Preskočiť na obsah
  |  

Sinwárova smrť zvyšuje šance na prímerie, tvrdí Borrell

Šéf zahraničnej politiky EÚ v sobotu na stretnutí ministrov obrany štátov G7 prízvukoval, že prímerie na Blízkom východe je celosvetovou prioritou, citovala ho agentúra Reuters.

„Po zabití (vodcu Hamasu Jahju) Sinwára je otvorená nová perspektíva. Musíme ju použiť, aby sme dosiahli prímerie, prepustili zvyšok (izraelských) rukojemníkov a hľadali politickú perspektívu,“ povedal novinárom Josep Borrell na stretnutí v Neapole.

Regionálna mierová misia, teda Dočasné sily OSN v Libanone (UNIFIL), by mohla byť podľa jeho slov posilnená, keďže sa dostala v poslednom čase pod paľbu v rámci konfliktu medzi Izraelom a šíitským hnutím Hizballáh.

„Sily OSN musia byť rešpektované na celom svete... možno treba prehodnotiť poslanie UNIFIL. Ale prvá vec, ktorú treba urobiť, je prímerie,“ povedal Borrell. Dodal, že o UNIFIL musí rozhodnúť Bezpečnostná rada OSN.

Skupinu G7 tvorí sedem ekonomicky najvyspelejších krajín sveta (USA, Kanada, Británia, Francúzsko, Nemecko, Japonsko a Taliansko), tento rok je predsedníckou krajinou Taliansko.

(tasr)

  |  

Gašpar sa vyhol odpovedi na otázku, kto stojí za správou SIS o atentáte na Fica

V koalícii zjavne používajú rôzne jazyky, aspoň tak sa to javí pri správe o atentáte na premiéra Roberta Fica. V Sobotných dialógoch v STVR sa poslanec Tibor Gašpar (Smer) vyjadril, že ide o pseudoproblém.

„Nemôžete mi dávať otázku, kto stojí za správou, keď riaditeľ služby povedal, že správa neexistuje,“ reagoval Gašpar s dôvetkom, že ide o pseudoproblém a v podstate o nešťastný výrok ministra vnútra.

Dodal, že aj keby si premiér takúto správu vyžiadal, ako povedal, že nie, je to úplne v súlade so zákonom a nevidí v tom konflikt záujmov. Riaditeľom SIS je pritom Pavol Gašpar, syn Tibora Gašpara. „Z môjho pohľadu, ak má informácie z trestného konania, tak má právo si požiadať, pretože to môže ohrozovať ústavné zriadenie. To je môj názor,“ dodal Gašpar.

  |  

Kolíková naznačila zmenu na poste ministra vnútra

V relácii Sobotné dialógy v STVR sa stretli bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) s s podpredsedom parlamentu Tiborom Gašparom (Smer).

Poslankyňa Mária Kolíkovej sa vyjadrila, že minister vnútra Šutaj Eštok „absolútne nezvláda pozíciu ministra vnútra“ a mal by odstúpiť. Spoludiskutujúci na takýto krok ministra nevidí žiadny dôvod. "Prečo by mal položiť funkciu? Pokiaľ sa sám rozhodne, že pôjde robiť predsedu parlamentu, ja to budem rešpektovať," reagoval Gašpar.

Na otázku moderátora, či SaS bude jeho odvolanie z funkcie iniciovať exministerka povedala, že nevylučuje, ale je možné, že ich on sám predbehne. „Ja si myslím, že priestor a únik na post predsedu parlamentu je z toho dôvodu, že túto rolu nezvláda,“ skonštatovala v diskusii.

Dodala, že Policajný zbor je pre chýbajúcich policajtov je destabilizovaný. "Táto situácia je spôsobená aj tým, že minister vysiela smerom do zboru zlé signály. Tým signálom je napríklad zrušenia Národnej
kriminálne agentúry (NAKA). Tento prístup vzbudzuje podľa mňa nedôveru príslušníkov,“ dodala.

"Otázka, prečo odchádzajú je jednoduchá. Pre valorizáciu,“ reagoval Gašpar s dôvetkom, že jej tvrdenie o tom, že chýba až 5-tisíc policajtov, je nezmysel.

  |  

Irán organizuje spoločné námorné cvičenia s Ruskom a Ománom

Manévre pod názvom IMEX 2024 sa začali v sobotu v Indickom oceáne, štatút pozorovateľa udelili Saudskej Arábii, Kataru, Indii, Pakistanu, Bangladéšu a Thajsku, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na anglickú redakciu štátnej televízie.

