Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kolíková nie je spokojná s kúpou novej budovy pre bratislavské súdy

Opozičná poslankyňa za SaS tvdrí, že budova nie je pripravená na prevádzku.

Mária Kolíková poukázala na to, že minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) vybral budovu, ktorá bola súčasťou súťaže, ktorú spustila ona ešte za svojho ministerského pôsobenia. Tá istá budova bola súčasťou súťaže, ktorú uzavreli pred rokom a bola na stole aj u ministerky Jany Dubovcovej.

Opozičná poslankyňa tiež nerozumie tomu, prečo minister zrušil súťaž a spustil novú s tým, že vybral tú istú budovu, ktorá bola v predošlej súťaži lacnejšia. Kolíková sa preto pýtala, prečo spustil novú súťaž, keď chcel vybrať predmetnú budovu. Označila to za "realitný biznis".

„Prečo vlastne teraz rozpráva o vyhodnotení súťaže, kde budova, ktorá nie je pripravená na to, aby sa tam súdy presťahovali, má oveľa väčšiu sumu s tým, že by tam mali byť zarátané už nejaké prípravné práce, ale my nevieme, aké sú to prípravné práce," konštatovala Kolíková.

Mestské súdy Bratislava III a IV sa budú sťahovať

Mohlo by Vás zaujímať Mestské súdy Bratislava III a IV sa budú sťahovať

Uviedla, že prípravné práce by v minulom roku stáli približne štyri milióny eur, ktoré podľa nej teraz "visia vo vzduchu".

Kolíková je presvedčená, že predmetné štyri milióny mohli použiť na rekonštrukciu iných súdov. Zároveň ju ale teší, že minister touto kúpou pokračuje v reforme súdnictva. To, že budú Mestské súdy Bratislava III a IV v jednej budove, považuje za dobré aj preto, že podľa jej predpokladov sa v budúcnosti zlúčia.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia trvá na pokute pre Maďarsko. Hrozí odpočítaním 93 miliónov z eurofondov

Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) v júni uložil Maďarsku pokutu, pretože maďarská vláda v roku 2020 nevykonala rozhodnutie o dodržiavaní medzinárodných postupov pre žiadateľov o azyl.

Európska komisia poslala v pondelok vláde premiéra Viktora Orbána výzvu na zaplatenie pokuty vo výške 93 miliónov eur za to, že Maďarsko do 31. októbra 2024 neuhradilo pokutu v hodnote 200 miliónov eur. Okrem toho má k prvej pokute platiť milión eur za každý deň omeškania. Pre server hvg.hu/eurologus to uviedol hovorca EK Balázs Ujvári, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

"Maďarsko dostane jednorazovú pokutu 200 miliónov plus jeden milión eur denne za nevpustenie nelegálnych migrantov. Rozhodnutie je poburujúce a neprijateľné. Finančnému vydieraniu bruselských byrokratov neustúpime. Budeme chrániť hranice a chrániť maďarský ľud," reagoval začiatkom septembra predseda maďarskej vlády.

Podľa servera platobný výmer na 200 miliónov eur už vypršal a termín na splatenie pokuty 93 miliónov eur je 19. novembra. Ak Maďarsko pokutu neuhradí, Brusel mu ju strhne z eurofondov.

(tasr)

Minúta  |  

Florida rozhodne o legalizácii marihuany či práve na potrat

Floridčania sa pripravujú rozhodnúť o dvoch zásadných opatreniach, ktoré môžu ovplyvniť ich budúcnosť i ďalšie štáty.

Hlasovanie sa týka dvoch kontroverzných tém: legalizácie rekreačnej marihuany a ochrany práva na potrat. Ako uviedol na svojom webe týždenník Newsweek, prípadný úspech oboch iniciatív by mohol znamenať významné víťazstvo demokratov v štáte, ktorý sa v posledných rokoch prikláňa k republikánom.

Navrhované opatrenie pre právo na potrat by zabezpečilo ochranu prístupu k interrupciám priamo v ústave Floridy. V prípade schválenia by toto opatrenie zabránilo štátnym zákonodarcom prijímať zákony, ktoré by obmedzovali prístup k interrupciám až do životaschopnosti plodu, čo je okolo 21. týždňa tehotenstva.

Opatrenie prichádza po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA z roku 2022, ktorý zrušil Roe v. Wade, a tým aj federálnu ochranu práva na potrat. V prípade odmietnutia návrhu by na Floride zostal v platnosti súčasný reštriktívny zákon, ktorý zakazuje potraty po šiestom týždni tehotenstva.

Návrh na legalizáciu rekreačnej marihuany získava na Floride veľkú pozornosť, najmä v kontexte silného poľnohospodárskeho sektora a rozvinutého trhu s lekárskou marihuanou. Opatrenie umožní dospelým nad 21 rokov legálne vlastniť až tri unce marihuany.

Existujúce podniky s licenciou na lekársku marihuanu by tiež mohli rozšíriť svoje operácie o predaj na rekreačné účely. Tento návrh by mohol ovplyvniť právny vývoj aj na federálnej úrovni, keďže úrady zvažujú preklasifikovanie marihuany na menej rizikovú látku.

Republikánsky guvernér Ron DeSantis a ďalší lídri strany sú proti návrhom na legalizáciu marihuany a ochranu práva na potrat, pričom Trump sa stavia jednoznačne proti iniciatíve týkajúcej sa interrupcií. Naopak, demokrati mobilizujú voličov s nádejou na zmenu a veria, že tieto otázky zvýšia účasť a znížia prevahu republikánov v registrácii voličov.

