Preskočiť na obsah
  |  

Ruské bezpilotné lietadlo zasiahlo dom estónskej veľvyslankyne v Kyjeve

Ruský dron zasiahol obytný dom v Kyjeve, v ktorom žije estónska veľvyslankyňa na Ukrajine Anneli Kolková.

Margus Tsakhna, estónsky minister zahraničných vecí, informoval, že ráno 7. novembra ruský dron zasiahol dom, v ktorom býva estónska diplomatka, avšak ona samotná nebola zranená.

„Na Ukrajine nebude nikto v bezpečí, kým Rusko nezastaví svoju agresiu. Ukrajina potrebuje viac protivzdušnej obrany na ochranu svojich občanov. Nemali by sme si na to zvykať,“ napísal šéf estónskej diplomacie.

(mja)

  |  

Mala by u nás vzniknúť firma spracúvajúca vyhorené jadrové palivo, tvrdí prezident

Možný vznik firmy v našich končinách oznámil v piatok popoludní prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini.

Hlava štátu podľa portálu TERAZ spresnila, že by išlo o firmu, ktorá bude postupne získavať investície na výskum v nadväznosti na opätovné využitie vyhoreného jadrového paliva. Medzi rezortom hospodárstva a zahraničnými partnermi podľa Pellegriniho už prebiehajú potrebné rokovania.

"Bude možno zakrátko potrebné prijať aj nejaké rozhodnutie vlády, aby sa ten proces už, samozrejme, spustil a začalo sa konkrétne budovanie nejakého výskumného centra, v ktorom toto budeme robiť. Budem nabádať predstaviteľov vlády, aby neumožnili alebo urobili všetko pre to, aby tento výskumný projekt neodišiel do inej krajiny," cituje portál prezidenta.

Pellegrini poznamenal, že v prípade úspechu Slovenska v tomto projekte by sme mali dostatok jadrového paliva nielen pre nás, ale mohli by sme túto službu poskytovať aj všetkým krajinám v rámci Európy. To by tak v závere predstavovalo významný zdroj príjmov pre slovenskú ekonomiku.

(max)

  |  

Lídri EÚ sa snažia nájsť spôsob ako podporiť Ukrajinu aj bez Trumpovej pomoci

Trump počas predvolebnej kampane sľúbil, že rýchlo ukončí boje na Ukrajine, ale svoju podporu Kyjevu vyjadril nejednoznačne.

Vedúci predstavitelia Európskej únie sa snažia zistiť, či môžu pokračovať vo vojnovom úsilí na Ukrajine, ak sa Donald Trump rozhodne zastaviť podporu zo strany USA.

Podľa ľudí oboznámených s touto diskusiou úradníci počas štvrtkového stretnutia v Budapešti diskutovali o tom, či bude blok pripravený zaplatiť účet za vojnu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval európskych lídrov, aby sa sústredili na zachovanie dodávok zbraní a nepodkopávali jeho pozíciu rečami o prímerí alebo ústupkami Vladimirovi Putinovi.

„Ak dnes hovoríme o možnosti mieru, je to preto, že Ukrajinci mali mimoriadnu odvahu a že Západ podporil Ukrajinu,“ povedala novinárom talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá v piatok pricestovala na druhý deň rokovaní. „Napriek tomu uvidíme, ako sa bude scenár vyvíjať v nasledujúcich týždňoch.“

(mja)

  |  

Trump hovorí, že ohľadom plánu deportácií nemá na výber

Trump tvrdí, že jeho administratíva nemá inú možnosť ako uskutočniť masovú deportáciu ľudí, ktorí nemajú legálne povolenie na pobyt v Spojených štátoch.

"Nie je to otázka ceny. Naozaj nemáme na výber. Keď ľudia zabíjali a vraždili, keď drogoví baróni ničili krajiny a teraz sa vrátia do týchto krajín, pretože tu nezostanú."

