Premiér Robert Fico (Smer) a ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ budú diskutovať o cestovnej mape - pláne spoločných aktivít medzi Ukrajinou a Slovenskom, ktorú podpísali na prvom spoločnom rokovaní vlád v apríli v Michalovciach.
"Cestovná mapa zahŕňa spoluprácu v energetickej bezpečnosti, infraštruktúrnych projektoch či hospodárstve. Týka sa aj podpory mierového plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol predstavený na prvom globálnom mierovom samite," priblížil Úrad vlády SR.
Ministri budú tiež diskutovať o podpore členstva Ukrajiny v Európskej únii, ale aj o spolupráci v oblasti obranného priemyslu, pri odmínovaní ukrajinských území, humanitárnej podpore či obnove Ukrajiny.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) a sýrska štátna tlačová agentúra (SANA) uviedli, že počas útoku Izraela na nákladné vozidlá prevážajúce zdravotnícky a humanitárny materiál v sýrskom meste Homs sa zranili traja pracovníci.
Okrem zranení troch humanitárnych pracovníkov rátajú podľa agentúr AFP a Reuters aj materiálne škody. Izraelská armáda v nedeľu zničila celkovo "tri nákladné autá naložené potravinami a zdravotníckym materiálom v iránskej továrni na automobily... na juhu Homsu", uviedlo SOHR.
"Nákladné autá prišli z Iraku, aby poskytli humanitárnu pomoc Libanončanom", ktorých zasiahol konflikt medzi Izraelom a militantným libanonským hnutím Hizballáh.
Libanon v piatok uviedol, že izraelský útok na sýrsku hranicu odrezal krajinu od hlavnej medzinárodnej cesty, ktorá spája obe krajiny. Izraelské jednotky sa v uplynulých dňoch opakovane zamerali na pohraničnú oblasť s tvrdením, že Hizballáh dováža zbrane cez hranicu zo Sýrie.
Izraelské úrady sa k jednotlivým úderom vyjadrujú len zriedka, no v prípade Sýrie opakovane vyhlásili, že nedovolia Iránu rozšíriť svoju prítomnosť v krajine.
Zranenia podľa polície utrpelo najmenej päť ľudí. Libanonské hnutie Hizballáh uviedlo, že raketami útočilo na vojenskú základňu južne od Haify v odvete za zabitie svojho vodcu Hasana Nasralláha.
Ako píšu Reuters a Times of Israel (TOI), mesto zasiahli dve rakety, ktoré poškodili budovy. So zraneniami bolo hospitalizovaných päť ľudí, napísal TOI s odvolaním na Rambamovu nemocnicu.
Päť rakiet zasiahlo podľa miestnych médií izraelské mesto Tverja, ktoré leží približne 66 kilometrov východne od Haify. Izraelská armáda v nedeľu informovala, že jej stíhačky zasiahli infraštruktúru Hizballáhu v Bejrúte. Dodala, že útočila aj na ciele hnutia na juhu a východe Libanonu vrátane skladov zbraní a odpaľovacích zariadení.
Izrael obvinil Hizballáh, že zámerne umiestnil svoje veliteľstvá a zbrane pod obytné budovy v centre Bejrútu a ohrozuje tak civilné obyvateľstvo.
V prezidentských voľbách v Tunisku zrejme s veľkým náskokom zvíťazil súčasný prezident Kajs Saíd. Vyplýva to z exit pollu spoločnosti Sigma Conseil, informovala v nedeľu večer tuniská štátna televízia.
Hlasovanie poznačila nízka účasť na úrovni 27,7 percenta, uviedla volebná komisia po zatvorení volebných miestností. Oficiálne výsledky by mali byť známe najskôr v pondelok večer.
Saíd (66) získal podľa exit pollu 89,2 percenta hlasov. Okrem súčasnej hlavy štátu kandidovali vo voľbách jeho bývalý spojenec Zuhajr Maghzáwí a podnikateľ Ajáší Zámmil, ktorý bol v septembri uväznený.
Zámmilovi v súčasnosti hrozí viac ako 14-ročný trest odňatia slobody, je obvinený okrem iného z falšovania podpisov na podporu svojej kandidatúry. Komisia neumožnila kandidovať vo voľbách celkovo 14 uchádzačom - ako dôvod uviedla nedostatočnú podporu alebo technické aspekty.
Saíd sa dostal k moci po voľbách v roku 2019. O dva roky neskôr rozpustil parlament a začal vládnuť na základe dekrétov, čo opozícia označila za puč. V krajine je v súčasnosti väznených niekoľko opozičných politikov.
Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) so sídlom v New Yorku nedávno uviedla, že "v Tunisku je aktuálne zadržiavaných z politických dôvodov alebo za uplatňovanie svojich základných práv viac ako 170 osôb".
Holandský minister obrany Ruben Brekelmans v nedeľu na vopred neohlásenej návšteve Kyjeva oznámil, že jeho krajina investuje 400 miliónov eur do spoločného vývoja moderných dronov s Ukrajinou a dodá jej ďalšie stíhačky F-16.
Ruben Brekelmans tiež navštívil mesto Charkov asi 40 kilometrov od ruskej hranice. "Vojna sa zintenzívňuje každý deň a Ukrajina vytvára ďalšie brigády, ktoré potrebujú podporu, vojenské vybavenie. Potrebujeme neustály prísun podpory," povedal Brekelmans pre Reuters v ukrajinskej metropole.
Holandsko prisľúbilo Ukrajine od začiatku ruskej invázie vojenskú podporu v hodnote desať miliárd eur, z ktorých dosiaľ vynaložilo približne štyri miliardy.
Brekelmans po sobotňajšej ceste do Charkova, bombardovaného ruskými jednotkami, povedal, že útoky na vojenské ciele v Rusku sú jedinou cestou, ako toto mesto brániť.
Ukrajina žiada svojich partnerov, aby jej povolili používať dodané zbrane na údery na ciele hlboko na území Ruska a aby jej poskytli ďalšie systému protivzdušnej obrany. Holandsko viedlo s ďalšími krajinami snahy dodať Ukrajine lietadlá F-16 a samo ich prisľúbilo 24.
Prvé tieto lietadlá z Holandska už podľa ministra operujú v ukrajinskom vzdušnom priestore a ďalšie dodajú v najbližších mesiacoch alebo začiatkom budúceho roka. Holandsko tiež dodáva náhradné diely, muníciu a palivo a chce rozšíriť výcvik ukrajinských pilotov.
Okrem toho ohlásilo plán dodať protivzdušný systém Patriot zložený z častí od rôznych iných krajín, niektoré je však podľa Brekelmansa ťažké zadovážiť. Ukrajina už používa jeden radar systému Patriot a čoskoro dostane tri odpaľovacie zariadenia, doplnil minister.
Davy ľudí sa v nedeľu v Európe, severnej Afrike či Ázii zúčastnili na demonštráciách na podporu Izraela i Palestínčanov, ako aj na spomienkach pred prvým výročím útoku Hamasu na Izrael.
Stovky proizraelských demonštrantov pochodovali neďaleko Brandenburskej brány v Berlíne pod transparentom s nápisom „Proti všetkému antisemitizmu". Ľudia s izraelskými vlajkami za policajného sprievodu volali heslá ako „Osloboďte Gazu od Hamasu" či „Priveďte ich domov", čím mali na mysli rukojemníkov stále zadržiavaných v Pásme Gazy.
V nemeckej metropole sa konala aj demonštrácia na podporu Palestíny, na ktorú prišlo okolo 3500 ľudí. Viacerí z nich sa dostali do zrážok s políciou, na ktorú hádzali kamene a fľaše.
Tisíce ľudí sa zhromaždili v Paríži na židovskom spomienkovom podujatí, na ktorom rečníci a umelci vzdávali poctu obetiam útoku zo 7. októbra minulého roka a vyjadrovali podporu rukojemníkom. V Londýne sa tisíce ľudí zišli na podobnom podujatí v Hyde Parku.
