Preskočiť na obsah
  |  

Raketový útok na mesto Kirjat Šmona si vyžiadal životy dvoch ľudí

Mesto na severe Izraela je súčasťou „uzavretej vojenskej zóny“, ktorú vyhlásilo ministerstvo obrany z dôvodu opakovaného ostreľovania z Libanonu. Civilisti obyčajne dodržiavajú bezpečnostné opatrenia, ide o prvé civilné obete.

„Našli sme muža a ženu vo veku okolo 40 rokov v bezvedomí s poraneniami od šrapnelov. Vykonali sme lekársku prehliadku, no ich zranenia boli príliš vážne a museli sme ich vyhlásiť na mieste za mŕtvych,“ citovala agentúra AFP vyhlásenie izraelskej zdravotnej služby Červená Dávidova hviezda (Magen David Adom).

Incident sa stal na pozadí dlhodobých prestreliek medzi Obrannými silami Izraela (IDF) a šíitským militantným hnutím Hizballáh, ktoré sa z deklarovanej solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy začalo 8. októbra 2023 – deň po napadnutí južného Izraela palestínskymi militantnými skupinami Hamas či Islamský džihád.

V prípade dvojice, ktorá podľa izraelských hasičov išla vyvenčiť psa, ide o prvých zabitých civilistov odvtedy, čo Izrael spustil pozemnú ofenzívu na juh Libanonu a začal pravidelne útočiť na ciele Hizballáhu v južnom Bejrúte.

Mesto Kirjat Šmona blízko libanonských hraníc bolo vyhlásené za uzavretú vojenskú zónu, pretože je častým cieľom raketových útokov z Libanonu. IDF uviedli, že zaznamenali odpálenie približne 20 projektilov z Libanonu a v Kirjat Šmone sa rozozvučali sirény varujúce pred vzdušným útokom.

Izrael popri vojne v Gaze prisľúbil, že zaistí aj svoje severné hranice, aby umožnil Izraelčanom vysídleným v dôsledku útokov Hizballáhu vrátiť sa do svojich domovov.

Hizballáh aj v stredu hlásil boje s izraelskými vojakmi v pohraničnej oblasti na juhu Libanonu. Ešte predtým však uviedol, že jeho bojovníci odrazili dva pokusy IDF o prienik na libanonské územie.

(tasr)

  |  

Zástupcovia záchraniek nesúhlasia so znením novely zákona o záchrannej zdravotnej službe

Rezort zdravotníctva do skráteného medzirezortného pripomienkového konania predložil novelu zákona o záchrannej zdravotnej službe. S jej znením však nesúhlasia zástupcovia záchraniek, najmä so zmenami v záchranárskych posádkach.

Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby (AZZS) Matej Polák upozornil, že viaceré navrhované opatrenia v rámci novely zákona o záchrannej zdravotnej službe sú hazardom pre pacienta. Poukázal pritom najmä na zmeny v záchranárskych posádkach.

"Ak bude novela prijatá v tomto znení, spôsobí, že u niektorých pacientov, u ktorých zasahoval lekár, už nebude. Ale bude tam zasahovať tzv. záchranár špecialista. U niektorých pacientov, kde doposiaľ zasahovali profesionálni, vysokoškolsky vzdelaní záchranári už dnes bude zasahovať len tzv. asistent prepravy," spresnil.

Má ísť podľa jeho slov o nový typ zdravotníka, ktorý má absolvovať len 180 hodinový kurz a zasahovať iba pri pacientoch, ktorí nie sú v akútnom ohrození života. Upozornil však, že je náročné len na základe telefonátu vyhodnotiť, či ide o život ohrozujúci stav. Rovnako zmeny skritizoval aj Ivan Majling zo Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof.

Upozornil tiež, že napríklad výkony, ktoré majú byť po novom delegované tzv. zdravotníckemu záchranárovi sú výkony, ktoré v realite nemôže vykonávať často ani čerstvo vyštudovaný lekár či sestra s 20-ročnou praxou na oddelení anestéziológie.

