Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mexické námorníctvo zhabalo viac ako osem ton narkotík

V rámci protidrogovej akcie tiež námorníci zatkli 23 ľudí, píše agentúra Reuters. „Toto je najväčšie množstvo drog zhabaných pri námornej operácii, ide o bezprecedentný objem v histórii inštitúcie,“ oznámil hovorca námorníctva.

Počas operácie zároveň zaistili 8 700 litrov paliva a šesť lodí pri pobreží neďaleko mesta Lázaro Cárdenas. Zhabané položky majú súhrnnú hodnotu približne dve miliardy pesos (91 miliónov eur).

(tasr)

Minúta  |  

WSJ: Trump by uvalil clá na Čínu, ak by napadla Taiwan

Republikánsky exprezident poskytol predvolebný rozhovor denníku Wall Street Journal, ktorý viedli členovia Editorial Board.

„Povedal by som: ak pôjdete na Taiwan, tak mrzí ma to, ale nemám na výber. Uvalím na vás 150- až 200-percentné clá,“ vyhlásil kandidát na prezidenta do novembrových volieb.

Na otázku, či by použil v prípade čínskej blokády Taiwanu vojenskú silu, Trump odpovedal, že k takému scenáru by neprišlo, pretože čínsky prezident Si Ťin-pching ho rešpektuje.

„Mal som s ním veľmi silný vzťah,“ povedal Trump. „Nemusel by som (použiť vojenskú silu), pretože ma rešpektuje a vie, že som totálne šialený.“ Ďalej opísal príhodu, keď na Siho rozprával po anglicky – telefonovali si v roku 2017, keď hrozilo, že USA zbombardujú čínsku techniku v Sýrii.

V rozhovore sa Trump vyjadril aj k ruskej invázii na Ukrajine a zopakoval, že keby bol teraz prezidentom USA on, ruský prezident Vladimir Putin by si nedovolil zaútočiť na Ukrajinu.

„Ja som Putinovi povedal: Vladimir, máme skvelý vzťah... Vladimír, ak pôjdeš po Ukrajine, tak na teba udriem tak tvrdo, že sa z toho nespamätáš. Zasiahnem ťa priamo uprostred poondiatej Moskvy,“ opísal pre WSJ svoju komunikáciu s Putinom.

(tasr)

Minúta  |  

Trump vyjadril podporu Izraelu po zabití Sinwára

Smrť lídra militantného hnutia Hamas zvýšila pravdepodobnosť diplomatického ukončenia vojny v Pásme Gazy, vyhlásil republikánsky kandidát na prezidenta.

Keď sa Donalda Trumpa novinári spýtali, či bude podľa jeho názoru ľahšie dosiahnuť mier po tom, čo Sinwára zabili izraelské jednotky, Trump odpovedal: „Myslím, že teraz to bude ľahšie. Som rád, že Bibi sa rozhodol urobiť, čo musel.“ „Bibi“ je pritom familiárnou prezývkou izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, s ktorým má Trump blízky vzťah.

Republikán dodal, že americký prezident Joe Biden sa snaží Netanjahua zadržiavať. „Snaží sa ho mierniť a pritom by mal pravdepodobne robiť presný opak,“ povedal.

Agentúra AFP pripomína, že Biden spolu s viceprezidentkou a kandidátkou na prezidentku Kamalou Harrisovou sa snažia balansovať medzi zachovaním tradičnej americkej podpory pre Izrael a zároveň tlačiť na Tel Aviv, aby zmiernil prelievanie krvi civilistov vo vojne proti Hamasu.

(tasr)

Minúta  |  

Tisíce obyvateľov Oaklandu evakuovali pre rýchlo sa šíriaci požiar

V piatok vypukol v Kalifornii požiar, ktorý ohrozuje prístavné mesto Oakland, jeho príčina je zatiaľ neznáma. Úrady dosiaľ nehlásili žiadne zranenia, živel však poškodil najmenej sedem domov, píše agentúra AP.

Hovorca oaklandského hasičského a záchranárskeho zboru Michael Hunt nevedel špecifikovať presný počet evakuovaných ľudí, avšak predpokladal, že stovky rezidentov už utiekli pred ničivým živlom zo svojich domovov.

Plamene zachvátili plochu približne štyroch hektárov a boj proti ním zvádza viac než 80 hasičov.

Približne 16-tisíc domácností je od piatku bez elektriny.

(tasr)

Minúta  |  

NATO vytvorí spoločné normy pre vojenské vybavenie armád členských štátov

Ministri obrany Aliancie sa v piatok na zasadnutí v Bruseli zhodli, že tento krok posilní kompatibilitu medzi členskými štátmi. Ako prvé vypracujú normy pre muníciu, píše agentúra AFP.

Armády 32 členských štátov NATO by tak mohli lepšie spolupracovať vďaka spoločným pravidlám pre postupy a vybavenie, vrátane delostrelectva, munície a lietadiel.

„Normy sú rozhodujúce pre našu schopnosť spoločne bojovať. Prísnejšie normy pomôžu znížiť náklady na obranu,“ povedal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte po stretnutí na úrovni ministrov obrany.

Problém, ktorý trápi Alianciu už desaťročia, sa výraznejšie prejavil počas vojny na Ukrajine. Ako povedal vlani nemenovaný ukrajinský diplomat, náboj z Holandska sa nezmestil do kanóna z Nemecka.

NATO má približne dvetisíc noriem a takmer dvesto pracovných skupín v tejto oblasti. Normy upravujúce postupy sa implementujú ľahšie, problém nastáva pri normách zameraných na vojenské vybavenie. Do vývoja nového zariadenia majú byť zapojení aj samotní výrobcovia.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko a Ukrajina si údajne vymenili po 95 vojnových zajatcov

Výmena je súčasťou čiastkovej dohody, ktorú medzi Kyjevom a Moskvou sprostredkovali Spojené arabské emiráty, píše agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva obrany.

„Výsledkom rokovacieho procesu bol návrat 95 ruských vojakov z územia kontrolovaného kyjevským režimom ... Recipročne bolo (Kyjevu) odovzdaných 95 zajatcov ukrajinskej armády,“ uviedol rezort s tým, že vydaní ruskí vojaci sa podrobujú lekárskej prehliadke v Bielorusku.

Kyjev dosiaľ informáciu nepotvrdil.

Napriek pretrvávajúcim bojom si Rusko a Ukrajina vymenili od začiatku ruskej invázie z februára 2022 už stovky vojnových zajatcov. Výmeny často pomohli sprostredkovať SAE, Saudská Arábia či Turecko. Dosiaľ posledná známa, taktiež sprostredkovaná Emirátmi, sa uskutočnila v septembri, keď si každá zo strán vydala zhodne po 103 vojnových zajatcov.

Kyjev skôr v piatok informoval, že v rámci repatriácie mu bolo vydaných 501 tiel ukrajinských vojakov, ktorí padli v bojoch s ruskou armádou, a to najmä v oblastiach na Ruskom okupovanom východe Ukrajiny.

Poslanec ruskej Štátnej dumy Šamsail Saralijev zase oznámil, že Rusku bolo recipročne vydaných 89 tiel mŕtvych ruských vojakov. Ukrajinský projekt „Chcem nájsť“ tvrdí, že išlo o telá a pozostatky nájdené ukrajinskými pátracími skupinami v ruskej Kurskej oblasti, ako aj v okolí niekoľkých obcí na ukrajinskom území.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.