzve bývalého vodcu hnutia Hasana Nasralláha, ktorý varoval pred smartfónmi, nakúpili 5-tisíc pagerov v domnení, že bojovníci budú v bezpečí pred hackerskými útokmi.
Vysielačky používal Hizballáh od roku 2015. Plán použiť práve pagery sa však podľa zdrojov amerického denníka začal rodiť až v roku 2022. Dovtedy sa Mosad – izraelská rozviedka – spoliehal na odpočúvanie telefónov a ľudských informátorov.
Agenti Mosadu sa pre WP anonymne vyjadrili s tým, že „paranoja“, ktorú vyvolalo neustále sledovanie a odpočúvanie šiitských militantov, viedlo Hizballáh k tomu, aby sa začal spoliehať na staršie technológie. To zase viedlo tajnú službu k nápadu vyrobiť vysielačky s vloženou trhavinou.
Tie skonštruovali v Izraeli, píše Washington Post, a do Libanonu ich začali predávať od roku 2015. „Mobilné obojsmerné vysielačky obsahovali nadrozmerné batérie, skrytú výbušninu a prenosový systém, ktorý poskytoval Izraelu úplný prístup ku komunikácii Hizballáhu,“ citoval denník izraelských predstaviteľov. Tí sa mali „uspokojiť“ s odpočúvaním počas celých deviatich rokov.
„Potom sa však naskytla nová príležitosť a nový žiarivý výrobok: malý pager vybavený silnou výbušninou,“ dodal WP. „Iróniou osudu, ktorá sa prejavila až o mnoho mesiacov neskôr , Hizballáh nakoniec nepriamo zaplatil Izraelčanom za malé bomby, ktoré zabili alebo zranili mnohých jeho operatívcov,“ napísal s tým, že aj pagery vyrobili v Izraeli.
Lídri Hizballáhu boli dlhodobo opatrní, preto zariadenia nemohli pochádzať z Izraela. Mosad preto našiel taiwanskú firmu Apollo Gold bez akýchkoľvek väzieb na Izrael, ktorej vizuálnu identitu použil na posielanie obchodných ponúk militantom. Firma o tomto pláne nevedela až do momentu výbuchu a následného vyšetrovania, dodali predstavitelia.
Obchodnú ponuku v roku 2023 poslala nemenovaná marketingová pracovníčka, bývalá obchodná zástupkyňa Apollo Gold na Strednom východe. Išlo o pagery AR924.
„To ona bola v kontakte s Hizballáhom a vysvetlila im, prečo je väčší pager s väčšou batériou lepší ako pôvodný model,“ povedal izraelský predstaviteľ oboznámený s podrobnosťami operácie. Jedným z hlavných predajných argumentov modelu AR924 bolo, že sa „dal nabíjať káblom a batérie mali dlhšiu výdrž“. O operácii Mosadu nevedela ani ona.
Výroba pagerov v skutočnosti prebiehala mimo Taiwanu, o čom obchodná zástupkyňa nevedela. Apollo Gold sa totiž pravidelne spolieha na outsourcing – výrobu externými dodávateľmi.
Drobné výbušniny v pageroch a vysielačkách boli ukryté tak, že ani rozobratie zariadenia či jeho zröntgenovanie nemohlo odhaliť prítomnosť výbušnín.
Po tom, ako predstavitelia Mosadu 12. septembra odhalili túto schopnosť zvoleným predstaviteľom a operáciu nakoniec schválil kabinet premiéra Benjamina Netanjahua, tisíce operatívcov Hizballáhu dostali správu, v ktorej im bolo oznámené, že dostali zašifrovanú správu, ktorá si vyžaduje stlačenie dvoch tlačidiel.
To viedlo militantov k použitiu oboch rúk v momente výbuchu. V tom čase už Mosad plánoval útok na vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha.
Voľby členov súdnej rady vyhlásil podpredseda Národnej rady Peter Žiga (Hlas), ktorý je poverený jej riadením. Návrhy kandidátov sa môžu podávať do 23. októbra do 16.00 h.
Členom súdnej rady sa môže stať len osoba, ktorá je bezúhonná, nie je sudcom, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. „Funkcia je nezlučiteľná s funkciou predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR, prokurátora, príslušníka Policajného zboru SR a príslušníka Slovenskej informačnej služby. Tú istú osobu možno zvoliť za člena Súdnej rady najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach,“ pripomenul Žiga ústavné požiadavky.
