Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko je podľa Putina pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať. Zopakoval, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu, ktoré parafoval aj vedúci vtedajšej ukrajinskej delegácie. Uviedla to agentúra DPA.

Mierové rokovania v Turecku sa konali na jar 2022 — len niekoľko týždňov po tom, ako ruská armáda zaútočila na Ukrajinu. V týchto dohodách sa okrem iného stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich snáh o členstvo v NATO.

Ruský prezident tiež uviedol, že je otvorený tomu, aby hostiteľom mierových rokovaní bola Saudská Arábia. Zdôraznil však, že dôležitejší ako miesto konania schôdzky je obsah rokovaní.

V tejto súvislosti ocenil mierové iniciatívy Číny a Brazílie, pričom ich prístup k riešeniu konfliktu na Ukrajine označil za vyvážený.

Vyhlásil, že Rusko je za nastolenie trvalého mieru na Ukrajine, ktorým by všetci mali zaistenú rovnakú bezpečnosť.

„Nemalo by to byť prímerie na týždeň, dva týždne alebo na rok — aby krajiny NATO znovu vyzbrojili. Potrebujeme podmienky na dlhodobý, udržateľný a trvalý mier," zdôraznil Putin na tlačovej konferencii pre médiá členských štátov združenia BRICS, ktorého summit sa bude konať na budúci týždeň v meste Kazaň ležiacom v európskej časti Ruska.

Ruský prezident sa vyhol odpovedi na otázku, kedy sa skončí ruská tzv. špeciálna vojenská operácia na Ukrajine. Uviedol, že sa treba obrátiť na Severoatlantickú alianciu a jej sa spýtať, kedy ju „prestane baviť bojovať s Ruskom". V mene svojej krajiny však Putin povedal, že Rusko je pripravené pokračovať v tomto boji a zvíťaziť.

Putin okrem toho tvrdí, že ukrajinská armáda nie je schopná používať vysoko presné zbraňové systémy, ale robia to za ňu „vojenskí špecialisti NATO".

„NATO s nami vedie vojnu, ale rukami ukrajinských vojakov," vyhlásil Putin a zopakoval, že vojna na Ukrajine bude pokračovať tak dlho, ako dlho budú členské štáty NATO dodávať Ukrajine zbrane.

(tasr)

Minúta  |  

Migranti vyhostení z Talianska do Albánska sa môžu vrátiť späť, rozhodol súd

Išlo o vôbec prvú takúto skupinu, ktorú vyhostili na základe dohody Ríma s Tiranou.

Rímsky súd v piatok rozhodol, že v albánskych centrách nemajú zadržiavať 12 migrantov, ktorých tam previezla talianska loď. Súd migrantom zároveň priznal právo na návrat do Talianska.

Celkovo 16 migrantov pôvodom z Egypta a Bangladéša, ktorých zachránili v Stredozemnom mori, previezla tento týždeň loď talianskeho námorníctva do Albánska. Stali sa tak prvou skupinou, ktorá bola po spracovaní v albánskom prístave Shëngjin umiestnená v novom migračnom centre Gjadër v súlade so zmienenou dohodou.

Už po počiatočnom posúdení v Albánsku však úrady rozhodli, že štyria z nich sa môžu vrátiť do Talianska. Návrat im umožnili buď zo zdravotných dôvodov, alebo preto, že išlo o neplnoleté osoby.

Rímsky súd však v piatok odobril návrat do Talianska aj zvyšným 12 migrantom, ktorí podľa neho nepochádzajú z bezpečných krajín a nespĺňajú tak kritéria dohody s Tiranou. Súd rozhodol v súlade s nedávnym verdiktom Európskeho súdneho dvora (ESD).

ESD v danom prípade rozhodol, že štát nemôže byť vyhlásený za bezpečný, ak sa za taký nepovažuje celé jeho územie. V súlade s dohodou, ktorú uzavrel Rím s Tiranou, mohli byť do migračných centier v Albánsku posielaní migranti pochádzajúci z 22 štátov, ktoré Taliansko zaradilo na zoznam tzv. bezpečných krajín. Medzi bezpečnými krajinami sa ocitli aj Egypt a Bangladéš, ktoré však za také nepovažuje ESD.