Veľké propalestínske demonštrácie sa medzitým uskutočnili v krajinách od Pakistanu po Maroko. V marockej metropole Rabat tisíce ľudí pochodovali pri parlamente a vyzývali vládu, aby zrušila dohodu o nadviazaní vzťahov s Izraelom z roku 2020.
V Austrálii predtým prišli tisíce demonštrantov podporiť Palestínčanov a Libanon. V Melbourne sa konalo aj zhromaždenie podporovateľov Izraela, ktorí držali plagáty s fotografiami izraelských rukojemníkov.
Bezpečnostné úrady vo viacerých krajinách zvýšili pohotovosť vzhľadom na obavy, že eskalujúci konflikt na Blízkom východe by mohol inšpirovať nové teroristické útoky a že by niektoré protesty mohli prerásť do násilia.
Francúzsky minister vnútra Bruno Retailleau zvolal na večer stretnutie bezpečnostných predstaviteľov s cieľom posúdiť „hrozbu terorizmu", oznámil jeho úrad.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyjadrila v nedeľu plnú podporu polícii po tom, ako bezpečnostné sily v sobotu použili slzotvorný plyn a vodné delá na rozohnanie násilných demonštrantov v Ríme. Pri zrážkach počas propalestínskeho pochodu utrpelo zranenia 30 policajtov a štyria demonštranti.
Tender na dodávku 80 hasičských áut v hodnote vyše 38 miliónov eur preverí Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) po tom, ako opozícia vyjadrila pochybnosti o priebehu a víťazovi súťaže.
Firma LRK Trading, ktorá tender vyhrala, nemá podľa opozície žiadnu finančnú históriu, skúsenosti so špecifickou hasičskou technikou a sídli v rodinnom dome v Bratislave.
Bývalý minister vnútra Roman Mikulec upozornil, že víťaz súťaže mal pôvodne v predmete podnikania úplne odlišné činnosti, ako napríklad prácu s drevom a chov zvierat, čo je podľa neho neobvyklé pre dodávateľa hasičskej techniky, informuje portál tvnoviny.sk.
Víťaz tendra uvádza dvoch subdodávateľov, ktorí majú dodať podvozok, nadstavbu a výbavu za približne 26 miliónov eur, no cena celého tendra dosahuje 38 miliónov eur, čo vzbudzuje otázky o osude zvyšných 12 miliónov eur.
Majiteľ spoločnosti LRK Trading obvinenia odmieta a tvrdí, že tender bol v súlade s pravidlami. Dodáva, že 15 rokov pracoval v podobnej firme a jeho spoločnosť je od leta minulého roka výhradným zástupcom poľskej firmy, ktorá dodáva hasičskú nadstavbu. Podľa jeho slov zvyšné financie sa použijú na ďalšiu výbavu, ktorú Poliaci nedodávajú.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že s kontrolou tendra nemá problém a ÚVO poskytne všetky potrebné dokumenty. Opozícia podala vlastný podnet na prešetrenie a vyhlásila, že ak ÚVO potvrdí transparentnosť súťaže, bude rozhodnutie rešpektovať, no v súčasnosti má stále pochybnosti o jej priebehu.
Nad Donbasom na východe Ukrajiny bol pravdepodobne zničený ruský experimentálny dron S-70 Ochotnik, ktorý má slúžiť ako podpora pilotovaných bojových lietadiel.
Server BBC News s odkazom na zábery zo sociálnych sietí uvádza, že dron letel spoločne s ďalším ruským lietadlom, ktoré následne odpálilo raketu smerom k Ochotniku, referuje portál TWZ.
Na záberoch je vidieť lietadlo S-70 letiace vedľa iného stroja, ktorý naň práve vypálil raketu. V dôsledku toho sa Ochotnik zrútil neďaleko mesta Kosťantynivka, približne 12 kilometrov od frontu. Experimentálne bezpilotné lietadlo už vstúpilo do oblasti kontrolovanej ukrajinskými ozbrojenými silami.
Podľa ruských vojnových blogérov dron podstupoval prvé bojové testy, no pravdepodobne došlo k strate kontroly. Pilot druhého lietadla ho musel zničiť, aby zabránil pádu z veľkej výšky. Dron S-70 Ochotnik vyvíja spoločnosť Suchoj a je navrhnutý tak, aby spolupracoval so stíhačkami Su-57 a Su-35. O jeho nasadení v bojových podmienkach sa však doteraz neobjavili žiadne informácie.
Izraelský minister obrany Joav Galant v nedeľu varoval Irán, že ak sa pokúsi spôsobiť škodu Izraelu, môže skončiť ako Pásmo Gazy alebo Bejrút. Izrael zároveň pripravuje odvetu za iránsky raketový útok.
„Iránci sa nedotkli spôsobilosti vzdušných síl – žiadne lietadlo nebolo poškodené, žiadna letka nebola vyradená z prevádzky," uviedol Galant vo vyhlásení, pričom odkázal na nedávny raketový útok Iránu na Izrael, ktorý zasiahol dve základne izraelských vzdušných síl.
„Ktokoľvek si myslí, že obyčajný pokus uškodiť nám nás odradí od zásahu, mal by sa pozrieť na naše úspechy v Pásme Gazy a Bejrúte," dodal izraelský minister.
Irán v utorok podnikol rozsiahly raketový útok na Izrael. Izraelská armáda oznámila, že zachytila veľký počet zo zhruba 200 balistických rakiet. Útok bol podľa Teheránu odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu vyhlásil, že Izrael má právo na obranu a odpovie na iránsky raketový útok zo začiatku tohto týždňa. Uviedol tiež, že izraelská armáda zničila „veľkú časť" raketového arzenálu libanonského militantného hnutia Hizballáh. Hrozbu, ktorú predstavuje, však ešte úplne neodstránila.
Hizballáh podľa izraelského premiéra plánoval na severe Izraela ešte väčší masaker, než aký pred rokom uskutočnil Hamas na juhu krajiny. Galant zdôraznil, že Izrael už odstránil veliteľov Hizballáhu, ktorí stáli za týmito plánmi.
Biden nechce útoky na ropné polia
Generálny štáb Obranných síl Izraela plánuje odvetu za utorkový útok Teheránu na židovský štát, informoval spravodajský portál Times of Israel. Denník citoval reakciu izraelskej armády, ktorá niekoľko minút po odznení raketového útoku na Izrael prisľúbila odpoveď. „Tento masívny útok bude mať následky. Máme svoje plány a budeme konať v čase a na mieste, ktoré si zvolíme,“ reagoval hovorca armády Daniel Hagari.
Spravodajský server Ynet News informoval, že na prípravách na odvetný úder sa bude podieľať aj veliteľ Ústredného velenia ozbrojených síl USA Michael Kurilla, ktorý má čoskoro prísť do Izraela. Finálnu podobu plánov však musí schváliť premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Joav Galant.
Sobotňajšie vyjadrenia izraelskej armády prišli v čase, keď sa USA snažili Izrael odradiť od toho, aby v rámci reakcie zasiahol iránsku jadrovú alebo ropnú infraštruktúru. Americký prezident Joe Biden v piatok navrhol, aby sa Izrael zdržal útokov na iránske ropné zariadenia. Začiatkom tohto týždňa tiež vyjadril nesúhlas s možnosťou, že by Tel Aviv útočil aj na iránske jadrové zariadenia.
Bidenove najnovšie vyjadrenia prišli deň po tom, ako povedal, že myšlienka izraelského útoku na iránske ropné lokality je „predmetom diskusie“, čo spôsobilo prudký nárast cien ropy v obavách z náhleho šoku v globálnych dodávkach, pripomína Times of Israel.
Halevi: Izrael vedie dlhú vojnu
Izrael vedie dlhú vojnu, povedal v nedeľu vojakom náčelník generálneho štábu izraelskej armády Herci Halevi s prísľubom zničenia tých, ktorí útočia na jeho krajinu, bojujúcu proti militantom v Pásme Gazy i Libanone.
