Preskočiť na obsah
  |  

Stromom roka 2024 sa stala 150 rokov stará hruška planá z Bošáce

V hlasovaní, do ktorého sa zapojilo viac ako 14-tisíc ľudí, získala bošácka hruška takmer 2 300 hlasov. Strom stojaci na úpätí vrchu Lysica nad obcou Bošáca bude na jar reprezentovať Slovensko aj v súťaži Európsky strom roka.

Víťazná hruška je vysoká desať metrov, obvod kmeňa 150-ročného stromu meria 195 centimetrov. Stojí na slnečnom úpätí vrchu Lysica nad Bošáckou dolinou s bohatou ovocinárskou tradíciou.

Na druhom mieste v ankete Strom roka 2024 sa s 2 265 hlasmi umiestnila vŕba biela-smútočná z Prievidze. Tretie miesto obsadila lipa malolistá z Ordzovian, ktorá získala 1 330 hlasov. Každý z víťazných stromov získa posúdenie a ošetrenie odborníkmi.

V rámci ankety boli i tento rok odmenené aj zapojené školy. V prvej kategórii, kde rozhodoval počet hlasov od zapojených žiakov, skončila na prvom mieste Spojená škola Novohradská z Bratislavy. Druhé miesto obsadila Základná škola Veľkomoravská z Trenčína, tretie miesto si vyslúžili žiaci zo Základnej školy na Karpatskej ulici v Žiline.

Celkovo sa do súťaže zapojilo viac ako 20 materských, základných a stredných škôl z celého Slovenska.

"V druhej kategórii nerozhoduje počet zapojených žiakov, ale oceňujeme aktivity žiakov, ktoré na danej škole robia. Tento rok nás oslovila Spojená škola zo Svitu, kde sa žiaci zapojili do pátracej hry, ktorá vzbudila ich záujem o životné prostredie a zároveň ju prepojili s poznávaním stromov v ich okolí," priblížila Martina Hromadová z Nadácie Ekopolis s tým, že škola získa výsadbový materiál do svojej školskej záhrady.

V súvislosti s anketou Strom roka sa každý rok ošetrujú aj také stromy, ktoré boli do ankety nominované, no do finále sa nedostali. Tento rok sa tak budú okrem víťazov ošetrovať ešte dva stromy, a to hruška a javor.

"Už tradičnou súčasťou ankety je aj verejná výsadba stromov. Tentoraz je naplánovaná v obci Vištuk, kde sa miestni dobrovoľníci postarali o obnovu historickej lipovej aleje," doplnila Hromadová.

Titul Strom roka sa na Slovensku odovzdáva od roku 2002, anketu od roku 2007 organizuje Nadácia Ekopolis. Patrónom ankety, ktorej poslaním je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie, je spevák Peter Lipa.

(tasr)

  |  

Turecký líder Erdogan navštívi tento týždeň Albánsko a Srbsko

Cieľom jeho návštevy je posilnenie hospodárskych a diplomatických vzťahov s týmito balkánskymi krajinami. Vo štvrtok má Erdogan v Tirane slávnostne otvoriť novú mešitu, najväčšiu na celom Balkáne. Jej výstavbu Turecko finančne podporilo.

Turecko zároveň patrí medzi piatich najväčších zahraničných investorov v Albánsku. Taktiež viac ako 600 tureckých spoločností zamestnáva viac ako 15-tisíc albánskych pracovníkov, povedal Recep Tayyip Erdogan vo februári počas stretnutia s albánskym premiérom Edi Ramom.

Ankara spolupracuje s Tiranou aj v oblasti vojenskej techniky. Albánska armáda nakúpila od Turecka drony Bayraktar TB2.

Po návšteve Tirany sa Erdogan v piatok presunie do Srbska. Vzťahy medzi Tureckom a Srbskom sa zhoršili po tom, ako Ankara predala drony Kosovu. Piatkové rokovania sa údajne zamerajú na spoluprácu prevažne vo vojenskej oblasti. Analytik Vuk Vuksanović pre agentúru AFP povedal, že výsledkom môže byť uzavretie vojenskej dohody.

Medzi Tureckom a Srbskom sa v posledných rokoch prehlbujú aj ekonomické vzťahy. Za posledné desaťročie sa turecké investície v Srbsku zvýšili z jedného milióna na hodnotu 400 miliónov amerických dolárov. Turci taktiež obľubujú Srbsko ako dovolenkovú destináciu.

(tasr)

  |  

Nehoda troch áut na D1 ochromila dopravu

Na diaľnici D1 za Triblavinou smerom na Senec sa na 21. kilometri zrazili tri osobné autá, počítať treba s viac ako 45-minútovým zdržaním.

O dopravnom obmedzení informovala Zelená vlna STVR na svojom webe. Vodiči môžu prejsť len v ľavom pruhu.

(tasr)

  |  

Izraelský nálet zasiahol cestu medzi Libanonom a Sýriou, tvrdí ľudskoprávna organizácia

Židovský štát sa snaží odrezať zásobovacie trasy šíitského militantného hnutia Hizballáh v južnom Libanone, narúša však pritom trasy, po ktorých ľudia utekajú pred konfliktom, oznámilo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) v Londýne.

„Izraelské letectvo podniklo útok zameraný na cestu spájajúcu Sýriu a Libanon,“ v oblasti mesta Kusajr na sýrskej strane hranice, citovala vyhlásenie SOHR agentúra AFP.

Tézu o snahe prerušiť zásobovacie trasy proiránskych militantov potvrdil aj šéf SOHR Ramí Abdal Rahmán, dodal však, že neboli hlásené žiadne obete na životoch a nebolo bezprostredne jasné, či bola pri útoku cesta narušená.

