Federálna služba pre veterinárny a fytosanitárny dozor (Rossilhospnadzor) v sobotu oznámila, že dodávky masla zo Spojených arabských emirátov sa začali 18. októbra. Píše Ekonomická pravda s odvolaním sa na Reuters.
Ruská federácia sa dovozom komodity z Turecka a Spojených arabských emirátov snaží upokojiť spotrebiteľov.
Spojené arabské emiráty doteraz dodali Rusku 90 ton masla. Ruská federácia pritom začala v októbri dovážať maslo aj z Turecka. Podľa ruskej štatistickej služby sa od decembra minulého roka totiž cena masla zvýšila o 25,7 percenta. V porovnaní s mierou inflácie 8,6 percenta to spôsobilo vlnu krádeží masla v niektorých supermarketoch.
Krajina sa preto snaží o zvýšenie ponuky masla s cieľom stabilizovať ceny a zabezpečiť jeho dostupnosť na domácom trhu.
Ruský dovoz masla z Latinskej Ameriky klesol v roku 2024 na 2 800 ton, čo je výrazný pokles z pôvodných 25-tisíc ton v roku 2014, uvádza Rossilhospnadzor, pričom ako jeden z faktorov spôsobujúcich pokles dodávok uviedol západné sankcie.
Bielorusko, najväčší dodávateľ masla do Ruska, naopak zvýšilo tento rok export o 9 percent na 110-tisíc ton masla.
Invázny druh komára je potenciálnym prenášačom nebezpečných vírusov.
"Komára na fotografii zachytil môj otec 30. októbra na našom pozemku. Vletel mu do auta, keď ho akurát upratoval," povedal pre MY Považská obyvateľ obce Sádočné Šimon Juraj Behuník.
Viktória Čabanová z Biomedicínskeho centra SAV spresňuje, že od slovenských druhov komárov je ľahko rozoznateľný, pretože je čisto čierny, so snehovobielymi prúžkami na nohách, bez škvŕn na krídlach a s bielym pásikom na hrudi a hlave.
Na Slovensku zaznamenali podľa vedkyne tento druh komára už aj v roku 2012 v okolí Košíc. Vtedy sa mu ale na Slovensku nepodarilo usídliť.
Pre zabránenie šírenia vírusov je dôležité eliminovať tohto komára hneď na začiatku a nedovoliť, aby sa na Slovensku trvalo usídlil a množil.
"Najviac sa mu darí v človekom vytvorených liahniskách – kontajneroch a nádobách s malým množstvom vody, kvetináčoch, odkvapoch, kanalizácii či v odpade naplnenom vodou. Preto je zníženie jeho počtu a zastavenie jeho rozmnožovania v rukách všetkých obyvateľov," vysvetlila Čabanová.
"Informujte svoje okolie v prípade zaznamenaného výskytu. Vždy skontrolujte auto a svoju batožinu pred odjazdom z cudzej krajiny, či sa v nich nenachádzajú komáre ako nechcený suvenír," poradila vedkyňa a vyzvala verejnosť, aby sa zapojila do monitoringu inváznych komárov pomocou mobilnej aplikácie Mosquito Alert.
Komár tigrovaný sa rozšíril z Ázie do celého sveta prostredníctvom dovozu tovaru, napríklad pneumatík. Prenáša 22 rôznych vírusov vrátane exotických vírusov dengue, chikungunya, zika alebo žltá zimnica. Na Slovensku cirkuluje západonílsky vírus a vírus usutu.
Exotické vírusy ako dengue, chikungunya a zika sa u nás podľa vedcov lokálne nešíria. Všetky doterajšie ľudské prípady nákazy sú podľa nich importované. "Komár je len potenciálnym prenášačom, ale nie zdrojom nákazy, takže jeho výskyt neznamená automaticky šírenie prenosných ochorení," doplnili.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) si tiež vie predstaviť presun Matúša Šutaja Eštoka na post šéfa parlamentu. Už predtým to pripustil minister práce Erik Tomáš a nevylúčil to ani minister vnútra.
Tibor Gašpar v súvislosti s dočasnou paralýzou parlamentu, ktorú tento týždeň spôsobili poslanci okolo Rudolfa Huliaka, vyhlásil, že nejde o vládnu krízu. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo uviedol, že sa mu chce veriť, že išlo len o dočasnú situáciu.
Dodal však, že aj „bez huliakovcov by nás bolo 76, stále je to parlamentná väčšina“, čo už považuje za náročnú a problematickú situáciu. S poslancami z Národnej koalície sa však rozprávajú a chcú sa dohodnúť, čo podľa jeho slov musí vyrokovať šéf národniarov Andrej Danko. Je to ich interná záležitosť.
Gašpar zdôraznil, že sa v koalícii nenechajú vydierať ani tlačiť do kúta a poprel, že by v súčasnosti bolo teraz ministerstvo pre Rudolfa Huliaka. Aspoň nie z pohľadu Smeru.
Šéf KDH Milan Majerský o celej situácii povedal, že to, čo sa udialo v parlamente, je neakceptovateľné.
„Vládna koalícia a Smer hodili kotvu pre klub SNS tým, že im pomohli pánom Muňkom. Som presvedčený, že máme vládnu krízu. Takmer dva dni sme boli (v Národnej rade) paralyzovaní,“ skonštatoval Majerský.
Huliak si podľa Majerského vypýtal kus podielu na moci a aj ju dostane. „Či už ministerstvo športu, alebo iným spôsobom. Tie signály prichádzali,“ dodal predseda KDH.
Tibor Gašpar uviedol, že nový predseda parlamentu by mohol byť zvolený do konca roka, keďže odchod trojice poslancov z klubu SNS „zdynamizoval" tento proces. Rovnako ako Erik Tomáš, aj on by si vedel predstaviť, že by sa novým šéfom zákonodarného zboru stal predseda strany Hlas a súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Šéf KDH Majerský reagoval, že ich poslanci by v tejto chvíli nehlasovali za Šutaja Eštoka, ale ani za ministra investícií Richarda Rašiho, ktorý sa v súvislosti s postom predsedu parlamentu dosiaľ spomínal. „Uvidíme, čo prinesú parlamentné dni, parlamentné rokovania, ale v tejto chvíli nie," vyhlásil s tým, že vládna koalícia si to u KDH „pobabrala" tým, aké zákony prijala. Narážal najmä na novelu Trestného zákona, s ktorou sa parlament zaoberal príliš dlhé obdobie.
V tejto súvislosti Majerský konštatoval, že ak by ten čas v koalícii venovali záchrane zdravotníctva, nemusela by v rezorte nastať situácia s hromadnými výpoveďami lekárov a možným kolapsom celého systému.
Českého minister dopravy Martin Kupks v televízii povedal, že chcú zabrániť tomu, aby v budúcom roku museli európske automobilky platiť pomerne vysoké sankcie za to, že v prípade novo vyrobených automobilov neplnia limity produkcie CO2.
Okrem toho chcú, aby Únia už v budúcom roku pristúpila k prehodnoteniu zákazu spaľovacích motorov po roku 2035.
Automobilky podľa neho požadované limity nedokážu plniť, keďže došlo k nečakanému poklesu záujmu o elektromobily. Zatiaľ čo sa odhadoval rast predaja elektrických vozidiel o 20 percent, naopak, objem predaja o 8 percent klesol. To znamená rozdiel 28 percentuálnych bodov.
