Preskočiť na obsah
  |  

Partnerstvo s Čínou nepredstavuje pre Slovensko nebezpečenstvo, tvrdí Juraj Blanár

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár po rokovaní vlády zdôraznil, že partnerstvo s Čínou neohrozuje bezpečnosť ani suverenitu Slovenska.

Strategické partnerstvo s Čínou nevytvára pre Slovensko bezpečnostné riziká, neohrozuje ani suverenitu krajiny. Vyvolávanie podobných pochybností odmietol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer) po rokovaní vlády, na ktorom spolu s premiérom Robertom Ficom (Smer) bilancovali vládnu návštevu Číny.

Blanár označil tvrdenia o tomto partnerstve v súvislosti so zvýšením aktivity čínskych bezpečnostných služieb na Slovensku za rétoriku opozície.

"Strategické partnerstvo predsa automaticky neznamená, že po Slovensku budú chodiť cudzí špióni, veď to je nezmysel. Týmto sa vlastne dotýkate aj iných krajín, s ktorými sme podpísali takéto strategické dohody," upozornil s odkazom, že napríklad v rámci krajín indopacifického priestoru má Slovensko nadviazané strategické partnerstvá aj s Japonskom či Južnou Kóreou.

Blanár tvrdí, že Slovensko malo o strategické partnerstvo s Čínou usilovať už skôr, pričom podobné dohody má s Čínou viacero krajín EÚ. V nadchádzajúcom období sa podľa neho budú rozvíjať strategické rámce pre ekonomickú, investičnú spoluprácu, cestovný ruch a pôdohospodárstvo.

(tasr)

  |  

Švajčiarsko od januára zakáže zahaľovať si tvár na verejnosti

Zákaz si Švajčiari veľmi tesne odhlasovali v referende z roku 2021, pričom odsúdili moslimské združenia v krajine.

Ľudové hlasovanie v roku 2021 iniciovala rovnaká skupina, aká v roku 2009 zorganizovala aj úspešné referendum o zákaze výstavby nových minaretov. Švajčiarska vláda v oznámení uviedla, že každému, kto nový zákaz po 1. januári poruší, bude hroziť pokuta do výšky 1000 švajčiarskych frankov (1065 eur).

Vláda však spresnila, že zákaz sa nevzťahuje na zahaľovanie tvárí v lietadlách a diplomatických či konzulárnych priestoroch a rovnako sa nebude vyžadovať pri moslimských náboženských obradoch či na iných modlitebných a posvätných miestach.

Zakrývanie tváre bude tiež ďalej povolené z dôvodov týkajúcich sa zdravia či bezpečnosti, tradícií alebo napríklad aj z dôvodu zlého počasia, pripomína Reuters. Takéto zahaľovanie bude povolené aj na umeleckých či kultúrnych podujatiach a napríklad tiež v reklame.

V prípade, že je zahalenie tváre potrebné pre osobnú ochranu v rámci uplatňovania slobody prejavu a zhromažďovania, malo by byť podľa vlády tiež povolené za predpokladu, že ho už skôr odobrí príslušný úrad a že sa tým neohrozí verejný poriadok.

(tasr)

  |  

Libanon podal sťažnosť pracovnému úradu OSN pre útok na pagery Hizballáhu

Minister práce Mustafa Bayram v stredajšom podnete označil útok za „ohavnú vojnu proti ľudskosti, proti technológii, proti práci“ a dodal, že jeho krajina podala sťažnosť Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve.

„Je to veľmi nebezpečný precedens,“ povedal novinárom na podujatí organizovanom združením korešpondentov OSN ACANU, jeho vyhlásenie citovala agentúra AFP.

Tento krok prichádza po tom, ako Izrael 23. septembra po takmer roku cezhraničnej paľby vystupňoval svoje nálety na bašty šíitského militantného hnutia Hizballáh v južnom Libanone, Bejrúte a východnej časti údolia Bikáa a o týždeň neskôr vyslal do južného Libanonu pozemné jednotky.

