Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán organizuje spoločné námorné cvičenia s Ruskom a Ománom

Manévre pod názvom IMEX 2024 sa začali v sobotu v Indickom oceáne, štatút pozorovateľa udelili Saudskej Arábii, Kataru, Indii, Pakistanu, Bangladéšu a Thajsku, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na anglickú redakciu štátnej televízie.

Cvičenia sú zamerané na posilnenie „kolektívnej bezpečnosti v regióne, rozšírenie multilaterálnej spolupráce a prejavenie dobrej vôle a schopností chrániť mier, priateľstvo a námornú bezpečnosť“, priblížila televízia Press TV.

Účastníci si precvičia taktiku na zaistenie bezpečnosti medzinárodného námorného obchodu, ochranu námorných trás, posilnenie humanitárnych opatrení a výmenu informácií o záchranných a pomocných operáciách, dodala televízia.

Cvičenia sa konajú v čase zvýšeného napätia v regióne, keď zúri vojna Izraela proti Hamasu v Pásme Gazy a jemenskí šíitskí povstalci húsíovia (Ansár Alláh) podporovaní Iránom sa mstia útokmi na lode v Červenom mori.

V reakcii na regionálne napätie so Spojenými štátmi Irán zvýšil svoju vojenskú spoluprácu s Ruskom a Čínou.

V marci uskutočnili Teherán, Peking a Moskva už piate spoločné námorné cvičenie v Ománskom zálive.

(sab)

Minúta  |  

Hnutie Slovensko chce odškodniť obete nezákonných sterilizácií

Opoziční poslanci navrhujú jednorazové finančné odškodnenie, návrh predložili do Národnej rady. Poukázali tiež na to, že sterilizácie v rozpore s právom, aké sa diali v rokoch 1966 až 2004, predstavujú závažný zásah do ľudských práv.

„Návrh zákona reaguje na pozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívnu nápravu pri porušovaní ľudských práv a zároveň má ambíciu napraviť krivdu spôsobenú komunistickou politikou v oblasti reprodukčného zdravia skupiny žien,“ uviedli predkladatelia.

(tasr)

Minúta  |  

Dohoda o pôžičke medzi Slovenskom a MMF sa zrejme predĺži o tri roky

Slovensko uzatvorilo s Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodu o pôžičke doteraz štyrikrát, aktuálne platnú zmluvu schválila vláda v roku 2020. Na jej základe môže SR poskytnúť fondu maximálne 672 miliónov eur. Doteraz sa z nej nečerpali žiadne zdroje. Dohoda platí do 31. decembra 2024, dodatok by tiež upresnil postup fondu pri prípadnom čerpaní a splácaní zdrojov.

Platnosť aktuálnej bilaterálnej dohody by sa mala predĺžiť do roku 2027, vyplýva z návrhu na uzavretie dodatku k Dohode o pôžičke, ktorý na rokovanie vlády predložil rezort financií.

Prostriedky na poskytnutie pôžičiek členským krajinám čerpá MMF z troch zdrojov. Ide o členské kvóty, zdroje z multilaterálneho pôžičkového rámca a zdroje z bilaterálnych dohôd o pôžičkách. V roku 2023 sa zvýšili členské kvóty o 50 percent, čím má fond úplne upustiť od použitia zdrojov z bilaterálnych pôžičiek.

Ministerstvo financií však upozornilo, že zvýšenie členskej kvóty je časovo náročné a jeho realizácia trvá niekoľko rokov.

„Z tohto dôvodu MMF navrhol zaviesť prechodné opatrenie na udržanie svojej úverovej kapacity. Ide o predĺženie platnosti bilaterálnych dohôd o pôžičkách do doby, kým zvýšenie členských kvót nadobudne účinnosť, alebo do 31. decembra 2027, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr,“ priblížil rezort financií. O takéto predĺženie požiadal fond aj Slovensko.

V prípade čerpania peňazí z tejto dohody by zdroje zabezpečovala Národná banka Slovenska (NBS). Vznikli by jej pritom nákladové aj výnosové úroky, preto má s ministerstvom financií uzatvorenú dohodu o refundácii tohto rozdielu, ktorej platnosť sa má tiež predĺžiť.

„NBS odhaduje, že v prípade poskytnutia zdrojov z dohody o pôžičke by MF SR refundovalo NBS úrokový diferenciál ročne vo výške 650-tisíc eur,“ vyčíslilo ministerstvo.