Vysoké pokuty by tak automobilky poškodili. Mali by totiž ešte menej peňazí na potrebný výskum a vývoj.
„V piatok (1. 11.) sa premiér Fiala dohodol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou na spoločnom postupe," dodal Kupka. Podľa neho vyzvú na spomínané zmeny okolité štáty Európskej únie na neformálnej rade v Maďarsku. Minister dopravy doplnil, že konkrétne odklad pokút podporuje aj nemecký minister hospodárstva Robert Habeck. Česko okrem toho už pred 14 dňami poslalo krajinám EÚ list s podobnou výzvou.
Oponent Kupku v televíznej diskusii, šéf poslancov hnutia ANO Patrik Nacher, toto úsilie vo všeobecnosti podporil. „Tu došlo k chybám už za nášho minulého predsedníctva v EÚ, keď utiekol zajac, a teraz sa všetci snažíme toho zajaca naháňať. Aj ja sa k tomuto honu pripájam, obávam sa však, že tá dohoda bude za cenu kompromisov, ak sa vôbec podarí," dodal Nacher.
Dav tiež kričal urážky na španielskeho kráľa Filipa VI. a vládnych predstaviteľov pri ich nedeľňajšej návšteve povodňami najviac zasiahnutého regiónu Valencia.
Kráľ sa snažil hovoriť s niektorými miestnymi obyvateľmi. Desiatky ľudí však na neho v Paiporte začali kričať nadávky a hádzať vajíčka a blato. Polícia musela proti demonštrantom zakročiť.
Tohtotýždňové záplavy si v Španielsku vyžiadali už najmenej 214 obetí, bude ich však pravdepodobne viac. Nezvestných je podľa španielskych médií naďalej takmer 2-tisíc ľudí. Najzasiahnutejší bol práve juhovýchodný región Valencia, odkiaľ potvrdili väčšinu obetí. Tisíce ľudí ostáva bez elektriny, vody a potravín.
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) tvrdí, že návšteva slovenskej delegácie v Číne na čele s premiérom Robertom Ficom bola správna.
Tibor Gašpar nevidí riziká v čínskych investíciách na Slovensku. Uviedol, že v prípade pripravovanej baterkárne v Šuranoch sa o tom mohli počas cesty v Číne na vlastné oči presvedčiť napríklad viacerí novinári na návšteve firmy, ktorá mieni investíciu realizovať.
Podľa predsedu KDH Milana Majerského sa premiér Robert Fico (Smer) orientuje len na Čínu a Rusko, a nie na všetky štyri svetové strany. Čínu vidí ako totalitný režim a vláde vytkol, že komunistickú krajinu nekritizovala. Napríklad aj pre zaradenie europoslankyne a jeho manželky Miriam Lexmann na čínsky sankčný zoznam.
Politici to uviedli v reláci televízie Markíza Na telo.
Najväčší problém presvedčiť europoslancov by podľa Politico mohli mať maďarský kandidát na eurokomisára pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat Olivér Várhelyi či slovinská nominantka na eurokomisárku pre rozširovanie EÚ Marta Kosová.
V pondelok popoludní sa v Bruseli začne séria vypočutí 26 kandidátov na eurokomisárov, trvať budú do utorka 12. novembra. Slovenský kandidát na člena budúcej Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič absolvuje vypočutie pred členmi výborov Európskeho parlamentu (EP) ako prvý.
Šefčovič má v novej Komisii dostať portfólio pre obchod a hospodársku bezpečnosť, pričom na starosti by mal mať opäť aj medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť. V pondelok od 14.30 h ho bude vypočúvať predovšetkým Výbor pre medzinárodný obchod (INTA) a Výbor pre ústavné veci (AFCO). Prizvaní sú aj členovia Výboru pre zahraničné veci (AFET), Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO), Výboru pre petície (PETI), Výboru pre rozvoj (DEVE) a Výboru pre právne veci (JURI).
V prípade, že by dlhoročný slovenský eurokomisár získal v novej eurokomisii navrhované portfólio, podľa portálu Politico bude mať náročnú úlohu. Šéfka EK Ursula von der Leyenová podľa portálu znížila význam tradičnej snahy EÚ o dohody o voľnom obchode, aby zdôraznila politiky, ktoré by v "čoraz nepriateľskejšom svete premenili Európu na pevnosť". Na starosti by však mal dosiaľ najsilnejšiu oblasť, s akou kedy začínal v Komisii.
Každé potvrdzujúce vypočutie kandidátov trvá tri hodiny. Dezignovaný komisár či komisárka vystúpi s 15-minútovým úvodným vyhlásením, po ktorom nasledujú otázky poslancov EP. Pred ukončením potvrdzujúceho vypočutia majú dezignovaní komisári možnosť predniesť krátke záverečné vyhlásenie.
Po každom vypočutí pripraví predseda a koordinátori výborov odporúčanie, respektíve hodnotiaci list. Právne nemôžu odmietnuť jednotlivého kandidáta, výbor môže dať len nejakým spôsobom najavo, že ho daný kandidát nepresvedčil a v takomto zložení by EP nepodporil Komisiu ako celok. Tým sa môže vytvoriť tlak na predsedníčku EK, aby požiadala príslušný štát o navrhnutie nového kandidáta alebo prerozdelila portfóliá inak.
Najväčší problém presvedčiť europoslancov by podľa Politico mohli mať maďarský kandidát na eurokomisára pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat Olivér Várhelyi, slovinská nominantka na eurokomisárku pre rozširovanie EÚ Marta Kosová, belgická dezignovaná komisárka pre pripravenosť, krízový manažment a rovnosť Hadja Lahbibová či bulharskom navrhovaná eurokomisárka pre startupy, výskum a inovácie Ekaterina Zacharievová a maltský nominant na komisára pre mládež, kultúru, šport a medzigeneračnú spravodlivosť Glenn Micallef.
Keď vypočúvaniami prejdú všetci kandidáti na eurokomisárov, na najbližšom plenárnom zasadnutí EP sa hlasuje o EK ako celku - nie o jednotlivých komisároch. Po náročnom procese výberu kandidátov je málo pravdepodobné, že by kolégium komisárov hlasovaním neprešlo. Ak by sa tak stalo, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová by členské štáty opäť musela požiadať o nominácie, navrhnúť nový tím komisárov, nanovo rozdeliť portfóliá a celý proces by sa zopakoval.
Na schválenie EK je potrebná väčšina odovzdaných hlasov europoslancov. Ak EP odsúhlasí novú Komisiu, oficiálne ju má vymenovať ešte Európska rada, malo by však ísť úž len o formalitu. Eurokomisári v tom prípade nastúpia do úradu nasledujúci mesiac od hlasovania EP.
Podľa aktuálneho plánu by mal europarlament hlasovať o novej Komisii na svojom plenárnom zasadnutí v Štrasburgu v stredu 27. novembra. V prípade schválenia by sa nová Komisia ujala funkcie 1. decembra.
Podľa ruského ministerstva obrany bola dedina Vičneve, ktorá sa nachádza približne 12 kilometrov od Pokrovska, „oslobodená“ po útočných operáciách.
