Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Porucha v elektrárni spôsobila na Kube rozsiahly výpadok prúdu

Kubu v piatok postihol rozsiahly výpadok dodávok elektriny, ktorý spôsobila porucha v jednej z najväčších elektrární v krajine. Oznámilo to ministerstvo energetiky.

„Blackout“ spôsobila krátko pred poludním miestneho času porucha v elektrárni nesúcej meno kubánskeho revolucionára Antonia Guiterasa, v dôsledku ktorej bola odpojená od siete.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel na sieti X ubezpečil, že energetici urobia všetko pre obnovenie dodávok.

Kubánska vláda v ten istý deň z dôvodu šetrenia elektrickou energiou nariadila zatvorenie všetkých škôl, úradov a firiem, ktoré nie sú zásadné pre fungovanie štátu. Väčšina štátnych zamestnancov bola poslaná domov.

Kubu sužujú výpadky dodávok elektriny už dlhodobo. Spôsobené sú najmä nedostatkom paliva pre elektrárne. Venezuela ako najväčší dodávateľ ropy znížila dodávky v prvých deviatich mesiacoch tohto roka v priemere na 32 600 barelov denne, čo je približne polovica zo 60 000 barelov dodávaných v rovnakom období roku 2023.

Rusko a Mexiko, ktoré v minulosti tiež zásobovali Kubu ropou, objem dodávok takisto výrazne znížili.

Súčasná sociálna a ekonomická situácia na Kube je považovaná za najhoršiu od revolúcie vedenej Fidelom Castrom v 50. Rokoch 20. storočia. Za posledné dva roky z Kuby utiekol rekordný počet ľudí. Život a podnikateľské aktivity v tomto komunistickom štáte už roky brzdí nedostatok elektriny.

(tasr)

Minúta  |  

Nový líder Hamasu zrejme nebude z Gazy

Palestínska militantná skupina Hamas pravdepodobne nahradí nedávno zabitého lídra Jahju Sinvára novým politickým vodcom sídliacim mimo Gazy. Píše o tom Reuters.

Ako Reuters upozorňuje, všetci hlavní kandidáti na tento post žijú v Katare. Hamas však bude musieť pri rozhodovaní vziať do úvahy aj preferencie Iránu, ktorý je hlavným podporovateľom hnutia.

Nového vodcu menuje Rada šúra, ktorá zastupuje všetkých členov Hamasu v pásme Gazy, na západnom brehu Jordánu, v izraelských väzniciach a aj v palestínskej diaspóre.

Sinvára zabili izraelské ozbrojené sily v stredu (16. 10.) a Hamas tak počas menej ako troch mesiacov už druhýkrát prišiel o svojho lídra.

Sinvár je považovaný za strojcu útokov na Izrael, ktoré sa odohrali 7. októbra 2023. Ich dôsledkom je ničivá vojna v Gaze, pri ktorej bolo zabitých asi 42 000 ľudí a zničené dve tretiny všetkých stavieb v oblasti.

Zdecimované bolo hospodárstvo Gazy, ktorého produkcia sa prepadla o 85 percent a nezamestnanosť dosiahla úroveň 80 percent.

(bra)

Minúta  |  

Biden hovorí, že dokáže zariadiť koniec konfliktu medzi Izraelom a Iránom

Americký prezident Joe Biden považuje za možné dohodnúť sa s Izraelom a Iránom takým spôsobom, ktorý by mohol na určitý čas ukončiť ich konflikt na Blízkom východe.

Ako informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI), Biden v piatok v rozhovore s novinármi na záver svojej návštevy v Berlíne tiež vyhlásil, že vie, ako a kedy Izrael zareaguje na nedávne raketové útoky z Iránu. Ďalšie podrobnosti však Biden odmietol poskytnúť.

V súvislosti s útokmi, ktoré Irán podnikol na Izrael 1. októbra, vládne na Blízkom východe veľké napätie, pripomína TOI.

Podľa Bidenovho názoru existuje príležitosť, že "pravdepodobne dokážeme vyriešiť záležitosť s Izraelom a Iránom spôsobom, ktorý na určitý čas ukončí konflikt… a zastaví následné otrasy".Ako dodal, verí, že je možné pracovať na prímerí v Libanone. Uviedol súčasne, že dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy bude ťažšie.

Podľa britského denníka The Guardian Biden už po prílete do Nemecka na stretnutie s európskymi lídrami vyhlásil, že v súvislosti s vyhliadkami na prímerie v Pásme Gazy pociťuje "väčšiu nádej". Dodal, že v najbližších štyroch alebo piatich dňoch pošle do Izraela ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

Blinken v spoločnom vyhlásení so svojou nemeckou rezortnou kolegyňou Annalenou Baerbockovou uviedol, že zabitie vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Jahjá Sinwára "môže byť impulzom na ukončenie konfliktu" v Pásme Gazy. Ministri dodali, že Sinwár "stál v ceste prímeriu".

