Preskočiť na obsah
  |  

Bloomberg: Erdogan navrhne na samite G20 zmrazenie vojny na Ukrajine

Turecký prezident sa zúčastní na stretnutí najväčších ekonomík sveta v brazílskom Riu de Janeiro, zdroje z jeho kancelárie avizovali pre agentúru Bloomberg, že navrhne zastavenie bojových operácií na oboch stranách.

Prezident Recep Tayyip Erdogan tiež vyzýva na odloženie diskusií o vstupe Ukrajiny do NATO najmenej o desať rokov a vytvorenie demilitarizovanej zóny na východnom Donbase, kde od roku 2014 pôsobia proruskí separatisti. Pozdĺž nej by mali nasadiť medzinárodné mierové jednotky, navrhne turecký líder podľa zdrojov Bloombergu.

Zdroje priznali, že pre Kyjev bude ťažké prijať takýto návrh, podľa Ankary je to však najreálnejší prístup. Erdogan chce tiež odložiť rokovania o územných ziskoch či stratách na neskôr a sústrediť sa na zabezpečenie prímeria.

Presvedčiť Zelenského bude ťažké

Turecký prezident dúfa, že sa mu podarí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského presvedčiť na účasť na mierových rokovaniach v Istanbule, keďže bol oboznámený so spravodajskými informáciami, ktoré naznačujú, že Ukrajina by v prípade pokračujúcich bojov mohla stratiť „oveľa viac“ územia, píše Bloomberg.

Ankara je preto tiež naklonená plánu, ktorý predložila hostiteľská Brazília spolu s Čínou, ako akúsi protiváhu Zelenského plánu víťazstva.

Kremeľ úvahy o zmrazení odmietol

Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov pre agentúru Interfax reagoval, že návrh na demilitarizovanú zónu je neprijateľný. „Možnosť zmrazenia pozdĺž bojovej línie je pre ruskú stranu a priori neprijateľná,“ povedal.

„V tomto prípade zostávajú plne aktuálne júnové podmienky, ktoré sformuloval prezident Putin – čo treba urobiť, aby sa zastavili bojové akcie,“ zdôraznil Peskov a rekapituloval podmienky Kremľa ako udržanie anektovaných oblastí.

Hovorca tiež odmietol, že by lídri Ruska a Turecka o plánoch zmrazenia konfliktu rokovali. „Nie, o tom sa nehovorilo, a my sme týmto publikáciám venovali pozornosť, ale zatiaľ o tom nemáme žiadne údaje, nevieme, o čo by mohlo ísť,“ dodal.

(sab)

  |  

Trumpove clá by mohli narušiť svetový obchod, vyhlásil šéf Bundesbanky

Guvernér nemeckej centrálnej banky na konferencii v Tokiu vyjadril obavy nemeckých predstaviteľov ekonomiky, keď varoval pred plánovanou colnou politikou zvoleného prezidenta Spojených štátov, píše agentúra DPA.

„Ak vláda USA tieto sľuby uvedie do praxe, mohlo by to predstavovať významný zlom pre medzinárodný obchodný poriadok,“ povedal guvernér Joachim Nagel. „Ak niektorá krajina prudko zvýši clá a dotknuté krajiny prijmú odvetné opatrenia, mohli by sa výrazne zvýšiť inflačné tlaky,“ dodal.

Ak by sa medzinárodné napätie zvýšilo, centrálne banky budú mať k dispozícii všetky nástroje, ktoré potrebujú na reakciu, ubezpečoval Nagel, ktorý je zároveň členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB).

„Pre Eurosystém by citeľné zníženie globálnej integrácie v konečnom dôsledku znamenalo, že by musel zvýšiť úrokové sadzby, aby udržal infláciu pod kontrolou,“ uzavrel šéf Bundesbanky.

Exprezident Donald Trump, ktorý 5. novembra vyhral prezidentské voľby v USA, oznámil, že po návrate do Bieleho domu zavedie nové clá vo výške 10 až 20 percent na dovoz z Európy a 60 percent na dovoz z Číny.

(tasr)

  |  

Opravy na lamačskej diaľnici D2 pokračujú. Zúžený úsek však skrátia o polovicu

Diaľničiari pri opravách využívajú nemeckú technológiu, ktorá umožňuje neinvazívny postup, vďaka čomu nebolo potrebné odstaviť jazdné pruhy, iba ich zúžiť.

Pri oprave odvodňovacieho systému na diaľnici D2 medzi výjazdom na Bory a tunelom Sitina dokončili prvú fázu. Práce budú pokračovať aj v decembri, úsek so zúženými jazdnými pruhmi sa však skráti o polovicu.

Uvoľní sa aj križovatka Lamač, ktorá patrí medzi najkomplikovanejšie dopravné body na tomto úseku. „Oprava odvodňovacieho systému sa odohráva predovšetkým v podzemí, takže motoristi nevidia pracovníkov ani množstvo ťažkých mechanizmov. Napriek tomu opravy napredujú," uviedol investičný riaditeľ NDS Július Mihálik.