V uplynulých týždňoch ruské sily výrazne pokročili v Doneckej oblasti, kde obsadili množstvo miest a dedín. V sobotu Moskva informovala o dobytí dediny Kuračivka pri priemyselnom meste Kuračove a malej dediny Peršotravneve v Charkovskej oblasti, blízko regiónu Luhansk.
Pokrovsk je strategickým bodom pre Ukrajinu, ktorý spája rôzne obranné línie v Donbase a tiež dôležitú uhoľnú baňu, nevyhnutnú pre výrobu ocele na vojenské účely Ukrajiny. Ruské jednotky sa teraz dostali len na niekoľko kilometrov od Pokrovska, referuje web Barrons.
Len za október ruské sily obsadili 478 štvorcových kilometrov ukrajinského územia, čo je najviac od prvých týždňov konfliktu na začiatku roka 2022, ako vyplýva z dát Amerického inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Podľa slov maďarského premiéra Viktora Orbána nebude kontinent „schopný niesť bremeno vojny sám".
„Musíme si (v Európe) uvedomiť, že ak bude v Amerike prezident podporujúci mier, v čo nie len verím, ale čítam tak aj čísla... Amerika bude za mier. Európa potom ale nemôže pokračovať v podpore vojny," zdôraznil Orbán.
Maďarský premiér je proti vojenskej pomoci Ukrajine a domnieva sa, že Trump zdieľa jeho názory a že v prípade zvolenia bude rokovať o mierovom riešení pre Kyjev, píše Reuters. Orbán v prezidentských voľbách podporuje kandidáta republikánov Trumpa, ktorý o post hlavy štáty súperí s kandidátkou demokratov Kamalou Harrisovou.
Situácia na Ukrajine bude aj jednou z ústredných tém programu stretnutia Európskeho politického spoločenstva a neformálnejšieho stretnutia lídrov EÚ, ktoré sa uskutočnia budúci týždeň v Budapešti, ozrejmil Orbán. „Európa nemôže niesť bremeno (vojny) sama, a ak Američania zvolia mier, musíme sa prispôsobiť aj my, a o tom budeme diskutovať v Budapešti," dodal premiér.
Podľa premiéra Roberta Fica (Smer) ide o strategické partnerstvo, vyššiu kvalitu obchodno-ekonomických vzťahov a obojstrannú podporu investícií.
„Doterajší priebeh pracovnej cesty považujem už teraz za mimoriadne úspešný. Slovensku sa otvárajú dvere k spolupráci na veľkých projektoch a k obojstranne vyváženej spolupráci," skonštatoval na sociálnej sieti šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS).
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) označil Čínu za ekonomickú veľmoc. „A my pred tým nemôžeme zatvárať oči. Zvlášť pri témach, ktoré môžu znamenať pre Slovenskú republiku a jej občanov hospodársky prínos," podotkol.
Taraba zároveň informoval, že pricestoval v zastúpení predsedu vlády SR do Šanghaja, kde otvorí čínsko-slovenské podnikateľské fórum. Zúčastní sa aj na samite premiérov Malajzie, Mongolska, Pakistanu, Srbska a Uzbekistanu.
Slovenskú vládnu delegáciu v čínskom Pekingu prijal prezident ČĽR Si Ťin-pching. Fico absolvoval stretnutie s čínskym predsedom vlády Li Čchiangom a ministri oboch vlád sa zišli na plenárnom zasadnutí. Následne členovia slovenskej vlády podpísali 13 dokumentov, zakladajúcich ďalšie plány pre spoluprácu krajín. Delegáciu slovenskej vlády prijal aj predseda parlamentu Čao Le-ti, priblížil premiér.
Minister práce Erik Tomáš (Hlas) pritom odkázal na slová predsedu vlády Roberta Fica (Smer) o tom, že zmena pomerov v klube SNS môže prispieť k zvoleniu predsedu Národnej rady.
„Strana hlas trvá na poste predsedu Národnej rady,” vyhlásil Tomáš. Dodal, že kandidátom jeho strany je šéf rezortu investícií Richard Raši, avšak pripustil, že môžu nominovať aj predsedu Hlasu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. V relácii V politike na TA3 ale doplnil, že rezort vnútra by musel ostať Hlasu.
Poslankyňa Simona Petrík (PS) vníma dianie v koalícii ako krízu. Kritizovala tiež rastúcu chudobu, ktorá podľa nej nastáva pre konsolidačné opatrenia. Tomášovi vytkla, že pred voľbami sľubovali lacnejšie potraviny a energie, no doručujú opak.
Minister práce nevníma rebéliu poslancov okolo Rudolfa Huliaka ako krízu. Zdôrazňuje, že podstatné je, že vládne návrhy zákonov sú v parlamente schvaľované a trojica okolo Huliaka prisľúbila podporu koalícii. „Kríza by nastala až vtedy, ak by prestali prechádzať zákony,” vyhlásil.
Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas) sa v diskusnej relácii vyjadril, že koalícia funguje, o čom svedčí, že sa im darí prijímať zákony. Nevylúčil, že na post šéfa Národnej rady by mohol kandidovať aj Matúš Šutaj Eštok.
Poslanca Rudolfa Huliaka síce Tomáš považuje za trochu svojrázneho, ale verí, že bude držať slovo o podpore vládnej koalície. „Treba sa s ním rozprávať, my tú úlohu vidíme v pánovi Dankovi, on podpisoval koaličnú zmluvu,“ komentoval v relácii TA3 V Politike Tomáš.
Minister práce nevníma rebéliu poslancov okolo Rudolfa Huliaka ako krízu. Zdôrazňuje, že podstatné je, že vládne návrhy zákonov sú v parlamente schvaľované a trojica okolo Huliaka prisľúbila podporu koalícii. „Kríza by nastala až vtedy, ak by prestali prechádzať zákony,” zopakoval. Tomáš zároveň zdôraznil, že súčasná koalícia má stále 79 poslancov.
Ako to zvládnu Danko a Huliak
Ak by sa situácia zmenila, Tomáš si nemyslí, že s tesnou väčšinou, teda 76 hlasmi v parlamente, sa dá vládnuť dlhodobo. Spory v koalícii priznáva, no chcú ich riešiť za zatvorenými dverami.
"Premiér jasne povedal, že chce zachovať model koaličnej dohody, ktorá funguje, ale vie si predstaviť aj určité riešenie, nejakú komunikáciu s poslancami okolo pána Huliaka," povedal šéf rezortu práce. Podľa jeho slov si hranicu požiadaviek musia nastaviť Huliak a ďalší dvaja poslanci z Národnej koalície. "Budeme čakať, ako túto úlohu zvládne pán Danko," doplnil.
Tomáš zároveň zachytil vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer), ktorý doteraz podporoval na pozíciu predsedu Národnej rady Andreja Danka (SNS), že sa zmenili pomery v parlamente a klub SNS má len sedem poslancov. "To by malo dynamizovať procesy pri voľbe predsedu parlamentu. Čiže máme veľké očakávania pri zmene pomerov, že sa tá voľba pohne a strana Hlas bude mať predsedu parlamentu," povedal.
„Strana Hlas (stále) trvá na poste predsedu Národnej rady,” vyhlásil neskôr Tomáš. Dodal, že kandidátom jeho strany je šéf rezortu informatizácie Richard Raši. Pripustil však, že môžu nominovať aj predsedu Hlasu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Doplnil, že rezort vnútra by musel ostať Hlasu.