Apelovali súčasne na prepustenie všetkých rukojemníkov zajatých pri vpáde palestínskych militantov na juh Izraela a už rok zadržiavaných v Pásme Gazy. Zároveň však podľa ministrov musí byť poskytnutá humanitárna pomoc civilistom v Pásme Gazy. Ministri zhodne deklarovali, že Nemecko a Spojené štáty na tom budú pracovať spolu so svojimi partnermi.

(tasr)

Minúta  |  

Marek Výborný je novým predsedom českej KDU-ČSL

Českí ľudovci si v piatok zvolili nového predsedu, so ziskom 159 hlasov sa ním stal súčasný minister poľnohospodárstva Marek Výborný. Na čele KDU-ČSL vystrieda doterajšieho predsedu Mariana Jurečku.

Jedným z cieľov Výborného podľa jeho slov je, aby Česko po budúcoročných parlamentných voľbách neovládli populisti, komunisti a extrémisti. Chce sa zamerať na väčšiu disciplinovanosť strany, ukončenie kultúrnych vojen a dôraz na praktickú politiku.

O možnom konci Jurečku na čele ľudovcov písali české médiá už dlhší čas. Jurečku nepriamo podporil aj premiér Petr Fiala, ktorý ho v prejave pred ľudovcami označil za jedného z najlepších členov vlády, akých Česko malo.

Oceňoval jeho pracovitosť a kompetentnosť. Podľa českých médií má Fiala bližšie práve k Jurečkovi, pretože s ním a so šéfkou TOP 09 Markétou Pekarovou Adamovou dohodli v roku 2021 koalíciu Spolu, s ktorou porazili ANO Andreja Babiša. Koalíciu však teraz podporil aj nový predseda Výborný.

Výborný je členom KDU-ČSL od roku 2005, jej predsedom už v minulosti krátko bol. Do čela si ho straníci zvolili v marci 2019. Uprednostnili ho vtedy v druhom kole pred Jurečkom. O niekoľko mesiacov však z dôvodu rodinnej tragédie na post rezignoval a šéfom strany sa stal Jurečka.

Po tom, ako sa strana v roku 2021 stala v rámci koalície SPOLU súčasťou vlády, pôsobil Výborný ako predseda poslaneckého klubu KDU-ČSL v Poslaneckej snemovni. V júni 2023 sa stal ministrom poľnohospodárstva, keď nahradil Zdenka Nekulu.

O post šéfa strany, ktorá v aktuálnych prieskumoch volebných preferencií dosahuje okolo dvoch percent, sa uchádzalo šesť straníkov.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj slovami o jadrových zbraniach nebezpečne provokuje, hovorí Putin

Rusko nedovolí Ukrajine za žiadnych okolností získať jadrové zbrane a ak by Ukrajina nimi disponovala, Rusko by náležite odpovedalo, povedal v piatok v Moskve ruský prezident Vladimir Putin novinárom z krajín združenia BRICS

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa svojho štvrtkového vyjadrenia nedávno povedal americkému prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi, že Ukrajina pre svoju bezpečnosť potrebuje buď jadrové zbrane alebo členstvo v NATO.

Na summite EÚ však lídrom členských štátov povedal, že Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrového arzenálu. "Nevyberáme si jadrové zbrane, vyberáme si NATO," vyhlásil Zelenskyj.

Putin v piatok označil Zelenského slová za "nebezpečnú provokáciu". "V modernom svete nie je ťažké vytvoriť jadrové zbrane," poznamenal.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta v piatok uviedol, že správy o tom, že by sa Ukrajina snažila získať jadrové zbrane, vznikli nesprávnou interpretáciou výrokov prezidenta. Samotný Zelenskyj neskôr objasnil, že nikdy netvrdil, že by sa Ukrajina pripravovala na výrobu jadrovej zbrane.

Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrových zbraní na svojom území výmenou za rešpektovanie jej územnej celistvosti a nezávislosti. Jadrový arzenál, ktorý vtedy Ukrajina zdedila, patril k najväčším na svete.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko má nový konzulát v Báčskom Petrovci

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár v piatok slávnostne otvoril nový honorárny konzulát SR v srbskom meste Báčsky Petrovec.

Šéf slovenskej diplomacie verí, že otvorenie honorárneho konzulátu v Báčskom Petrovci je ďalším krokom do budúcnosti k upevneniu vzťahov medzi Slovenskom a Srbskom. Minister sa poďakoval srbskej vláde i regionálnym úradom za starostlivosť o slovenskú krajanskú komunitu v Srbsku.

Blanár predtým v Báčskom Petrovci položil veniec k buste Dr. Janka Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Srbsku, a stretol sa s krajanmi.

Báčsky Petrovec sa nachádza v srbskej Vojvodine, kde žije početná slovenská komunita. V meste funguje slovenské gymnázium Jána Kollára založené v roku 1919. Ide o najväčšie gymnázium mimo SR s výučbou v slovenskom jazyku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.