Preskočiť na obsah
  |  

Rusko oznámilo oslobodenie dvoch dedín v Kurskej oblasti

Ministerstvo obrany tiež informovalo, že ruské jednotky počas pokračujúcich operácií oslobodili dediny Novaja Soročina a Pokrovskij. Prvá sa nachádza neďaleko hraníc s Ukrajinou, druhá leží hlbšie na území Ruska, píše agentúra AFP.

Ukrajinské sily na pohraničnú Kurskú oblasť zaútočili 6. augusta a obsadili desiatky ruských dedín. Moskva tvrdí, že v rámci protiofenzívy už získala späť časť dobytého územia, no málokedy to zverejňuje spôsobom, ako to urobila v stredu.

Ruské jednotky „pokračujú v akciách zameraných na porážku nepriateľskej skupiny, ktorá prenikla na územie Kurskej oblasti,“ uviedlo ruské ministerstvo.

Moskva ešte v polovici septembra informovala, že v rámci protiofenzívy získala späť 12 dedín v Kurskej oblasti. Krátko na to hovorca ukrajinskej vojenskej správy pre AFP povedal, že ukrajinské sily túto protiofenzívu zastavili.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v auguste uviedol, že cieľom ukrajinskej operácie v Kurskej oblasti je vytvoriť nárazníkovú zónu a ochrániť pohraničné obce pred ruským ostreľovaním.

(tasr)

  |  

Ústavný súd posúdi ústavnosť zákona o STVR

Podanie skupiny opozičných poslancov na Ústavný súd SR o ústavnosti zákona o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR) súd v stredu prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Útavný súd zároveň nevyhovel návrhu navrhovateľa na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení.

Zákon prijatý vládnou koalíciou nadobudol účinnosť 1. júla. Bývalý Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) sa tak zmenil na STVR. Ústavnú sťažnosť podali opozičné PS, KDH a SaS.

"Sme presvedčení, že tento zákon je v rozpore s Ústavou SR, s viacerými článkami našej ústavy a okrem toho je v rozpore s európskou legislatívou," povedal v júli predseda PS Michal Šimečka.

Za zmenou legislatívy vidí snahu o politické ovládnutie STVR, dosadenie si vlastných nominantov do vedenia inštitúcie, a nie ambíciu zlepšiť stav vo verejnoprávnom médiu.

Poslankyňa Národnej rady Zora Jaurová (PS) priblížila, že v sťažnosti namietajú obsah legislatívy aj proces jej prijímania vrátane vylúčenia verejnosti z prípravy zákona a skrátenia diskusie v parlamente.

Zákonu Jaurová vyčíta nedomyslené prechodné opatrenia aj termín zverejnenia v Zbierke zákonov vzhľadom na účinnosť.

Rozpor s Ústavou SR vidia sťažovatelia v garancii slobody prejavu a práva na informácie, ako aj zákazom cenzúry. Pred Ústavným súdom namietajú aj nesúlad zákona s európskym Aktom o slobode médií a žiadajú, aby sa obrátil aj na Súdny dvor Európskej únie.

(tasr)

  |  

Palestínske hnutia Hamas a Fatah začali rokovať v Káhire

Metropola Egypta, ktorý figuruje ako mediátor medzi gazskými militantmi a Izraelom v rok trvajúcej vojne, bude hostiť obe popredné palestínske militantné hnutia, oznámil Hamas, ktorého vyhlásenie citovala agentúra AFP.

„V Káhire, hlavnom meste Egypta, sa začalo stretnutie medzi delegáciami hnutia Hamas a hnutia Fatah,“ píše sa v citovanom vyhlásení. Delegáti palestínskych organizácií diskutovali o „agresii v Pásme Gazy, politickom a terénnom vývoji a o zjednotení národných snáh a postavení“.

Hamas (Hnutie islamského odporu) a Fatah (Hnutie za národné oslobodenie Palestínčanov) sú dlhodobými rivalmi a v roku 2007 viedli boje, po ktorých prevzal vládu v palestínskej enkláve Hamas. Hnutie tam vládne doteraz.