Petrík: Fico je ako štyrikrát prevarený čaj
„Vláda sa potápa ako Titanic za zvukov novej slovenskej hymny, ktorú tu máme vďaka našej ešte stále ministerke Šimkovičovej. Vláda mala priniesť pokoj, stabilitu, bezpečie, naopak, máme tu teraz chaos a hádky,“ oponovala Tomášovi poslankyňa za PS Simona Petrík. To, že traja trucovití poslanci okolo Huliaka neprišli na hlasovanie, je podľa jej slov len začiatok konca.
Petrík kritizovala aj to, že SNS je nestabilným partnerom a Huliakove slová nemožno brať vážne, keďže národniari sú "jeden zlepenec" a teraz celý klub funguje iba vďaka poslancovi zo Smeru, ktorý ho zachránil.
Simona Petrík. Foto: Jaroslav Novák/TASR
Vyjadrila sa aj k premiérovi Robertovi Ficovi, keď povedala, že nezvláda výkon svojej funkcie. Podľa jej slov je ako štyrikrát prevarený čaj, až má človek pocit, že sa mu už nechce vládnuť.
Petrík vníma dianie v koalícii ako krízu. Tento týždeň v Národnej rade ukázal, čo sa môže stať, ak sa traja poslanci vzbúria. "Je to dôsledok toho, že vy ste si za koaličného partnera vybrali stranu, ktorá je vnútri nestabilná. Danko nevie zaručiť, že títo poslanci budú aj naďalej podporovať vládnu koalíciu, to môže zaručiť len Huliak," uviedla Petrík.
Kritizovala tiež rastúcu chudobu, ktorá podľa nej nastáva pre konsolidačné opatrenia. Tomášovi vytkla, že pred voľbami sľubovali lacnejšie potraviny a energie, no doručujú opak.
Minimálna mzda
Zvýšením minimálnej mzdy stúpa aj tlak na rast platov. Táto pomoc sa dotkne mnohých ľudí na Slovensku, pričom okrem platov dostanú ľudia aj príplatky za nočnú prácu, na ktoré pôjde navyše 11 miliónov, vyhlásil v ďalšej časti diskusnej relácie minister práce.
"S vyššou minimálnou mzdou vytvárame tlak aj na rast miezd ako takých, my máme najnižšiu nezamestnanosť, historicky najnižšiu nezamestnanosť na Slovensku, ale ešte treba týchto ľudí nejakým spôsobom zamestnať, ale za dôstojnú mzdu," uviedol Tomáš.
Doplnil, že rezort práce už spustil projekt práce namiesto dávok, kde sa odoberie dávka v hmotnej núdzi ľuďom, ktorí odmietnu pracovnú ponuku. Cieľom projektu je zamestnať čo najviac ľudí.
Opozičná poslankyňa Petrík spresnila, že minimálnu mzdu strana podporila, avšak s dvomi výhradami. V Národnej rade SR predstavili jej poslanci pozmeňujúce návrhy o zvýšení čistej mzdy pre nízkopríjmových ľudí a o úrovni minimálnej mzdy pre zamestnancov, ktorí pracujú v štátnej sfére.
"Máme tu kopec ľudí, ktorí pracujú vo verejnej sfére. V tých prvých štyroch tabuľkových kategóriách, ktoré nedosahujú minimálnu mzdu a musí im byť doplácaná cez príplatky, sú to upratovačky, upratovači, kuchári a podobne, títo ľudia nedosahujú ani minimálnu mzdu," zdôraznila opozičná poslankyňa.
Odchod mladých ľudí zo Slovenska
Napriek tomu, že je na Slovensku historicky najnižšia nezamestnanosť, tak Petrík priblížila, že pre mnohé opatrenia súčasnej vlády začnú zo Slovenska odchádzať najmä mladí ľudia. Spoločným cieľom opozície je podľa nej, aby krajina ekonomicky rástla a prichádzali na Slovensko investori. Tomáš sa ohradil, že mladí ľudia odchádzali za prácou do zahraničia aj počas iných vlád.
Petrík ďalej kritizovala Tomáša za nastavenie súčasného 13. dôchodku, ktorý nie adresný pre všetkých seniorov. Ak by vládlo PS, tak by podľa nej tento dôchodok zachovalo, avšak nie v aktuálnej výške. Finančný príspevok by sa mal doručiť seniorom adresnejšie.
Tomáš reagoval, že všetci seniori dostanú 13. dôchodok vo výške priemerného ročného dôchodku. Zdôraznil, že ani dve tretiny všetkých seniorov nepoberajú ročný priemerný dôchodok, preto ich treba podporiť sumou 606 eur. Petrík dodala, že zvyšovanie dôchodkov nie je len o adresnosti, ale celkovo o zvyšovaní životnej úrovne ľudí, tak dôchodcov, ako aj osôb v produktívnom veku.
Okrem dôchodkov opozičná poslankyňa vyčítala šéfovi rezortu, že sa vláda nestará o jednorodičovské domácnosti, ktoré tvoria na Slovensku 25 percent, pričom tie budú podľa nej pri konsolidácii najviac ohrozené chudobou.
Zastupiteľka strany Zelených v nemeckom meste Kiel Alke Vossová, predložila nový návrh na zákaz cúvania na súkromné pozemky a vycúvania áut na verejné komunikácie.
Toto opatrenie, ktoré má onedlho prerokúvať mestská rada, má podľa predkladateľky zlepšiť bezpečnosť cestnej premávky a obmedziť nehody pri cúvaní. V rámci iniciatívy „Vision Zero“ by podľa Vossovej mali nové príjazdové cesty, parkoviská a garáže umožniť iba nájazd a výjazd dopredu, referuje portál Welt.
Návrh zahŕňa povinnosť budovať nové parkovacie plochy a príjazdové cesty tak, aby bola cúvacie manévrovanie minimalizované, a zohľadňuje aj zmenu existujúcich miest, ak dôjde k ich úprave. Úradníci sa opierajú o štatistiky, podľa ktorých sa nehody pri cúvaní podieľajú na značnej časti nehodovosti v Šlezvicku-Holštýnsku.
Plánuje to napriek rozhodnutiu súdu v Ríme, ktorý koncom októbra nariadil prvú skupinu migrantov poslať z centier do Talianska.
Talianska loď Libra sa tak v pondelok alebo v utorok zrejme vráti do centrálnej časti Stredozemného mora, bude monitorovať tok migrantov, vezme na palubu všetkých, ktorých zachytí, a zorganizuje prípadný nový presun do centier v Albánsku, uviedli anonymné zdroje pre agentúru.
Stane sa tak potom, čo súd v Ríme minulý mesiac nepodporil, aby bolo v albánskych centrách zadržiavaných 12 migrantov, ktorých tam previezla talianska loď ako vôbec prvú takúto skupinu v súlade s dohodou Ríma s Tiranou. Podľa kontroverznej dohody mohli byť do migračných centier v Albánsku posielaní migranti pochádzajúci z bezpečných krajín. Ocitli sa medzi nimi aj Egypt a Bangladéš, ktoré však za také nepovažuje Súdny dvor Európskej únie.
