Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Protimonopolný úrad uzavrel prešetrovanie firmy Packeta pre obmedzovanie konkurencie

Protimonopolný úrad (PMÚ) preveril podmienky doručovania balíkových zásielok na výdajné miesta, pričom zistil, že obchodné podmienky spoločnosti Packeta mohli obmedzovať spoluprácu týchto miest s inými kuriérmi.

„Zo zistení PMÚ vyplynulo, že výdajné miesta boli počas a určité obdobie po ukončení trvania zmluvného vzťahu so spoločnosťou Packeta povinné zdržať sa akéhokoľvek konkurenčného konania voči spoločnosti, t. j. mali pod hrozbou pokuty zakázané poskytovať rovnaké služby pre iného doručovateľa balíkových zásielok," uviedol PMÚ.

Úrad informoval, že kuriérska spoločnosť už svoje obchodné podmienky upravila.

„Aktívny prístup PMÚ aj Packety priniesol rýchlu nápravu na trhu, keďže spoločnosť ihneď po začatí prešetrovania iniciatívne deklarovala zmenu svojich obchodných podmienok. V krátkom čase od začatia prešetrovania bola táto deklarovaná zmena zavedená do praxe a výdajné miesta boli oboznámené, že paralelná spolupráca s inými doručovateľmi balíkových zásielok nie je ďalej obmedzovaná," uviedol PMÚ.

Vzhľadom na aktívny prístup prešetrovanej spoločnosti a rýchle zosúladenie obchodných podmienok s pravidlami hospodárskej súťaže úrad prešetrovanie ukončil.

PMÚ začal prešetrovanie na základe verejne dostupných informácií na webovej stránke kuriérskej spoločnosti. Úrad pripomenul, že podobnú problematiku v súvislosti so spoločnosťou Zásilkovna riešil aj český Úřad pro ochranu hospodářské soutěže.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúski ľudovci začali koaličné rokovania s liberálmi a sociálnymi demokratmi

Spolkový kancelár Karl Nehammer po rozhovoroch s predsedom ľavicovej SPÖ Andreasom Bablerom a líderkou liberálnej NEOS Beatou Meinl-Reisingerovou oznámil, že tieto tri strany začnú oficiálne rokovania.

Nehammer ako líder Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) zdôraznil, že cieľ, teda vytvorenie vlády, sa ešte nepodarilo dosiahnuť a výsledok koaličných rokovaní zostáva otvorený, začne sa však diskutovať o konkrétnych témach. Prípadnú vládu označil za „spojenectvo rozumu a politického stredu“.

Vyjednávacie tímy už cez víkend dostali od svojich strán zelenú na začatie rokovaní. V prípade NEOS bolo potrebné rozhodnutie rozšíreného vedenia strany, ktoré sa zišlo v nedeľu.

Prioritami koaličných rokovaní budú podľa Nehammera regionálne orientovaná politika, ktorá zabezpečí rast a prosperitu, migračná politika, ktorá nezahltí občanov, a nevyhnutné opatrenia v zdravotníctve, sociálnej starostlivosti a školstve.

Agentúra APA pripomína, že medzi ÖVP, SPÖ a NEOS existujú veľké rozdiely v ich programoch. Vzhľadom na rozpočtovú situáciu budú najväčším problémom pravdepodobne dane a výdavky. Zatiaľ čo ÖVP a NEOS nové dane nechcú, SPÖ je za zavedenie dane z majetku.

Je to prvýkrát od roku 1945, čo sa koaličné rokovania v Rakúsku budú konať v trojstrannom formáte. ÖVP a SPÖ by síce mali v Národnej rade väčšinu, no tá by bola v podobe jedného mandátu veľmi tesná.

Parlamentné voľby v Rakúsku sa konali 29. septembra. Prvýkrát od svojho vzniku v roku 1956 ich vyhrala národno-konzervatívna Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Prezident Alexander van der Bellen však zostavením novej vlády nakoniec poveril úradujúceho kancelára Nehamera, čo zdôvodnil tým, že s FPÖ nechce ísť žiadna parlamentná strana do koalície. Šéf ľudovcov Herbert Kickl toto rozhodnutie hlavy štátu ostro kritizoval.

(tasr)

Minúta  |  

Obvinili muža, ktorý sa sexuálne uspokojoval na čerpacej stanici v Senici

Incident sa stal koncom októbra v ranných hodinách, keď sa muž najprv obnažil na terase a následne pokračoval vo vnútri stanice.

Policajti 41-ročného muža zadržali a následne zistili, že mal pri sebe aj drogy. V súčasnosti čelí obvineniu z výtržníctva. Prípad preverujú aj v súvislosti s drogovou trestnou činnosťou.

Muž sa podľa polície začal v skorých ranných hodinách obnažovať a uspokojovať na terase jednej z tamojších čerpacích staníc. „Po niekoľkých minútach sa presunul dovnútra, kde mal vo svojej činnosti ďalej pokračovať," priblížila hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave Zlatica Antalová.

Muž so svojou aktivitou prestal, až keď zbadal prichádzať privolaných policajtov. Tí ho zadržali a eskortovali na policajné oddelenie. „Tam zistili, že Seničan má pri sebe aj plastové vrecká s bielou kryštalickou látkou a zelenou sušinou. Obe zaistili a zaslali na expertízne skúmanie," zhrnula polícia.

„Poverená policajtka muža obvinila z prečinu výtržníctva, za ktorý mu v zmysle zákona môže hroziť väzenie až na tri roky," dodala polícia.