Fatah naďalej dominuje v Palestínskej samospráve, ktorá má obmedzenú kontrolu nad mestskými oblasťami na Izraelom okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Hamas v júli oznámil, že s ďalšími predstaviteľmi palestínskych frakcií vrátane Fatahu podpísal v Pekingu dohodu, v rámci ktorej majú spoločne pracovať na „národnom zjednotení“.

Palestínski militanti Hamasu pred rokom v októbri zaútočili na juh Izraela, ktorý následne začal s vojenskou ofenzívou v palestínskej enkláve. Táto vojna si v Pásme Gazy vyžiadala 42 010 obetí na životoch.

(tasr)

  |  

Ukrajinská Verchovná rada schválila odklad mobilizácie pre čiastočne spôsobilých

Zákonodarný zbor prijal novelizované pravidlá mobilizácie, podľa ktorých môžu muži mladší ako 25 rokov požiadať o odklad vstupu do vojska, ak sú odvodovou komisiou ohodnotení ako „nespôsobilí v čase mieru“.

Ak boli muži pred schválením tohto zákona vyhlásení za „čiastočne spôsobilých pre obdobie vojny“, priznáva sa im status nespôsobilých, a nemožno ich mobilizovať, vysvetlil spravodajský portál Ukrajinská pravda, ktorý citoval zo zákona.

Muži s odkladom musia do 4. februára 2025 podstúpiť druhú kvalifikačnú skúšku.

(sab)

  |  

Najnovší prieskum preferencií strán zamiešal poradím. Vyhralo by PS, Danko mimo parlamentu

Prieskum agentúry NMS sa uskutočnil online na vzorke tisíc respondentov v období od 2. do 7. októbra. Teda už po tom, ako verejnosť vedela o konsolidačnom balíku na budúci rok. Volebná účasť by bola 58,9 percenta.

Parlamentné voľby, ktoré by sa konali začiatkom októbra, by vyhralo Progresívne Slovensko (PS) s podporou 24,4 percenta voličov. Na druhom mieste by skončil Smer s 20,5 percentami hlasov.

Nasledoval by Hlas s rovnými 12 percentami, Republika (7,4 percenta), KDH (6,9 percenta) a SaS (6,2 percenta).

Matovičovo Slovensko by dosiahlo 5,2 percenta hlasov. Do parlamentu by sa tesne dostali aj Demokrati s 5,1 percenta hlasov.

Pod hranicou zvoliteľnosti by skončilo Sme rodina (3,9 percenta), Maďarská aliancia (3,6 percenta) a SNS (2,9 percenta).

V prepočte na rozdelenie mandátov by PS malo 42 mandátov, Smer 35, Hlas by obsadil 20 miest. Republika 13, KDH 12, SaS 10 a Demokrati deväť mandátov.

(max)

  |  

Víťazov parlamentných volieb v Rakúsku vyzval prezident k rokovaciemu stolu

Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen požiadal lídrov troch politických strán, ktoré získali v parlamentných voľbách najviac hlasov, aby medzi sebou rokovali o možných vládnych koalíciách.

Cieľom prezidenta je podľa jeho slov vyjasniť možnosti vzájomnej spolupráce. Van der Bellen o tom informoval v stredu, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Opozičná pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) minulý týždeň vyhrala voľby do Národnej rady (Nationalrat), dolnej komory parlamentu, prvýkrát od svojho vzniku v roku 1956. Za ňou skončila Rakúska ľudová strana (ÖVP) kancelára Karla Nehammera a na treťom mieste sociálni demokrati (SPÖ).

Van der Bellen v stredu povedal, že poverenie zostaviť vládu zvyčajne dostane strana, ktorá dosiahla volebné víťazstvo. V prípade FPÖ však ostatné strany avizovali, že s krajnou pravicou nechcú za súčasných okolností vládnuť. Aj sám rakúsky prezident opakovane kritizoval postoje FPÖ k EÚ, migrácii či vojne na Ukrajine.

Na vytvorenie vlády sú podľa rakúskej agentúry APA potrebné aspoň dve z troch najsilnejších strán. Ich lídri - Herbert Kickl (FPÖ), Karl Nehammer (ÖVP) a Andreas Babler (SPÖ) - majú teraz čas do konca týždňa, aby medzi sebou rokovali. Prezident si ich chce následne pozvať, aby ho informovali o prípadných výsledkoch.

(tasr)