"Je to dlhá vojna, určovaná nielen schopnosťami, ale aj vôľou a vytrvalosťou v priebehu času," povedal Halevi v príhovore pred prvým výročím útoku palestínskeho hnutia Hamas na Izrael zo 7. októbra 2023.
"Je to vojna za naše právo byť slobodnými ľuďmi v našej krajine," dodal s tým, že Izrael porazil vojenské krídlo Hamasu a uštedril závažný úder libanonskému Hizballáhu, ktorý prišiel o svojich hlavných lídrov.
Hamas medzitým vydal vyhlásenie, v ktorom vyzdvihol svoj rozsiahly útok spred roka a tvrdil, že Izrael stále blokuje dohodu o prímerí.
Militanti z radikálneho hnutia Hamas a ďalších skupín zaútočili 7. októbra 2023 na juh Izraela, kde zabili 1 205 ľudí, prevažne civilistov. Zajali tiež vyše 250 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych. Izrael reagoval odvetnou ofenzívou v Pásme Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41 870 ľudí, vyplýva z údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva kontrolovaného Hamasom. OSN považuje tento údaj za spoľahlivý.
Ukrajina získala od Izraela moderný systém včasného varovania pred leteckými útokmi s názvom Tzeva Adom.
Uviedol to v rozhovore pre portál Zrkadlo týždňa izraelský veľvyslanec na Ukrajine, Michael Brodsky. Systém, ktorý dokáže detegovať štarty rakiet a dronov a s vysokou presnosťou vypočítať trajektórie a miesta dopadu, bol odovzdaný po mnohých mesiacoch spolupráce.
Podľa veľvyslanca bola izraelská časť úlohy splnená, pričom zodpovednosť za implementáciu systému teraz prechádza na ukrajinskú stranu. Testovanie Tzeva Adom sa začalo už na jar 2023 a cieľom je ho nasadiť vo viacerých veľkých mestách na Ukrajine, aby pomohol obyvateľom včas reagovať na letecké útoky a zvýšiť ich bezpečnosť.
Brodsky sa vyjadril aj k otázke potenciálneho poskytnutia starších systémov Patriot, ktoré Izrael plánuje vyradiť. Zatiaľ však o tomto kroku nepadlo konečné rozhodnutie, pretože izraelské systémy protivzdušnej obrany sú stále potrebné na ochranu pred hrozbami z Iránu, Jemenu a Iraku.
Izrael sa od začiatku ruskej invázie zdráha poskytovať Ukrajine vojenskú pomoc, vrátane Železnej kupoly, ktorú Kyjev žiadal. Tel Aviv zdôvodnil svoje rozhodnutie tým, že systém nebol určený na veľké územia a obáva sa, že by sa mohol dostať do rúk Iránu, ktorý podľa západných spravodajských služieb dodáva Rusku vojenské vybavenie.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron viedol v nedeľu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom „úprimný" rozhovor o situácii na Blízkom východe.
Oznámil to Macronov úrad s tým, že obaja lídri v telefonáte prijali svoje názorové rozdiely i želanie sa lepšie pochopiť.
Macron potvrdil solidárnosť Francúzska s Izraelčanmi, najmä obeťami útokov, rukojemníkmi v Pásme Gazy a ich rodinami. „Oddanosť Francúzska voči bezpečnosti Izraela je neochvejná," povedal Netanjahuovi. Dodal však, že dodávky zbraní, predlžovanie vojny v Gaze a jej rozšírenie do Libanonu neprinesú bezpečnosť Izraelčanom ani ďalším obyvateľom regiónu.
Obaja lídri spolu telefonovali po tom, ako Netanjahu v sobotu ostro kritizoval Macronove vyjadrenie o tom, že v rámci úsilia nájsť politické riešenie konfliktu by mali byť Izraelu zastavené dodávky zbraní používaných vo vojne v Gaze.
Netanjahu podľa svojej kancelárie v nedeľu Macronovi povedal, že obmedzenia voči Izraelu poslúžia len Iránu a jeho zástupným organizáciám.
„Práve tak, ako Irán podporuje všetky časti iránskej osi teroru, sa očakáva, že priatelia Izraela ho budú podporovať a nie na neho uvaľovať obmedzenia, ktoré len posilnia iránsky os zla," uviedol izraelský premiér.
Zdôraznil tiež, že vojenské operácie Izraela proti libanonskému militantnému hnutiu Hizballáh vytvárajú príležitosť zmeniť situáciu v Libanone v prospech stability, bezpečnosti a mieru v celom regióne.
Lídri sa dohodli na pokračovanie v dialógu o tejto záležitosti počas pondelkovej návštevy francúzskeho ministra zahraničných vecí Jeana-Noëla Barrota v Izraeli.
Európska ľavica a bruselskí byrokrati dnes spoločne trestajú Maďarsko za to, že nevpúšťa migrantov a chráni Európu. Povedal to maďarskej premiér Viktor Orbán v nedeľu na zhromaždení talianskej strany Liga v Pontide v talianskej Lombardii.
Viktor Orbán na podujatí vystúpil ako čestný hosť spolu s niekoľkými ďalšími európskymi pravicovými politikmi. Zdôraznil, že Maďarsko dostalo pokutu 200 miliónov eur a každý deň platí milión eur, pretože neumožňuje vstup migrantov.
„Je to hanba, je to hanba Bruselu," podčiarkol maďarský premiér a dodal, že ak budú Maďarsko naďalej trestať, potom migrantov prepravia z Budapešti do Bruselu. „Ak chcú migrantov, dostanú ich," vyhlásil.
„Taliansko je silná, veľká a bohatá krajina. Ak sme to dokázali my, dokážete to aj vy. Nemyslite si, že je to nemožné, je to možné! My Maďari sme toho živým príkladom. Buďte odhodlaní, buďte odvážni a nasledujte veľkých lídrov ako Matteo Salvini," povedal Orbán na margo boja proti migrácii.
Spojené štáty nezmiernia svoj tlak na Izrael a arabských lídrov, aby dosiahli dohodu o prepustení rukojemníkov a prímerí v Pásme Gazy, uviedla viceprezidentka USA a demokratická prezidentská kandidátka Kamala Harrisová.
Washington spolupracuje s Izraelom na humanitárnej pomoci a „na potrebe uzavrieť dohodu, ktorá by umožnila prepustenie rukojemníkov a prímerie, povedala Harrisová v relácii 60 minút televízie CBS. Dodala, že USA sa nezastavia pokiaľ ide o vyvíjanie tlaku na Izrael a na Blízkom východe.
Moderátor rozhovoru však naznačil, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu nepočúva a "určuje si vlastný smer". Spomenul pozemnú ofenzívu v Libanone alebo premiérove varovania o odplate za iránsky raketový útok na Izrael, pričom moderátor poznamenal, že prípadný odvetný útok Izraela môže spôsobiť rozšírenie vojny na Blízkom východe.
Demokratická prezidentská kandidátka zdôraznila, že v súvislosti s iránskym útokom na Izrael je „našou povinnosťou urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sa Izrael mohol brániť proti takýmto útokom". Zároveň uviedla, že úsilie USA "viedlo k viacerým krokom Izraela v tomto regióne, ktoré boli do veľkej miery podnietené alebo výsledkom mnohých vecí vrátane nášho presadzovania toho, čo sa musí stať v regióne".
Harrisová sa podľa agentúry Reuters vyhla odpovedi na otázku, či je izraelský premiér skutočne blízkym spojencom. "Pri všetkej úcte si myslím, že lepšia otázka je, či máme dôležité spojenectvo medzi americkým a izraelským ľudom, a odpoveď na túto otázku je áno," povedal Harrisová v úryvku rozhovoru, ktorý bude v plnom znení zverejnený v pondelok.
Militanti Hamasu 7. októbra 2023 zaútočili na juh Izraela, pričom zahynulo 1205 ľudí. Následná izraelská odvetná ofenzíva v Pásme Gazy si dosiaľ vyžiadala 41.870 obetí na životoch.
Izrael v súčasnosti podniká útoky aj v Libanone, kde sa zameriava na Iránom podporované hnutie Hizballáh.
