Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prímerie Izraela a Hizballáhu musí zaručiť bezpečnosť židovského štátu, vyhlásil Netanjahu

Izraelský premiér sa vo štvrtok stretol s americkým vyslancom Amosom Hochsteinom a poradcom Bieleho domu pre Blízky východ Brettom McGurkom, neskôr rokovali aj s ďalšími ministrami.

Úrad premiéra Benjamiha Netanjahua vo vyhlásení vydanom po stretnutí v Jeruzaleme informoval, že podľa izraelského predsedu vlády ide predovšetkým o „schopnosť a odhodlanie Izraela zabezpečiť uplatňovanie dohody a zabrániť akémukoľvek ohrozeniu svojej bezpečnosti z Libanonu“.

Izraelský minister obrany Joav Gallant, ktorý bol tiež účastníkom danej schôdzky v Jeruzaleme, vo svojom vyhlásení informoval, že bola zameraná na bezpečnostné opatrenia týkajúce sa severnej zóny Izraela a Libanonu a snahy zabezpečiť návrat 101 rukojemníkov, ktorí sú palestínskym militantným hnutím Hamas naďalej zadržiavaní v Pásme Gazy, citovala agentúra AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Líder libanonských kresťanských síl vidí príležitosť na odzbrojenie Hizballáhu

Šíitské militantné hnutie sa počas občianskej vojny v Libanone (1975 – 1990) dostalo do niekoľkých tvrdých zrážok s kresťanskými militantmi, ktorých súčasný vodca Samír Faríd Džadža považuje vpád Izraela za príležitosť poraziť starého nepriateľa.

Libanonské sily sú dnes pravidelnou politickou stranou, počas občianskej vojny pod názvom Libanonský front hájili záujmy maronitskej kresťanskej väčšiny proti šíitskym či ľavicovým sekulárnym militantom. Bojovali aj proti povstalcom z radov potomkov palestínskych utečencov, ktorí do Libanonu ušli pri vzniku Izraela v roku 1948.

Keď židovský štát začal 1. októbra obmedzenú pozemnú operáciu s cieľom eliminovať vojenské kapacity hnutia Hizballáh v južnom Libanone, Džadža – ktorý väčšinou pôsobí v politickom zákulisí – dal najavo, že je pripravený zmeniť kurz maronitskej politickej reprezentácie, pokiaľ ide o ďalšie politické kroky, ako naznačil v rozhovore pre týždenník Politico.

Zatiaľ čo lídri ostatných politických strán dúfajú, že vnútorné reformy by mohli upokojiť izraelskú vládu a nasmerovať ju k prímeriu, Džadža tvrdí, že to nebude stačiť. Bejrút sa podľa neho bude musieť „vážne zaoberať“ veľkými politickými zmenami, ktorých cieľom je obmedzenie vojenskej prítomnosti Hizballáhu na území, ktoré im zakazuje rezolúcia OSN č. 1 701.

Tá v roku 2006 ukončila druhú izraelsko-libanonskú vojnu, nariadila tiež demilitarizáciu pásma medzi takzvanou Modrou líniou – hranicou medzi Izraelom a Libanonom – a riekou Lítání, ktorá tečie asi 29 kilometrov na sever od nej. Jedinú vojenskú prítomnosť v tejto zóne môžu predstavovat libanonská armáda a mierové sily OSN.

Džadžove snahy o celoštátne obmedzenie Hizballáhu pramenia z toho, že šiitski militanti a ich hlavný podporovateľ Irán sú preňho „jedno a to isté“.

„Neexistuje Hizballáh a Irán – existuje len Irán,“ povedal v rozhovore pre Politico. „Pre Teherán neexistujú žiadne hranice medzi Iránom, Irakom, Libanonom a Sýriou, žiadne hranice,“ povedal v rozsiahlom komplexe straníckeho vedenia v dedine Márab, ktoré je chránené ozbrojenými kontrolnými stanovišťami a pancierovými bránami.

Ak sa Libanonu podaria rozsiahle reformy, ktoré navrhuje, „Hizballáh nebude mať inú možnosť ako odzbrojenie“, vyhlásil Džadža. V rámci nich by totiž parlament mohol nariadiť Hizbaláhu, aby rozpustil svoje ozbrojené krídlo – čo sa však v súčasnom rozložení síl môže len ťažko stať.

Libanonská ústava z roku 1920 a takzvaná Národná dohoda z roku 1943 totiž rozdeľujú ústavné funkcie v štáte podľa náboženskej príslušnosti. Prezidentom Libanonu môže byť len maronitský kresťan, predsedom vlády zase len sunnitský moslim – ako dnes premiér Nadžíb Mikátí.

Predsedom parlamentu môže byť len šiitský moslim, čo nábožensky a politicky nahráva práve Hizballáhu. Džadža však vyjadril presvedčenie, že libanonskí šiiti „si postupne uvedomia, že čokoľvek im Hizballáh v minulosti nahovoril, nebola pravda a že práve Hizballáh ich priviedol do katastrofy, v ktorej sa nachádzajú“.

Libanon by však podľa Džadžu mal uplatniť aj rezolúciu č. 1 559 z roku 2004, ktorá požaduje slobodné a spravodlivé prezidentské voľby.

„Posledných 20, 30, 40 rokov sme v Libanone žili bez skutočného štátu. Všetky strategické rozhodnutia pre Libanon sa prijímali mimo krajiny,“ povedal. Zmena musí podľa neho nastať „pre naše vlastné blaho, nie pre blaho Ameriky či Izraela“, dodal.