Potvrdil, že oprava diaľničnej kanalizácie bola nevyhnutná. V stave, v ktorom bola, dochádzalo k podmáčaniu základov opôr mostného objektu, ktorý je súčasťou diaľnice. „Podľa predbežných výsledkov diagnostiky je most stabilný, jeho životnosť sa únikom vody zatiaľ neskrátila," informoval. Mostný objekt však podľa jeho slov bude potrebné rekonštruovať v rámci samotného budovania protihlukovej steny.

S opravou kanalizácie na úseku, na ktorom má byť vybudovaná protihluková stena, začala NDS 4. novembra.

(tasr)

  |  

Centrálne banky V4 znižujú sadzby. Poľsko a ECB je zdržanlivejšie

Centrálne banky Českej republiky a Maďarska tento rok osemkrát znížili základné úrokové sadzby. Európska centrálna banka (ECB), ktorej menová politika sa týka aj Slovenska ako jediného člena eurozóny z regiónu Vyšehradskej štvorky (V4), trikrát. Poľsko ich nezmenilo od októbra 2023. Argumentuje vysokou jadrovou infláciou, hoci je najnižšia z V4. V aktuálnom prehľade na to poukázal Inštitút stratégií a analýz (ISA).

Jadrová inflácia, ktorá nezohľadňuje príliš pohyblivé ceny energií a potravín, bola v septembri v Poľsku na úrovni 3,7 percenta, v Maďarsku 5,6 percenta, z októbrových odhadov Eurostatu bola na Slovensku 4,3 percenta a v eurozóne 2,7 percenta.

Cenovú stabilitu strážia centrálne banky, nástrojom je zmena základnej úrokovej sadzby. Tá je v Poľsku v súčasnosti na úrovni 5,75 percenta, ak by zostala dlhodobo nezmenená, rast ekonomiky by bol v roku 2026 podľa odhadov PKO Bank Polski nižší o dva percentuálne body oproti scenáru s postupným uvoľňovaním sadzieb. Ich prvý pokles analytici očakávajú v 2. polroku 2025, avizoval ISA.

Inštitút pripomenul, že maďarská centrálna banka znížila základný úrok tento rok už osemkrát na aktuálnych 6,25 percenta. Ešte v septembri 2022 bol pritom na úrovni 13 percent, čo bol 22-ročný rekord. Podobne výrazne znížila sadzby národná banka v Česku, kde je základná sadzba v súčasnosti 4 percentá.

„Európska centrálna banka naposledy upravovala referenčnú sadzbu v októbri na 3,25 percenta. Ďalšie znižovanie sadzieb by mohlo prísť v decembri," doplnil ISA.

(tasr)

  |  

Pedofil, ktorý sexuálne napadol nevlastnú dcéru, môže ostať v Británii

Imigranta z Konžskej demokratickej republiky sa zastal Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého by deportácia porušila mužovo „právo na rodinný život“, píše denník Telegraph.

Muž má podľa súdneho spisu okolo 50 rokov, vzhľadom na závažnosť jeho trestného činu súd nariadil deportáciu do bývalej belgickej kolónie v strednej Afrike. Európsky súd (ESĽP) však rozsudok zrušil, keďže by „negatívne ovplyvnil blaho“ jeho manželky a troch vlastných detí, ktoré žijú v Škótsku.

ESĽP rozhodnutie prijal napriek tomu, že britský súd vyhlásil, že páchateľ „naďalej predstavuje riziko pre spoločnosť, najmä pre deti“. Jeho návrat domov by znamenal návrat do domácnosti, v ktorej žije aj jeho nevlastná dcéra. Za jej napadnutie ho pôvodne odsúdili, pripomenul Telegraph.

Muž, v súdnom spise vedený ako MD, prišiel do Británie v roku 2008. V roku 2014 mu súd povolil ostať v krajine, keďže si dovtedy stihol založiť rodinu. Súd vyzval na jeho deportáciu v roku 2022 po tom, čo sexuálne napadol nevlastnú dcéru a dvoch jej bratrancov.

(sab)

  |  

Provojnové sily sa neštítia rozšíriť vojnu na Ukrajine do celého sveta, vyhlásil Szijjártó

Maďarský minister zahraničia sa vyjadril na adresu rusko-ukrajinskej vojny pred odletom na zasadanie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, citoval ho spravodajský portál Telex.

„Provojnový mainstream spustil posledný, zúfalý útok na novú realitu,“ napísal Péter Szijjártó na Facebooku. V súvislosti s víťazstvom republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa vo voľbách v USA minister dodal, že táto situácia vytvorila v Európe novú realitu.

„Zdá sa, že v konečnom zúfalstve sa provojnové sily nevyhýbajú najhoršiemu, teda rozšíreniu vojny na Ukrajine na globálny rozmer,“ doplnil šéf maďarskej diplomacie.

Telex pripomenul, že v nedeľu nadránom ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila ruské rakety v Zakarpatskej oblasti, len niekoľko kilometrov od maďarských hraníc, na čo Szijjártó reagoval výzvou na zintenzívnenie úsilia o mier.

Rusko v nedeľu zaútočilo na Ukrajinu 120 raketami a 90 dronmi. Cieľom rozsiahleho útoku bola energetická infraštruktúra. Americký prezident Joe Biden po prvýkrát povolil Ukrajine použiť rakety dlhého doletu dodané Spojenými štátmi na údery na ciele vo vnútrozemí Ruska.

(tasr)