Eskalácia sa začala sabotážnymi útokmi na pagery a vysielačky používané Hizballáhom, pri ktorých v celom Libanone zahynuli desiatky ľudí a tisíce ďalších utrpeli zranenia. Izrael oficiálne neprevzal zodpovednosť za tieto útoky, ale Bayram povedal, že je „medzinárodne všeobecne akceptované... že za týmto ohavným činom stojí Izrael“.

„V priebehu niekoľkých minút padlo viac ako 4-tisíc civilistov, medzi mučeníkmi a zranenými a zmrzačenými,“ povedal, pričom hovoril prostredníctvom prekladateľa. Medzi obeťami, ktoré neboli zabité, podľa neho mnohí ľudia „prišli o prsty, niektorí úplne stratili zrak“.

„Sme v situácii, keď sa bežné predmety, ktoré používate v každodennom živote, stávajú nebezpečnými a smrtiacimi,“ povedal. „Ak sa to nebude kontrolovať, tento zločin sa môže normalizovať,“ varoval s dôvetkom, že podanie sťažnosti má „zabrániť tomu, aby sa takéto zločiny diali aj v budúcnosti“.

„Považujem to za morálnu povinnosť voči svojej krajine a svetu,“ vysvetlil

Na otázku, prečo sa Libanon rozhodol podať sťažnosť organizácii práce (ILO), Bayram poukázal na všetkých pracovníkov, ktorí boli v práci, keď náhle vybuchli pagery a vysielačky – nástroje, ktoré používali pri svojej práci.

„Považovali sme za potrebné poukázať na to, že je to v rozpore s pracovným prostredím, bezpečnosťou a ochranou, v rozpore so zásadami dôstojnej práce... ktoré háji ILO,“ povedal.

Dodal, že libanonské orgány môžu ešte podať sťažnosti v súvislosti s útokmi na pagery aj na iných medzinárodných fórach vrátane Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

„Všeobecnejšie povedané, libanonská vláda chce... predložiť nespočetné množstvo sťažností“ na Izrael v súvislosti s jeho pôsobením v krajine, povedal, keďže „množstvo zločinov je obrovské“.

Podľa ministerstva zdravotníctva bolo v Libanone od začiatku zrážok medzi Hizballáhom a Izraelom v októbri 2023 zabitých viac ako tritisíc ľudí, z toho najmenej 1 964 od 23. septembra tohto roku, ako vyplýva z oficiálnych údajov agentúry AFP.

(tasr)

  |  

Šimečka o zvolení Trumpa: Je prirodzené mať obavy, musíme sa viac spoliehať na seba

Slovensko bude musieť viac investovať do bezpečnosti, hovorí líder progresívcov Michal Šimečka.

„Donald Trump vyhral americké voľby. Patrí sa mu zablahoželať,“ napísal na začiatok svojho príspevku na sociálnej sieti predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka.

„Budeme musieť byť silným a sebavedomým partnerom a viac sa spoliehať aj na vlastné sily, keď budeme čeliť zásadným bezpečnostným a ekonomickým výzvam a hrozbám,“ dodal Šimečka. Tie podľa neho prichádzajú hlavne z Ruska a Číny.

Slovensko bude musieť viac investovať do bezpečnosti, myslí si Šimečka. Slovensko má presvedčiť nové americké vedenie, že spojenectvo s ním je výhodou, nie ťarchou. Podľa Šimečku sa to nebude dať robiť takou politikou, akú robí slovenská vláda. Tá má spojencov práveže strácať, tvrdí.

„Zažili sme jeden mandát prezidenta Trumpa, čaká nás druhý. Je prirodzené, že máme obavy z toho, čo príde,“ dodal predseda PS.

(lh)

  |  

Klimatickí aktivisti posprejovali po výhre Trumpa časť budovy veľvyslanectva USA v Londýne

Video z posprejovania budovy oranžovou farbou uverejnila samotná skupina Just Stop Oil (JSO) na sociálnej sieti.

