Preskočiť na obsah
  |  

Na Slovensku má vzniknúť nová linka pomoci, 155-ka je zahlcovaná

Nová linka pomoci na Slovensku vznikne v kompetencii Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR. Slúžiť má pre neurgentné stavy s cieľom odbremeniť tiesňovú linku 155.

"Tento návrh zavádza niekoľko opatrení, ktoré majú za cieľ stabilizovať systém ZZS a zabezpečiť jeho udržateľnosť a dostupnosť neodkladnej zdravotnej starostlivosti," vysvetlilo ministerstvo zdravotníctva, ktoré predložilo do skráteného medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe.

Návrh novej linky pomoci odôvodňuje tým, že 20 percent udalostí oznámených na linku 155 je vyhodnotených ako nevyžadujúcich výjazd záchranky. Zahlcuje sa tak systém odkladnými udalosťami, čo kumulatívne znižuje dostupnosť záchrannej zdravotnej služby.

"Táto nová linka bude slúžiť na riešenie menej naliehavých zdravotných problémov, ktoré nevyžadujú okamžitý zásah záchrannej služby, napríklad konzultácie zdravotného stavu, odporúčania na vhodné zdravotnícke zariadenie alebo na organizáciu plánovaných medziklinických transportov," ozrejmil rezort.

Nové typy posádok majú podľa predkladateľa rozšíriť možnosti operačného riadenia ZZS. Novinkou má byť hybridná posádka rýchlej lekárskej zdravotnej pomoci (RLZP), kde posádka s lekárom funguje počas dennej služby a počas noci bez lekára.

Zaviesť sa má aj posádka rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) so zdravotníckym záchranárom špecialistom, ktorý má rozšírené kompetencie. Vzniknúť má aj ambulancia špecializovanej prepravy, ktorá je určená na plánované menej náročné medziklinické transporty a vybrané primárne výjazdy.

Zavádza sa aj ambulancia s vybavením detskej mobilnej intenzívnej jednotky, ktorých prevádzkovateľmi budú koncové detské nemocnice. Novým typom bude aj ambulancia asistenčnej zdravotnej služby.

Novela má priniesť nový spôsob tvorby siete záchrannej zdravotnej služby na Slovensku, ktorý má zabezpečiť efektívnejšie rozmiestnenie ambulancií a staníc ZZS na základe skutočnej potreby a frekvencie zásahov v rôznych oblastiach. Má sa tiež pravidelne hodnotiť a vyhodnocovať výkon ZZS na základe dát od OS ZZS.

Okrem iného má novela napríklad umožniť dispečerom operačného strediska určiť ambulancii neskorší výjazd v prípade, že nie je nevyhnutný. Upraviť sa má napríklad aj nutnosť previerky psychickej spôsobilosti operátorov. Rezort navrhuje účinnosť novely od 1. januára 2025.

Návrh legislatívnych zmien ministerstvo vníma ako nevyhnutný v súvislosti s plánovaným vyhlásením výberových konaní na prevádzkovanie ambulancií ZZS, ktoré sa musia uskutočniť začiatkom roka 2025.

"Ak by táto legislatíva nebola schválená najneskôr do 1. januára 2025, hrozilo by významné oneskorenie výberových konaní, čo by mohlo mať za následok narušenie dostupnosti a efektivity poskytovania záchrannej zdravotnej služby v celom štáte," vysvetlil rezort a dodal, že úprava tiež nadväzuje na záväzky SR v rámci plánu obnovy.

(tasr)

  |  

Maďarsko chce podľa Orbána odštartovať zmenu EÚ. Leyenová sa voči nemu ohradila

Európska únia potrebuje zmenu, vyhlásil v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu maďarský premiér Viktor Orbán. Ako dodal, aktuálne polročné predsedníctvo Maďarska v Rade EÚ by chcelo byť v procese zmien katalyzátorom.

