Preskočiť na obsah
  |  

Fico a Orbán ako jediní z lídrov EÚ žiadali zmenu stratégie k Ukrajine

Aj ostatní lídri krajín Únie sú si však vedomí, že po nástupe Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta v januári budúceho roka by mohlo dôjsť k výraznému zníženiu alebo úplnému zastaveniu pomoci USA pre Kyjev.

Slovenský premiér Robert Fico a predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vyzvali vo štvrtok na večeri lídrov Európskej únie v Budapešti na zmenu európskej stratégie vo vzťahu k Ukrajine. Podľa predstaviteľov ostatných členských krajín súčasná stratégia funguje.

Vo videu zverejnenom po samite Európskeho politického spoločenstva Fico povedal, že Slovensko bude proti tomu, aby EÚ prevzala úplnú finančnú zodpovednosť za Ukrajinu, ak USA pod vedením Trumpa obmedzia alebo ukončia svoju pomoc.

Dodal, že Únia musí v najbližšom období začať viac financovať opatrenia určené na boj s nelegálnou migráciou. „Zdôraznil som, že ak máme mať peniaze na Ukrajinu, musíme mať peniaze aj na problémy, ktoré ohrozujú EÚ podstatne viac," uviedol Fico.

Na potrebu novej stratégie vo vzťahu k Ukrajine upozornil už pred začiatkom summitu v Budapešti Viktor Orbán. „V Amerike sa zrodilo víťazstvo republikánov, čo pre nás európskych lídrov otvára otázku, či samotná Európa bude schopná udržať vojenskú a finančnú podporu pre Ukrajinu. Sú o tom vážne pochybnosti, takže bude potrebná nová európska stratégia," spresnil.

(tasr, reuters)

  |  

Izrael: Všetky nezvestné osoby v Amsterdame sú nájdené

Politici z viacerých krajín ostro odsúdili násilie a vyjadrili podporu obetiam.

Izraelským úradom sa už podarilo lokalizovať všetkých izraelských občanov, ktorí boli nezvestní po násilnostiach, ktoré vypukli po futbalovom zápase v Amsterdame. Oznámilo to izraelské ministerstvo zahraničných vecí, spresňuje agentúra AFP.

Útoky na fanúšikov izraelského futbalového klubu Maccabi Tel Aviv v Amsterdame už odsúdili lídri z Holandska, Izraela a ďalších krajín, vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, nemeckej ministerky obrany Annaleny Baerbockovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza.

„Násilie voči izraelským občanom v Amsterdame pripomína najtemnejšie hodiny dejín. Dôrazne ho odsudzujem a vyjadrujem súcit zraneným. Francúzsko bude neúnavne pokračovať v boji proti ohavnému antisemitizmu," uviedol Macron na platforme X.

„Nesmieme to akceptovať. Každý, kto útočí na Židov, útočí na nás všetkých," napísal na rovnakej platforme Scholz, pričom dodal, že Židom musí byť umožnené, aby sa v Európe cítili bezpečne.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil vyslať dve evakuačné lietadlá do Amsterdamu, no po prehodnotení odborníkmi armáda misiu zrušila a zakázala svojim príslušníkom vycestovať do Holandska.

(tasr)

  |  

Fico v Budapešti: Rusko sa stále nepodarilo poraziť a my večne Ukrajine pomáhať nemienime

Slovenský premiér po skončení neformálneho samitu Európskej rady v Budapešti zdôraznil, že Európska únia spravila v roku 2022 veľa chýb, keď bola šanca uzavrieť mier vysoká.

Fico podotkol, že o prezidentských voľbách v USA viedli na neformálnej Európskej rade v Budapešti niekoľko hodín trvajúcu diskusiu.

"Napriek tomu, že Trump bol už americký prezident, nie je celkom zrejmé, ako budú vyzerať jeho prvé kroky, ktoré chce urobiť. Určite očakávame tvrdú politiku proti nelegálnej migrácii, ale to sa nedotýka Európskej únie ako takej," skonštatoval premiér.

Poukázal na ekonomické záujmy USA na úkor iných regiónov sveta, ktoré sú podľa neho pre Trumpa charakteristické tým, že bude "zrejme zaťažovať dovozy do Spojených štátov rôznymi prirážkami".

"Čo je najpodstatnejšie, aké kroky urobí pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, kde mal veľmi silné vyhlásenia počas kampane," pripomenul Fico s dôvetkom, že 7. novembra vystúpil a zhodnotil – poznajúc jeho štýl práce –, že bude Trump bude chcieť "niečo doručiť".

"Možnosti sú rôzne. Môže ísť cestou použitia sily – určite nie. Vysoko pravdepodobné je hľadanie kompromisu, ktorý by mal ukázať, že je schopný takéto konflikty riešiť," dodal slovenský predseda vlády.

Poukázal pritom na možné zníženie podpory Ukrajiny zo strany USA. Zásadná otázka, na ktorú však odpoveď Fico nedostal, bola, čo nastane potom.

Európska únia má podľa neho stratégiu, že Ukrajina musí túto vojnu vyhrať, ako aj to, že musíme Ukrajinu podporovať vojensky, finančne, aby bola dostatočne silná pri vyjednávaniach.

