Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Babišovo ANO opäť na čele, podľa šéfa Senátu by zložilo vládu

Hnutie Andreja Babiša má podporu 33,7 percenta respondentov v prieskume, ktorý uskutočnila agentúra STEM pre CNN Prima News na 35. výročie Nežnej revolúcie, do Poslaneckej snemovne by sa dostali aj komunisti.

Súčasnú vládnu koalíciu Spolu, ktorú tvoria ODS, kresťanskí demokrati a TOP 09, by volilo 21,1 percenta opýtaných. Samostatne by ODS krúžkovalo len 14,2 percenta voličov, ostatné strany koalície by sa do dolnej komory českého parlamentu nedostali.

Posilnili však opozičné strany Sloboda a priama demokracia (SPD), ktorá by skončila tretia so ziskom 8,9 percenta, Starostov a nezávislých (STAN) by volilo len 8,4 percenta opýtaných. Napriek sporom vo vláde by sa do parlamentu dostali aj Piráti, hoci len tesne s 5,9 percenta hlasov.

Ako posledná by sa do snemovne dostala Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM) so ziskom 5,5 percenta, parlament by po potenciálnych novembrových voľbách tvorilo len šesť subjektov. V súčasnosti je ich sedem.

Výsledky prieskumu ohodnotil predseda hornej komory Miloš Vystrčil (ODS) ako „vôbec nie povzbudivé“. „Keď spočítam preferencie ANO, SPD a komunistov, vychádza mi skoro 50 percent. Preto je očividné, že to nerobíme dobre,“ priznal v relácii Partie na CNN Prima News. Vládna politika je podľa neho správna, ale kabinet premiéra Petra Fialu ju „zle prezentuje“.

(sab)

Minúta  |  

Zmena zákona o odpade vraj môže mať negatívny dopad na životné prostredie a prevádzkovateľov skládok

Povinnosť zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku opätovne oddialili, pričom väčšina prevádzkovateľov v tejto súvislosti už požiadala o fondy a úvery na technológie a zamestnala stovky nových zamestnancov.

Na zrušenie povinnosti dva mesiace pred jej plánovanou platnosťou a možné dôsledky upozornili v pondelok Zväz odpadového priemyslu (ZOP) SR a Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH).

„Povinnosť zavedenia mechanicko-biologickej úpravy odpadu pred uložením na skládku mala platiť už od 1. januára 2021. Následne sa termín posúval, čo malo svoju logiku, pretože prevádzkovatelia nestihli vybudovať potrebnú infraštruktúru. Posledné posunutie termínu na rok 2027 už logiku nemá. Iba vnáša obrovskú právnu neistotu do celého sektora odpadového hospodárstva. Je to zlá správa pre všetkých investorov v čase, keď má Slovensko investičný dlh v oblasti spracovania odpadov vo výške približne jednej miliardy eur," povedal generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec.

Na spustenie systému od začiatku budúceho roka bolo pritom podľa neho pripravených 80 percent prevádzkovateľov skládok. Poslanci sa napriek tomu priklonili k menšinovej skupine prevádzkovateľov a posunutím termínu parlament potrestal tých, ktorí sa na túto legislatívnu zmenu včas pripravili, doplnil.

Na opozičný protest PS, KDH a SaS do Bratislavy prišli tisícky ľudí

Mohlo by Vás zaujímať Na opozičný protest PS, KDH a SaS do Bratislavy prišli tisícky ľudí

Odklad platnosti o dva roky nezaručí nižšie ceny za odpad pre obce, keďže prevádzkovatelia skládok s novou technológiou nemôžu účtovať staré ceny. Nižšie ceny by mohli spôsobiť finančné problémy a ohroziť stabilitu systému v regiónoch.

Prevádzkovateľ skládky, ktorý investoval 1 milión eur do technológie na úpravu odpadu, nebude schopný splácať investíciu pri vypnutých strojoch. Bez úpravy odpadu môže čeliť riziku uzatvorenia skládky po kontrole EÚ, upozornil Chovanec.

Slovensko by od nového roka mohlo fungovať v duálnom režime, kde skládky nebudú prijímať neupravený odpad a obce nebudú ochotné zaplatiť za upravený. Združenia v odpadovom hospodárstve apelujú na ministra Tarabu, aby situáciu vyriešil.