"Považujeme to za mimoriadne nebezpečný krok," skonštatoval.

Priblížil, že má ísť napríklad o prácu s umelou pľúcnou ventiláciou či otváranie hrudníka pacienta v prípade traumy. Okrem toho obaja považujú za absurdné, že novela by mala byť účinná od 1. januára 2025, pričom stále nie je známe rozmiestnenie staníc záchraniek.

Okrem iného skritizovali aj zavádzanie ordinačných hodín pre záchranky či vznik novej linky pomoci, na ktorú sa majú obracať pacienti s neurgentným stavom. Obaja zároveň kritizujú proces prípravy reformy, z ktorého podľa nich boli vynechaní odborníci.

Nesúhlasia ani s bezdôvodným skrátením pripomienkového konania. Vyzvali preto vedenie ministerstva zdravotníctva, aby novelu stiahlo a vrátilo ju naspäť na pôdu rezortu. "Aby sme sa tam stretli a začali načúvať hlasom ľudí z praxe," dodal Polák.

Pripravovanú reformu aj postup jej prípravy kritizujú tiež Združenie miest a obcí Slovenska a Základná odborová organizácia pri ZZS v Bratislave. Upozorňujú, že môže ohroziť kvalitu a dostupnosť poskytovaných zdravotných služieb. Štátne ZZS Bratislava a ZZS Košice, naopak, navrhované zmeny vítajú.

(tasr)

  |  

Španielsky premiér označil izraelskú ofenzívu v Libanone za inváziu

Predseda vlády Pedro Sánchez tiež vyzval „medzinárodné spoločenstvo“, aby konalo vo veci pochybností o dodržiavaní medzinárodného humanitárneho práva zo strany Tel Avivu, píše agentúra AFP.

„Je jasné, že došlo k invázii tretej krajiny do suverénneho štátu, akým je Libanon, a preto medzinárodné spoločenstvo nemôže zostať ľahostajné,“ povedal Sánchez v parlamente. „Odsúdili sme (túto situáciu) na Ukrajine, odsudzujeme ju aj v Gaze, a teraz odsudzujeme aj inváziu do Libanonu,“ dodal.

Izraelská armáda koncom septembra spustila pozemnú ofenzívu na juhu Libanonu proti cieľom hnutia Hizballáh, ktorú sprevádzajú intenzívne letecké útoky na ciele hnutia v Bejrúte a ďalších častiach krajiny. Na juhu Libanonu pôsobí v rámci mierovej misie OSN (UNIFIL) aj viac ako 670 španielskych vojakov.

Izrael tvrdí, že cieľom ofenzívy v Libanone je vytlačiť militantov Hizballáhu z pohraničných oblastí a zastaviť raketové útoky na sever Izraela, aby sa do svojich domovov mohlo vrátiť približne 60-tisíc vysídlených občanov.

Sánchez patrí spomedzi lídrov krajín EÚ medzi najväčších kritikov reakcie Izraela na teroristický útok palestínskeho hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, ktorý viedol k vojne v Pásme Gazy. Jeho vláda v máji uznala palestínsky štát.

Premiér uviedol, že nie je spokojný s „nedostatočnou zhodou v rámci Európskej únie“ o situácii na Blízkom východe. „Je mi to ľúto, pretože som presvedčený, že v týchto otázkach by sme mali byť... konzistentní s obranou medzinárodného práva a medzinárodného humanitárneho práva,“ povedal.

(tasr)

  |  

Saková: Zdravotníctvo je premiérskou témou. O výške energopomoci rokujeme skoro denne

Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) pred stredajším zasadnutím vlády zhodnotila, že podľa nej je zdravotníctvo premiérskou témou a nominant na šéfa zdravotníctva Kamil Šaško bude dostávať podporu, ktorú bude potrebovať.