Maďarský premiér pripomenul, že v roku 2011, počas prvého predsedníctva Maďarska v EÚ, boli krízy vyvolané finančnou situáciou, protestným hnutím Arabská jar a došlo vtedy aj k tragédii v japonskej Fukušime.

"Počas nášho predsedníctva sme rozbehli rómsku stratégiu. Únia uzavrela úspešný proces prístupových rokovaní s Chorvátskom, no situácia je dnes komplikovanejšia: na Ukrajine zúri vojna, na Blízkom východe a v Afrike je konflikt a každý konflikt môže eskalovať, pričom bezpečnostná kríza môže spôsobiť aj rozpad schengenského systému," povedal Orbán.

"Únia sa musí zmeniť! Maďarské predsedníctvo je hlasom zmeny, chce byť jej katalyzátorom. Nemôžeme síce rozhodovať, ale chceme predkladať návrhy," podčiarkol.

Nevhodná energetická politika

K situácii v EÚ maďarský ministerský predseda konštatoval, že jej konkurencieschopnosť klesá, ceny sú vyššie ako u konkurentov a prechod z ruskej energetiky výrazne zníži aj HDP, preto bolo potrebné na prechod zaviesť dotácie.

Polovica európskych firiem podľa Orbánových slov vidí ako hlavnú prekážku náklady na energie, pre ktoré výroba klesla o 10 až 15 percent. "Odporúčame, aby sme sa nenechali ukolísať ilúziou, že zelený prechod ponúka riešenie tohto problému," poznamenal s tým, že dekarbonizácia v súčasnosti vedie k nezamestnanosti, čo je viditeľné v automobilovom priemysle.

"Členské štáty požadujú od inštitúcií rýchle a rozhodné kroky. Očakávame ukončenie nadmernej regulácie, zelenú priemyselnú politiku, posilnenie vnútorného trhu, rozšírenie obchodnej politiky a zníženie administratívnej záťaže," zhrnul Orbán, ktorý urgoval prijatie nového paktu konkurencieschopnosti a navrhol, aby ten bol témou samitu EÚ 8. novembra v Budapešti.

Maďarský premiér ďalej vyzval k inštitucionalizovaniu európskej bezpečnostnej a obrannej politiky, ale aj k rozšíreniu schengenského priestoru do konca tohto roka o Bulharsko a Rumunsko.

Imigrácia vraj plodí nenávisť

"Ilegálnu migráciu treba riešiť vonkajšími hotspotmi, inak nie je možné ochrániť Európanov pred nelegálnou migráciou. Keď niekoho pustíme dnu, už ho nebudeme vedieť poslať domov," zdôraznil.

Podľa jeho slov nelegálna migrácia v Európe má za následok posilnenie antisemitizmu, násilia páchaného na ženách a homofóbie. Ako riešenie navrhol zvolať takzvané "schengenské samity" za účasti hláv štátov a vlád schengenského priestoru, pretože to fungovalo už v roku 2008, počas hospodárskej krízy.

Leyenová ho kritizovala

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu vystúpila na adresu maďarského premiéra Viktora Orbána kriticky.

Pripomenula, že ešte stále sú v EÚ lídri, ktorí za vojnový stav na Ukrajine neobviňujú agresora, teda Rusko, ale Ukrajincov. Pomohla si paralelou, keď položila otázku, či by títo lídri obvinili z diania v roku 1956 Maďarov, v roku 1968 občanov Československa či v roku 1990 Litovčanov za to, čo sa dialo na podnet Moskvy.

Vojenská pomoc ako cesta k mieru

Uviedla, že Ukrajinci bojujú za slobodu a je len jedna cesta na dosiahnutie mieru, a to je ďalej pomáhať Ukrajincom, ekonomicky, finančne aj vojensky. Upozornila, že minulý týždeň eurokomisia oznámila poskytnutie 35 miliárd eur ako makrofinančnú pôžičku, čo bude splatené z výnosov zo zmrazených ruských aktív.