(tasr)

Minúta  |  

V Rakúsku uniká Slovák pred políciou, vážne zranil príslušníka zásahovky

Stíhanie začala polícia v dôsledku piatkového nálezu tela 65-ročnej ženy v istej vínnej pivnici v obci Zisterdorf, povedal policajný hovorca pre agentúru APA. Podozrivý má pri sebe okrem zbraní aj výbušniny, ktorými zranil člena jednotky Cobra.

Policajný hovorca v sobotu ráno potvrdil, že ženu našli mŕtvu v miestnej vinici s bodnými ranami. Podozrivého slovenského občana videli svedkovia utekať v blízkosti miesta činu.

Zistersdorf v katastrálnom území obce Gösting (okres Gänserndorf) leží neďaleko slovenských hraníc. Podozrivý 59-ročný slovenský občan sa pravdepodobne ukrýva vo vínnych pivniciach alebo s nimi prepojených budovách na okraji obce.

Držbu výbušnín potvrdil hlavný inšpektor Johann Baumschlager na tlačovej konferencii v St. Pöltene. Zranený policajt nie je v smrteľnom nebezpečenstve.

Slovák je podľa šéfinšpektora „nebezpečný“ a v minulosti bol zadržaný vo viacerých krajinách Európy za neoprávnené držanie výbušnín a zbraní. Vzhľadom na nebezpečný charakter podozrivého páchateľa bol „vytvorený väčší perimeter“ zásahu, uviedol tlačový hovorca polície.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelský nálet na sever od Bejrútu zabil dvoch ľudí

Útok sa odohral na diaľnici spájajúcej metropolu so severom Libanonu, v prístave Jouneih. Libanonská agentúra NNA dodala, že išlo o manželský pár, ktorý pred prvou vlnou útoku ušiel od svojho zasiahnutého auta.

Diaľnica, na ktorej mesto leží, je jednou z najdôležitejších spojníc v krajine. Často ju využívajú ľudia utekajúci z Bejrútu a juhu Libanonu na sever.

Izrael 23. septembra zintenzívnil ostreľovanie, neskôr do Libanonu vyslal aj pozemné vojsko. Izraelské útoky postupne dosiahli oblasti, ktoré sú tradičnými baštami šíitského militantného hnutia Hizballáh.

Izrael tiež podnikol atentáty na niekoľkých významných predstaviteľov Hizballáhu a palestínskeho militantného hnutia Hamas. Jedným z nich bol aj vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh, ktorý zahynul 27. septembra pri vzdušnom útoku v južnom Bejrúte.

Vojna si v Libanone vyžiadala už vyše 1 418 obetí, uvádza agentúra AFP s odvolaním sa na údaje libanonského ministerstva zdravotníctva. Skutočný počet obetí však je zrejme vyšší, tvrdí agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

Ďalších 12 migrantov sa z Albánska vracia do Talianska, rozhodol rímsky súd

Súd zamietol pobyt ďalších 12 migrantov z Bangladéša a Egypta v krajine mimo Európskej únie, v sobotu sa tak „vracajú“ do Talianska, píše agentúra AFP.

V stredu do albánskeho prístavu Shengjin dopravili šestnásť mužov z Bangladéša a Egypta na základe dohody o umiestnení žiadateľov o azyl v talianskych strediskách v Albánsku. Premiérka Giorgia Meloniová ju podpísala v novembri 2023 so svojím albánskym náprotivkom Edim Ramom. Azylové konanie ľudí umiestnených v Albánsku mali na diaľku riešiť talianski sudcovia.

Štyria zo 16 žiadateľov o azyl boli identifikovaní ako „zraniteľní“ už v stredu a boli okamžite poslaní do Talianska.

Zvyšných 12 sa v sobotu v Shengjine nalodilo na plavidlo talianskej pobrežnej stráže, ktoré ich dopraví do Brindisi v južnom Taliansku, informovali predstavitelia albánskeho prístavu. Ich prevoz z dočasného prijímacieho strediska Gjadër do prístavu Shengjin potvrdil novinár AFP.

Päťročná dohoda, ktorej náklady sa odhadujú na 160 miliónov eur ročne, umožňuje presunutie do Albánska v prípade mužských žiadateľov o azyl zadržaných talianskym námorníctvom alebo plavidlami pobrežnej stráže v medzinárodných vodách. Ak sa zistí, že pochádzajú z takzvaných „bezpečných“ krajín, umožní to rýchlu repatriáciu.

Taliansky súd v piatok rozhodol, že podľa nedávneho rozhodnutia Európskeho súdneho dvora muži nespĺňajú kritériá na zadržanie v Albánsku a musia byť dopravení do Talianska.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.