Rímsky súd preto v októbri odobril návrat migrantom z Bangladéša a Egypta, ktorí podľa neho nepochádzajú z krajín, aké možno uznať za bezpečné, a nespĺňajú tak kritéria predmetnej dohody s Albánskom.
Po rozhodnutí súdu prijala talianska vláda nový dekrét, ktorého cieľom je vypracovať nový zoznam takzvaných bezpečných krajín, ktorý sa bude môcť aktualizovať každých šesť mesiacov a tým obísť súdne rozhodnutie. Vláda sa domnieva, že nie súd, ale vládny dekrét má rozhodnúť, kde je to bezpečné a kde nie. Vláda taktiež uviedla, že má v úmysle odvolať sa proti rozhodnutiu súdu a v prípade potreby sa obrátiť na najvyššiu inštanciu.
Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev zaroveň varoval Donalda Trumpa, že v prípade snahy o ukončenie vojny, by ho mohol postihnúť osud Johna F. Kennedyho.
„Voľby pre Rusko nič nezmenia, keďže postoje kandidátov plne odrážajú obojstranný konsenzus o potrebe porážky našej krajiny," napísal podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie na sociálnej sieti Telegram. Podľa neho preto od volieb nemožno očakávať veľa.
Medvedev vyzval Rusko, aby v deň volieb 5. novembra pokračovalo v „potláčaní nacistického kyjevského režimu". Podľa neho republikán Donald Trump nebude schopný v prípade víťazstva ukončiť vojnu na Ukrajine.
Trump bude musieť podľa slov bývalého ruského prezidenta dodržiavať pravidlá „stanovené systémom". „Nebude schopný ukončiť vojnu ani za jeden deň, ani za tri dni, dokonca ani za tri mesiace".
Medvedev dodal, že „ak sa o to naozaj pokúsi, môže ho postihnúť osud Johna F. Kennedyho". Kennedyho vo funkcii prezidenta v roku 1963 zavraždili.
O post prezidenta Spojených štátov bojujú demokratická kandidátka Kamala Harrisová a republikánsky kandidát Donald Trump. Prieskumy naznačujú tesný súboj.
Miliardár Elon Musk po príchode do Spojených štátov v 90. rokoch využil svoje študentské vízum na zotrvanie a prácu v krajine, aj keď nebol oficiálne zapísaný na štúdium na Stanforde.
Vtedajší investori mu podľa denníka Washington Post odmietli financovať projekty, kým si svoj imigračný status nevyjasnil.
Po rokoch úprav svojho právneho statusu sa Musk stal americkým občanom v roku 2002. Niektorí právnici sa domnievajú, že hoci porušil imigračné zákony, dnes mu deportácia nehrozí
Hoci Musk tvrdil, že jeho "prechod" zo študenta na podnikateľa bol v „právnej sivej zóne,“ právni experti poznamenávajú, že zahraniční študenti nemôžu legálne opustiť školu a začať podnikať bez povolenia. Washington Post tiež pripomína, že pred útokmi z 11. septembra 2001 boli predpisy pre študentské víza menej prísne.
Samotný Musk, ktorý vo volebnej kampani podporuje Donalda Trumpa, popiera akékoľvek porušenie zákona a považuje obvinenia za snahu poškodiť jeho reputáciu. Tvrdí, že demokratický tábor a médiá chcú zničiť jeho postavenie, najmä ak by vo voľbách vyhrala Kamala Harrisová.
Takmer 41 miliónov ľudí hlasovalo osobne, zatiaľ čo viac ako 34 miliónov ich volilo poštou, ukazujú najnovšie údaje.
Oficiálny deň volieb je síce 5. novembra, no mnohí Američania majú vo svojich štátoch možnosť odovzdať hlasy už skôr - osobne alebo korešpondenčne. V pondelok v meste Wilmington v štáte Delaware odvolil napríklad už aj americký prezident Joe Biden.
Predvolebná účasť vo voľbách v celej krajine je zatiaľ výrazne nižšia ako pred štyrmi rokmi (2020), keď sa ich pred dňom volieb v čase pandémie COVID-19 zúčastnil rekordný počet voličov. Je však výrazne vyššia ako v roku 2016 a ďalších predošlých voľbách, uvádza CNN. Podľa jej údajov hlasujú prevažné starší ľudia.
O post prezidenta Spojených štátov bojujú demokratická kandidátka Kamala Harrisová a republikánsky kandidát Donald Trump. Prieskumy naznačujú tesný súboj.
Najnovšia správa Spolkového kriminálneho úradu (BKA) uvádza, že v Nemecku došlo k výraznému nárastu trestnej činnosti spojenej s migrantmi.
V roku 2023 sa v krajine nachádzali približne tri milióny utečencov, pričom BKA evidovala 334 287 trestných činov spáchaných touto skupinou, čo predstavuje 10,8 percenta zo všetkých trestných činov v krajine.
Nemecko zaznamenalo výrazný nárast násilných trestných činov, vrátane šokujúcich prípadov v mestách ako Solingen, kde Sýrčan Issa al Hasan ubodal tri osoby, a Mannheim, kde Afgánec zabil policajta.
Alarmujúci je aj nárast sexuálnych trestných činov, ktorých počet vzrástol o 16,5 percenta na 8 800 prípadov, čo znamená, že denne migranti v Nemecku spáchajú približne 25 sexuálnych zločinov. Oproti roku 2019 vzrástol počet sexuálnych deliktov spáchaných migrantmi o 51,7 percenta. Najčastejšie podozriví pochádzajú zo Sýrie, Afganistanu a Iraku, referuje nemecký denník Bild. Incidenty ako útok nožom na dieťa v Bavorsku zasa podnecujú obavy verejnosti z eskalácie násilia.
Drogová kriminalita medzi migrantmi takisto stúpla o 26,3 percenta, čo odborníci pripisujú prevahe mladých mužov v tejto skupine. Prípady krádeží vzrástli o 34,6 percenta, a to z takmer 75-tisíc na vyše 100-tisíc.
Aj keď ukrajinskí utečenci predstavujú najväčšiu národnostnú skupinu (33,1 percenta ), ich podiel na trestnej činnosti je nízky, iba 11,6 percenta z celkového počtu podozrivých.
Proti sebe stoja prozápadná súčasná prezidentka Maia Sanduová a bývalý generálny prokurátor Alexander Stoianoglo podporovaný Socialistickou stranou.
V prvom kole volieb zvíťazila Sanduová so ziskom viac ako 42 percent. Stoianoglo s takmer 26 percentami skončil druhý. Súbežne s prvým kolom sa konalo aj referendum o ústavnom zakotvení vstupu Moldavska do Európskej únie. Referendum bolo úspešné a za hlasovalo 50,35 percenta zúčastnených voličov.
V druhom kole volieb sa očakáva tesný súboj, keďže Stoianoglovi vyjadrilo podporu viacero kandidátov, ktorí do druhého kola nepostúpili.
Stoianoglo tvrdí, že ako prezident by podporoval členstvo krajiny v EÚ, ale zároveň by v národnom záujme rozvíjal vzťahy s Ruskom. Prisľúbil, že sa pokúsi obnoviť dodávky lacného ruského plyn. Povedal tiež, že ak si to budú občania Moldavska želať, stretne sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko obavy Západu z útoku Ruska označil za „úplný nezmysel".