Plénum Národnej rady by malo voliť dvoch členov súdnej rady. Miesta zostali neobsadené potom, ako poslanci v májovom hlasovaní odvolali z funkcie Andreja Majerníka a Jána Mazáka.
António Guterres v sobotňajšom vyhlásení pred výročím útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra 2023 odsúdil Hamas a vyzval na okamžité ukončenie „šokujúceho násilia a krviprelievania“ v Pásme Gazy a Libanone.
V pondelok uplynie rok od ničivého útoku na Izrael, ktorý vyvolal vojnu v palestínskej enkláve, do ktorej je teraz vtiahnutý aj Libanon, a svetoví lídri varujú pred potenciálnou úplnou regionálnou krízou.
„Tento deň je pre svetové spoločenstvo dňom, keď musíme čo najhlasnejšie zopakovať naše absolútne odsúdenie odporných činov Hamasu vrátane zajatia rukojemníkov,“ uviedol šéf OSN v posolstve, ktoré bolo zverejnené v sobotu večer.
Guterres žiada „okamžité a bezpodmienečné prepustenie“ rukojemníkov, a zároveň požiadal Hamas, aby umožnil návštevy rukojemníkov pracovníkmi Červeného kríža.
Bojovníci palestínskeho hnutia uniesli 7. októbra 251 ľudí, z ktorých 97 je stále v zajatí v Pásme Gazy. O 33 z nich izraelská armáda tvrdí, že sú už mŕtvi.
Guterres okrem toho vyjadril obavy z rozšírenia konfliktu do Libanonu, kde Izrael v posledných dňoch útočí na šíitské militantné hnutie Hizballáh, ktoré je spojencom Hamasu. Vo svojom ťažení zabil viac ako tisíc ľudí a donútil viac než milión obyvateľov opustiť svoje domovy.
„Vojna, ktorá nasledovala po strašných útokoch spred roka, naďalej ničí životy a spôsobuje hlboké ľudské utrpenie Palestínčanom v Pásme Gazy a teraz aj obyvateľom Libanonu,“ dodal Guterres.
Vojnu v Pásme Gazy vyvolal masaker vyše 1 200 ľudí, ktorých 7. októbra 2023 zabili v priľahlých oblastiach Izraela bojovníci Hamasu, Palestínskeho islamského džihádu a ďalších ozbrojených palestínskych skupín.
Podľa údajov tamojšieho Hamasom kontrolovaného ministerstva zdravotníctva, ktoré nerozlišuje medzi úmrtiami civilistov a militantov, zahynulo pri následnej izraelskej ofenzíve takmer 42-tisíc Palestínčanov.
Karpatsko-duklianska operácia, ktorá pôvodne mala trvať päť dní, prebiehala od 8. septembra do 28. októbra 1944. Jej výročie – Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie – si pripomíname 6. októbra.
Jej zámerom bolo rozbitie proti sebe stojacich síl nemeckej skupiny armád Severná v predhorí Karpát a rýchly prechod Červenej armády karpatskými hrebeňmi na Slovensko s cieľom poskytnúť pomoc Slovenskému národnému povstaniu.
Operácia je označovaná za jeden z najťažších bojových stretov východného frontu v horskom teréne v priebehu celej druhej svetovej vojny na území Slovenska.
Pamätný deň je stanovený od roku 2016, pričom o zmene názvu rozhodol slovenský parlament 24. novembra 2015. Predtým niesol názov Deň obetí Dukly a do roku 1993 bol známy ako Deň Československej ľudovej armády.
Práve 6. október v roku 1944 bol významným míľnikom operácie, kedy sa 1. československému armádnemu zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu podarilo prekročiť po ťažkých bojoch cez Dukliansky priesmyk československé hranice.
Podmienkou pre splnenie mimoriadne ťažkej operácie bol moment prekvapenia a vysoké tempo útoku. „Rýchly prielom opevneného karpatského masívu mal byť uľahčený ústretovým úderom dvoch slovenských divízií Východoslovenskej armády smerujúcim do tyla nemeckých vojsk. Zároveň aktívnou činnosťou partizánov, ktorá mala značne obmedziť presun nepriateľských síl a prostriedkov k pásmu prielomu. K splneniu týchto predpokladov úspešného priebehu operácie však nedošlo,“ povedal pre TASR historik a odborník na 2. svetovú vojnu docent Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu (VHÚ).