"Trumpovo víťazstvo je hrozbou pre životy obyčajných ľudí, a to všade (na svete)," uviedla v sprievodnom komentári JSO.

Dvojicu aktivistov, mužov vo veku 25 a 72 rokov, zadržala londýnska Metropolitná polícia pre podozrenie z trestného činu poškodzovania majetku. "Ide o vandalizmus, ktorý sa tvári ako protest, a my budeme naďalej uplatňovať nulovú toleranciu voči takémuto správaniu," uviedol Andy Valentine z Metropolitnej polície.

Veľvyslanectvo USA sa k správe bezprostredne nevyjadrilo. Aktivisti z environmentálnej skupiny Just Stop Oil zorganizovali v Británii v minulosti viacero významných protestných akcií, narušili napríklad priebeh športových podujatí či divadelných predstavení alebo vychrstli polievku na obrazy od Vincenta van Gogha.

(tasr)

  |  

Vláda schválila preplatenie pokút za priestupky z čias pandemických opatrení

Žiadosť o kompenzáciu je možné podať najneskôr do šiestich mesiacov od účinnosti novely zákona.

Osoby, ktoré dostali pokutu za porušenie protipandemických opatrení počas pandémie COVID-19 alebo platili za pobyt v štátnych karanténnych zariadeniach, môžu žiadať odškodnenie. Vláda schválila návrh zákona o odškodnení a tiež uznesenie o amnestii pre priestupky spáchané v súvislosti s protipandemickými opatreniami.

Opatrenie sa týka obdobia od 12. marca 2020 do 15. septembra 2023, a dotknuté osoby môžu požiadať o vrátenie pokuty alebo jej časti.

"Rovnakú možnosť má aj osoba, ktorá bola umiestnená do takzvanej povinnej karantény, z titulu čoho vznikli náklady za stravné, ktoré následne povinná osoba uhradila alebo ktoré boli od nej vymáhané," uvádza sa v materiáli, ktorý predložil na rokovanie kabinetu predseda vlády Robert Fico (Smer).

Odškodnenie si vyžiada okolo 3,3 milióna eur

Premiér po rokovaní vlády spresnil, že zákon má nadobudnúť účinnosť hneď po jeho schválení v Národnej rade a tiež informoval, že odhad nákladov na odškodnenie sa bude pohybovať na úrovni 3,3 milióna eur.

O kompenzáciu možno požiadať len do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona. V prípade opodstatnenosti žiadosti a splnenia všetkých formálnych náležitostí vyplatí odškodnenie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo obec.

"Výška odškodnenia predstavuje sumu zaplatenej pokuty alebo nákladov za stravovanie spojených s umiestnením fyzických osôb v určených karanténnych zariadeniach spolu s prípadnými trovami následného vykonávacieho konania, ak takéto konanie prebehlo," spresňuje sa v predloženom materiáli.

Zároveň sa v rámci doplnenia zákona o priestupkoch bude na dotknuté osoby hľadieť, ako keby priestupok nespáchali. "Priestupky budú vymazané z evidencie, podľa nás boli jednoznačne udelené v rozpore s právnym poriadkom," doplnil po schválení návrhu premiér.

Splnomocnenec Kotlár má výhrady k forme amnestie

Splnomocnenec vlády pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie Peter Kotlár (SNS) má výhrady k forme tzv. covidových amnestií.

„Som proti tomu, aby bola ukladaná amnestia na nespáchané priestupky. Amnestia sama o sebe potvrdzuje, že priestupky boli spáchané," povedal Kotlár v reakcii na rozhodnutie vlády. Myslí si, že ľudia, ktorí nerešpektovali vyhlášku hlavného hygienika k pandémii ochorenia COVID-19, nespáchali priestupky, pretože boli obmedzené ich základné práva. „Tie sa dajú obmedziť len zákonom, nie vyhláškou na podklade zákona," povedal. Chce navrhnúť vláde, aby sa skôr ako o amnestii hovorilo o nulitnosti vyhlášok.
(tasr)