Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina vyčlení pre výrobcov zbraní v roku 2025 viac ako 1,25 miliardy eur

Minister strategického priemyslu Herman Smetanin v príspevku na platforme Telegram priblížil, že kabinet z celkovej sumy 54,55 miliardy hrivien investuje do rozvoja výrobných technológií a zvýšenia zbrojných kapacít.

Denník Ukrajinská pravda porovnal túto čiastku s minuloročným štátnym rozpočtom, podľa neho ide o nárast o 3,5 miliardy hrivien (asi 79 miliónov eur).

Kyjev tiež vyčlení 500 miliónov hrivien (asi 11 miliónov eur) na podporu programu obranných úverov, ktorý umožňuje priemyselníkom získať pôžičky s úrokom do päť percent ročne, pričom zvyšok úrokovej sadzby hradí štát. Tento program schválila vláda začiatkom novembra.

Návrh štátneho rozpočtu so zvýšenými výdavkami na obranu musí schváliť Verchovná rada, ukrajinský parlament.

(sab)

  |  

Pellegrini na konferencii o klíme avizoval darovanie 2,2 milióna eur do zeleného fondu OSN

Čím dlhšie budeme čakať s bojom proti klimatickým zmenám, tým viac môžeme stratiť, pokiaľ ide o náš život, ekosystém a ekonomiku, vyhlásil slovenský prezident v utorok počas prejavu na Konferencii OSN o zmene klímy COP29 v Baku.

Peter Pellegrini v úvode pripomenul, že aj Slovensko bolo jednou z krajín, ktoré tento rok postihlo „najhorúcejšie leto v histórií meraní“ a bolo sprevádzané prudkými dažďami a devastujúcimi záplavami.

Povedal, že „každá jedna krajina je príliš malá“ na to, aby čelila klimatickým zmenám. Zdôraznil potrebu spolupráce medzi všetkými krajinami vrátane najväčších svetových ekonomík a znečisťovateľov.

„Rozvojové krajiny potrebujú našu solidaritu,“ vyhlásil a neskôr dodal, že Slovensko prisľúbilo prispieť 2,2 milióna eur do Zeleného klimatického fondu do roku 2027. „Pomôže to našim rozvojovým partnerom vybudovať čistejšiu budúcnosť,“ spresnil Pellegrini.

Slovensko podľa prezidenta znížilo emisie o takmer 50 percent od roku 1990, a v tejto súvislosti pripomenul zatvorenie poslednej uhoľnej bane v roku 2023. Zdôraznil aj zameranie krajiny na nízkoemisné zdroje energie – najmä z jadra a obnoviteľných zdrojov.

Slovensko je pritom druhým najväčším výrobcom jadrovej energie v Európe na svojej ceste k neutralite, priblížil.

„Moja krajina plánuje znížiť emisie do roku 2030 o najmenej 55 percent. Na dosiahnutie cieľa investujeme 14 miliárd eur na dekarbonizáciu sektora a zvýšenie obnoviteľných zdrojov na zvýšenie našej odolnosti,“ povedal s tým, že je za opatrenia, ktoré neohrozia pracujúcich ľudí, konkurencieschopnosť a prosperitu krajiny. „Ak ako politici stratíme dôveru našich občanov, nemôžeme uspieť,“ vysvetlil.

V azerbajdžanskej metropole sa stretávajú zástupcovia 200 štátov sveta vrátane vyše 100 prezidentov a premiérov. Tohtoročné azerbajdžanské predsedníctvo v rámci COP nesie podtitul „V solidarite za zelený svet“, rokovania sa zameriavajú najmä na tri oblasti: znižovanie emisií, adaptáciu na zmenu klímy a klimatické financovanie.

V rámci trojdňového pracovného programu v Baku sa Pellegrini stretol s hostiteľom tohtoročného samitu, prezidentom Azerbajdžanu Ilhamom Alijevom, a absolvuje viaceré bilaterálne stretnutia.

(tasr)

  |  

Škola, na ktorej študoval Kamil Šaško, čelila vyšetrovaniu a stratila akreditáciu

Minister zdravotníctva Kamil Šaško, nominovaný koalíciou ako odborník s bohatými skúsenosťami, sa dostal do pozornosti v súvislosti so školou, na ktorej študoval.

London School of Business and Finance (LSBF), ktorú navštevoval v rokoch 2012 až 2014, čelila počas jeho štúdií vyšetrovaniu zo strany britských úradov. Britské ministerstvo vnútra, kontrolný úrad a investigatívni novinári poukázali na pochybnosti o kvalite tejto inštitúcie, ktorá sa v žiadnom z uznávaných hodnotení univerzít neumiestnila.

Šaško na svojom LinkedIn profile uvádza, že absolvoval magisterský program v oblasti investičného bankovníctva a finančníctva na LSBF. Aj keď škola zdieľa názov s prestížnymi inštitúciami ako London School of Economics, jej povesť bola v čase, keď tam Šaško študoval, značne poškodená. Podľa investigatívneho novinára Shivu Malika išlo o inštitúciu, kde študenti mohli ľahko získať titul bez náležitej účasti na prednáškach.