Obe slovenské divízie patriace do zostavy Východoslovenskej armády generála Augustína Malára boli ešte pred začiatkom útočnej operácie Nemcami odzbrojené. Sily nepriateľa v pásme útoku sovietskych a československých vojsk rýchlo narastali v dôsledku presunu viacerých zväzkov a útvarov z iných úsekov frontu a zo Slovenska.
„Už v dňoch od 8. až 13. septembra 1944 sa zo Slovenska presunulo do priestoru 38. armády 12 500 nemeckých vojakov, čo sa bezprostredne prejavilo stabilizovaním východnej časti povstaleckého frontu. Útok vojsk 38. armády 1. ukrajinského frontu a 1. gardovej 4. ukrajinského frontu sa postupne menil na zdĺhavé a vyčerpávajúce boje o ovládnutie priečnych horských hrebeňov a priesmykov,“ priblížil Bystrický.
Hranice Slovenska dosiahli ako prvé 20. septembra 1944 zväzky pravého krídla 1. gardovej armády a na druhý deň jednotky 128. gardovej streleckej divízie oslobodili prvú slovenskú obec Kalinov. V pásme 38. armády, po ťažkých bojoch príslušníkov 1. československého armádneho zboru na území Poľska pri Machnówke, v priestoroch kóty 534, mesta Dukla a Hyrowej hory, prešli 6. októbra 1944 cez Dukliansky priesmyk definitívne na územie Slovenska.
„O 6.30 h vyrazili prieskumné hliadky 1. brigády smerom k československým hraniciam, o 8.00 h dosiahli už prvú obec ležiacu na československom území – Vyšný Komárnik. Prieskumná hliadka práporu štábneho kapitána Josefa Knopa, ktorá ako prvá dosiahla československé hranice, priamo na ceste pri Duklianskom priesmyku vztýčila československú štátnu vlajku. V prvej dedine, Vyšnom Komárniku, vztýčil vlajku osvetový dôstojník práporu rotmajster Ivanič Michal a vojak Havran a jej ochranu prevzal miestny obyvateľ Štefan Handoga,“ povedal historik s odvolaním sa na vojnový denník 1. československého armádneho zboru.
Ťažké frontové boje, ktoré trvali do konca októbra, odčerpávali značné sily a prostriedky nepriateľa, ktoré nemohol účinne nasadiť nielen na iných úsekoch sovietsko-nemeckého frontu, ale ani proti povstalcom nachádzajúcim sa na území stredného Slovenska.
Operácia si vyžiadala veľké obete na obidvoch stranách. V celej Východokarpatskej operácii (Karpatsko-duklianskej aj Karpatsko-užhorodskej) stratili vojská Červenej armády 21-tisíc vojakov a 84-tisíc utrpelo zranenia. Aj jednotky 1. československého armádneho zboru priniesli značné obete, keď zahynulo alebo sa stalo nezvestnými celkom 1 630 vojakov a viac ako 4-tisíc ich bolo zranených.
O rozsahu bojov na Dukle svedčí aj skutočnosť, že nacistické Nemecko tu nasadilo vyše 100-tisíc vojakov, pričom z nich padlo, respektíve bolo zranených 52 000. Nemci stratili na Dukle 183 tankov a samohybných diel, 73 obrnených transportérov, 683 áut, 483 diel a množstvo ďalších zbraní i techniky.
„Môžeme byť právom hrdí na to, že na tejto historickej udalosti dôstojne participovali aj Slováci. Veď na začiatku Karpatsko-duklianskej operácie sa v rámci zboru hlásilo k slovenskej národnosti 3 326 osôb. Tento počet vzrástol v priebehu jedného mesiaca na 4 601 vojakov. Navyše, Slováci tvorili väčšinu personálu elitnej jednotky zboru – 2. československej samostatnej paradesantnej brigády, ktorá bola po bojoch v Karpatoch, ešte počas operácie, letecky presunutá na povstalecké územie a významným spôsobom sa podieľala na bojoch povstaleckej 1. československej armády na Slovensku,“ dodal pre TASR Bystrický.
Tohtoročné 80. výročie Karpatsko-duklianskej operácie si Ministerstvo obrany SR pripomenie v nedeľu 6. októbra pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle a v meste Svidník. Súčasťou osláv bude okrem spomienkových podujatí, statických a dynamických ukážok ozbrojených síl a vojenskej polície aj kultúrno-spoločenský a sprievodný program.
