Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina potvrdila výmenu 95 vojnových zajatcov, ide o obrancov Azovstaľu

Ukrajinské Koordinačné veliteľstvo pre starostlivosť o vojnových zajatcov potvrdilo skoršie správy ruského rezortu obrany o výmene zajatcov, v oznámení na platforme Telegram priblížilo, že išlo o 58. výmenu od začiatku vojny 24. februára 2022.

„Práve sa 95 našich ľudí vrátilo domov. Vojaci, ktorí bránili mesto Mariupoľ, oceliarsky závod Azovstaľ a Doneckú, Luhanskú, Charkovskú, Kyjevskú, Černihovskú a Chersonskú oblasť,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Telegrame.

„Zakaždým, keď Ukrajina zachráni svojich ľudí z ruského zajatia, približujeme deň, keď sa sloboda vráti všetkým ľuďom v ruskom zajatí,“ dodal.

Zvláštnosťou tejto výmeny bolo, že sa vrátili aj Ukrajinci odsúdení na dlhé tresty odňatia slobody, či dokonca na doživotie – tých bolo celkovo 20 zo skupiny navrátilcov. Bližšie informácie z Koordinačného strediska citoval portál Ukrajinská pravda.

Medzi prepustenými zo zajatia sú príslušníci Národnej gardy, námorníci, vojaci pozemných síl, pohraničná stráž a zástupcovia iných jednotiek.

(sab)

  |  

KĽDR obvinila južného suseda z vážnej provokácie

Pchjongjang poukázal na incident, pri ktorom údajne zostrelil dron pripravený zhodiť protirežimové letáky, čo podľa Severu narušilo zvrchovanosť štátu.

Opakované vniknutie vojenskej techniky na územie KĽDR bude považované za vyhlásenie vojny a bude mať za následok okamžitý odvetný úder, uviedla v sobotu kórejská štátna tlačová agentúra KCNA s odvolaním sa na hovorcu ministerstva národnej obrany.

Severná Kórea minulý týždeň svojho južného suseda obvinila z toho, že v rozmedzí jedného týždňa do Pchjongjangu tri razy vyslal bezpilotné drony s letákmi. Juhokórejský minister obrany Kim Jong Hjun vyhlásil, že pravdivosť tvrdení KĽDR nedokáže potvrdiť alebo vyvrátiť.

Severokórejské úrady podľa KCNA objavili pozostatky dronu z minulého týždňa. „Je pravdepodobné, že ide o dron, ktorý nad centrom Pchjongjangu rozhadzoval letáky… no rozhodnutie ešte nepadlo,“ napísala KCNA s odvolaním sa na tím vyšetrovateľov.

Informácie z medzinárodne izolovanej krajiny, ktorá je s Južnou Kóreou formálne vo vojne, nebolo možné nezávisle overiť, píše agentúra DPA, ktorá citovala severokórejskú správu.

Napätie na Kórejskom polostrove minulý týždeň výrazne narástlo. Armáda KĽDR začiatkom týždňa zničila všetky cestné a vlakové spojenia s Južnou Kóreou. KĽDR navyše aj napriek medzinárodným sankciám uvaleným na krajinu naďalej pokračuje v pravidelných raketových testoch a v jadrovom programe.

(tasr)

  |  

Izrael zvýši počet nákladných áut s pomocou pre Gazu

Premiér Benjamin Netanjahu nariadil zvýšiť počet vozidiel s humanitárnou na 250 denne. Oznámila to izraelská televízia Kann News s tým, že zrejme ide o reakciu na hrozby zo strany USA.

Washington totiž vyhlásil, že zastaví dodávky niektorých zbraní do Izraela, ak Tel Aviv nebude riešiť humanitárnu krízu v palestínskej enkláve, v ktorej už vyše roka zúri vojna.

Ministri by mali v nedeľu na pravidelnom zasadnutí vlády rokovať o tom, či na distribúciu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy povolajú súkromného bezpečnostného dodávateľa.