Úsek cesty I/18 medzi Turanmi a Sučanmi v okrese Martin je v nedeľu večer prejazdný v oboch smeroch. Informovala o tom žilinská krajská polícia na sociálnej sieti.
Cestu prvej triedy polícia popoludní uzatvorila, dokumentovala tam dopravnú nehodu.
Hasiči informovali, že na úseku sa zrazilo osobné auto s motorkou.
Irán v nedeľu oznámil dočasné zrušenie letov zo všetkých letísk v krajine od nedeľňajšieho večera do pondelkového rána. Iránsky letecký úrad to odôvodnil „prevádzkovými obmedzeniami".
Opatrenie prichádza v čase, keď Izrael sľubuje odvetu za iránsky raketový útok.
„Od 21.00 h miestneho času (19.30 h SELČ) dnes večer do 6.00 h (4.30 h SELČ) boli všetky lety v krajine zrušené," uviedol hovorca iránskeho Úradu pre civilné letectvo podľa správ štátnych médií.
Irán už tento týždeň uzavrel svoj vzdušný priestor na takmer 48 hodín po tom, ako v utorok asi 200 raketami zaútočil na Izrael. Aj po opätovnom otvorení vzdušného priestoru však podľa DPA do Teheránu a z iránskej metropoly nesmeroval takmer žiaden medzinárodný let.
Ministerstvo vnútra (MV) SR nakúpilo mobilný systém detekcie bezpilotných lietadiel. Sumu, ktorú zaň zaplatilo však neuviedlo. Vypláva to zo zmluvy, ktorú rezort zverejnil v centrálnom registri.
Konečná kúpna cena je podľa dokumentu špecifikovaná v cenovej ponuke predávajúceho. Tá na základe dohody zmluvných strán tvorí utajovanú prílohu zmluvy.
V dokumente rezort uviedol, že technické špecifikácie systému patria podľa zákona medzi utajované skutočnosti. Spoločnosť Defenguard Systems s. r. o. ho musí ministerstvu dodať najneskôr začiatkom decembra.
Obyvateľov amerického štátu Florida v nedeľu upozornili, že tropická búrka Milton by sa mohla rýchlo stať silným hurikánom a v polovici budúceho týždňa zasiahnuť oblasti pri Mexickom zálive, ktoré nedávno devastoval hurikán Helene.
Milton sa aktuálne nachádza pri pobreží Mexika. Pohybuje sa pomaly, no očakáva sa rýchle zosilnenie, uviedlo Národné centrum pre hurikány (NHC) v Miami.
Hoci meteorologické modely zatiaľ ukazujú rôzne predpovede, najpravdepodobnejšia trasa naznačuje, že Milton by mohol prejsť nad pevninu v stredu severne od zálivu Tampa Bay a zostať hurikánom, kým sa nepresunie strednou časťou Floridy nad Atlantický oceán. Prevažne by tak obišiel ďalšie juhozápadné štáty USA, kde hurikán Helene spôsobil obrovské škody. Počet obetí na životoch v nedeľu stúpol na 230.
Floridský guvernér Ron DeSantis v nedeľu zdôraznil, že zrejme neexistuje scenár, v ktorom by Milton silno nezasiahol jeho štát. Obyvatelia majú podľa neho niekoľko dni na prípravu, mali by očakávať ďalšie výpadky elektriny, nachystať si potraviny a vodu na týždeň a byť pripravení na evakuácie. Tie by podľa štátnych úradov mohli byť najrozsiahlejšie na Floride od roku 2017.
Ruské ozbrojené sily čoraz častejšie nasadzujú neidentifikované typy dronov popri známom type iránskej výroby Šahíd, uviedol plukovník Jurij Ihnat, hovorca ukrajinského letectva.
Podľa Ihnata Rusko začalo používať lacnejšie a menej kvalitné drony ako napríklad Gerbera. Tento typ dronov, dostupný v niekoľkých verziách, vrátane kamikadze modelov a prieskumných dronov, je konštruovaný z penového materiálu a ich výrobná kvalita je pomerne nízka, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že sa môžu zrútiť ešte pred dosiahnutím cieľa.
Ukrajinské letectvo v posledných dňoch zaznamenalo zvýšené nasadenie týchto nešpecifikovaných dronov, pričom v mnohých prípadoch miznú z radarov, čo naznačuje, že mohli byť zasiahnuté systémami elektronického boja, alebo im došlo palivo. Ihnat zdôraznil, že presnú identifikáciu dronov je možné vykonať až po analýze ich trosiek na zemi, referuje Ukrajinská pravda.
Tento nový trend prichádza v čase, keď Rusko využíva vzdušné útoky na zahltenie ukrajinskej protivzdušnej obrany. Ukrajinská armáda varuje obyvateľstvo, aby sa pri nájdení trosiek k dronom nepribližovalo a okamžite kontaktovalo záchranné zložky.
Rusko sa snaží kombinovať rôzne typy dronov na zlepšenie svojich prieskumných a útočných operácií, zatiaľ čo Ukrajina posilňuje svoje elektronické a protivzdušné obranné systémy, aby minimalizovala škody a eliminovala nebezpečenstvo, ktoré tieto drony predstavujú.
Uviedla to Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v reakcii na potvrdený výskyt tohto invázneho druhu v SR. Inšpektori sú zároveň veľmi dobre vyškolení na identifikáciu tohto sršňa, aj najeho správny odchyt a používanie špecifických pascí.
„Skúsenosti z krajín, ako sú Francúzsko, Španielsko, Portugalsko a Belgicko, kde sa tento druh rozšíril, poukazujú na nutnosť rýchlej a systematickej likvidácie hniezd. Nedostatočná reakcia v prvých fázach výskytu viedla k trvalej kolonizácii a k zložitej a stále prebiehajúcej eradikácii tohto druhu," skonštatovala vo svojom stanovisku SIŽP.
Inšpektori používajú na odchyt invázneho sršňa špecifické pasce, ktoré musia spĺňať presné parametre, aby nedochádzalo k uväzneniu domácich druhov sršňov alebo iných vzácnych a chránených druhov hmyzu. SIŽP tvrdí, že v priebehu posledného roka sa slovenskí včelári intenzívne pripravovali na potenciálny výskyt tohto druhu. Okrem nasadenia pascí sa zameriavali aj na vývoj metód trasovania zistených jedincov a odhalenia ich hniezd.
Na odchyt a likvidáciu bodavého hmyzu má zároveň vypracovaný metodický list aj Hasičský a záchranný zbor (HaZZ). Úlohou zboru pri záchrane osôb a zvierat je odstránenie bezprostredného ohrozenia ich života a zdravia. „Pokiaľ zásah spĺňa uvedenú definíciu záchrany, môže jednotka vykonať výjazd k udalosti s výskytom ôs, včiel a sršňov," skonštatovala pre TASR Zuzana Geguššová z oddelenia mediálnej komunikácie Prezídia HaZZ. Hasičský zbor tak nerozlišuje, či ide o sršňa ázijského, metodika odchytu a likvidácie je platná pre každý druh bodavého hmyzu.
Geguššová vysvetlila, že hasičská jednotka vykoná výjazd, ak sa bodavý hmyz nachádza v priestoroch s väčším počtom osôb, materských školách, základných školách, stredných školách, v domovoch dôchodcov, v domovoch sociálnych služieb či nemocniciach. „Veliteľ zásahu na mieste udalosti rozhodne o vykonaní prieskumu a o začatí a ukončení činnosti na záchranu osôb a majetku ohrozených bodavým hmyzom a posudzuje vzniknutú situáciu podľa toho, či je bezprostredne ohrozený život a zdravie osôb," priblížila. Veliteľ zásahu si podľa Geguššovej ďalej cez operačné stredisko vyžiada príchod včelára alebo pracovníka dezinsekčnej služby na miesto udalosti. Môže ich využiť na konzultáciu pre vykonanie ďalších činností na mieste.