Petra Vlaminga v roku 2018 prepustil školský obvod West Point po tom, čo pre náboženské presvedčenie odmietol používať mužské zámená pri oslovovaní študentky, ktorá o sebe tvrdila, že je chlapec.
Školská rada vo Virgínii zaplatí učiteľovi viac ako pol milióna dolárov po tom, čo bol prepustený za to, že odmietol používať transrodové zámená žiaka.
Právnická skupina Alliance Defending Freedom (ADF), ktorá v spore zastupuje Petra Vlaminga, tento týždeň oznámila, že školská rada vo West Pointe súhlasila s vyplatením 575-tisíc dolárov ako odškodného a poplatkov učiteľovi."
Vlaming sa pred prepustením „snažil študentke vyhovieť tým, že dôsledne používal jej nové preferované meno a úplne sa vyhýbal používaniu zámen“, informovala ADF.
„Peter nebol prepustený za niečo, čo povedal, bol prepustený za niečo, čo nemohol povedať,“ vyhlásil hlavný právny zástupca ADF Tyson Langhofer.
Langhofer konštatoval, že Vlaming bol zapálený pre predmet, ktorý vyučoval, bol obľúbený u svojich študentov a snažil sa vyhovieť ich potrebám a požiadavkám, ale „nemohol s čistým svedomím hovoriť správy, o ktorých vedel, že nie sú pravdivé, a žiadna školská rada ani vládny úradník nemôžu niekoho z tohto dôvodu trestať“.
„Náboženské presvedčenie ma postavilo do kolízie s vedením školy, ktoré nariadilo, aby sa učitelia prihlásili len k jednému pohľadu na rodovú identitu, ktorý mal byť totožný s preferovaným názorom vedenia,“ vysvetlil Vlaming.
Izraelské letectvo uskutočnilo vzdušný útok na modlitebňu v centrálnej časti Pásma Gazy v nedeľu skoro ráno, desiatky ďalších ľudí utrpeli zranenia, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na palestínsku tlačovú agentúru WAFA.
Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že „uskutočnila presný útok na teroristov Hamasu, ktorí operovali vo veliteľskom a riadiacom centre umiestnenom v budove, ktorá predtým slúžila ako mešita Šuhada al-Aksá v oblasti Dajr al-Baláh“.
Vojnu v Pásme Gazy vyvolal masaker vyše 1 200 ľudí, ktorých 7. októbra 2023 zabili v priľahlých oblastiach Izraela bojovníci Hamasu, Palestínskeho islamského džihádu a ďalších ozbrojených palestínskych skupín.
Podľa údajov tamojšieho Hamasom kontrolovaného ministerstva zdravotníctva, ktoré nerozlišuje medzi úmrtiami civilistov a militantov, zahynulo pri následnej izraelskej ofenzíve v Gaze takmer 42-tisíc Palestínčanov.
Ťažké boje medzi Izraelom a šíitským militantným hnutím Hizballáh charakterizovali situáciu na bojisku v sobotu večer. Iránom podporovaný Hizballáh vypálil na Izrael 130 rakiet a Izrael pokračoval v útokoch na ciele v Libanone.
Reportéri agentúr DPA a Reuters informovali, že v noci zo soboty na nedeľu zasiahli južné predmestia Bejrútu masívne, po sebe idúce údery a takmer 30 minút vyvolávali červené a biele záblesky viditeľné zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.
Izraelské obranné sily (IDF) informovali, že bombardujú „teroristické ciele“ v oblasti hlavného mesta Bejrút, pričom neuviedli žiadne podrobnosti. Šíitské milície podľa IDF opäť intenzívne ostreľovali Izrael, pričom identifikovali približne 30 rakiet, ktoré sa dostali na izraelské územie z Libanonu. Niektoré rakety boli zachytené, iné spadli v oblasti.
IDF uviedli, že budú pokračovať v útokoch na ciele v Libanone v snahe oslabiť Hizballáh a zatlačiť ho späť od hraníc. Izraelské pozemné jednotky zničili ďalšie tunely patriace Hizballáhu a sklady zbraní v južnom Libanone.
Nočný izraelský útok na Bejrút. Foto: TASR/AP
Izrael ako cieľ svojich útokov voči Hizballáhu uvádza snahu dosiahnuť, aby sa sever Izraela stal bezpečným pre návrat vysídlencov, ktorí sa odtiaľ evakuovali po vypuknutí vojny v Pásme Gazy. Armáda krajiny pritom výrazne zintenzívnila svoje operácie v pohraničí s Libanonom od 23. septembra.