Cvičenia sú zamerané na posilnenie „kolektívnej bezpečnosti v regióne, rozšírenie multilaterálnej spolupráce a prejavenie dobrej vôle a schopností chrániť mier, priateľstvo a námornú bezpečnosť“, priblížila televízia Press TV.

Účastníci si precvičia taktiku na zaistenie bezpečnosti medzinárodného námorného obchodu, ochranu námorných trás, posilnenie humanitárnych opatrení a výmenu informácií o záchranných a pomocných operáciách, dodala televízia.

Cvičenia sa konajú v čase zvýšeného napätia v regióne, keď zúri vojna Izraela proti Hamasu v Pásme Gazy a jemenskí šíitskí povstalci húsíovia (Ansár Alláh) podporovaní Iránom sa mstia útokmi na lode v Červenom mori.

V reakcii na regionálne napätie so Spojenými štátmi Irán zvýšil svoju vojenskú spoluprácu s Ruskom a Čínou.

V marci uskutočnili Teherán, Peking a Moskva už piate spoločné námorné cvičenie v Ománskom zálive.

(sab)

  |  

Hnutie Slovensko chce odškodniť obete nezákonných sterilizácií

Opoziční poslanci navrhujú jednorazové finančné odškodnenie, návrh predložili do Národnej rady. Poukázali tiež na to, že sterilizácie v rozpore s právom, aké sa diali v rokoch 1966 až 2004, predstavujú závažný zásah do ľudských práv.

„Návrh zákona reaguje na pozitívny záväzok štátu zabezpečiť efektívnu nápravu pri porušovaní ľudských práv a zároveň má ambíciu napraviť krivdu spôsobenú komunistickou politikou v oblasti reprodukčného zdravia skupiny žien,“ uviedli predkladatelia.

(tasr)

  |  

Dohoda o pôžičke medzi Slovenskom a MMF sa zrejme predĺži o tri roky

Slovensko uzatvorilo s Medzinárodným menovým fondom (MMF) dohodu o pôžičke doteraz štyrikrát, aktuálne platnú zmluvu schválila vláda v roku 2020. Na jej základe môže SR poskytnúť fondu maximálne 672 miliónov eur. Doteraz sa z nej nečerpali žiadne zdroje. Dohoda platí do 31. decembra 2024, dodatok by tiež upresnil postup fondu pri prípadnom čerpaní a splácaní zdrojov.

Platnosť aktuálnej bilaterálnej dohody by sa mala predĺžiť do roku 2027, vyplýva z návrhu na uzavretie dodatku k Dohode o pôžičke, ktorý na rokovanie vlády predložil rezort financií.

Prostriedky na poskytnutie pôžičiek členským krajinám čerpá MMF z troch zdrojov. Ide o členské kvóty, zdroje z multilaterálneho pôžičkového rámca a zdroje z bilaterálnych dohôd o pôžičkách. V roku 2023 sa zvýšili členské kvóty o 50 percent, čím má fond úplne upustiť od použitia zdrojov z bilaterálnych pôžičiek.

Ministerstvo financií však upozornilo, že zvýšenie členskej kvóty je časovo náročné a jeho realizácia trvá niekoľko rokov.

„Z tohto dôvodu MMF navrhol zaviesť prechodné opatrenie na udržanie svojej úverovej kapacity. Ide o predĺženie platnosti bilaterálnych dohôd o pôžičkách do doby, kým zvýšenie členských kvót nadobudne účinnosť, alebo do 31. decembra 2027, podľa toho, ktorá z týchto skutočností nastane skôr,“ priblížil rezort financií. O takéto predĺženie požiadal fond aj Slovensko.

V prípade čerpania peňazí z tejto dohody by zdroje zabezpečovala Národná banka Slovenska (NBS). Vznikli by jej pritom nákladové aj výnosové úroky, preto má s ministerstvom financií uzatvorenú dohodu o refundácii tohto rozdielu, ktorej platnosť sa má tiež predĺžiť.

„NBS odhaduje, že v prípade poskytnutia zdrojov z dohody o pôžičke by MF SR refundovalo NBS úrokový diferenciál ročne vo výške 650-tisíc eur,“ vyčíslilo ministerstvo.

(tasr)