Saková na otázku, prečo úradujúca ministerka Zuzana Dolinková (Hlas) vyslovila, že necítila podporu vlády pre jej rezort odpovedala, že "nebude hovoriť niečo, čo pani Dolinková alebo bývalá kolegyňa tvrdila". Myslí si, že sa vynasnažia, aby zdravotníctvo prioritu malo.

Keďže nominantom na šéfa zdravotníctva je Kamil Šaško, ktorý je aktuálne štátnym tajomníkom na Sakovej rezorte, na stole je aj otázka, kto ho nahradí.

"Určite vás budeme informovať, pretože o mene náhradníka musí rozhodnúť aj predsedníctvo strany. Rada by som ale mala človeka, ktorý je z prostredia energetiky, pretože energetika je momentálne kľúčová téma na ministerstve hospodárstva," priznala ministerka.

Kedy sa dozvie od ministerstva financií výšku energopomoci pre ľudí na Slovensku, nateraz nevie. "My rokujeme, aj keď možno neinformujem médiá, skoro každý deň. Zosúlaďujeme si veci ohľadom energopomoci," dodala Saková.

Podotkla, že kompenzácia cien energií bude musieť byť taká, aby ľudia nasledujúci rok vedeli prežiť "doslova a dopísmena ťažké obdobie, ktoré ich čaká".

"Pretože vláda si uvedomuje, že zvýšením DPH to bude určite troška náročnejšie na peňaženky domácností," uzavrela šéfka hospodárstva Saková.

(max)

  |  

Pápež František sa v piatok stretne so Zelenským, oznámil Vatikán

Ukrajinský prezident a rímsky biskup majú podľa pracovného programu, ktorý citovali agentúry AFP a Reuters, naplánované polhodinové stretnutie v ranných hodinách.

Talianske médiá informovali, že Volodymyr Zelenskyj sa vo štvrtok stretne s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. Ich stretnutie však zatiaľ nebolo oficiálne potvrdené.

Zelenskyj prišiel v stredu do Chorvátska na samit Ukrajina – juhovýchodná Európa. V sobotu sa mal zúčastniť na schôdzke Kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Ten však odložili, pretože americký prezident Joe Biden odložil svoju plánovanú návštevu Nemecka z dôvodu blížiaceho sa hurikánu Milton.

Pápež František a Zelenskyj sa naposledy stretli v lete na okraji samitu skupiny G7 na juhu Talianska. Okrem toho sa vo Vatikáne stretli aj vlani v decembri.

  |  

Pri opisovaní hurikánu Milton sa v živom vysielaní rozcítil meteorológ

Dlhoročný hlásateľ počasia na stanici NBC News John Morales strácal reč pri tom, ako oznamoval parametre blížiaceho sa hurikánu. Tento týždeň ide už o druhý hurikán, ktorý dosiahne východné pobrežie USA a Mexika, Milton je však iných rozmerov.

Na základe doterajších informácií je hurikán Milton povestným „raz za sto rokov“ hurikánom, zo štátu Florida preto utekajú státisíce ľudí.

Morales (62) namiesto obvyklého plynulého prejavu, na ktorý sú jeho diváci zvyknutí, začal v utorok krátkou chvíľkou ticha, po ktorej sa snažil koktajúc rozprávať o hurikáne. „Poklesol… poklesol o 15 milibarov za desať hodín,“ povedal o klesajúcom tlaku, pričom zabudol použiť samotné slovo „tlak“.

„Ospravedlňujem sa. Je to proste strašné,“ povedal, na čo sa tematicky posunul k zoznamu údajov o búrke, ktorá postupuje Mexickým zálivom.

Keď sa Moralesovi podarilo upokojiť, vysvetlil, že jednou z príčin intenzity hurikánu je „neuveriteľne vysoká“ teplota vody v zálive na juh od USA. Z tohto trendu obvinil klimatickú zmenu.

(sab)