Podľa údajov agentúry AFP z oficiálnych zdrojov si táto eskalácia v Libanone vyžiadala už viac ako 1 110 obetí na životoch. OSN informovala, že pred bojmi boli nútení utiecť už státisíce ľudí, podľa libanonských úradov ide až o milión obyvateľov.
Nemecká ministerka zahraničia označila minuloročný útok palestínskeho militantného hnutia Hamas na Izrael za kľúčový moment v židovských aj nemeckých dejinách, je „zahanbená“ antisemitskými útokmi v nemeckých uliciach.
Annalena Baerbocková v článku pre nemecký týždenník Bild am Sonntag, ktorý citovala agentúra DPA, uviedla, že masaker Hamasu zo 7. októbra znamenal pre Židov aj Nemcov zlomový bod, ktorý označuje obdobie „pred“ a „po“.
Ministerka vyjadrila rozpaky nad tým, že odvtedy sa Židia aj v Nemecku cítia menej bezpečne, že antisemitských útokov pribúda a že na nemeckých uliciach sa oslavujú iránske rakety vypálené proti Izraelu.
„Sme proti tomu. S plnou silou zákona,“ zdôraznila Baerbocková a izraelskému ľudu odkázala: „Stojíme pri vás.“
Šéfka nemeckej diplomacie dodala, že bezpečnosť Izraela je súčasťou nemeckého štátneho záujmu. „Izrael má právo na sebaobranu. Proti násiliu Hamasu, ako aj proti raketovému teroru Iránu a Hizballáhu,“ skonštatovala.
Vojnu v Pásme Gazy vyvolal masaker vyše 1 200 ľudí, ktorých 7. októbra 2023 zabili v priľahlých oblastiach Izraela bojovníci Hamasu, Palestínskeho islamského džihádu a ďalších ozbrojených palestínskych skupín. Podľa údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva kontrolovaného Hamasom zahynulo pri následnej izraelskej ofenzíve v Gaze takmer 42-tisíc Palestínčanov.
Návrat republikánskeho kandidáta do mesta Butler naplánovala jeho kampaň na mesiac pred voľbami 5. novembra. Mnohí priaznivci prišli s obväzmi na ušiach ako pripomienkou, kam atentátnik T. M. Crooks Trumpa trafil.
„Čas sa zastavil, keď toto kruté monštrum rozpútalo číre zlo zo svojej nie veľmi vzdialenej pozície, ale rukou Prozreteľnosti a Božou milosťou sa tomuto zloduchovi nepodarilo dosiahnuť svoj cieľ,“ povedal Donald Trump v Butleri.
Bezpečnosť bola výrazne prísnejšia ako na Trumpovom júlovom zhromaždení. Na niekoľkých okolitých budovách boli rozmiestnené oddiely ostreľovačov, nad hlavami krúžil sledovací dron a Trumpa na pódiu chránilo nepriestrelné sklo.
Obrázky Trumpa so zakrvavenou tvárou, ako máva päsťou a kričí „boj, boj, boj“, keď ho odvádzali agenti Tajnej služby Spojených štátov, zadefinovali celú kampaň, pripomína agentúra AFP.
Mnohí Trumpovi priaznivci si v sobotu obliekli tričká s fotkou atentátu a niektorí mali na ušiach obväz, ktorý pripomínal to, že atentátnik trafil Trumpa do ucha.
Premiér vystúpil v sobotu večer v televíznom prejave, v ktorom hovoril o odvete voči Teheránu i jeho spriaznených militantných skupinách, citovali ho agentúry AFP a DPA.
„Žiadna krajina na svete by neakceptovala takýto útok na svoje mestá a občanov. Izrael má povinnosť a právo brániť sa a reagovať na tieto útoky. A to aj urobíme,“ vyhlásil Benjamin Netanjahu bez toho, aby sa vyjadril k načasovaniu či povahe tejto reakcie.
Premiér tiež uviedol, že izraelská armáda zničila „veľkú časť“ raketového arzenálu libanonského militantného hnutia Hizballáh pri útokoch na susednú krajinu. Hrozba, ktorú predstavuje, však ešte nebola úplne odstránená.
Netanjahu tiež zopakoval, že Hizballáh plánoval na severe Izraela ešte väčší masaker, než aký pred rokom uskutočnil Hamas na juhu krajiny a zdôraznil, že Izrael už odstránil veliteľov Hizballáhu, ktorí stáli za týmito plánmi.