Je nimi prevencia závažných infekčných ochorení, ktorým je možné predísť očkovaním. Zároveň ho žiada, aby svojimi neodbornými závermi nespôsoboval medicínsku izoláciu Slovenska vo svete.
„Spoločnosť všeobecných lekárov Slovenska (SVLS)s hlbokým znepokojením eviduje aktivity splnomocnenca vlády Petra Kotlára šíriaceho vo verejnom priestore preukázateľne nesprávne medicínske závery týkajúce sa pandémie COVID-19, ktorá zasiahla svetovú populáciu v rokoch 2020 až 2023," uviedla prezidentka SVLS Monika Palušková.. Kotlárové stanoviská sú podľa spoločnosti v rozpore s vedecky overenými medzinárodnými výsledkami výskumu pandémie potvrdenými medicínou založenou na dôkazoch.
Všeobecní lekári požadujú od vlády, aby v čo najkratšom čase zaujala oficiálne stanovisko k obsahu materiálu, ktorý jej Kotlár predložil. „Splnomocnenec vlády uvádza ako odborné zdroje svojich konštatovaní v predmetnom materiáli pochybné zdroje, ktoré reprezentujú osoby právoplatne odsúdené za falšovanie výsledkov vedeckých štúdií, ku ktorým sa tieto osoby aj priznali. Uvedená súvislosť je mimoriadne medicínsky znepokojujúca," podotkla Palušková. Dodala, že Kotlárové medicínske závery sú nezmyselné a vracajú Slovensko do zdravotníckeho stredoveku.
SVLS upozornila, že úlohou splnomocnenca je preverenie a uvedenie záverov týkajúcich sa vynakladania zdrojov počas pandémie na Slovensku. Zatiaľ podľa lekárov neboli verejnosti predložené konkrétne finančné analýzy.
„Ako všeobecní lekári, ktorí boli počas pandémie COVID-19 vystavení najväčšiemu riziku ochorenia a úmrtia na COVID-19 a ako lekári prvej línie, protestujeme proti výrokom splnomocnenca vlády SR Kotlára, že pandémia prakticky neexistovala. Je neakceptovateľné, aby sa splnomocnenec vlády SR stal šíriteľom preukázateľných neprávd a zároveň dehonestoval obrovské nasadenie zdravotníkov počas pandémie bezprecedentného celosvetového rozsahu, a to nielen na Slovensku," skonštatovala spoločnosť.
Splnomocnenec Kotlár predložil vládnemu kabinetu správu k preverovaniu pandémie. Na tohtotýždňovej tlačovej konferencii hovoril o viacerých podozreniach o neúčinnosti a nebezpečnosti vakcín či o umelom pôvode COVID-19. Avizoval, že vláde odporučí napríklad zastavanie očkovania mRNA vakcínami do dokázania ich bezpečnosti a účinnosti. Opozícia Kotlárove výroky skritizovala a označila ich za dezinformácie. Tvrdeniami sú znepokojení aj vedci z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied či Univerzitná nemocnica Bratislava.
Cestu I/18 medzi Sučanmi a Turanmi v okrese Martin v nedeľu popoludní polícia uzatvorila v oboch smeroch. Na úseku dokumentuje vážnu dopravnú nehodu.
Policajti žiadajú vodičov o rešpektovanie pokynov polície na mieste.
Na mieste sa podľa Operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Žiline zrazilo osobné auto s motocyklom. Nehoda si vyžiadala zranenia. Zasahovali tam traja príslušníci HaZZ z Martina s jedným kusom techniky.
Video zachytáva, ako Arina tancuje na hudbu zo svojho mobilu a natáča seba aj svoju kamarátku. Pri nakrúcaní kráčala dozadu, narazila na nízky obrubník a spadla do podchodu. Napriek rýchlemu prevozu do nemocnice zraneniam podľahla, informuje nemecký Bild.
Švédsku aktivistku Gretu Thunbergovú zadržali na klimatickej demonštrácii v Bruseli spolu s ďalšími vyše 100 protestujúcimi. Demonštranti vyzývali na ukončenie dotácií na fosílne palivá.
Podľa tlačovej agentúry Belga sa na okupačnom proteste v sobotu popoludní zúčastnilo približne 150 aktivistov. Skupina Zjednotení za klimatickú spravodlivosť (UCJ) pre DPA potvrdila, že zadržaných ešte v sobotu večer prepustili.
Thunbergovú už v minulosti dočasne zadržali počas protestov vo viacerých krajinách. Známou po celom svete sa stala svojimi „školskými štrajkami za klímu", ktoré viedli k vzniku medzinárodného hnutia Piatky za budúcnosť.
Od útoku islamistického hnutia Hamas na Izrael spred roka a následnom vojenskom zásahu Izraela v Pásme Gazy Thunbergová opakovane vyjadrila solidaritu s Palestínčanmi a obvinila Izrael z genocídy. Kritici ju obviňujú zo zaujatého postoja k vojne v Gaze a udalostiam, ktoré ju podnietili, dodala DPA s tým, že aktivistka mala v Bruseli na sebe palestínsku šatku.
Najmenej 17 ľudí vrátane deviatich detí zahynulo pri izraelskom leteckom útoku v oblasti Džabálijá na severe Pásma Gazy, oznámil v nedeľu príslušník civilnej obrany v palestínskej enkláve ovládanej militantným hnutím Hamas Mahmúd Bassal.
Izraelská armáda ešte skôr v nedeľu vyhlásila, že jej jednotky obkľúčili Džabálijú v reakcii na náznaky, že tam hnutie Hamas obnovuje svoju činnosť.
Spravodajský web The Times of Israel (TOI) uviedol, že počas noci bolo v okolí počuť hlasné výbuchy a izraelská armáda neskôr uviedla, že podnikla vlnu leteckých útokov a delostreleckého ostreľovania. Armáda tvrdí, že útoky boli zamerané na desiatky objektov Hamasu, vrátane skladov zbraní, tunelov a inej infraštruktúry.
Militanti Hamasu vedú vojnu s Izraelom od 7. októbra 2023, keď zaútočili na juh krajiny. Útok si vyžiadal 1205 obetí, väčšinu tvorili civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych.
Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou v Pásme Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo najmenej 41.870 ľudí. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov pásma boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.
Iránske médiá a verejnosť špekulujú o osude generála Ismáíla Gháního, veliteľa elitných jednotiek Kuds, ktorý údajne zmizol po izraelskom bombardovaní v Bejrúte.
Izraelský kanál Channel 12 informoval, že Ghání mohol byť zasiahnutý útokom, čo podporujú správy o jeho poslednom pohybe v Libanone.
Podľa dostupných informácií Ghání pricestoval do Bejrútu, aby sa stretol s vedením Hizballáhu a pomohol im zvládnuť následky izraelských úderov. Jeho neprítomnosť na verejnosti a nedostatok oficiálnych vyhlásení z Teheránu vyvolávajú špekulácie o jeho zranení alebo možnej smrti.
Mlčanie iránskych úradov, ktoré by v podobných prípadoch bežne vydali vyhlásenie, len zvyšuje podozrenia. Iránske médiá dokonca kritizovali túto nečinnosť, pričom verejnosť očakáva potvrdenie, že Ghání je nažive.
Ghání, ktorý prevzal velenie jednotiek Kuds po zabití Kásema Solejmáního, v roku 2020, bol naposledy verejne videný v nedeľu.
Birgit Ebelová v rozhovore pre portál Focus opísala „bežný deň“ v škole v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Zahŕňa hrozby nožom, šikanu či policajné zásahy, tamojšia rutina je podľa nej „absolútnym peklom“.
„V našej všeobecnej škole malo 80 až 90 percent žiakov migrantský pôvod. Mnohí pochádzajú z islamských krajín ako je Irak, Sýria, Turecko, Alžírsko, Bosna, Čečensko, Afganistan a Pakistan, ale aj z Ruska a severnej Afriky,“ vysvetlila Ebelová pre Focus.