"Budeme stáť pri Ukrajine počas tejto zimy a tak dlho, ako to bude potrebné," dodala šéfka eurokomisie.

Obhajovala zelenú politiku

V oblasti konkurencieschopnosti pripomenula správu Maria Draghiho a potrebu odstraňovať bariéry na jednotnom trhu, ktoré predstavujú aj čínske clá a opatrenia brániace európskym firmám pôsobiť cezhranične. Spomenula, že EÚ sa snaží budovať úniu úspor a investícií.

Zároveň však vníma to, že maďarská vláda ide opačným smerom a vzďaľuje sa jednotnému trhu, a to v dobe, keď je maďarský HDP na hlavu už nižší ako v susedných krajinách.

Von der Leyenová pripomenula aj úsilie o dekarbonizáciu, čo kráča ruka v ruke so znižovaním závislosti od ruských fosílnych palív, avšak s odkazom na Orbána dodala, že sú tu lídri, ktorí trvajú na fosílnych palivách z Ruska a idú proti spoločnej deklarácii krajín EÚ z Versailles z roku 2022.

„Hádže problém za múry susedov“

Šéfka EK sa dotkla aj témy migrácie, o ktorej hovoril aj Orbán, a uviedla, že je to európska výzva, ktorá si vyžaduje spoločnú reakciu. Aj preto bol prijatý nový pakt o migrácii a azyle, ktorý treba implementovať a EÚ sa zameriava na štáty s vonkajšími hranicami Únie.

Zároveň dodala, že nechápe, prečo Orbánova vláda predčasne prepúšťa odsúdených pašerákov migrantov, čím "hádže problém za múry susedov". Poukázala na to, že maďarská vláda dáva pracovné povolenia pre ruských občanov bez dodatočných bezpečnostných previerok a kontrol a že nový vízový režim sa stáva bezpečnostným rizikom nielen pre Maďarsko, ale pre všetky členské štáty EÚ.

Pôsobenie čínskej polície v Maďarsku

Pýtala sa tiež, prečo maďarská vláda dovoľuje čínskej polícii pôsobiť na jej území a či tým neotvára zadné dvierka pre pôsobenie zahraničných síl v Európe.

Von der Leyenová pripomenula, že Orbán v roku 2011, počas prvého predsedníctva v Rade EÚ, sľuboval, že bude kráčať v stopách revolucionárov z roku 1956 a že EÚ musí zostať zjednotená. "To platilo vtedy aj dnes."

Tak sa obraciam na maďarských občanov: "Sme jednou rodinou. Váš príbeh je aj naším príbehom. Vaša budúcnosť je našou budúcnosťou. Desať miliónov Maďarov je desať miliónov dobrých dôvodov na to, aby sme naďalej spoločne formovali našu budúcnosť.“

(tasr, politico)

  |  

Tomáš Taraba predstavil spustenie troch nových výziev vo výške 87 miliónov eur

Minister životného prostredia predstavil mimoriadnu výzvu určenú pre majiteľov rodinných domov v oblastiach postihnutými povodňami, jednu výzvu pre nízkopríjmové domácnosti v regiónoch so zlou kvalitou ovzdušia a bežných žiadateľov o obnovu.

Majitelia rodinných domov zasiahnutých septembrovými povodňami budú môcť požiadať o finančný príspevok na obnovu domu, a to do výšky 22 800 eur a s možnosťou vyplatenia zálohy vo výške 7000 eur.

Výzva počíta okrem štandardných opatrení, ako zateplenie, výmena okien či kotla, aj s mimoriadnymi opatreniami, ako sú náklady na odčerpávanie vody, sanácia vlhkých konštrukcií, odstraňovanie plesní či opätovné omietanie.

Nevyhnutné bude podľa envirorezortu doložiť aspoň 25-percentnú úsporu energií. Podmienky výzvy aktuálne posudzuje Európska komisia. Spustenie podávania žiadostí sa očakáva do konca októbra.

