Preskočiť na obsah
  |  

Proiránski demonštranti v Iraku vtrhli do sídla saudskej televízie

Väčšinovo šíitskí demonštranti v sobotu v skorých ranných hodinách vyplienili priestory televízie MBC, dôvodom bola reportáž, v ktorej zabitých lídrov Hamasu a Hizballáhu označili za „teroristov“.

Médiá o tom oboznámili dvaja anonymní irackí bezpečnostní predstavitelia, ktorých citoval aj izraelský spravodajský portál Times of Israel. Obe militantné hnutia pritom už vyše roka útočia na židovský štát.

Irackí predstavitelia priblížili, že na prepadnutí televízneho štúdia v hlavnom meste Bagdad sa podieľalo 400 až 500 ľudí. „Zničili elektronické zariadenia, počítače a podpálili časť budovy,“ povedal agentúre AFP pod podmienkou anonymity zdroj z irackého ministerstva vnútra.

Úradník dodal, že požiar medzitým uhasili a dav rozohnala polícia. „Bezpečnostné zložky sú stále rozmiestnené v blízkosti budovy,“ doplnil. Správy o zatýkaní však agentúry zatiaľ nepriniesli, policajti len blokujú prístup, a to aj pre novinárov, ako dodal fotograf AFP.

Predmetná správa MBC sa zamerala na „terorizmus“ v regióne a spomínala niekoľko skupín a významných osobností vrátane Usámu bin Ládina, ale i militantných skupín, ktoré podporuje Irán v rámci takzvanej Osi odporu. Tú tvoria okrem palestínskeho Hamasu a libanonského Hizballáhu aj iracké milície združené v organizácii Islamský odpor.

Reportáž ako „teroristov“ menovala bývalého generálneho tajomníka Hizballáhu Hasana Nasralláha, ktorý zahynul pri septembrovom nálete Izraela na južný Bejrút, a bývalého šéfa politbyra Hamasu Ismáíla Haníju, ktorého v júli pravdepodobne zabila izraelská tajná služba Mosad v rezidencii iránskych Revolučných gárd v Teheráne.

Za „novú tvár terorizmu“ označila televízia aj Haníjovho nástupcu Jahju Sinwára, ktorý koordinoval útok na južný Izrael zo 7. októbra 2023 a tento týždeň bol zabitý v Gaze.

Iracký zákonodarca Mustafa Sanad, člen proiránskej väčšiny, obvinil MBC z „urážania vodcov odporu vo všetkých krajinách“ a doplnil, že reportáž by sa „viac hodila pre izraelskú televíziu“.

„Nestačí vyplieniť alebo podpáliť“ kancelárie vysielateľa, napísal Sanad na sieti X a prisľúbil, že bude pracovať na „zrušení licencie“ saudského kanála v Iraku.

(sab)

  |  

Ruská armáda obsadila dedinu Zorjane na východe Ukrajiny

„Lokalita Zorjane… bola oslobodená,“ vyhlásilo v sobotu ruské ministerstvo obrany. Silám Kremľa sa tak otvorila cesta na priemyselné centrum Kurachovo, ktoré leží asi 15 kilometrov západne od Donecka, spresnila agentúra AFP.

Mesto Kurachovo malo pred vojnou približne 20-tisíc obyvateľov. Ruské jednotky okrem toho vystupňovali aj útoky v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Ukrajinská strana tieto územné zisky nepotvrdila, analytický projekt DeepState spolupracujúci s ukrajinským rezortom obrany však zaznamenal vytvorenie „kapsy“ – postupu s cieľom obkľúčiť vidiecku osadu Kurachivka, ktorá katastrálne patrí pod Kurachovo.

(tasr, sab)

  |  

Sinwárova smrť zvyšuje šance na prímerie, tvrdí Borrell

Šéf zahraničnej politiky EÚ v sobotu na stretnutí ministrov obrany štátov G7 prízvukoval, že prímerie na Blízkom východe je celosvetovou prioritou, citovala ho agentúra Reuters.

„Po zabití (vodcu Hamasu Jahju) Sinwára je otvorená nová perspektíva. Musíme ju použiť, aby sme dosiahli prímerie, prepustili zvyšok (izraelských) rukojemníkov a hľadali politickú perspektívu,“ povedal novinárom Josep Borrell na stretnutí v Neapole.

Regionálna mierová misia, teda Dočasné sily OSN v Libanone (UNIFIL), by mohla byť podľa jeho slov posilnená, keďže sa dostala v poslednom čase pod paľbu v rámci konfliktu medzi Izraelom a šíitským hnutím Hizballáh.