Nikto podľa nej nechce otvorene povedať, čo stojí za nárastom násilia v školách. „Za eskaláciu násilia v triedach a na ihriskách sú zodpovední študenti z radov migrantov, teda dospievajúci chlapci,“ poznamenala učiteľka nemčiny, dejepisu a spoločenských vied.
Títo mladí ľudia sa odmietajú venovať argumentácii. „Ide skôr o to, kto udrie rýchlejšie. A za to ich ostatní oslavujú. Mnohí sa venujú bojovým umeniam, myslia si, že pevné silné telo je najlepšie,“ dodala.
V kultúrach, z ktorých tieto deti pochádzajú, „prevládajú odlišné predstavy o mužskosti a ženskosti“, priblížila s tým, že muž často niečo znamená len vtedy, keď sa môže presadiť proti iným silou.
Dominantní chlapci, ktorí vedia používať palné zbrane, nože alebo boxery, sú podľa Focusu považovaní za „mužných“. „Pre niektorých študentov je nôž vo vrecku nohavíc alebo školského batohu normálny,“ dodala Ebelová.
„Konflikt medzi Turkami a Kurdmi alebo medzi moslimami a jezídmi je takmer na dennom poriadku,“ opísala najdôležitejší problém integračných snáh – vnútornú diverzitu a vzájomnú neznášanlivosť samotných migrantov a ich detí.
Zatiaľ čo muži učitelia majú medzi študentmi relatívne dobré postavenie, ženy musia znášať intenzívne nepriateľstvo. „Keď nás študenti chcú uraziť, zvyčajne to robia sexualizovaným jazykom,“ povedala učiteľka pre Focus.
Pri Ebelovej vyjadrení solidarity s Izraelom 7. októbra 2023 tiež niektorí študenti reagovali výkrikmi „Alláhu akbar“, „Heil Hitler“ či „Hamas, Hamas“. Rodičia týchto detí ju zase pri trestaní obviňovali z rasizmu – ona sama je pritom členkou Kurdskej komunity v Nemecku a Spoločenstva pre ohrozené národy.
Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov sa v nedeľu podľa ruských štátnych médií vrátil do Moskvy. Koniec jeho pôsobenia vo funkcii prišiel v čase najhorších vzťahov medzi oboma krajinami za celé desaťročia.
Antonov (69) viedol veľvyslanectvo Ruska vo Washingtone od roku 2017. Je vnímaný ako stúpenec tvrdej línie Kremľa, ktorý bol napriek tomu schopný dosahovať kompromisy, priblížil Reuters. Pred diplomatickou kariérou bol námestníkom ministra obrany a vyjednávačom v oblasti kontroly zbrojenia.
Vo Washingtone Antonov podľa tamojších médií dôrazne obhajoval inváziu Ruska na Ukrajinu a často ostro slovne útočil na Západ, napísala DPA. Nie je jasné, kto ho vo funkcii veľvyslanca v USA nahradí.
Význam Karpatsko-duklianskej operácie pred 80 rokmi, ktorá mala za úlohu pomôcť Slovenskému národnému povstaniu, vyzdvihol predseda vlády Robert Fico (Smer) na oslavách jej výročia.
V príhovore pri pamätníku na Dukle pripomenul, že popri vojakoch československého armádneho zboru v nej bojovala a prinášala veľké obete Červená armáda. Zdôraznil pritom, že sloboda prišla na Slovensko z východu a vyjadril potrebu zachovávania historickej pamäte.
„Je fakt, že táto operácia odklonila veľkú časť nemeckých vojsk, ktoré by inak utopili Slovenské národné povstanie v krvi," povedal Fico. Rozhodnutie spustiť Karpatsko-dukliansku operáciu tak podľa neho zachránilo množstvo životov na Slovensku, hoci zároveň prinieslo veľké obete v tejto oblasti. Vyjadril sa aj za potrebu uznania sovietskemu maršalovi Ivanovi Konevovi.
K podujatiu na Dukle premiér povedal, že nie je oslavou vojny, utrpenia ani smrti. „Mrzí ma, že máme takú zvrátenú módu predovšetkým v Európe, kde namiesto toho, aby sme vynaložili všetko úsilie na zastavenie rinčania zbraní, dokonca v susedných štátoch, tak počujeme búrlivý potlesk, hlasité povzbudzovanie a dokonca často aj veľmi významné materiálne rozhodnutia, ktoré vojnu len a len povzbudzujú ďalej," uviedol.
Vyzdvihol úlohu Sovietskeho zväzu pri porážke fašizmu v druhej svetovej vojne. Povedal, že ak bude mať možnosť a dostane budúci rok pozvanie do Moskvy na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom a konca druhej svetovej vojny, určite sa na nich zúčastní. Označil to za prejav úcty a rešpektu. „Sloboda prišla na Slovensko z východu a na tejto pravde sa nedá absolútne nič zmeniť," skonštatoval.
V súvislosti s bojmi na Dukle poukázal aj na slovanskú vzájomnosť a prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. „Treba požiadať všetkých, preboha, prestaňme to vzájomné zabíjanie Slovanov, veď to boli Ukrajinci, boli to Rusi, Bielorusi a ďalšie národy bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré prechádzali týmto údolím smrti, a boli to Slováci a Česi, ktorí pomáhali tak, ako mohli. Ďakujeme všetkým, želáme im, predovšetkým na Ukrajine, čo najrýchlejší mier a pokoj," skonštatoval. Dodal, že takéto posolstvo odovzdá aj na pondelkovom (7. 10.) rokovaní s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.
Obranné sily Izraela (IDF) vo vyhlásení citovanom agentúrou AFP oznámila, že vojenská jednotka v Pásme Gazy sa rozšírila o niekoľko čiat, ktoré sú rozmiestnené na obranu obcí aj pohraničnej oblasti.
„Vojaci sú plne vybavení na obranu regiónu v spolupráci s lokálnymi bezpečnostnými jednotkami,“ napísali IDF.
Tri jednotky vo vnútri Pásma Gazy podľa armády pracujú na „likvidácii teroristickej infraštruktúry a oslabení kapacít Hamasu“, militantného palestínskeho hnutia, ktorého útok 7. októbra 2023 spustil vojnu v Pásme Gazy.
Ešte skôr v nedeľu IDF oznámili, že jej jednotky obkľúčili oblasť mesta Džabálijá na severe Pásma Gazy, kde sa Hamas usiluje obnoviť svoje operačné schopnosti. Zasahujú tiež pozdĺž koridoru Netzarim – cestnej spojnice, ktorá prepája východnú hranicu Pásma s pobrežím v strednej časti enklávy, a delí tak Pásmo Gazy na severnú a južnú časť.
IDF tiež očakávajú vzdušné či raketové útoky Hamasu na územie Izraela, pričom sa pripravujú aj na ostreľovanie centrálnej časti krajiny.
Vlaňajší útok Hamasu a ďalších militantných skupín si vyžiadal 1 205 obetí na životoch, pričom väčšina boli civilisti. Militanti tiež zajali 251 rukojemníkov, z ktorých sa 97 ešte stále nachádza v Pásme Gazy, pričom 33 z nich je podľa izraelskej vlády mŕtvych.
Po útoku Hamasu začal Izrael s odvetnou ofenzívou do Pásma Gazy, pri ktorej dosiaľ zahynulo 41 870 ľudí, ako tvrdí gazské ministerstvo zdravotníctva. Takmer všetci z 2,4 milióna obyvateľov boli v dôsledku zhoršujúcej sa humanitárnej krízy aspoň raz vysídlení, píše AFP.
Envirorezort návrh o zásahových tímoch plánuje predložiť na najbližšie rokovanie vlády. V prípade schválenia sa ako prvé zriadia tímy vo Vysokých a Nízkych Tatrách, informoval minister Tomáš Taraba (nom. SNS) na Facebooku.