Taraba mal podľa rezortu životného prostredia pripravené riešenie, ktoré odsúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), Hospodárska a sociálna rada SR aj vláda SR.

„Ministerstvo životného prostredia SR preto nenesie žiadnu zodpovednosť za iniciatívny návrh vládnych poslancov, pre ktorý bola opätovne odložená povinná úprava komunálneho odpadu pred skládkovaním. Envirorezort pod Tomášom Tarabom bude maximálne súčinný spoločne so ZMOS-om pri riešení tohto problému, ktorý však vznikol na pôde parlamentu a nie na rezorte životného prostredia," uviedol rezort v reakcii na združenia v odpadovom hospodárstve.

Taraba by mal v súčasnosti pokračovať v účasti na odborných debatách so združeniami pri nastavovaní novej legislatívy.

(tasr)

Minúta  |  

Bloomberg: Erdogan navrhne na samite G20 zmrazenie vojny na Ukrajine

Turecký prezident sa zúčastní na stretnutí najväčších ekonomík sveta v brazílskom Riu de Janeiro, zdroje z jeho kancelárie avizovali pre agentúru Bloomberg, že navrhne zastavenie bojových operácií na oboch stranách.

Prezident Recep Tayyip Erdogan tiež vyzýva na odloženie diskusií o vstupe Ukrajiny do NATO najmenej o desať rokov a vytvorenie demilitarizovanej zóny na východnom Donbase, kde od roku 2014 pôsobia proruskí separatisti. Pozdĺž nej by mali nasadiť medzinárodné mierové jednotky, navrhne turecký líder podľa zdrojov Bloombergu.

Zdroje priznali, že pre Kyjev bude ťažké prijať takýto návrh, podľa Ankary je to však najreálnejší prístup. Erdogan chce tiež odložiť rokovania o územných ziskoch či stratách na neskôr a sústrediť sa na zabezpečenie prímeria.

Presvedčiť Zelenského bude ťažké

Turecký prezident dúfa, že sa mu podarí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského presvedčiť na účasť na mierových rokovaniach v Istanbule, keďže bol oboznámený so spravodajskými informáciami, ktoré naznačujú, že Ukrajina by v prípade pokračujúcich bojov mohla stratiť „oveľa viac“ územia, píše Bloomberg.

Ankara je preto tiež naklonená plánu, ktorý predložila hostiteľská Brazília spolu s Čínou, ako akúsi protiváhu Zelenského plánu víťazstva.

Trumpov plán: Ukrajinu rozdelí demilitarizovaná zóna, postrážia ju európske vojská

Mohlo by Vás zaujímať Trumpov plán: Ukrajinu rozdelí demilitarizovaná zóna, postrážia ju európske vojská

Kremeľ úvahy o zmrazení odmietol

Hovorca ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Peskov pre agentúru Interfax reagoval, že návrh na demilitarizovanú zónu je neprijateľný. „Možnosť zmrazenia pozdĺž bojovej línie je pre ruskú stranu a priori neprijateľná,“ povedal.

„V tomto prípade zostávajú plne aktuálne júnové podmienky, ktoré sformuloval prezident Putin – čo treba urobiť, aby sa zastavili bojové akcie,“ zdôraznil Peskov a rekapituloval podmienky Kremľa ako udržanie anektovaných oblastí.

Hovorca tiež odmietol, že by lídri Ruska a Turecka o plánoch zmrazenia konfliktu rokovali. „Nie, o tom sa nehovorilo, a my sme týmto publikáciám venovali pozornosť, ale zatiaľ o tom nemáme žiadne údaje, nevieme, o čo by mohlo ísť,“ dodal.

(sab)

Minúta  |  

Trumpove clá by mohli narušiť svetový obchod, vyhlásil šéf Bundesbanky

Guvernér nemeckej centrálnej banky na konferencii v Tokiu vyjadril obavy nemeckých predstaviteľov ekonomiky, keď varoval pred plánovanou colnou politikou zvoleného prezidenta Spojených štátov, píše agentúra DPA.

„Ak vláda USA tieto sľuby uvedie do praxe, mohlo by to predstavovať významný zlom pre medzinárodný obchodný poriadok,“ povedal guvernér Joachim Nagel. „Ak niektorá krajina prudko zvýši clá a dotknuté krajiny prijmú odvetné opatrenia, mohli by sa výrazne zvýšiť inflačné tlaky,“ dodal.