Ďalej sa do výzvy Obnov dom mini 2 s alokáciou 24 miliónov eur môžu zapojiť nízkopríjmové rodiny, a to z 268 obcí v najznečistenejších oblastiach Banskobystrického a Košického kraja. Podmienkou je mať rodinný dom postavený pred rokom 2013 a príjem, ktorý rodine neumožňuje obnovu z vlastných zdrojov.

"Táto výzva je už spustená a majitelia rodinných domov môžu už dnes požiadať o príspevok až do výšky 10-tisíc eur a po splnení podmienok dostanú zálohou až do výšky 5000 eur," priblížilo ministerstvo.

Vysvetlilo, že vo výzve Obnov dom mini 2 sa tiež upravila výška ročného čistého príjmu na jedného člena domácnosti, ktorá za minulý rok nesmela presiahnuť sumu 8165,30 eura. Žiadosti je možné posielať do konca decembra 2024.

Ďalší žiadatelia, ktorí majú vyhotovenú projektovú dokumentáciu a obnovu svojho domu majú premyslenú, môžu získať finančný príspevok do výšky 19-tisíc eur. Pôjde podľa rezortu o štandardnú výzvu, ktorá bude viackolová. Podmienky výzvy budú zverejnené začiatkom novembra a spustenie podávania žiadostí sa očakáva v priebehu decembra, uviedlo MŽP.

(tasr)

  |  

V Kosove sa začal proces so srbskými ozbrojencami

Pred súdom v Prištine sa v stredu začal proces so 45 ľuďmi obvinenými v súvislosti s vlaňajšou streľbou, ktorá nasledovala po prieniku ozbrojených Srbov s ťažkou technikou na sever samozvaného Kosova.

Koncom minulého septembra preniklo na sever Kosova asi 30 ozbrojencov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Pri prestrelke s políciou zomreli aj traja útočníci. Kosovo obviňuje Srbsko zo zapojenia, Belehrad to však popiera.

Proces na okresnom súde v Prištine podľa agentúry AP sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia. Za obhajobu boli prítomní iba traja Srbi, ostatní sú stále na úteku.

Všetci traja sa vyhlásili za nevinných. Sú obvinení z porušovania ústavného a právneho poriadku, teroristických aktivít, financovania terorizmu a prania špinavých peňazí. V prípade usvedčenia im hrozí maximálny doživotný trest odňatia slobody v krajine, ktorej samostatnosť jednostranne vyhlásili teroristi z Kosovskej oslobodzovacej armády v roku 2008.

Medzi obvinenými v neprítomnosti je aj Milan Radoičič, dlhoročný podpredseda strany Srbská kandidátka (Srpska lista) a bohatý podnikateľ s väzbami na vládnu Srbskú pokrokovú stranu (SNS) a prezidenta Aleksandara Vučiča.

Po streľbe v Kosove úrady v Srbsku nakrátko zadržali Radoičiča, ktorý tam ušiel, pre podozrenia zo zločinného spolčenia, nezákonného držania zbraní a výbušnín a závažných činov proti verejnej bezpečnosti.

On sám to poprel, no neskôr priznal, že viedol skupinu ozbrojencov, ktorá zaútočila na kosovskú políciu. Srbsko tvrdí, že táto skupina konala na vlastnú päsť.

Na srbského politika sú uvalené americké aj britské sankcie pre jeho údajnú zločineckú činnosť v oblasti financií. Európski aj americkí predstavitelia požadovali od Srbska, aby páchateľov potrestalo. Kosovo dokonca požadovalo, aby Srbsko ozbrojencov vydalo.

(tasr)

  |  

Meno nového ministra zdravotníctva oznámime v priebehu dní, povedal Richard Raši

Návrh na šéfa zdravotníctva predstavia najskôr strane Hlas, ktorej patrí toto kleslo, potom premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) a až následne médiám, oznámil postup minister investícií.

Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) minulý týždeň oznámila, že končí vo funkcii. Rozhodnutie odôvodnila tým, že necíti podporu na presadzovanie svojich cieľov a opatrení na zlepšenie zdravotníctva. Kritizovala okrem iného aj schválenie konsolidačných opatrení v parlamente.

V utorok sa stretla s prezidentom SR Petrom Pellegrinim, ktorý ju požiadal, aby až do prijatia jej demisie naplno vykonávala svoju funkciu. Hlava štátu zopakovala, že ministerkinu demisiu prijme v momente, keď od predsedu vlády dostane návrh na jej nástupcu.

(est)

  |  

Nobelovu cenu za chémiu získali traja vedci za výskum v oblasti bielkovín

Cenu za chémiu za rok 2024 získal David Baker z Washingtonskej univerzity a Briti Demis Hassabis s Johnom Jumperom zo spoločnosti Google DeepMind za výskum týkajúci sa bielkovín.

Oznámil to v stredu krátko pred poludním generálny tajomník švédskej Kráľovskej akadémie vied Hans Ellegren.

Polovica celkovej peňažnej odmeny vo výške 11 miliónov švédskych korún (milión eur) pôjde Bakerovi a druhá polovica britským vedcom.

Chemici sa viac než polstoročie snažili odvodiť si trojrozmernú štruktúru bielkoviny zo sekvencie aminokyselín. Vedcom z výskumného laboratória umelej inteligencie (AI) spoločnosti Google sa teraz podarilo využiť AI na predvídanie štruktúry takmer všetkých známych bielkovín na Zemi, ktorých je 200 miliónov.

Kód pre umelú inteligenciu AlphaFold2, ktorý spoločnosť Google sprístupnila verejnosti, nazvala švédska vedecká akadémia „zlatou baňou pre vedcov“. AlphaFold2 doteraz využili viac než dva milióny ľudí zo 190 krajín.

„Predtým často trvalo celé roky zistiť štruktúru bielkoviny – ak sa to vôbec podarilo. Teraz sa to dá urobiť za pár minút,“ uviedla Kráľovská akadémia vied. Pripúšťa, že model AI nie je dokonalý, ale dokáže odhadnúť pravdepodobnosť, do akej miery je ním vytvorená štruktúra správna.

Davidovi Bakerovi sa zas podarilo to, čo mnohí vedci donedávna považovali za nemožné: vytvoriť úplne nové bielkoviny s celkom novými funkciami.

Podarilo sa mu to s pomocou počítačového programu Rosetta na predvídanie štruktúr bielkovín, ktorý predstavil v roku 1998. Neskôr sa rozhodol vyskúšať s programom opačný proces: namiesto zadávania sekvencií aminokyselín s cieľom získať štruktúru bielkoviny bolo jeho úlohou prostredníctvom zadanej požadovanej proteínovej štruktúry získať návrhy na aminokyselinovú sekvenciu a vytvoriť tak novú bielkovinu.

Bakerova výskumná skupina nakreslila bielkovinu s úplne novou štruktúrou a nechala program Rosetta spočítať, ktorý typ sekvencie aminokyselín by mohol viesť k požadovanému proteínu. Rosetta prehľadala databázu všetkých známych proteínových štruktúr a hľadala krátke fragmenty bielkovín, ktoré mali podobnosť s požadovanou štruktúrou. Tieto fragmenty potom optimalizovala a navrhla sekvenciu aminokyselín. Tak sa ukázalo, že Rosetta dokáže skonštruovať novú bielkovinu.

Dovtedy sa vedcom podarilo iba napodobniť existujúce štruktúry bielkovín. Proteín vytvorený Rosettou však bol jedinečný, niečo také sa v prírode nevyskytovalo. So svojimi 93 aminokyselinami bol zároveň najväčším proteínom vytvoreným de novo.

Baker kód pre Rosettu sprístupnil, takže vedci program ďalej vyvíjajú a nachádzajú preň ďalšie oblasti využitia, dodala Kráľovská akadémia vied.

(tasr)