Post prezidenta je uprázdnený už viac ako dva roky. Poslednému prezidentovi Michelovi Aúnovi v roku 2022 vypršal mandát, a parlament – ktorý má právomoc voliť hlavu štátu – sa nedokázal zhodnúť na jeho nástupcovi. To Džadža pripísal vnútropolitickým sporom, ale i opakovanému vetu zo strany Hizballáhu.

Bývalý veliteľ kresťanských militantov na post prezidenta dlhodobo navrhuje veliteľa Libanonských ozbrojených síl generála Josepha Aúna (zhoda mien s exprezidentom je náhodná, pozn. red.), ten sa však vlani vyjadril, že ho kandidatúra „nezaujíma“.

(sab)

Minúta  |  

Lovci lebiek znova úradovali. Pri Šali zadržali muža, ktorý ušiel z Maďarska pre zatýkací rozkaz

Zatknutý muž bude čakať na ďalšie kroky v súvislosti s európskym zatýkacím rozkazom a postupom podľa platnej legislatívy.

Policajti cieľového pátrania Prezídia Policajného zboru v spolupráci s Pohotovostným policajným útvarom Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zadržali v okrese Šaľa 34-ročného muža, na ktorého bol v Maďarsku vydaný európsky zatýkací rozkaz pre podozrenie z drogovej trestnej činnosti.

Muž v Maďarsku unikol polícii počas zadržiavania, informovala polícia na sociálnej sieti. Pri samotnom zásahu našli policajti u muža bielu kryštalickú látku, ktorá bude predmetom ďalšieho znaleckého skúmania.

Cieľom skúmania bude určiť jej presné zloženie a potenciálnu súvislosť s podozrením na páchanie drogovej trestnej činnosti, skonštatovala polícia.

(tasr)

Minúta  |  

Na D1 v Bratislave v smere na Senec zrážka áut zablokovala dopravu

Následky nehody odstránili ešte pred piatou hodinou popoludní.

"Havarované vozidlá už odviezli odťahovky, prejazdné sú oba pruhy, kolóny sa postupne rozbiehajú," informuje Zelená vlna STVR.

Na diaľnici D1 pred výjazdom Zlaté piesky v smere od nákupného centra na Ivanskej ceste sa vo štvrtok popoludní stala nehode dvoch áut. V smere na Senec spôsobila kolízia približne hodinové zdržanie, kolóna sa tvorila už od Prístavného mosta.

https://twitter.com/zelenavlna/status/1851995048700780942

(tasr)

Minúta  |  

Okolie cintorínov budú pre výskyt medveďa hliadkovať zásahové tímy

Počas Dušičiek budú vo zvýšenej pohotovosti Zásahové tímy pre medveďa hnedého. Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR informuje, že intenzívnejšia hliadková činnosť zásahových tímov sa bude týkať okolia cintorínov.

"V tejto súvislosti si dovoľujeme požiadať občanov, starostov a primátorov o spoluprácu pri nahlasovaní výskytu jedincov medveďa hnedého, aby sme tak mohli zabezpečiť efektívnejšiu ochranu obyvateľov a návštevníkov príslušnými zásahovými tímami, a to aj v súčinnosti s poľovnými združeniami," uviedla ŠOP.

Vyzvala takisto turistov a návštevníkov prírody na zvýšenú opatrnosť. "Na nahlasovanie nebezpečných situácií s možným vznikom rizika, škôd a útokov v súvislosti s medveďom je v prevádzke Operačné stredisko pre medveďa hnedého ŠOP SR s telefónnym číslom 18 081. Číslo je k dispozícii 24 hodín denne sedem dní v týždni," pripomenul komunikačný odbor ŠOP.

(tasr)

Minúta  |  

Viac ako 30-tisíc migrantov dorazilo do Británie cez Lamanšský prieliv v malých člnoch

Údaje prichádzajú v čase, keď sa nová labouristická vláda snaží znížiť počet nelegálneho prekročenia hraníc Spojeného kráľovstva.

Podľa britského ministerstva vnútra dorazilo v roku 2024 na pobrežie juhovýchodného Anglicka 30 431 migrantov cez Lamanšský prieliv zo severného Francúzska.

V minulom roku prišlo do Británie z Francúzska takmer 30-tisíc osôb, čo je však menej ako rekordných 45 774 ľudí v roku 2022. V tomto roku zomreli už desiatky migrantov, ktorí sa pokúšali dostať na britské pobrežie v preťažených gumených člnoch cez jednu z najfrekventovanejších lodných trás na svete.

Ich zastavenie bolo kľúčovou témou júlových parlamentných volieb v Británii. Protiimigračná strana Reform UK zástancu brexitu Nigela Faragea viedla kampaň takmer výlučne na túto tému a získala približne štyri milióny hlasov, čo je pre takúto stranu bezprecedentný úspech, konštatuje Reuters.

Starmer v priebehu niekoľkých dní po prevzatí moci zrušil kontroverzný plán konzervatívcov posielať migrantov do záchytných centier v africkej Rwande a zaviazal sa zastaviť činnosť pašerákov ľudí. Bývalý policajný šéf Martin Hewitt bol vymenovaný do čela nového Veliteľstva pre pohraničnú bezpečnosť, ktoré sa bude zameriavať na danú problematiku.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.