(tasr)

Minúta  |  

Borrell dúfa, že EÚ povolí Ukrajine používať jej rakety na Rusko

Členské štáty Únie by sa mali dohodnúť a nasledovať príklad Spojených štátov, ktoré v nedeľu povolili použitie zbraní dlhého doletu na ruské vnútrozemie, povedal šéf európskej diplomacie pred zasadaním Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

„Opakovane tvrdím, že Ukrajina by mala mať možnosť použiť zbrane, ktoré sme jej poskytli, aby nielen zastavila ‚šípy‘, ale aby mohla zasiahnuť aj ‚lukostrelcov‘,“ povedal Josep Borrell pred zmieneným zasadnutím. „Naďalej som presvedčený, že práve toto je potrebné urobiť. Som si istý, že (o tom teraz) budeme znova diskutovať. Dúfam, že členské štáty sa na tom dohodnú,“ dodal.

Americké médiá v nedeľu informovali, že prezident Spojených štátov Joe Biden povolil Ukrajine používať rakety dlhého doletu dodané USA na zasahovanie cieľov na území Ruska. Biely dom túto správu dosiaľ oficiálne nepotvrdil. Na medializované rozhodnutie však už reagovali predstavitelia mnohých krajín.

Privítali ho napríklad nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková či šéfovia holandskej a poľskej diplomacie, menovite Caspar Veldkamp a Radoslaw Sikorski.

Poľský prezident Andrzej Duda ho v pondelok označil za potenciálne rozhodujúci moment vojny. „Toto rozhodnutie bolo veľmi potrebné... Rusko vidí, že Ukrajina má silnú podporu a že postoj Západu je neoblomný a rozhodný. Je to v tejto vojne veľmi dôležitý, potenciálne rozhodujúci moment,“ povedal.

Šéf francúzskej diplomacie Jean-Noël Barrot naznačil, že Paríž by v tejto otázke mohol postupovať podobne ako USA. „Otvorene sme (už v minulosti) povedali, že je to možnosť, ktorú by sme zvážili, ak by to umožnilo zasiahnuť cieľ z miest, odkiaľ Rusko momentálne agresívne útočí na ukrajinské územie,“ povedal.

O niečo skeptickejšie sa vyjadril litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis. Ten uviedol, že nie je jasné, či by mala Ukrajina dostatok rakiet na svoju obranu, ak by ich mohla použiť aj na údery na ciele v Rusku.

„Ešte neotváram šampanské, pretože nevieme skutočné čísla, respektíve koľko rakiet Ukrajina má,“ povedal pred rokovaním v Bruseli. „Otázkou je, či majú k dispozícii dostatok rakiet, ktoré by mali význam na bojisku,“ dodal.

(tasr)

Minúta  |  

U policajta, ktorý údajne zobral úplatok, našli 55-tisíc eur v hotovosti

Obvinený bude stíhaný na slobode pod probačným dohľadom, hroziť mu môže trest odňatia slobody na štyri až desať rokov.

Policajtovi, ktorý v policajnej budove údajne zobral úplatok päťtisíc eur, našli počas domovej prehliadky a prehliadky iných priestorov hotovosť vo výške takmer 55-tisíc eur. TASR o tom informovala hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Andrea Dobiášová.

Ozrejmila, že počas vyšetrovania sa podarilo zadokumentovať viacero prípadov korupčného správania daného policajta, v ktorých prevzal minimálne štyritisíc eur a väčší počet fliaš alkoholu. Úplatky si mal vypýtať vždy za zmiernenie sankcií za priestupky spáchané v doprave v súvislosti s vedením motorových vozidiel, ktorých sa osoby dopustili.

„Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby na základe dlhodobého vyšetrovania a dokumentovania plk. M. K. obvinil okrem prípadu, počas ktorého bol zadržaný priamo pri prebratí úplatku, aj z ďalších troch prípadov trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa a prijímania úplatku," priblížila hovorkyňa.

(tasr)

Minúta  |  

Slovensko si v aukcii štátnych dlhopisov požičalo 491,3 milióna eur

Slovensko si v novembrovej a pravdepodobne poslednej tohtoročnej aukcii štátnych dlhopisov požičalo 491,3 milióna eur. Predalo pritom štyri druhy dlhopisov s termínom splatnosti od roku 2028 do roku 2036 a s priemerným ročným výnosom v akceptovaných ponukách od 2,5678 percenta do 3,5109 percenta. V pondelok o tom informovala Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). Celkový dopyt investorov dosiahol takmer 1,5 miliardy eur.

Najvyššiu sumu, 149,8 milióna eur, získal štát z predaja dlhopisov s najdlhšou splatnosťou v roku 2036. Dopyt investorov v tomto prípade dosiahol 441,8 milióna eur. Priemerný akceptovaný výnos bol najvyšší a dosiahol 3,5109 percenta ročne.

Ďalších 138,5 milióna eur, pri dopyte 411,5 milióna eur, vyniesla aukcia dlhopisov s termínom splatnosti v roku 2034. V tomto prípade bol priemerný akceptovaný ročný výnos na úrovni 3,3605 percenta.

Dlhopisy so splatnosťou v roku 2033 priniesli do štátnej pokladnice 130 miliónov eur pri dopyte 453 miliónov eur a priemernom výnose 3,2583 percenta ročne.

Najmenej štát získal z dlhopisov s najkratšou splatnosťou v roku 2028. Tých sa predalo 73 miliónov eur pri dopyte investorov 182 miliónov eur. Ich priemerný akceptovaný výnos bol najnižší a predstavoval 2,5678 percenta ročne.

V predchádzajúcej októbrovej aukcii si Slovensko požičalo 446 miliónov eur. Predalo pritom štyri druhy dlhopisov s termínom splatnosti od roku 2028 do roku 2036. Priemerný ročný výnos predstavoval od 2,4784 percenta do 3,5096 percenta.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.