„Slovensko má vďaka legislatívnym zmenám, ktoré som inicioval na vláde a v parlamente pred pár mesiacmi, dostatočné efektívne nástroje, ktoré sú v súlade aj so smernicou Európskej únie, aby sme medvede predstavujúce riziko pre ľudí vedeli rýchlo eliminovať,“ napísal Taraba. Dodal, že pre zrýchlené konanie sa vyžaduje mať vyhlásenú mimoriadnu situáciu. Je to na kompetencii okresných úradov, samospráv a Štátnej ochrany prírody SR.
Počas týždňa dostane Taraba podľa príspevku analýzu, či existovali oprávnené žiadosti o odstrel medveďov za uplynulé mesiace, ktorým by ochranári neboli vyhoveli. Ako už avizoval, ak prišlo k zanedbaniu, dôjde aj k personálnymi výmenám.
Systémy, ktoré používa ministerstvo vnútornej bezpečnosti (DHS) na súdom povolené odpočúvanie s cieľom získať spravodajské informácie, sa stali terčom čínskych kybernetických útokov, píše denník Wall Street Journal (WSJ).
Hackeri mohli mať podľa WSJ prístup k systémom už niekoľko mesiacov, a zároveň sa dostali aj do iných častí internetovej prevádzky. K zasiahnutým telekomunikačným spoločnostiam patrí Verizon Communications, AT&T a Lumen Technologies.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí sa k incidentu bezprostredne nevyjadrilo. Peking však už v minulosti poprel tvrdenia vlády Spojených štátov a ďalších krajín, že využíva hackerov na zásahy do zahraničných počítačových systémov.
Americké orgány pritom už v septembri rozložili veľkú čínsku hackerskú skupinu prezývanú Flax Typhoon (Ľanový tajfún), a to iba niekoľko mesiacov po tom, čo USA obvinili Peking z rozsiahlej kybernetickej špionáže, pripomenula agentúra Reuters.
WSJ opísal túto novú skupinu termínom Salt Typhoon (Slaný tajfún).
Je našou povinnosťou pripomínať si najťažšie vybojované vojenské víťazstvo v našich moderných dejinách, povedal podpredseda Národnej rady Peter Žiga (Hlas) v prejave k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.
„Naše Slovensko je slobodný štát, hoci niekedy ako by sme si to nevážili a považovali za samozrejmosť. Pritom sme slobodu museli draho vykúpiť životmi našich vojakov a našich spojencov,“ uviedol Žiga pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Poukázal na hrôzy vojny, utrpenie a množstvo zmarených životov.
Poukázal na to, že sloboda, mier, obyčajné ľudské šťastie a spokojný život boli hodnoty, za ktoré bojovali vojaci v roku 1944 a za ktoré sa oplatí postaviť aj dnes.
Povedal pritom, že po druhej svetovej vojne žijeme v takej dlhej ére prosperity, že si dávno nevieme predstaviť nedostatok všetkého, potraviny na prídel a život doslova z ruky do úst.
„Priatelia, vážme si, že máme mier a demokraciu, že môžeme vysloviť slobodne svoj názor a obhajovať hodnoty, na ktorých nám záleží. Vážme si, že existujeme ako národ a máme svoju štátnosť. Pripomínajme si, že to vôbec nie sú samozrejmé veci, najmä v tejto dobe, keď počuť v diaľke hrmenie diel,“ skonštatoval.
V súčasnosti je podľa neho príležitosť zamyslieť sa a vrátiť sa k skutočným hodnotám. „Hodnotám, ktoré nám pred 80 rokmi pomohli vybojovať naši predkovia v krutých bitkách, aká bola práve tu na Dukle. Za to im patrí obrovská vďaka,“ dodal.
Vojna je zhmotnené zlo, vyhlásil na Dukle Pellegrini. Sloboda k nám podľa Fica prišla z východu
„No zároveň je aj trvalým varovným signálom voči nebezpečenstvu, ktoré v podobe fašizmu, extrémizmu a neznášanlivosti číha na nás aj dnes,“ varoval prezident.
Poukázal na to, že ide o pamätné a historické miesto, ktoré bolo pred 80 rokmi svedkom nespochybniteľného hrdinstva, ale aj obrovského utrpenia. „Miestom, na ktorom bola naša dnešná sloboda vykúpená krvou našich otcov a dedov,“ povedal.
Vzdal pritom hold hrdinom karpatsko-duklianskej operácie, bojov o oslobodenie Slovenska i Slovenského národného povstania. „Patrí vám vďaka za vašu odvahu, odhodlanie a nasadenie vlastných životov v mene slobody a lepšej budúcnosti. A slovenskému národu patrí uznanie, že sa dokázal zjednotiť na spoločnom cieli, prekonať názorové rozdiely a začať s vysťahovaním fašizmu zo slovenského územia,“ vyhlásil prezident.
Dukliansky pamätník v roku 1971. Foto: archív TASR/Andrej Haščák
Ničí sa viera ľudí
Pripomenul pritom obrovské množstvo padlých na Dukle z radov 1. Československého armádneho zboru, ako aj Červenej armády. Poukázal pritom na to, že na susednej Ukrajine aktuálne prebieha regulárna vojna so státisícami obetí.
„Deň čo deň na území Ukrajiny, a teraz už aj na území Ruska zomierajú nevinní ľudia, ničia sa rokmi vybudované hodnoty, a predovšetkým je nadobro zničená viera ľudí, že civilizovaný svet v 21. storočí nebude svoje konflikty riešiť na bojovom poli,“ povedal.
Za urgentnú povinnosť svetových lídrov označila hlava štátu hľadanie účinných spôsobov, ako zastaviť vzájomné zabíjanie. „Nielen na Ukrajine, ale aj v Gaze, Libanone a všade tam, kde ľudia podľahli mylnému a veľmi nebezpečnému presvedčeniu, že svoje nezhody vyriešia smrťou svojich protivníkov. Vojna je zhmotnené zlo – a vždy sa najviac dotkne tých najnevinnejších,“ dodal Pellegrini.
Najkrvavejšia bitka na území Slovenska
Je našou povinnosťou pripomínať si najťažšie vybojované vojenské víťazstvo v našich moderných dejinách a najkrvavejšiu bitku na území Slovenska. Podpredseda Národnej rady SR poverený jej riadením Peter Žiga (Hlas-SD) to povedal v príhovore k 80. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie.
"Naše Slovensko je slobodný štát, hoci niekedy ako by sme si to nevážili a považovali za samozrejmosť. Pritom sme slobodu museli draho vykúpiť životmi našich vojakov a našich spojencov," uviedol Žiga pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle. Poukázal na hrôzy vojny, utrpenie a množstvo zmarených životov.
Píslušníci I. čs. armádneho zboru, ktorému velil armádny generál Ludvik Svoboda. Foto: archív TASR
Skonštatoval, že sloboda, mier, obyčajné ľudské šťastie a spokojný život – to boli hodnoty, za ktoré bojovali vojaci v roku 1944 a za ktoré sa oplatí bojovať aj dnes.
Povedal pritom, že po druhej svetovej vojne žijeme v takej dlhej ére prosperity, že si dávno nevieme predstaviť nedostatok všetkého, potraviny na prídel a život doslova z ruky do úst. "Priatelia, vážme si, že máme mier a demokraciu, že môžeme vysloviť slobodne svoj názor a obhajovať hodnoty, na ktorých nám záleží. Vážme si, že existujeme ako národ a máme svoju štátnosť. Pripomínajme si, že to vôbec nie sú samozrejmé veci, najmä v tejto dobe, keď počuť v diaľke hrmenie diel," skonštatoval.
V súčasnosti je podľa neho príležitosť zamyslieť sa a vrátiť sa k skutočným hodnotám. "Hodnotám, ktoré nám pred 80 rokmi pomohli vybojovať naši predkovia v krutých bitkách, aká bola práve tu na Dukle. Za to im patrí obrovská vďaka," dodal Žiga.