Na piatkové rozhodnutie rímskeho súdu už s nevôľou reagovala vládna strana Bratia Talianska (FdI) premiérky Giorgie Meloniovej, pričom ho označila za spolitizované. Samotná premiérka ohlásila, že na pondelok zvoláva v tejto veci zasadnutie vládneho kabinetu.

Kým Meloniová označila verdikt súdu za zaujatý, aktivisti za práva migrantov ho privítali. Organizácia Sea Watch ho napr. komentovala slovami, že "celá mediálna šou organizovaná Meloniovej vládou" sa dostala do rozporu s vnútroštátnym aj medzinárodným právom.

(tasr)

Minúta  |  

Hizballáh podnikol raketový útok na Izrael

Libanonské proiránske militantné hnutie Hizballáh tvrdí, že pri piatkovom raketovom útoku zasiahlo izraelské prístavné mesto Haifa a oblasť ležiacu severne od neho. Informovala o tom agentúra AFP.

Hizballáh uviedol, že jedna zo striel bola vypálená na počesť jeho zabitého vodcu Hasana Nasralláha. Izraelská armáda oznámila, že zachytila tri rakety vypálené smerom k Haifskému zálivu.

Varovné sirény sa predtým rozozvučali v meste Akko a na predmestí Krajot ležiacom severne od Haify, doplnil spravodajský web The Times of Israel (TOI).

Proiránsky Hizballáh je v ozbrojenom konflikte s Izraelom už celé roky, pričom sporadicky ostreľoval oblasti na severe židovského štátu, ktorý zvyčajne reagoval cielenými náletmi na miesta odpaľovania rakiet v južnom Libanone.

Tieto cezhraničné útoky sa zintenzívnili po 7. októbri 2023, keď palestínske hnutie Hamas vpádom svojich teroristických kománd na juh Izraela vyvolalo odvetu v podobe pozemnej operácie izraelskej armády v Pásme Gazy.

Izrael medzičasom koncom septembra otvoril aj druhý front na severe krajiny, keď nedávno spustil nálety a neskôr i pozemnú operáciu na bašty Hizballáhu v južnom Libanone a na predmestí Bejrútu.

(tasr)

Minúta  |  

Porucha v elektrárni spôsobila na Kube rozsiahly výpadok prúdu

Kubu v piatok postihol rozsiahly výpadok dodávok elektriny, ktorý spôsobila porucha v jednej z najväčších elektrární v krajine. Oznámilo to ministerstvo energetiky.

„Blackout“ spôsobila krátko pred poludním miestneho času porucha v elektrárni nesúcej meno kubánskeho revolucionára Antonia Guiterasa, v dôsledku ktorej bola odpojená od siete.

Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel na sieti X ubezpečil, že energetici urobia všetko pre obnovenie dodávok.

Kubánska vláda v ten istý deň z dôvodu šetrenia elektrickou energiou nariadila zatvorenie všetkých škôl, úradov a firiem, ktoré nie sú zásadné pre fungovanie štátu. Väčšina štátnych zamestnancov bola poslaná domov.

Kubu sužujú výpadky dodávok elektriny už dlhodobo. Spôsobené sú najmä nedostatkom paliva pre elektrárne. Venezuela ako najväčší dodávateľ ropy znížila dodávky v prvých deviatich mesiacoch tohto roka v priemere na 32 600 barelov denne, čo je približne polovica zo 60 000 barelov dodávaných v rovnakom období roku 2023.

Rusko a Mexiko, ktoré v minulosti tiež zásobovali Kubu ropou, objem dodávok takisto výrazne znížili.