„Sily OSN musia byť rešpektované na celom svete... možno treba prehodnotiť poslanie UNIFIL. Ale prvá vec, ktorú treba urobiť, je prímerie,“ povedal Borrell. Dodal, že o UNIFIL musí rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN.

Skupinu G7 tvorí sedem ekonomicky najvyspelejších krajín sveta (USA, Kanada, Británia, Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Taliansko), tento rok je predsedníckou krajinou Taliansko.

(tasr)

  |  

Gašpar sa vyhol odpovedi na otázku, kto stojí za správou SIS o atentáte na Fica

V koalícii zjavne používajú rôzne jazyky, aspoň tak sa to javí pri správe o atentáte na premiéra Roberta Fica. V Sobotných dialógoch v STVR sa poslanec Tibor Gašpar (Smer) vyjadril, že ide o pseudoproblém.

„Nemôžete mi dávať otázku, kto stojí za správou, keď riaditeľ služby povedal, že správa neexistuje,“ reagoval Gašpar s dôvetkom, že ide o pseudoproblém a v podstate o nešťastný výrok ministra vnútra.

Dodal, že aj keby si premiér takúto správu vyžiadal, ako povedal, že nie, je to úplne v súlade so zákonom a nevidí v tom konflikt záujmov. Riaditeľom SIS je pritom Pavol Gašpar, syn Tibora Gašpara. „Z môjho pohľadu, ak má informácie z trestného konania, tak má právo si požiadať, pretože to môže ohrozovať ústavné zriadenie. To je môj názor,“ dodal Gašpar.

  |  

Kolíková naznačila zmenu na poste ministra vnútra

V relácii Sobotné dialógy v STVR sa stretli bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) s s podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom (Smer).

Poslankyňa Mária Kolíkovej sa vyjadrila, že minister vnútra Šutaj Eštok „absolútne nezvláda pozíciu ministra vnútra“ a mal by odstúpiť. Spoludiskutujúci na takýto krok ministra nevidí žiadny dôvod. "Prečo by mal položiť funkciu? Pokiaľ sa sám rozhodne, že pôjde robiť predsedu parlamentu, ja to budem rešpektovať," reagoval Gašpar.

Na otázku moderátora, či SaS bude jeho odvolanie z funkcie iniciovať exministerka povedala, že nevylučuje, ale je možné, že ich on sám predbehne. „Ja si myslím, že priestor a únik na post predsedu parlamentu je z toho dôvodu, že túto rolu nezvláda,“ skonštatovala v diskusii.

Dodala, že Policajný zbor je pre chýbajúcich policajtov je destabilizovaný. "Táto situácia je spôsobená aj tým, že minister vysiela smerom do zboru zlé signály. Tým signálom je napríklad zrušenia Národnej
kriminálne agentúry (NAKA). Tento prístup vzbudzuje podľa mňa nedôveru príslušníkov,“ dodala.

"Otázka, prečo odchádzajú je jednoduchá. Pre valorizáciu,“ reagoval Gašpar s dôvetkom, že jej tvrdenie o tom, že chýba až 5-tisíc policajtov, je nezmysel.

  |  

Irán organizuje spoločné námorné cvičenia s Ruskom a Ománom

Manévre pod názvom IMEX 2024 sa začali v sobotu v Indickom oceáne, štatút pozorovateľa udelili Saudskej Arábii, Kataru, Indii, Pakistanu, Bangladéšu a Thajsku, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na anglickú redakciu štátnej televízie.

Cvičenia sú zamerané na posilnenie „kolektívnej bezpečnosti v regióne, rozšírenie multilaterálnej spolupráce a prejavenie dobrej vôle a schopností chrániť mier, priateľstvo a námornú bezpečnosť“, priblížila televízia Press TV.

Účastníci si precvičia taktiku na zaistenie bezpečnosti medzinárodného námorného obchodu, ochranu námorných trás, posilnenie humanitárnych opatrení a výmenu informácií o záchranných a pomocných operáciách, dodala televízia.

Cvičenia sa konajú v čase zvýšeného napätia v regióne, keď zúri vojna Izraela proti Hamasu v Pásme Gazy a jemenskí šíitskí povstalci húsíovia (Ansár Alláh) podporovaní Iránom sa mstia útokmi na lode v Červenom mori.

V reakcii na regionálne napätie so Spojenými štátmi Irán zvýšil svoju vojenskú spoluprácu s Ruskom a Čínou.

V marci uskutočnili Teherán, Peking a Moskva už piate spoločné námorné cvičenie v Ománskom zálive.

(sab)