Vojenskú pomoc pre Ukrajinu preveruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite

Slovensko od vypuknutia plnohodnotného vojenského konfliktu na Ukrajine vo februári roku 2022 až do zastavenia pomoci vládou darovalo susednej krajine majetok vojenskej povahy v hodnote takmer 700 miliónov eur. Zároveň z Európskeho mierového nástroja (EPF), ktorý členským štátom Únie čiastočne kompenzuje náklady na vynaloženú pomoc, Slovensko doposiaľ dostalo zdroje vo výške 82 miliónov eur.

Vyplynulo to z prierezovej kontroly Darovanie hnuteľného majetku vojenskej povahy Ukrajine, ktorá však musela byť na základe zákonných podmienok uskutočňovaná v režime utajenia. NKÚ preto zverejnil len skrátenú a verejne publikovateľnú správu.

„Slovensko ako priateľský susedný štát, a aj samotní občania, sa snažili od prvých dní vojny pomáhať Ukrajincom. V objeme pomoci patríme medzi najviac pomáhajúce európske štáty, a to nielen vojenskou pomocou, ale aj podporou ukrajinských rodín, ktoré hľadali pred vojnou nový domov na Slovensku. Pri porovnaní finančného objemu darovanej vojenskej techniky k hrubému domácemu produktu, patrí naša krajina do prvej desiatky aktívne pomáhajúcich európskych štátov,“ priblížil závery auditu predseda kontrolného úradu Ľubomír Andrassy.

Uznesenia schvaľované v nižšej hodnote

Vláda pod vedením Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, v súčasnosti Demokrati) prijala dovedna 12 uznesení o darovaní vojenského materiálu, úradnícka vláda Ľudovíta Ódora jedno. Podľa týchto uznesení mal byť darovaný majetok v hodnote 666 miliónov eur. Reálne však podľa NKÚ bola hodnota pomoci vyššia o viac ako 30 miliónov eur – vyplýva to z predložených a audítormi skontrolovaných dokumentov.

Kabinet totiž v prípade väčšiny uznesení schvaľoval iba finančnú výšku darovaného majetku, a nie konkrétny zoznam techniky či materiálu, ktorý má byť postúpený Ukrajine. 

„Do budúcna je podstatné, aby vláda na čele s premiérom dostávala od predkladateľa komplexné informácie, pretože v inom prípade môže byť aj dobre mienená pomoc chaotická, netransparentná a môže byť konanie zodpovedných osôb na hrane zákonných povinností. Zástupcovia ozbrojených síl v niekoľkých prípadoch zaslali pomoc nad rámec vládou schváleného uznesenia. Toto je ukážka manažérskeho zlyhania a chaosu, z ktorého sa musia ľudia z ministerstva obrany, ale aj generálneho štábu poučiť,“ konštatoval predseda Andrassy na margo administratívnych a procesných chýb.

Tento nedostatok sa v konečnom dôsledku podľa neho negatívne premietol aj do celkovej sumy, ktorú Slovensko uplatňuje v rámci mierového programu európskych refundácií. 

Ostali sme bez protivzdušného systému

Vo verejnosti výrazne rezonovalo darovanie systému protilietadlovej a protiraketovej obrany S-300. Slovensko darovalo protivzdušný komplet, vrátane náhradných dielov a munície, na základe uznesenia vlády z apríla roku 2022. Jeho zostatková hodnota bola bezmála 69 miliónov eur.

V dokumente predloženom na rokovanie vlády rezort obrany podľa kontrolórov všeobecne konštatoval, že slovenský vzdušný priestor bude po darovaní ruského zariadenia zabezpečený novým systémom dodaným zo zahraničia. Národní kontrolóri napriek viacerým vyžiadaniam nezískali od ministerstva obrany počas auditu žiadnu vecnú dokumentáciu, ktorá by uvedené tvrdenie o rýchlej náhrade za systém S-300 preukázala.

Po tom, čo v apríli tohto roka boli z nášho územia stiahnuté dočasné talianske zariadenia, Slovensko v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastným protivzdušným systémom. Nový izraelský systém Barak by mal slovenské nebo chrániť až od roku 2026. Dostupné informácie však podľa portálu Pravda ukazujú, že zmluva ešte podpísaná nebola.

Ako pripomína spomínaný web, Slovensko po darovaní S-300 malo na krátky čas požičané náhradné protivzdušné systémy od spojencov z NATO, a to štyri batérie amerického Patriotu. Neskôr však aj tieto zo Slovenska stiahli a nebo chránila len batéria talianskeho protivzdušného systému SAMP-T. Aj tento bol však začiatkom októbra z územia Slovenska stiahnutý.

(Ne)kompetentná vláda v demisii

Z hľadiska finančnej a bezpečnostnej významnosti boli ďalším kľúčovým vojenským materiálom darovaným Ukrajine bojové stíhacie lietadlá MiG-29 a odpaľovacie protilietadlové zariadenia KUB v účtovnej hodnote približne pol miliardy eur.