„Nikto v Bielorusku nemá v úmysle bojovať s našimi susedmi a krajinami NATO bez nášho vedomia. Stanovili si cieľ udusiť nás a Rusko a dnes, sledujúc tento cieľ, hľadajú dôvod," povedal Lukašenko.
V otázke problému nelegálnej migrácie cez Bielorusko Lukašenko povedal, že Minsk nemá záujem vytvárať napätie na hraniciach. Dodal však, že Bielorusko nemá v úmysle brániť európske krajiny v tejto situácii. „Uvalili na nás sankcie, a my ich máme brániť? To sa nestane, hovorili sme o tom úprimne," vyhlásil bieloruský líder.
Ruský prezident Vladimir Putin využíval bieloruské územie na výcvik a liečbu ruských vojakov a na presun zbraní a vybavenia pred vpádom na Ukrajinu a aj v priebehu vojny, píše PAP. V oblastiach v blízkosti Poľska a Ukrajiny uskutočnili Bielorusko a Rusko spoločné vojenské cvičenia. Kremeľ v roku 2023 umiestnil v Bielorusku časť svojich taktických jadrových hlavíc.
Pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Lukašenko tvrdil, že Rusko nezaútočí na Ukrajinu cez Bielorusko.
Washington oznámil ich nasadenie v regióne ako varovanie Iránu.
Spojené štáty v piatok oznámili, že na Blízky východ vysielajú bombardéry, stíhacie a tankovacie lietadlá a torpédoborce protiraketovej obrany.
„Ak Irán, jeho partneri alebo ním ovládané subjekty využijú tento moment na útok na Američanov alebo americké záujmy v regióne, Spojené štáty podniknú všetky potrebné opatrenia na obranu svojich občanov," uviedol vo vyhlásení hovorca Pentagónu generálmajor Pat Ryder.
Izrael od 26. októbra podniká útoky na Irán, pričom zasiahol vojenskú infraštruktúru, ale vyhol sa jadrovým a ropným zariadeniam. Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v sobotu prisľúbil odvetu Izraelu a Spojeným štátom za ich útoky namierené proti Teheránu a skupinám, ktoré v regióne podporuje.
Irán tento rok podnikol dva rozsiahle útoky na Izrael. Prvý sa odohral v apríli po útoku na jeho konzulát v Damasku, z ktorého viní Izrael, a druhý 1. októbra, keď Irán vypustil na Izrael približne 200 rakiet. Teherán tvrdí, že útok bol odvetou za zabitie viacerých vodcov a veliteľov proiránskych ozbrojených zložiek vrátane libanonského Hizballáhu, palestínskeho Hamasu a iránskych Revolučných gárd.
Známy slovenský horolezec Ondrej Húserka spadol do trhliny v ľadovci. Stalo sa tak pri zostupe z vrcholu Langtang Lirung v Himalájach. Húserka tam bol spolu s českým horolezcom Marekom Holečkom, ten poskytol informácie z prvej ruky.
„Na šiesty deň, 31. októbra, okolo štvrtej hodiny popoludní, po vstupe do steny, sa stalo nasledovné. Zlaňoval som z ‚ľadovcových‘ hodín. Ondrej zlaňoval za mnou. To, čo mne prešlo bez problémov, sa mu stalo osudným. Ľadovcové hodiny sa zlomili a on sa zrútil do ľadovej priepasti," opisuje Holečka.
„Najprv po ôsmich metroch narazil na šikmú plochu a potom pokračoval labyrintom do útrob ľadovca. Nasledoval som ho dolu a zostal som s ním štyri hodiny, kým jeho hviezda zhasla. To je všetko, čo sa dá povedať. Jediné, na čo upozorňujem, je, že žiadna záchrana nemôže vzkriesiť to, čo nedýcha," pokračuje horolezec.
Podľa jeho slov hneď na druhý deň spustili záchrannú akciu, nedalo sa však už nič robiť.
Podporovatelia Eva Moralesa, prvého domáceho lídra krajiny, začali pred tromi týždňami blokovať cesty, aby zabránili jeho zatknutiu na základe údajne vykonštruovaných obvinení, ktorých cieľom je prekaziť jeho politický návrat.
V piatok boli tri vojenské jednotky v provincii Chapare „napadnuté neregulárnymi skupinami“, pričom útočníci vzali do zajatia viac ako 200 členov vojenského personálu z troch kasární, informovalo ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s tým, že ich konflikt so štátom sa naďalej stupňuje.
Vláda vyslala do oblasti v administratívnej jednotke Cochabamba vojakov, aby pomohli polícii pri odstraňovaní blokád.
Morales po tom, čo najprv pohrozil hladovkou, ak vláda nebude súhlasiť s rokovaniami, neskôr vyzval svojich stúpencov, aby zvážili pozastavenie blokád, aby zabránili krviprelievaniu.
Šesťdesiatpäťročný Morales bol vo funkcii od roku 2006 do roku 2019, keď odstúpil pod mrakom po voľbách poznačených podvodmi.
🇧🇴#Bolivia - Así avanza la policia boliviana apoyada por militares, para hacer retroceder a los bloqueadores de carreteras, partidarios de Evo Morales. pic.twitter.com/QQGRwLYbWA
Ak sa chcú českí občania legálne zapojiť do bojov na strane Kyjeva, musia najprv požiadať prezidenta o povolenie slúžiť v zahraničných ozbrojených silách.
Český prezident Petr Pavel doteraz povolil vstup do ukrajinských ozbrojených síl 60 Čechom a celkovo dostal 181 takýchto žiadostí. Informoval o tom prezidentov hovorca Filip Platoš.
Pavel údajne vyhovel 60 žiadostiam o povolenie slúžiť v Ozbrojených silách Ukrajiny (ZSU) vďaka súhlasu ministerstiev obrany, vnútra a zahraničných vecí.
Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marie Zacharovovej český prezident týmto krokom ukázal, že mu nezáleží na vlastných občanoch. České a ukrajinské vedenie sa potom bude pred svetom tváriť, že sa stará o osud vojnových zajatcov, povedala Zacharovová.
„Prezident Českej republiky nepotrebuje svojich občanov a z pohľadu Českej republiky je týchto 60 ľudí jednoznačne nepotrebných,“ reagovala hovorkyňa ruskej diplomacie.
Žiadosť o povolenie vojenskej služby v ozbrojených silách Ukrajiny môžu na krajskom úrade podávať aj občania Slovenskej republiky - prezident SR následne po prehodnotení každej žiadosti s príslušnými rezortmi žiadateľovi vyhovie alebo nevyhovie.
Na 16. samite OSN o biodiverzite sa zišlo okolo 23-tisíc delegátov z približne 200 krajín sveta, aby zhodnotili klesajúcu úroveň biodiverzity vo svete a záväzky krajín chrániť rastliny, zvieratá a kritické biotopy.
Dosiaľ najväčšia konferencia OSN o biodiverzite sa skončila v sobotu v Kolumbii bez dohody o najdôležitejšom bode programu, pláne na zvýšenie financovania ochrany druhov. Delegátom sa podarilo dohodnúť na vytvorení stáleho orgánu zastupujúceho záujmy domorodého obyvateľstva a fonde s príspevkami od farmaceutických a kozmetických firiem.