Ak by sa medzinárodné napätie zvýšilo, centrálne banky budú mať k dispozícii všetky nástroje, ktoré potrebujú na reakciu, ubezpečoval Nagel, ktorý je zároveň členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB).

„Pre Eurosystém by citeľné zníženie globálnej integrácie v konečnom dôsledku znamenalo, že by musel zvýšiť úrokové sadzby, aby udržal infláciu pod kontrolou,“ uzavrel šéf Bundesbanky.

Exprezident Donald Trump, ktorý 5. novembra vyhral prezidentské voľby v USA, oznámil, že po návrate do Bieleho domu zavedie nové clá vo výške 10 až 20 percent na dovoz z Európy a 60 percent na dovoz z Číny.

(tasr)

Minúta  |  

Opravy na lamačskej diaľnici D2 pokračujú. Zúžený úsek však skrátia o polovicu

Diaľničiari pri opravách využívajú nemeckú technológiu, ktorá umožňuje neinvazívny postup, vďaka čomu nebolo potrebné odstaviť jazdné pruhy, iba ich zúžiť.

Pri oprave odvodňovacieho systému na diaľnici D2 medzi výjazdom na Bory a tunelom Sitina dokončili prvú fázu. Práce budú pokračovať aj v decembri, úsek so zúženými jazdnými pruhmi sa však skráti o polovicu.

Uvoľní sa aj križovatka Lamač, ktorá patrí medzi najkomplikovanejšie dopravné body na tomto úseku. „Oprava odvodňovacieho systému sa odohráva predovšetkým v podzemí, takže motoristi nevidia pracovníkov ani množstvo ťažkých mechanizmov. Napriek tomu opravy napredujú," uviedol investičný riaditeľ NDS Július Mihálik.

Potvrdil, že oprava diaľničnej kanalizácie bola nevyhnutná. V stave, v ktorom bola, dochádzalo k podmáčaniu základov opôr mostného objektu, ktorý je súčasťou diaľnice. „Podľa predbežných výsledkov diagnostiky je most stabilný, jeho životnosť sa únikom vody zatiaľ neskrátila," informoval. Mostný objekt však podľa jeho slov bude potrebné rekonštruovať v rámci samotného budovania protihlukovej steny.

S opravou kanalizácie na úseku, na ktorom má byť vybudovaná protihluková stena, začala NDS 4. novembra.

(tasr)

Minúta  |  

Centrálne banky V4 znižujú sadzby. Poľsko a ECB je zdržanlivejšie

Centrálne banky Českej republiky a Maďarska tento rok osemkrát znížili základné úrokové sadzby. Európska centrálna banka (ECB), ktorej menová politika sa týka aj Slovenska ako jediného člena eurozóny z regiónu Vyšehradskej štvorky (V4), trikrát. Poľsko ich nezmenilo od októbra 2023. Argumentuje vysokou jadrovou infláciou, hoci je najnižšia z V4. V aktuálnom prehľade na to poukázal Inštitút stratégií a analýz (ISA).

Jadrová inflácia, ktorá nezohľadňuje príliš pohyblivé ceny energií a potravín, bola v septembri v Poľsku na úrovni 3,7 percenta, v Maďarsku 5,6 percenta, z októbrových odhadov Eurostatu bola na Slovensku 4,3 percenta a v eurozóne 2,7 percenta.

Cenovú stabilitu strážia centrálne banky, nástrojom je zmena základnej úrokovej sadzby. Tá je v Poľsku v súčasnosti na úrovni 5,75 percenta, ak by zostala dlhodobo nezmenená, rast ekonomiky by bol v roku 2026 podľa odhadov PKO Bank Polski nižší o dva percentuálne body oproti scenáru s postupným uvoľňovaním sadzieb. Ich prvý pokles analytici očakávajú v 2. polroku 2025, avizoval ISA.

Inštitút pripomenul, že maďarská centrálna banka znížila základný úrok tento rok už osemkrát na aktuálnych 6,25 percenta. Ešte v septembri 2022 bol pritom na úrovni 13 percent, čo bol 22-ročný rekord. Podobne výrazne znížila sadzby národná banka v Česku, kde je základná sadzba v súčasnosti 4 percentá.

„Európska centrálna banka naposledy upravovala referenčnú sadzbu v októbri na 3,25 percenta. Ďalšie znižovanie sadzieb by mohlo prísť v decembri," doplnil ISA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.