Rozhodnutie o darovaní tejto prebytočnej vojenskej techniky schválila vláda v marci 2023, pričom rozhodnutie prijímal kabinet, ktorý bol v demisii. Vláde Eduarda Hegera totiž Národná rada vyslovila nedôveru v decembri 2022, pričom prezidentka Zuzana Čaputová ju poverila dočasným výkonom s obmedzenými právomocami.

Otázkou dní v tom čase bolo, či vláda mohla rozhodnúť o darovaní stíhačiek bez predošlého súhlasu parlamentu a prezidentky. Citovaný portál v tejto súvislosti neopomenul dodať, že vtedajší šéf obrany Naď sa oháňal právnou analýzou (tú neskôr aj zverejnil), ktorá mala potvrdiť konanie v súlade s ústavou. Aktuálne vedenie rezortu však Naďovo označenie „analýza“ pomenováva „stanoviskom k téme“.

Kontrolóri v tejto súvislosti identifikovali riziko, ktoré sa viaže práve na ústavný mandát vlády v demisii rozhodovať o darovaní vojenskej techniky druhému štátu.

„Z vyjadrení zamestnancov rezortu a v kontexte s predloženou dokumentáciou vyplýva, že ministerstvo obrany nedisponovalo žiadnou analýzou, ktorá by z hľadiska ústavného práva posudzovala kompetencie vlády uzatvárať medzištátne dohody v situácii, keď kabinet stratil dôveru parlamentu a vláda je len dočasne poverená výkonom funkcií s obmedzenými právomocami,“ vysvetlili.

Tento kompetenčný spor by s ohľadom na budúcnosť mal podľa NKÚ riešiť Ústavný súd SR.

Preverili aj nákup vojenského materiálu a techniky

„Niektoré nákupy boli účelovo realizované s odôvodnením, že ide o obstarávanie pre potreby slovenskej armády, pričom reálnym dôvodom bol záujem nakúpený materiál obratom označiť za prebytočný a darovať ho Ukrajine. Išlo napríklad o nákup delostreleckých mín a nábojov v sume bezmála deväť miliónov eur, pričom kontrakt s akciovou spoločnosťou prebehol počas jedného víkendu,“ priblížil jedno zo zistení predseda Andrassy.

Zároveň dodal, že rezort obrany nakupoval muníciu niekoľko rokov starú a nepoužiteľnú v podmienkach ozbrojených síl. V tomto prípade zamestnanci ministerstva konali podľa národnej autority pre externú kontrolu v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a mohli porušiť ich povinnosti pri správe cudzieho majetku.

Na uvedený nákup boli udelené výnimky, nebola však posúdená kvalita, čo mohlo výrazne ohroziť bezpečnosť ľudí, ktorí s ním manipulovali a používali ho. Tieto zistenia úrad preto postúpi orgánom činným v trestnom konaní.

Kontrola audítorov však na záver správy priniesla aj dve pozitívne bodky. Prvou je, že zo strany Slovenska išlo o nezištné poskytnutie neodkladnej materiálnej, humanitárnej a vojenskej pomoci susediacej krajine, ktorá bola napadnutá vojnovým agresorom.

„V druhom prípade to bola možnosť zbavenia sa starej sovietskej vojenskej techniky a závislosti od Ruska, za súčasného získania finančných prostriedkov z EPF, ktoré môžu byť využité Ozbrojenými silami SR na budovanie modernej armády 21. storočia,“ zhodnotili.

Naď za konaním stojí, súčasné vedenie chce právne zakročiť

Policajný zbor pre Pravdu potvrdil, že vecou sa už zaoberá a vedie vyšetrovanie trestného činu. „Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) Prezídia PZ vedie trestné konanie vo veci zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku v jednočinnom súbehu so zločinom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa Trestného zákona,“ uviedli.

Rezort obrany prostredníctvom tlačového oddelenia reagoval, že zistenia NKÚ „v súvislosti s nehospodárnym riadením ministerstva obrany bývalou vládou sú šokujúce, ale nie prekvapujúce“. Analyzovať sa však chystajú právne možnosti s cieľom rozhodnúť, aké kroky môžu podniknúť.

Ani polícia, ani ministerstvo obrany však neodpovedali na otázku, či je stíhanie vedené proti konkrétnym zamestnancom či funkcionárom rezortu.

Exminister Naď trvá na zákonnom postupe a proces NKÚ rešpektuje, pričom je pripravený byť maximálne súčinný. „Treba však dodať, že už sa ukázalo, že rezort obrany pod súčasným vedením poskytoval pri tejto správe NKÚ zavádzajúce a nekomplexné informácie. Preto veríme, že kontrolný úrad uplatní postupy vyplývajúce zo zákona aj smerom k ministerstvu obrany,“ konštatoval pre citovaný portál.

(max)