V kolumbijskom meste Cali mali delegáti za úlohu vypracovať detailný plán, ako zvýšiť financovanie potrebné na dosiahnutie týchto cieľov. Hlavným sporným bodom, ktorý zabránil úspechu, boli spôsoby nasmerovania finančnej podpory z bohatších do chudobnejších krajín.
Rokovania trvali do noci na sobotu takmer 12 hodín dlhšie, ako sa plánovalo. Napokon ich prerušili, pretože delegácie začali odchádzať, aby stihli svoje lety, a na konferencii nezostal dostatok účastníkov na prijímanie rozhodnutí.
Delegáti sa predtým dohodli na vytvorení fondu, do ktorého môžu veľké farmaceutické a kozmetické spoločnosti odovzdávať príspevky za produkty, ktoré mohli vyvinúť len vďaka biodiverzite. Konkrétne budú môcť platiť za použitie digitálne sekvenovaných genetických údajov o rastlinách a živočíchoch, z ktorých väčšina pochádza z chudobných krajín.
Účastníci tiež schválili vznik stáleho orgánu, ktorý bude na základe Dohovoru OSN o biologickej diverzite reprezentovať záujmy domorodých obyvateľov. Tí tak dostanú väčšie slovo pri rozhodovaní o ochrane prírody.
Záchranári s pomocou ťažkej stavebnej techniky pracovali celú noc na vyslobodení tiel a zranených ľudí spod sutín.
Srbsko dnes ukončilo záchrannú operáciu a začalo vyšetrovanie nešťastia v meste Nový Sad na severe krajiny, kde sa v piatok zrútil betónový prístrešok pri vchode na miestnu stanicu. Nešťastie si vyžiadalo 14 obetí, traja ťažko zranení zostávajú podľa nemocnice na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Tisíce ľudí sa zúčastnili na rozlúčke s obeťami i proteste v druhom najväčšom srbskom meste, v hlavnom meste srbskej provincie Vojvodina. Dav zablokoval križovatku pri vlakovej stanici. Zúčastnení ticho zapaľovali sviečky a kládli kvety, vence a hračky na zem. Skupina protestujúcich ľudí stála bez pohybu a držala biele papiere s menami 14 mŕtvych.
V predvečer ruskej invázie na Ukrajinu radili západní predstavitelia prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, aby bol pripravený vytvoriť exilovú vládu a zahájiť partizánsku vojnu.
Spojené štáty, rovnako ako ďalšie západné krajiny, boli presvedčené, že Ukrajina vojnu rýchlo prehrá a že Zelenskyj môže byť zabitý, píše ukrajinský server TSN s odkazom na slová bývalého ministra zahraničných vecí Ukrajiny Dmytra Kulebu.
Kuleba, ktorý tento post zastával až do septembra 2024, v rozhovore pre projekt "USA-UA: Tajné spisy Bieleho domu" podľa servera prezradil, že USA v období pred ruskou inváziou počítali s možnosťou násilnej smrti ukrajinského prezidenta.
Z tohto dôvodu sa mali objaviť aj odporúčania na adresu ukrajinského prezidenta, aby nahral videozávet, ktorý by zanechal ukrajinskému národu.
Podľa Kulebu zazneli niektoré odporúčania z úst americkej viceprezidentky Kamaly Harrisovej na konferencii v Mníchove, kde Zelenského upozornila na potrebu pripraviť sa na fungovanie ukrajinskej vlády v exile a na možnosť viesť na území Ukrajiny partizánsky odpor.
Bývalý minister tiež spomenul, že dostal pred začiatkom invázie odporúčanie, aby sa nevracal do Kyjeva. "Napísal mi priateľ a veľký podporovateľ Ukrajiny. Keď som mu oznámil, že sa vraciam, odpovedal mi: Mali by ste Zelenskému povedať, aby nahral poslednú vôľu," uviedol podľa servera Kuleba.
Kuleba opustil post ministra po podaní demisie podobne ako rad ďalších predstaviteľov ukrajinského vládneho kabinetu. Vzápätí na jeho miesto prezident vymenoval jeho vtedajšieho prvého námestníka Andrija Sybihu. Kuleba patril k hlavným tváram Ukrajiny, ktorá už tretí rok čelí ruskej invázii.
Hasiči pri zásahu vyslobodzovali zakliesnené telo osoby z prevráteného traktora. K zásahu ich privolali krátko po 14.00 h.
K tragickej nehode došlo v sobotu popoludní pri obci Gregorovce v okrese Prešov. Na poľnej ceste sa tam prevrátil traktor, ktorý zavalil muža. „Zdravotná služba na mieste skonštatovala exitus," informovali z operačného strediska Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove.
Polícia začala v prípade trestné stíhanie vo veci trestného činu usmrtenia. „Okolnosti úmrtia sú predmetom ďalšieho vyšetrovania," informovala prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová.
Na spoločnom záujme rozvíjať spoluprácu v oblasti kultúry medzi Slovenskom a Čínou sa zhodla ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová (nominantka SNS) na rokovaní s čínskym ministrom kultúry a cestovného ruchu Sun Jie-lim.
Na bilaterálnom rokovaní sa 1. novembra zúčastnil aj minister športu a cestovného ruchu SR Dušan Keketi. Slovenskí ministri sa s čínskym partnerom dohodli, že sa budú snažiť hľadať možnosti pre oživenie prílevu turistov z Čínskej ľudovej republiky na Slovensko, ktorý po roku 2019 radikálne klesol, informovala vedúca oddelenia komunikácie MK SR Petra Bačinská.
Šimkovičová vyzdvihla, že čínsky prezident Si Ťin-pching práve počas aktuálnej návštevy slovenskej delegácie v Číne oznámil, že jeho krajina zavedie pre občanov SR bezvízový styk na 15 dní.
Témou rokovaní boli aj prípadné výmeny a vzájomné hosťovania štátnych opier z oboch krajín. Ministerka kultúry a jej čínsky náprotivok by radi rozvíjali spoluprácu aj v ďalších oblastiach, ako sú divadelníctvo, dizajn, literatúra a výtvarné umenie.
Maďarská vláda posiela obetiam záplavami postihnutých regiónov Španielska pomoc vo výške 20-tisíc eur a bude tiež financovať maďarský dobrovoľnícky pátrací a záchranný tím. V sobotu to uviedol vládny predstaviteľ Tristan Azbej.
Maďarský štátny tajomník zodpovedný za vládny program "Maďarsko pomáha" informoval, že Budapešť je správami o ničivých povodniach otrasená. Myslí si, že v súčasnosti je škody veľmi ťažké odhadnúť.
„Dúfame, že prispejeme k záchrane životov a zmierneniu škôd. Naši španielski priatelia sa na nás môžu spoľahnúť," vyhlásil Azbej.
Záplavy si v Španielsku vyžiadali už najmenej 211 obetí, bude ich však pravdepodobne viac. Nezvestných je naďalej takmer 2-tisíc ľudí.
Španielsky premiér Pedro Sánchez v sobotu ráno oznámil, že krajina vyšle ďalších 10-tisíc vojakov a policajtov do povodňami zničeného regiónu Valencia, kde úrady potvrdili viac ako 200 obetí.
Poľsko, člen Európskej únie a NATO, má spoločnú hranicu s Ukrajinou a spojencom Moskvy Bieloruskom, ktorá je zároveň vonkajšou hranicou EÚ.
Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski odmietol v sobotu sťažnosti Ukrajiny na to, že jej Varšava nedodala prisľúbené stíhačky na obranu krajiny proti ruskej invázii.
„Máme vlastné obranné potreby," povedal Sikorski pre spravodajskú stanicu Polsat News. Ukrajina musí podľa neho pochopiť, že Poľsko ako "frontový štát" tiež musí odstrašovať ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vyjadrenie prišlo po tom, ako ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj Poľsko obvinil, že si znova vymyslelo dôvod, prečo jeho krajine neposlať ďalšie stíhačky MiG-29.
Poľská vláda podľa Sikorského predložila návrh na obrannú pôžičku pre Ukrajinu, ktorá by Kyjevu umožnila nakúpiť vojenskú techniku od poľských výrobcov na úver a peniaze splatiť počas povojnovej obnovy.
Zelenskyj tiež nedávno kritizoval Poľsko za odmietanie zostreliť ruské rakety nad Ukrajinou. Varšava argumentuje, že takýto krok by si vyžadoval spoločný súhlas členov Severoatlantickej aliancie.
Dawn Butlerová, poslankyňa za stranu Labouristov, na sociálnej sieti X zdieľala príspevok, v ktorom sa okrem iného hovorilo o víťazstve Badenochovej ako o víťazstve rasizmu.
Labouristická poslankyňa zdieľala príspevok na sociálnych sieťach, v ktorom obvinila Kemi Badenochovú z toho, že predstavuje „nadvládu bielej rasy v čiernej tvári“ tesne pred zvolením nového lídra strany Toryovcov.
Dawn Butlerová tak podporila reči o tom, že zvolenie Badenochovej do čela konzervatívcov je „víťazstvom rasizmu“.
Príspevok, ktorý Butlerová zdieľala, pochádzal od Nelsa Abbeyho, nigérijského novinára z Londýna, a mal názov „Varovanie: Sedem pravidiel, ako prežiť víťazstvo Kemi Badenochovej“.
V príspevku sa píše: „Dnes sa najvýznamnejší člen triedy čiernych kolaborantov s bielou nadvládou v Británii pravdepodobne stane lídrom Konzervatívnej strany.“
Butlerová neskôr, po tom ako ministri vlády zablahoželali novej líderke konzervatívcov k zvoleniu, príspevok vymazala.
Ozbrojené sily Ukrajiny čelia jednému z najväčších ruských útokov od začiatku vojny, napísal veliteľ ukrajinských síl Olexandr Syrskyj na Telegrame po stretnutí vedenia ukrajinských ozbrojených síl s delegáciou českej armády na čele s Karlom Řehkom.
Kyjev o stretnutí informoval na sociálnych sieťach bez uvedenia dátumu či miesta stretnutia. Česká armáda na sieti X uviedla, že Řehka so Syrským riešil bezpečnostnú situáciu a možnosti ďalšej spolupráce oboch armád.
„Informovali sme českých kolegov o situácii na fronte, ktorá je naďalej zložitá," napísal na Facebooku ukrajinský generálny štáb a pripojil fotografiu Syrského s Řehkou.
„Česká republika je verným spojencom Ukrajiny a dala podnet k viacerým zásadným iniciatívam,"dodala ukrajinská armáda ďakujúc Prahe za podporu.
Kemi Badenochová sľúbila, že získa späť voličov, ktorí opustili konzervatívcov po tom, ako dosiahla historické víťazstvo v súboji o post lídra strany proti svojmu pravicovému kolegovi Robertovi Jenrickovi.
Vo svojom víťaznom prejave Badenochová sľúbila, že obnoví stranu a povedala jasajúcim priaznivcom, že je „čas pustiť sa do práce“.
Strana si musí priznať, že za posledných 14 rokov vo vláde „urobila chyby“ a „zlyhala v štandardoch“, povedala.
Badenochová sa počas svojej kampane rozhodla nepredstaviť podrobnú politiku a namiesto toho sa zamerala na návrat konzervatívcov k prvým princípom.
Pochválila Jenricka napriek niekedy nepríjemnej kampani a naznačila, že mu možno ponúkne vysokú funkciu, pričom mu povedala: „V našej strane máš kľúčovú úlohu na ďalšie roky“.
Jenrick po oznámení výsledku s novinármi nehovoril, ale na sociálnych sieťach vyzval svojich priaznivcov, aby sa „zjednotili za Kemi a vyrazili do boja proti tejto katastrofálnej labouristickej vláde“.
Izraelské námorné komando v piatok pri zásahu v severnom Libanone zajalo predstaviteľa Hizballáhu, pričom išlo o nezvyčajnú operáciu vzhľadom na jej charakter aj umiestnenie hlboko v krajine.
Špeciálne jednotky zaútočili na chatu na pobreží Batrúnu južne od Tripolisu a odviedli so sebou jednu osobu predtým, ako oblasť opustili na motorových člnoch. Zásah sa uskutočnil približne 140 kilometrov severne od námornej hranice Izraela s Libanonom.
Zajatým mužom by mal byť predstaviteľ Hizballáhu Imad Amhaz. Amhaz je vysokopostaveným členom námorných síl militantnej skupiny. Tri zdroje z libanonského súdnictva sa však domnievajú, že pracoval pre izraelskú tajnú službu a izraelské sily ho prišli zachrániť.
Hizballáh vydal vyhlásenie, v ktorom incident označil za „sionistickú agresiu v oblasti Batrúnu". Bližšie informácie nezverejnil a nepotvrdil, že by Izrael zajal jedného z jeho členov.
Libanonský minister verejných prác a dopravy tvrdil, že Amhaz je kapitánom civilných lodí a študoval na civilnom námornom inštitúte. Na snímkach zverejnených na sociálnych sieťach bol Amhaz zobrazený v uniforme libanonského námorníctva.
حدث خطير وقع في منطقة البترون فجر أمس, تحقق فيه الأجهزة الأمنية اللبنانية (الجيش وقوى الأمن الداخلي). قوة خاصة قوامها أكثر من ٢٥ جندي (بحارة وغواصون)، نفّذت عملية إبرار (إنزال بحري) على شاطئ البترون، وانتقلت بكامل أسلحتها وعتادها إلى شاليه قريب من الشاطئ، حيث اختطفت شخصاً… pic.twitter.com/R6eGtITpzi
Po anonymných sťažnostiach policajti zo štátneho ministerstva pre ochranu životného prostredia 30. októbra odviezli veveričku Peanut a mývala menom Fred z domu Marka Longa. Netrvalo dlho a udalosť sa začala živo rozoberať na sociálnych sieťach.
Veverička, ktorá sa stala hviezdou sociálnych médií a volala sa Peanut (arašid), podstúpila nútenú eutanáziu po tom, ako štátne orgány zabavili zvieratko počas razie v dome jej opatrovateľa, informovali v piatok úrady.
Podnikateľ Elon Musk, známy svojou podporou republikánskeho kandidáta na prezidenta Donalda Trumpa, na to reagoval na svojej sociálnej sieti. „Prezident Donald Trump zachráni veveričky," píše Musk.
K situácii vydal dokonca stanovisko aj Trumpov štáb. „Objavili sa tu strašné informácie o tom, že enviromentálni agenti prepadli dom Marka Longa a jeho ženy," začína sa stanovisko.