Libanonská tlačová agentúra uviedla, že „nepriateľ podnikol dronový útok na hranicu medzi Libanonom a Sýriou“.

Izraelská armáda minulý týždeň podnikla útoky na hraničnom priechode Masnáa medzi Sýriou a Libanonom a narušila premávku. Armáda uviedla, že cielila na pozície militantov Hamasu neďaleko hranice.

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) v pondelok vyhlásila, že útoky v blízkosti izraelsko-sýrskych hraníc predstavujú vážne riziko pre civilistov, keďže im bránia v úteku a komplikujú humanitárne operácie.

Podľa oficiálnych záznamov pri izraelských útokoch na Hizballáh zahynulo viac než 1 200 ľudí a vyše milión osôb v dôsledku týchto útokov opustilo svoje domovy. Viac než 400-tisíc ľudí, medzi ktorými sú prevažne Sýrčania, utieklo do Sýrie.

Od vypuknutia občianskej vojny v Sýrii v roku 2011 Izrael podnikol v tejto krajine stovky útokov, ktoré sa zameriavali najmä na pozície armády a bojovníkov podporovaných Iránom vrátane libanonského hnutia Hizballáh.

Izraelské úrady tieto útoky v Sýrii komentujú len veľmi zriedkavo. Opakovane však uvádzajú, že Iránu ako svojmu úhlavnému nepriateľovi nedovolia, aby v Sýrii posilňoval svoju vojenskú prítomnosť.

(tasr)

  |  

V Česku rehabilitovali umučeného kňaza Josefa Toufara

Krajský súd v Hradci Králové vo štvrtok rehabilitoval farára Josefa Toufara, ktorý bol v roku 1950 zatknutý a nezákonne stíhaný. Podľa českých médií je zrejme najznámejšou obeťou vtedajších komunistických zločinov proti cirkvi.

Katolícky kňaz zomrel na následky mučenia, ktorého sa dopustila Štátna bezpečnosť (ŠtB). Na základe stanice ČT24 a servera Seznam Zprávy informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Toufar sa do povedomia ŠtB dostal na základe takzvaného číhošťského zázraku. V decembri 1949 sa počas jeho kázne v kostole v obci Číhošť v kraji Vysočina údajne niekoľkokrát pohol kríž nad svätostánkom na hlavnom oltári. Tento úkaz neskôr dosvedčilo asi 20 ľudí, samotný kňaz to však nevidel. Udalosť sa dodnes nepodarilo vysvetliť.

ŠtB najskôr hláseniam o prípade nevenovala pozornosť, no keďže sa o "zázrak" začalo zaujímať čoraz viac ľudí, komunistický režim zakročil.

Farára obvinili, že ho zinscenoval a snažili sa ho prinútiť, aby sa k tomu priznal. Toufar odmietol, že by krížom pohyboval pomocou technického zariadenia, ako tvrdila ŠtB. Jej príslušníci ho preto počas nasledujúcich týždňov kruto mučili.

Keďže farár počas vyšetrovania zomrel, súdny proces sa s ním nekonal. Otázka, či bol do väzby vzatý oprávnene alebo nie, nebola doteraz vyriešená.

Právnik Lubomír Müller, ktorý sa špecializuje na obhajovanie politických väzňov v podobných procesoch, podotkol, že v roku 2013 sa začal proces Toufarovho blahorečenia a v nasledujúcom roku mu vtedajší český prezident Miloš Zeman in memoriam udelil vyznamenanie za zásluhy.

Podnet na súdnu rehabilitáciu Toufara prišiel však až tento rok, a to z Múzea českého, slovenského a rusínskeho exilu.

Vo štvrtok, po takmer 75 rokov od Toufarovej smrti, sudca krajského súdu v Hradci Králové Miroslav Mjartan konštatoval, že kňaz bol osobnej slobody zbavený nezákonne. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

(tasr)

  |  

Raketa na Brusel by mohla pomôcť, povedal Fico. Čestný a slušný politik, pochválil ho Lavrov

Slová slovenského premiéra o tom, že europoslanci berú vojnu na Ukrajine príliš na ľahkú váhu, ocenil ruský minister zahraničných vecí.

Fico vo svojom príhovore uviedol, že „jedna raketa by mohla v Bruseli rozbiť nejakú fontánku, aby (europoslanci) pochopili, o čom tá vojna vlastne je“. Slovenský premiér takto hovoril vo svojom prejave k 80. výročiu krvavých bojov o Dukliansky priesmyk (oslavuje sa 6. októbra).

Fico kritizoval, že niektorí europoslanci v súvislosti s vojnou na Ukrajine hovoria „s ľahkosťou jarného vánku“ o raketách stredného a dlhého doletu. "Obrazne povedané, možno takáto jedna raketa by mohla v Bruseli rozbiť nejakú fontánku, aby pochopili, o čom to vlastne, preboha, hovoria," povedal.

Fico dodal, že na Duklu neprišiel oslavovať vojnu, utrpenie a smrť, ale preto, aby oslávil mier. „Mrzí ma, že máme takú zvrátenú módu, predovšetkým v Európe, kde namiesto toho, aby sme vynaložili všetko úsilie na zastavenie rinčania zbraní, tak počujeme búrlivý potlesk, hlasné povzbudzovanie a často aj veľmi významné materiálne rozhodnutia, ktoré vojnu len a len povzbudzujú ďalej," povedal Fico.

Od západných médií aj politikov si Fico za svoje slová vyslúžil kritiku, naopak, podpora prišla z Moskvy. Na slová slovenského premiéra reagoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a poznamenal, že Európa by mala jeho slová počúvať. „Je to inteligentný, slušný človek, čestný politik, je ich tam málo,“ povedal Lavrov novinárom v utorok.

(echo24/tod)