Ak by americká administratíva pokračovala v plánoch na masové deportácie, úrady by sa museli vyrovnať s obrovskými a nákladnými logistickými problémami. Odborníci odhadujú, že deportácia jedného milióna ľudí by stála miliardy dolárov.

Ročné deportácie ľudí zatknutých vo vnútrozemí USA sa už desať rokov pohybujú pod hranicou 100-tisíc osôb.

(mja)

  |  

V Rusku zaznamenali rekordný počet „študijných“ ciest Severokórejčanov

V treťom štvrťroku 2024 pricestoval do Ruska rekordný počet severokórejských občanov, ktorí ako dôvod svojej cesty uviedli „štúdium“.

Podľa pohraničnej stráže od júla do septembra vycestovalo do Ruska študovať viac ako 3 a pol tisíca Severokórejčanov. Pre porovnanie, za celý rok pred rokom 2019 to bolo len 3,2-tisíc študentov.

Zároveň počet kvót pre severokórejských študentov v Rusku zostáva nízky, napríklad v apríli 2024 ministerstvo školstva informovalo, že v Rusku teraz študuje približne 130 študentov z KĽDR.

„Na budúci akademický rok bolo z kórejskej strany prijatých viac ako 100 žiadostí o štúdium na ruských univerzitách,“ povedal šéf ministerstva školstva a vedy Valerij Falkov.

Údaje Federálnej bezpečnostnej hraničnej služby sa vzťahujú len na tretí štvrťrok 2024, teda obdobie predchádzajúce správe amerických tajných služieb o nasadení severokórejských vojakov.

(mja)

  |  

Pellegrini zdôraznil dôležitosť Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) by sa mala podľa hlavy štátu dostať viac do centra pozornosti slovenskej verejnosti, prezident členstvo v nej vníma ako jeden z najdôležitejších úspechov našej krajiny.

"Byť súčasťou najprestížnejšej svetovej intelektuálnej veľmoci je niečo, na čo môžeme byť skutočne hrdí," povedal Peter Pellegrini, ktorý považuje multilateralizmus za základný pilier stability Slovenska. OECD podľa neho predstavuje pre našu krajinu neustály zdroj informácií a podpory, pričom v minulosti malo poradenstvo tejto inštitúcie pomôcť aj s ekonomickou transformáciou nášho trhu.

Verí, že Slovensko by malo byť taktiež aktívnym prispievateľom do tejto organizácie, k čomu by malo prispieť hosťovanie Globálneho fóra OECD o budúcnosti vzdelávania a zručností v budúcom roku. V tejto súvislosti prezident ocenil spoluprácu medzi organizáciou a slovenskými univerzitami, ktorá umožňuje krátkodobé stáže slovenských študentov na rôznych riaditeľstvách OECD.

Zároveň si uvedomuje, že školstvo ostáva jednou zo slabých stránok Slovenska. Pomôcť by mohla rastúca technológia umelej inteligencie (AI). "Slovensko má za cieľ zostať jedným z ťahúňov riadenia AI spravodlivo a zodpovedne. Vidíme jeho potenciál spôsobiť revolúciu vo vzdelávaní, zvýšiť produktivitu, podporiť zelené a energetické prechody, chrániť životné prostredie, podporovať malé podniky, vyrovnávať regionálne rozdiely a formovať budúcnosť zdaňovania a tiež pracovných, sociálnych alebo dôchodkových politík," doplnil prezident.

OECD je medzivládna organizácia 38 najrozvinutejších demokracií a trhových ekonomík sveta. Vypracováva odborné štúdie, ekonomické analýzy a odporúčania s celosvetovo vysokým odborným kreditom. Slovensko je členom organizácie od roku 2000.

Historicky prvýkrát Slovensko predsedalo Rade OECD v roku 2019 s témou využitia digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj, delegáciu v tom čase viedol súčasný prezident SR Peter Pellegrini.

(tasr)