Súčasná sociálna a ekonomická situácia na Kube je považovaná za najhoršiu od revolúcie vedenej Fidelom Castrom v 50. Rokoch 20. storočia. Za posledné dva roky z Kuby utiekol rekordný počet ľudí. Život a podnikateľské aktivity v tomto komunistickom štáte už roky brzdí nedostatok elektriny.

(tasr)

Minúta  |  

Nový líder Hamasu zrejme nebude z Gazy

Palestínska militantná skupina Hamas pravdepodobne nahradí nedávno zabitého lídra Jahju Sinvára novým politickým vodcom sídliacim mimo Gazy. Píše o tom Reuters.

Ako Reuters upozorňuje, všetci hlavní kandidáti na tento post žijú v Katare. Hamas však bude musieť pri rozhodovaní vziať do úvahy aj preferencie Iránu, ktorý je hlavným podporovateľom hnutia.

Nového vodcu menuje Rada šúra, ktorá zastupuje všetkých členov Hamasu v pásme Gazy, na západnom brehu Jordánu, v izraelských väzniciach a aj v palestínskej diaspóre.

Sinvára zabili izraelské ozbrojené sily v stredu (16. 10.) a Hamas tak počas menej ako troch mesiacov už druhýkrát prišiel o svojho lídra.

Sinvár je považovaný za strojcu útokov na Izrael, ktoré sa odohrali 7. októbra 2023. Ich dôsledkom je ničivá vojna v Gaze, pri ktorej bolo zabitých asi 42 000 ľudí a zničené dve tretiny všetkých stavieb v oblasti.

Zdecimované bolo hospodárstvo Gazy, ktorého produkcia sa prepadla o 85 percent a nezamestnanosť dosiahla úroveň 80 percent.

(bra)

Minúta  |  

Biden hovorí, že dokáže zariadiť koniec konfliktu medzi Izraelom a Iránom

Americký prezident Joe Biden považuje za možné dohodnúť sa s Izraelom a Iránom takým spôsobom, ktorý by mohol na určitý čas ukončiť ich konflikt na Blízkom východe.

Ako informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI), Biden v piatok v rozhovore s novinármi na záver svojej návštevy v Berlíne tiež vyhlásil, že vie, ako a kedy Izrael zareaguje na nedávne raketové útoky z Iránu. Ďalšie podrobnosti však Biden odmietol poskytnúť.

V súvislosti s útokmi, ktoré Irán podnikol na Izrael 1. októbra, vládne na Blízkom východe veľké napätie, pripomína TOI.

Podľa Bidenovho názoru existuje príležitosť, že "pravdepodobne dokážeme vyriešiť záležitosť s Izraelom a Iránom spôsobom, ktorý na určitý čas ukončí konflikt… a zastaví následné otrasy".Ako dodal, verí, že je možné pracovať na prímerí v Libanone. Uviedol súčasne, že dosiahnuť prímerie v Pásme Gazy bude ťažšie.

Podľa britského denníka The Guardian Biden už po prílete do Nemecka na stretnutie s európskymi lídrami vyhlásil, že v súvislosti s vyhliadkami na prímerie v Pásme Gazy pociťuje "väčšiu nádej". Dodal, že v najbližších štyroch alebo piatich dňoch pošle do Izraela ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena.

Blinken v spoločnom vyhlásení so svojou nemeckou rezortnou kolegyňou Annalenou Baerbockovou uviedol, že zabitie vodcu palestínskeho militantného hnutia Hamas Jahjá Sinwára "môže byť impulzom na ukončenie konfliktu" v Pásme Gazy. Ministri dodali, že Sinwár "stál v ceste prímeriu".

Apelovali súčasne na prepustenie všetkých rukojemníkov zajatých pri vpáde palestínskych militantov na juh Izraela a už rok zadržiavaných v Pásme Gazy. Zároveň však podľa ministrov musí byť poskytnutá humanitárna pomoc civilistom v Pásme Gazy. Ministri zhodne deklarovali, že Nemecko a Spojené štáty na tom budú pracovať spolu so svojimi partnermi.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.