Hraničné priechody Rafah a Kerem Šalom uzavrel židovský štát ešte v októbri minulého roka, odvtedy prichádza humanitárna pomoc do palestínskej enklávy vo veľmi obmedzenej miere.

(sab)

  |  

Sídlo japonskej vládnej strany sa stalo terčom útoku

Muž hodil do budovy niekoľko zápalných bômb, informovala v sobotu japonská verejnoprávna televízia NHK spolu s ďalšími médiami. Pri útoku sa nikto nezranil.

Útočník autom vrazil do neďalekého plota a bol na mieste zatknutý, dodali japonské médiá. Motív útočníkovho konania nebol bezprostredne známy. Tokijská polícia incident pre prebiehajúce vyšetrovanie odmietla komentovať.

Nespokojnosť japonskej verejnosti s vládnou Liberálno-demokratickou stranou (LDP) neustále rastie. Dôvodom je narastajúci finančný škandál, ktorého súčasťou je aj pochybné financovanie strany a podozrenie z krátenia dane. Strana útok odmietla komentovať, žiadosti o vyjadrenie smerovala na políciu.

LDP si nedávno v snahe zlepšiť svoj imidž zvolila nového lídra, stal sa ním japonský premiér Šigeru Išiba.

V Japonsku sa 27. októbra budú konať predčasné voľby do dolnej komory parlamentu. Popularita strany podľa predvolebných prieskumov prudko klesá, je preto otázne, či sa jej podarí udržať si v komore väčšinu.

Liberálni demokrati pritom v Japonsku vládnu prakticky nepretržite počas uplynulých desaťročí a sú im pripisované zásluhy za to, že sa z krajiny zničenej druhou svetovou vojnou stala ekonomická veľmoc.

(tasr)

  |  

Mexické námorníctvo zhabalo viac ako osem ton narkotík

V rámci protidrogovej akcie tiež námorníci zatkli 23 ľudí, píše agentúra Reuters. „Toto je najväčšie množstvo drog zhabaných pri námornej operácii, ide o bezprecedentný objem v histórii inštitúcie,“ oznámil hovorca námorníctva.

Počas operácie zároveň zaistili 8 700 litrov paliva a šesť lodí pri pobreží neďaleko mesta Lázaro Cárdenas. Zhabané položky majú súhrnnú hodnotu približne dve miliardy pesos (91 miliónov eur).

(tasr)

  |  

WSJ: Trump by uvalil clá na Čínu, ak by napadla Taiwan

Republikánsky exprezident poskytol predvolebný rozhovor denníku Wall Street Journal, ktorý viedli členovia Editorial Board.

„Povedal by som: ak pôjdete na Taiwan, tak mrzí ma to, ale nemám na výber. Uvalím na vás 150- až 200-percentné clá,“ vyhlásil kandidát na prezidenta do novembrových volieb.

Na otázku, či by použil v prípade čínskej blokády Taiwanu vojenskú silu, Trump odpovedal, že k takému scenáru by neprišlo, pretože čínsky prezident Si Ťin-pching ho rešpektuje.

„Mal som s ním veľmi silný vzťah,“ povedal Trump. „Nemusel by som (použiť vojenskú silu), pretože ma rešpektuje a vie, že som totálne šialený.“ Ďalej opísal príhodu, keď na Siho rozprával po anglicky – telefonovali si v roku 2017, keď hrozilo, že USA zbombardujú čínsku techniku v Sýrii.

V rozhovore sa Trump vyjadril aj k ruskej invázii na Ukrajine a zopakoval, že keby bol teraz prezidentom USA on, ruský prezident Vladimir Putin by si nedovolil zaútočiť na Ukrajinu.

„Ja som Putinovi povedal: Vladimir, máme skvelý vzťah... Vladimír, ak pôjdeš po Ukrajine, tak na teba udriem tak tvrdo, že sa z toho nespamätáš. Zasiahnem ťa priamo uprostred poondiatej Moskvy,“ opísal pre WSJ svoju komunikáciu s Putinom.

(tasr)