Členovia Medzinárodnej organizácie Frankofónie (OIF), do ktorej patrí 88 krajín vrátane Francúzska a Kanady, vyzývajú na okamžité a trvalé prímerie v Libanone.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron to vyhlásil v sobotu (5. 10.), informuje TASR podľa agentúry AFP. "Jednomyseľne sme sa vyslovili za okamžité a trvalé prímerie a vyjadrili naše odhodlanie deeskalovať napätie v regióne," povedal Macron novinárom po skončení summitu OIF.
Macron tiež oznámil, že Francúzsko ešte tento mesiac zorganizuje medzinárodnú konferenciu na podporu Libanonu. Cieľom je podľa neho získanie humanitárnej pomoci a posilnenie bezpečnosti v južnej časti krajiny.
Francúzsky líder okrem toho povedal, že "ľutuje" rozhodnutie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua vyslať izraelských vojakov do pozemných operácií v Libanone, kde Izrael bojuje proti militantnému hnutiu Hizballáh.
Izrael v posledných týždňoch spustil intenzívne letecké útoky na ciele Iránom podporovaného Hizballáhu v Libanone a tento týždeň tam vyslal aj pozemné jednotky. Cezhraničné útoky oboch strán prebiehajú už takmer rok, od začiatku vojny Izraela proti hnutiu Hamas v Pásme Gazy v októbri 2023.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu ostro kritizoval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona za výzvu na zastavenie dodávok zbraní Izraelu, ktorý bojuje proti militantom v Pásme Gazy a v Libanone.
„Keď Izrael bojuje proti barbarským silám vedeným Iránom, všetky civilizované krajiny by mali pevne stáť po boku Izraela. Prezident Macron a ďalší západní lídri však teraz volajú po zbrojných embargách voči Izraelu. Hanba im," uviedol Netanjahu vo vyhlásení, ktoré zverejnila jeho kancelária.
Netanjahu podotkol, že Izrael vedie na viacerých frontoch vojnu proti skupinám podporovaným jeho úhlavným nepriateľom Iránom. „Uvaľuje Irán zbrojné embargo na Hizballáh, na húsíov, na Hamas a na svojich iných zástupcov? Samozrejme, že nie," zdôraznil v zmienke o troch skupinách, ktoré majú podporu Teheránu a tvoria jeho „os odporu" proti Izraelu.
„Táto os teroru stojí spolu. No krajiny, ktoré sú údajne proti tejto osi teroru, vyzývajú na zbrojné embargo voči Izraelu. Aká habna," vyhlásil Netanjahu s tým, že Izrael bude bojovať, až kým nezvíťazí, čo dosiahne aj bez ich podpory.
Macron v sobotu pre rozhlasovú stanicu France Inter zdôraznil, že prioritou by malo byť opäť hľadať politické riešenia, preto žiada, „aby sme prestali dodávať zbrane na boj v Pásme Gazy". Dodal, že Paríž Izraelu žiadne zbrane neposiela.
Francúzsky líder tak opäť zopakoval znepokojenie nad konfliktom v palestínskej enkláve, ktorý pokračuje napriek opakovaným výzvam na prímerie. „Myslím si, že nie sme vypočutí," povedal s tým, že podľa neho ide o chybu, a to aj v súvislosti s bezpečnosťou Izraela.
Čečenský líder Ramzan Kadyrov odovzdal ruským jednotkám na Ukrajine prvých 100 špeciálne upravených vojenských vozidiel, nazývaných „džihád-mašiny“, určených na špeciálne operácie.
Kadyrov uviedol, že osobne prispel k vývoju týchto vozidiel, ktoré boli navrhnuté s ohľadom na technické požiadavky a potreby bojovníkov, informuje ruská agentúra TASS.
Na podujatí v hlavnom meste Čečenska, v meste Groznyj, Kadyrov oznámil, že výroba týchto vozidiel pre „špeciálnu vojenskú operáciu" začala v Čečensku v krátkom čase.
Vozidlá boli navrhnuté na základe podvozkov GAZ Sobol a GAZ Sadko, pričom na vývoji technickej dokumentácie sa podieľala Moskovská štátna technická univerzita Bauman. Vozidlá, ktoré Kadyrov predstavil, zahŕňajú pick-upy vybavené ťažkými guľometmi.