Napriek tomu, že britské úrady vyšetrovali školiace praktiky LSBF, minister Kamil Šaško v súčasnosti tvrdí, že ako zahraničný študent nemusel byť oboznámený so všetkými podozreniami. Na otázky ohľadom vyšetrovania sa však nevyjadril.

Táto škola dnes už nemôže udeľovať tituly, pretože jej zrušili akreditáciu.

(tasr)

  |  

Rakúsko predĺžilo hraničné kontroly s Maďarskom a Slovinskom o pol roka

Sprísnený režim na vnútorných hraniciach schengenského priestoru potrvá do 11. mája 2025, oznámil spolkový minister vnútra Gerhard Karner, ktorého citovala agentúra APA.

„Hraničné kontroly sú a zostávajú rozhodujúcim faktorom v boji proti nelegálnej migrácii,“ povedal minister s tým, že týmito opatreniami sa počet osôb zachytených na hranici významne znížil, pričom „prevádzačská mafia“ sa medzičasom Rakúsku vyhýba.

Ministerstvo vnútra tiež oznámilo, že aktuálne okrem Rakúska sú kontroly na vnútorných hraniciach v platnosti aj v Nemecku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Nórsku, Švédsku a Slovinsku. Holandsko začne 9. decembra s kontrolami na svojich hraniciach s Belgickom a Nemeckom.

Rakúsko z obáv pred nelegálnou migráciou len 22. októbra predĺžilo mimoriadne kontroly na schengenskej hranici s Českou republikou a Slovenskom, a to do 15. apríla 2025.

(tasr)

  |  

Ministerstvo vnútra pripravuje analýzu ku kamerovým systémom na školách

Analýza bude zameraná na overenie súladu s právnymi predpismi, najmä s požiadavkami týkajúcimi sa ochrany súkromia, osobných údajov a AI Act.

„Zistenia tejto analýzy budú následne dôsledne implementované do finálnej podoby riešenia s cieľom zabezpečiť jeho plnú legislatívnu konformitu," priblížil hovorca MV Matej Neumann.

Podľa Asociácie AI (ASAI) vyvoláva zámer zavedenia kamerových systémov na školách zásadné otázky v súvislosti s jeho súladom s právnymi predpismi na ochranu súkromia, osobných údajov a tiež novoprijatým AI Act.

Odporúča preto vykonať hĺbkovú analýzu. ASAI upozornila aj na to, že ak by súčasťou riešenia bolo používanie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase využívajúce AI, mohlo by ísť o zakázanú praktiku. Na možné riziká širokého spracovania osobných údajov žiakov, učiteľov a zamestnancov škôl upozornil aj Spolok pre ochranu osobných údajov.

Do konca roka 2026 by malo byť podľa slov ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) pokrytých kamerovým systémom s umelou inteligenciou zhruba 3000 škôl. Umelá inteligencia by mala vyhodnocovať rizikové správanie, ktoré by sa následne nahlásilo na operačné stredisko.

Cieľom je zabrániť šíreniu rôznych bezpečnostných hrozieb. V septembri minister avizoval, že tento rok kamery nasadia na troch pilotných školách. Systém podľa Šutaja Eštoka bude v súlade s GDPR.

(tasr)

  |  

Blaha po návrate z Ruska tvrdí, že mu ide o život. Podal trestné oznámenie

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky už skôr vyhodnotilo politikov strach ako opodstatnený a poskytlo mu ochranu vzhľadom na zvýšené bezpečnostné riziká.

Europoslanec a podpredseda strany Smer Ľuboš Blaha, ktorý nedávno navštívil Rusko ako prvý predstaviteľ vládnej strany od začiatku vojny na Ukrajine, podľa portálu Aktuality.sk uviedol, že v Moskve mu viacerí ruskí predstavitelia vyjadrili obavy o jeho bezpečnosť.

Blaha povedal, že sa stretol s novinármi, ktorí mu priali šťastie a varovali ho pred atentátom, čo berie vážne vzhľadom na vnímanie Ruska ako mocnosti.

Po návrate na Slovensko sa jeho obavy ešte prehĺbili, čo ho viedlo k podaniu trestného oznámenia na polícii v Bratislave. Polícia potvrdila, že sa touto záležitosťou zaoberá.

Blaha má už dlhší čas ochranku, ktorú mu poskytol Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR. Ministerstvo vnútra na otázky ohľadom ochrany Blahu uviedlo, že bližšie informácie nemôže poskytnúť, keďže ide o utajované skutočnosti.

Politik v minulosti upozornil na viacero incidentov, pri ktorých sa stal terčom vyhrážok a nenávistných prejavov. Po atentáte na predsedu vlády v máji napríklad na sociálnych sieťach písal o hrozbách od nahnevaných občanov. V auguste ho predvolali na políciu po vyhrážkach, že ho niekto chce zastreliť.

(lup)