(lup)

Minúta  |  

Poľsko musí brániť svoj vzdušný priestor pred ruskými raketami, tvrdí generál Polko

Generál Roman Polko, bývalý veliteľ poľskej jednotky GROM, vyjadril obavy ohľadom ohrozenia Poľska ruskými raketami, ktoré krúžia nad jeho vzdušným priestorom.

„Je neprijateľné, aby ruské riadené strely ohrozovali poľských občanov a následne zasiahli obyvateľov Ukrajiny,“ zdôraznil Polko. Informoval o tom poľský spravodajský portál Rzeczpospolita.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Poľsko z neochoty poskytnúť pomoc pri obrane pred ruskými útokmi. Sťažoval sa, že Poľsko odmieta dodávať stíhačky MiG-29 a zostreliť ruské rakety.

Týmto vyhlásením vyvolal vlnu diskusií o záväzkoch Poľska voči Ukrajine a jeho schopnosti reagovať na ruskú agresiu. Generál Polko v tejto súvislosti poukázal na dôležitosť posilnenia obranného potenciálu Poľska a potrebu vytvoriť adekvátne zabezpečenie pre vzdušný priestor krajiny.

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski na tieto obvinenia reagoval s tým, že Poľsko nemôže poskytnúť MiGy, kým nebudú vyriešené otázky zabezpečenia vzdušných síl. „Diskusia je o tom, kde sa začína a končí právo na sebaobranu,“ uviedol Sikorski a varoval, že zostrelenie rakiet nad Poľskom by mohlo spôsobiť škody.

Generál Polko varoval, že ak ruské rakety prekročia poľské hranice, môže byť neskoro na zásah. Zdôraznil potrebu včasnej reakcie na ochranu pohraničných oblastí. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Poľsko má právo na sebaobranu aj bez súhlasu NATO. „Poľsko musí chrániť svoje hranice nielen pred nelegálnou imigráciou,“ uzavrel.

(lup)

Minúta  |  

Prevádzka autovlaku na trase z Prahy do Popradu a Košíc bude približne pol roka prerušená

Pražský terminál autovlaku presťahujú pre vyťaženosť hlavnej stanice na stanicu Praha juh.

„K uzavretiu súčasného terminálu autovlaku dôjde s koncom cestovného poriadku 2024 dňa 14. decembra, keď na ňom budú vyložené posledné autá, ktoré prídu vlakom EN Slovakia zo Slovenska," spresnil hovorca Českých dráh (ČD) Petr Šťáhlavský s tým, že posledné autá z Prahy prepravia vlakom už 12. decembra 2024.

Obnovenie prevádzky autovlakov očakávajú ČD približne v polovici roka 2025, a to z nového terminálu, ktorý vznikne v odstavnej stanici Praha juh vo štvrti Michle. Podľa českého dopravcu bude vzhľadom na blízkosť vnútorného cestného okruhu okolo Prahy ľahko dostupný.

Dôvodom zmeny je najmä intenzívna premávka na najväčšej českej osobnej stanici, ktorá aktuálne odbavuje približne 1000 osobných vlakov za deň a ich počet sa podľa Šťáhlavského v novom cestovnom poriadku ešte zvýši.

Zníženie vekovej hranice rušňovodičov. Vlaky budú viesť aj juniori

Mohlo by Vás zaujímať Zníženie vekovej hranice rušňovodičov. Vlaky budú viesť aj juniori

Podotkol, že hlavná stanica v Prahe je koncipovaná predovšetkým ako prejazdná a manipulovať so súpravami je v nej možné len v obmedzenom rozsahu.

„Týka sa to hlavne dopravnej špičky, keď stanica odbavuje priemerne aj viac než jeden vlak za minútu a keď tiež prichádza autovlak. Pri ňom je však potrebná rozsiahla manipulácia s autovozňami, pre ktorú dochádza k vzájomnému ovplyvňovaniu posunu osobných vlakov," vysvetlil Šťáhlavský a dodal, že nový terminál tieto komplikácie odstráni.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko je pripravené rokovať o Ukrajine, vyjadril sa Vladimir Putin

Ruský prezident Vladimir Putin potvrdil, že Rusko zostáva otvorené rokovaniam s Ukrajinou, pričom zdôraznil, že na začiatku konfliktu sa konali rokovania, ktoré vyústili do obojstranne prijateľnej dohody.

Ako na svojom webe uviedla ruská agentúra TASS, Putin sa tak vyjadril počas slávnostného odovzdávania poverovacích listín zahraničnými veľvyslancami v Kremli.

„Opakovane som povedal, že Rusko je nielen pripravené na rokovania, ale v určitej fáze - na úplnom začiatku tohto konfliktu - tieto rokovania aj viedlo," vyhlásil Putin. Podľa ruského lídra došlo k parafovaniu dohody zo strany Ukrajiny, avšak ukrajinská strana na radu zvonku túto dohodu odmietla.

Spomínané stretnutie medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou sa uskutočnilo 29. marca 2022 v Istanbule a rokovania trvali približne tri hodiny. Medzi kľúčovými bodmi rokovaní boli záväzky týkajúce sa neutrálneho a nezúčastneného štatútu Ukrajiny a jej odmietnutia rozmiestniť cudzie zbrane, vrátane jadrových, na svojom území. Ruské jednotky v smere na Kyjev a Černigov stiahli, avšak rokovania sa následne úplne zmrazili.

Putin poznamenal, že Kyjev sa rozhodol od dohôd upustiť, pričom uviedol, že na toto rozhodnutie mala vplyv rada vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona.

(lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.