"Veľmi jasne som povedal, že dobre, sú to pekné stratégie, ale nefunguje ani jedna. Včera (7. novembra, pozn. red) sme dostali prvýkrát informácie o vojenskej situácii na Ukrajine a je zrejmé, že sa Ukrajine nedarí. Sankčný systém tiež nepoškodil Ruskú federáciu tak, ako sa očakávalo," okomentoval.

Postavil preto otázku, že ak príde k možnosti, že USA buď pozastavia, alebo výrazne znížia objem pomoci, tak táto stratégia nebude vôbec realistická. Nesúhlasí zároveň s tým, aby Európska únia v takomto prípade prevzala celú ťarchu podpory vojny na Ukrajine. "Snáď je Európska únia mierový projekt," doplnil.

"Ak je dnes niekto, kto má reálny záujem na ukončení vojny, je to nový americký prezident. K tomu je tu aj Čína a Brazília, ktoré majú spoločný plán," vyslovil. Podľa Fica by sa Európska únia mala k plánu týchto krajín pripojiť a začať vytvárať tlak, aby bol uzavretý mier, ktorý by vyhovoval všetkým zainteresovaným.

"Zdá sa mi, že prevažuje myšlienka, že treba pokračovať vo vojne za každú cenu. Ja s týmto nechcem mať nič spoločné," povedal predseda vlády s tým, že pokiaľ prídu plány o zvýšení podpory, Slovensko by sa takýchto "hier" nemalo zúčastniť. "Pretože my sme krajina, ktorá tvrdí, že to nemá vojenské riešenie."

Premiér poukázal na "veľa chýb" Európskej únie v roku 2022, keď bola v apríli šanca uzavrieť mier "vysoká". "Cez vojnu na Ukrajine sa chcelo ponížiť Rusko a to sa nepodarilo," zhodnotil.

(max, tasr)

  |  

Ruské bezpilotné lietadlo zasiahlo dom estónskej veľvyslankyne v Kyjeve

Ruský dron zasiahol obytný dom v Kyjeve, v ktorom žije estónska veľvyslankyňa na Ukrajine Anneli Kolková.

Margus Tsakhna, estónsky minister zahraničných vecí, informoval, že ráno 7. novembra ruský dron zasiahol dom, v ktorom býva estónska diplomatka, avšak ona samotná nebola zranená.

„Na Ukrajine nebude nikto v bezpečí, kým Rusko nezastaví svoju agresiu. Ukrajina potrebuje viac protivzdušnej obrany na ochranu svojich občanov. Nemali by sme si na to zvykať,“ napísal šéf estónskej diplomacie.

(mja)

  |  

Mala by u nás vzniknúť firma spracúvajúca vyhorené jadrové palivo, tvrdí prezident

Možný vznik firmy v našich končinách oznámil v piatok popoludní prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini.

Hlava štátu podľa portálu TERAZ spresnila, že by išlo o firmu, ktorá bude postupne získavať investície na výskum v nadväznosti na opätovné využitie vyhoreného jadrového paliva. Medzi rezortom hospodárstva a zahraničnými partnermi podľa Pellegriniho už prebiehajú potrebné rokovania.

"Bude možno zakrátko potrebné prijať aj nejaké rozhodnutie vlády, aby sa ten proces už, samozrejme, spustil a začalo sa konkrétne budovanie nejakého výskumného centra, v ktorom toto budeme robiť. Budem nabádať predstaviteľov vlády, aby neumožnili alebo urobili všetko pre to, aby tento výskumný projekt neodišiel do inej krajiny," cituje portál prezidenta.

Pellegrini poznamenal, že v prípade úspechu Slovenska v tomto projekte by sme mali dostatok jadrového paliva nielen pre nás, ale mohli by sme túto službu poskytovať aj všetkým krajinám v rámci Európy. To by tak v závere predstavovalo významný zdroj príjmov pre slovenskú ekonomiku.

(max)

  |  

Lídri EÚ sa snažia nájsť spôsob ako podporiť Ukrajinu aj bez Trumpovej pomoci

Trump počas predvolebnej kampane sľúbil, že rýchlo ukončí boje na Ukrajine, ale svoju podporu Kyjevu vyjadril nejednoznačne.

Vedúci predstavitelia Európskej únie sa snažia zistiť, či môžu pokračovať vo vojnovom úsilí na Ukrajine, ak sa Donald Trump rozhodne zastaviť podporu zo strany USA.

Podľa ľudí oboznámených s touto diskusiou úradníci počas štvrtkového stretnutia v Budapešti diskutovali o tom, či bude blok pripravený zaplatiť účet za vojnu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval európskych lídrov, aby sa sústredili na zachovanie dodávok zbraní a nepodkopávali jeho pozíciu rečami o prímerí alebo ústupkami Vladimirovi Putinovi.

„Ak dnes hovoríme o možnosti mieru, je to preto, že Ukrajinci mali mimoriadnu odvahu a že Západ podporil Ukrajinu,“ povedala novinárom talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorá v piatok pricestovala na druhý deň rokovaní. „Napriek tomu uvidíme, ako sa bude scenár vyvíjať v nasledujúcich týždňoch.“

(mja)