Peter Žiga na Dukle. Foto: František Iván/TASR
Fico zdôraznil príchod slobody z východu
Význam Karpatsko-duklianskej operácie pred 80 rokmi, ktorá mala za úlohu pomôcť Slovenskému národnému povstaniu, vyzdvihol predseda vlády SR Robert Fico (Smer) na oslavách jej výročia. V príhovore pri pamätníku na Dukle pripomenul, že popri vojakoch prvého československého armádneho zboru v nej bojovala a prinášala veľké obete Červená armáda. Zdôraznil pritom, že sloboda prišla na Slovensko z východu a vyjadril potrebu zachovávania historickej pamäte.
"Je fakt, že táto operácia odklonila veľkú časť nemeckých vojsk, ktoré by inak utopili Slovenské národné povstanie v krvi," povedal Fico. Rozhodnutie spustiť Karpatsko-dukliansku operáciu tak podľa neho zachránilo množstvo životov na Slovensku, hoci zároveň prinieslo veľké obete v tejto oblasti. Vyjadril sa aj za potrebu uznania sovietskemu maršalovi Ivanovi Konevovi.
Robert Fico na Dukle. Foto: František Iván/TASR
K podujatiu na Dukle premiér povedal, že nie je oslavou vojny, utrpenia ani smrti. "Mrzí ma, že máme takú zvrátenú módu predovšetkým v Európe, kde namiesto toho, aby sme vynaložili všetko úsilie na zastavenie rinčania zbraní, dokonca v susedných štátoch, tak počujeme búrlivý potlesk, hlasité povzbudzovanie a dokonca často aj veľmi významné materiálne rozhodnutia, ktoré vojnu len a len povzbudzujú ďalej," uviedol.
Vyzdvihol úlohu Sovietskeho zväzu pri porážke fašizmu v druhej svetovej vojne. Povedal, že ak bude mať možnosť a dostane budúci rok pozvanie do Moskvy na oslavy 80. výročia víťazstva nad fašizmom a konca druhej svetovej vojny, určite sa na nich zúčastní. Označil to za prejav úcty a rešpektu. "Sloboda prišla na Slovensko z východu a na tejto pravde sa nedá absolútne nič zmeniť," skonštatoval.
V súvislosti s bojmi na Dukle poukázal aj na slovanskú vzájomnosť a prebiehajúcu vojnu na Ukrajine. "Treba požiadať všetkých, preboha, prestaňme to vzájomné zabíjanie Slovanov, veď to boli Ukrajinci, boli to Rusi, Bielorusi a ďalšie národy bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré prechádzali týmto údolím smrti, a boli to Slováci a Česi, ktorí pomáhali tak, ako mohli. Ďakujeme všetkým, želáme im, predovšetkým na Ukrajine, čo najrýchlejší mier a pokoj," skonštatoval. Dodal, že takéto posolstvo odovzdá aj na pondelkovom (7. 10.) rokovaní s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom.
Incident zo stredy oznámila mestská prokuratúra s tým, že išlo o prípad „bezprecedentnej bruality“, ktorý zjavne súvisí s drogovým násilím, píše agentúra AFP.
Tínedžera totiž najal 23-ročný väzeň na zastrašenie konkurenta, ktorému mal podpáliť dvere, uviedol prokurátor Nicolas Besson. Za tento skutok mu väzeň prisľúbil dvetisíc eur. Chlapca však zazreli členovia gangu, ktorí ho opakovane bodli a následne upálili.
Ten istý väzeň naverboval aj inú osobu vo veku 14 rokov, aby zabila člena ďalšieho gangu, pričom jej sľúbil odmenu 50-tisíc eur. Maloletá osoba si najala 36-ročného vodiča, ktorý osobu nahneval a preto ho zabila, píše AFP.
Marseille, ktoré je druhým najväčším mestom Francúzska, je sužované násilím spájaným s drogami. Obete ale aj páchatelia takýchto činov sú podľa Bessona čoraz mladší.
V posledných rokoch sa v meste odohrávali boje o kontrolu nad vysoko výnosným drogovým trhom medzi rôznymi klanmi vrátane DZ mafie.
Počet vrážd súvisiacich s drogami v Marseille sa s najnovšími dvoma prípadmi zvýšil na 17, pričom v minulom roku bolo zabitých 49 ľudí.
Generálny štáb Obranných síl Izraela plánuje odvetu za utorkový útok Teheránu na židovský štát, informoval spravodajský portál Times of Israel. Na reakcii sa plánuje podieľať aj Ústredné velenie ozbrojených síl USA.
Times of Israel citoval reakciu izraelskej armády, ktorá niekoľko minút po odznení raketového útoku na Izrael prisľúbila odpoveď. „Tento masívny útok bude mať následky. Máme svoje plány a budeme konať v čase a na mieste, ktoré si zvolíme,“ reagoval hovorca armády Daniel Hagari.
Spravodajský server Ynet News informoval, že na prípravách na odvetný úder sa bude podieľať aj veliteľ Ústredného velenia ozbrojených síl USA Michael Kurilla, ktorý má čoskoro prísť do Izraela. Finálnu podobu plánov však musí schváliť premiér Benjamin Netanjahu a minister obrany Joav Galant.
Sobotňajšie vyjadrenia izraelskej armády prišli v čase, keď sa USA snažili Izrael odradiť od toho, aby v rámci reakcie zasiahol iránsku jadrovú alebo ropnú infraštruktúru. Americký prezident Joe Biden v piatok navrhol, aby sa Izrael zdržal útokov na iránske ropné zariadenia.
„Keby som bol na ich mieste, uvažoval by som o iných alternatívach ako o útoku na ropné polia,“ povedal Biden počas zriedkavého vystúpenia na každodennom tlačovom brífingu v Bielom dome. Rovnaké obavy vyjadrili aj ďalší západní lídri.
Začiatkom tohto týždňa Biden tiež vyjadril nesúhlas s možnosťou, že by Tel Aviv útočil aj na iránske jadrové zariadenia.
Bidenove najnovšie vyjadrenia prišli deň po tom, ako povedal, že myšlienka izraelského útoku na iránske ropné lokality je „predmetom diskusie“, čo spôsobilo prudký nárast cien ropy v obavách z náhleho šoku v globálnych dodávkach, pripomína Times of Israel.
Na tieto vyjadrenia zareagoval republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump v rámci mítingu v meste Fayetteville (štát Severná Karolína).
Keď sa Bidena opýtali na útok Izraela na Irán, prezident odpovedal „‚Pokiaľ nezasiahnu jadrové zariadenia‘. To je to, čo chcete zasiahnuť, však? Povedal som: ‚Myslím, že to pochopil zle. Nie je to to, čo by ste mali zasiahnuť?‘,“ reagoval na svojho bývalého oponenta.
Berlín očakáva ďalší pokles ekonomiky aj v roku 2024, píše denník Süddeutsche Zeitung s odvolaním sa na vyjadrenia kabinetu.
Vláda výrazne korigovala svoju ekonomickú prognózu smerom nadol. Minister hospodárstva Robert Habeck pôvodne počítal s nárastom HDP o 0,3 percenta. Habeck by mal novú predpoveď predstaviť v stredu 9. októbra, pričom údajne očakáva pokles o 0,2 percenta.
Zníženie konjunkturálnych vyhliadok nie je žiadnym prekvapením, keďže popredné nemecké inštitúty zhoršili prognózu vývoja najväčšej európskej ekonomiky už koncom septembra. Nemecké ekonomické inštitúty uviedli vo svojej jesennej prognóze, že v tomto roku počítajú s poklesom HDP o 0,1 percenta. Ešte na jar očakávali rast o 0,1 percenta.
Experti takisto výrazne skresali svoju predpoveď na rok 2025, a to na +0,8 percenta z pôvodných +1,4 percenta. V roku 2026 potom počítajú s nárastom o 1,3 percenta.
Hlavným dôvodom zhoršenia vyhliadok je neistota medzi firmami a spotrebiteľmi. Vysoké úrokové sadzby brzdia investície. Firmy sú tiež opatrné v dôsledku nestabilnej ekonomickej a geopolitickej situácie. Domácnosti zasa čoraz viac obmedzujú investície do nehnuteľností ako aj spotrebu a viac sporia, pripomína agentúra DPA.
