Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Toalety v Snemovni a Kapitole USA budú vyhradené podľa pohlavia pri narodení

Predseda Snemovne reprezentantov Kongresu USA Mike Johnson vydal nariadenie, ktorým sa transrodovým ľuďom v týchto kancelárskych budovách zakazuje používať toalety zodpovedajúce ich rodovej identite.

Uviedol, že toalety sú vyhradené pre jednotlivcov "len na základe biologického pohlavia" priznaného/ prideleného pri narodení. Johnson svoje rozhodnutie zverejnil pár týždňov po zvolení prvej takzvanej transrodovej osoby do Kongresu.

Príslušný návrh podala republikánska poslankyňa Nancy Maceová. Návrh je reakciou na novozvoleného kongresmana, ktorý si hovorí Sarah McBride a sám seba vydáva za ženu. Maceová vyhlásila, že sa postaví do cesty každému mužovi, ktorý chce ísť do dámskej toalety alebo prezliekarne.

https://twitter.com/RepNancyMace/status/1859260706144539077

Johnson si Maceovej návrh osvojil, pričom argumentoval, že "ženy si zaslúžia priestory určené len pre ženy".

Dodal, že členovia a členky Kongresu môžu používať toalety aj pri svojich súkromných kanceláriách - Reuters však v súvislosti s tým podotkol, že od budovy snemovne, kde prebieha hlasovanie či rozprava, môžu byť tieto priestory vzdialené aj desať minút chôdze.

Ďalšou možnosťou navrhovanou Johnsonom je použitie unisex toaliet v Kapitole.

https://twitter.com/RepNancyMace/status/1858917861797904700

McBride (34), ktorého zvolili do Snemovne reprezentantov za štát Delaware, uviedol, že sa podriadi Johnsonovmu rozhodnutiu. Celú kauzu však označil za zástupnú, ktorá má odpútať pozornosť od vážnejších problémov.

Ďalší demokrati konštatovali, že snaha vylúčiť transrodové osoby z toaliet pre mužov alebo pre ženy je šikanovanie.

Organizácia LGBTQ+ Victory Fund, ktorá podporuje kandidátov z radov sexuálnych menšín, zvolenie McBridea uvítala. Dodala, že v tohtoročných voľbách kandidovalo 62 transrodových osôb - ide o takmer dvojnásobný počet takýchto kandidátov oproti roku 2020, keď sa ich o hlasy voličov uchádzalo 34.

(tasr, est)

Minúta  |  

Banán prilepený na stene sa vydražil za 6,2 milióna dolárov

Taliansky umelec Maurizio Cattelan opäť šokoval svet jeho konceptuálnym dielom Comedian, ktoré sa na aukcii Sotheby's v New Yorku predalo za viac ako 40-násobok pôvodnej ceny.

Konceptuálne umelecké dielo pozostávajúce z banánu prilepeného na stenu lepiacou páskou sa v stredu na aukcii v New Yorku predalo za 6,2 milióna dolárov, potvrdila agentúra AP.

Dielo talianskeho umelca Maurizia Cattelana sa stalo fenoménom v roku 2019 pri svojom debute na výstave Art Basel Miami Beach.

Návštevníci výstavy sa vtedy snažili pochopiť, či je kus ovocia v žltej šupke pripevnený na bielu stenu striebornou lepiacou páskou vtipom alebo reakciou na pochybné nároky zberateľov umenia. V jednom momente sa však stalo, že iný umelec banán zo steny strhol a zjedol ho, doplnila AP.

Dielo nazvané Comedian (Komik) vzbudilo takú pozornosť, že ho museli stiahnuť z výstavy. Tri jeho exempláre však našli nových súkromných majiteľov - dva sa predali za 120-tisíc až 150-tisíc dolárov, tretí bol darom pre Guggenheimovo múzeum.

Teraz na aukcii domu Sotheby's získalo jedno z diel zo súkromnej zbierky nového majiteľa za viac ako 40-násobok pôvodnej ceny.

AP spresnila, že nový majiteľ si vlastne kúpil certifikát pravosti, ktorý ho oprávňuje prilepiť na stenu akýkoľvek banán a vyhlásiť ho za dielo Comedian. Nový majiteľ dostane aj pokyny na vystavenie diela a ako bonus aj rolku lepiacej pásky i banán.

Výkričná cena pri aukcii za Cattelanovo dielo bola 800-tisíc dolárov, ale v priebehu niekoľkých minút "vystrelila" najprv na dva, potom na tri a vzápätí na štyri milióny dolárov.

Konečná cena, za ktorú sa dielo vydražilo, bola 5,2 milióna dolárov. Nie sú v nej zahrnuté poplatky pre aukčný dom vo výške približne milión dolárov, ktoré tiež platí kupujúci.

Aukčný dom Sotheby's charakterizuje Cattelana ako "jedného z najbrilantnejších provokatérov súčasného umenia". "Vytrvalo narúša status quo vo svete umenia zmysluplným, neúctivým a často kontroverzným spôsobom," uvádza sa vo vyhlásení.

(tasr)

Minúta  |  

Americký Senát zamietol návrhy na zastavenie dodávok zbraní Izraelu

Spojené štáty naďalej posilňujú bezpečnosť Izraela – napriek námietkam progresívcov, ktorí upozorňujú na humanitárnu krízu v Gaze.

Senát Spojených štátov v stredu drvivou väčšinou hlasoval za zablokovanie troch rezolúcií, ktoré by - v prípade svojho schválenia - zastavili transfer niektorých amerických zbraní do Izraela. Návrhy rezolúcií predložili politici z tábora progresívcov znepokojení stavom ľudských práv a humanitárnou katastrofou, ktorej čelia Palestínčania v Pásme Gazy, uviedla agentúra Reuters.

Agentúra spresnila, že všetky hlasy na podporu rezolúcie pochádzali z radov demokratov. Proti hlasovali tak demokrati, ako aj republikáni, čo podľa Reuters svedčí o tom, že vo frakcii demokratov sú spory v otázke politiky voči izraelskému premiérovi Benjaminovi
Netanjahuovi.

Návrhy rezolúcií sa týkali predaja tankových a mínometných nábojov a dodávok muničných súprav pre priamy útok (JDAMS). Ide o súpravy, ktoré slúžia na premenu štandardnej neriadenej strely na riadenú zbraň, a to s použitím navádzacieho systému GPS. Výrobcom týchto súprav je spoločnosť Boeing.

Administratíva prezidenta Joea Bidena bola proti týmto rezolúciám. V námietkach, ktoré zaslala demokratickým senátorom, sa okrem iného uvádza, že poskytovanie vojenského vybavenia Izraelu je investíciou do dlhodobej bezpečnosti Izraela, ktorý čelí hrozbám z Iránu i odinakiaľ, a že americká administratíva neustále pracuje na zlepšovaní podmienok v Pásme Gazy.

Senátor Bernie Sanders, ktorý rezolúcie podporil, vo svojom prejave v Senáte upozornil, že vojenská pomoc Izraelu porušuje zákony USA zakazujúce predaj zbraní porušovateľom ľudských práv. Poukázal na mnohé takéto prípady týkajúce sa detí i starších Palestínčanov a obvinil Izrael z blokovania dodávok humanitárnej pomoci.

Odporcovia predložených návrhov dodali, že načasovanie rezolúcií je nevhodné, keďže Izrael čelí hrozbám zo strany militantných skupín, ako napr. Hamas a Hizballáh i svojmu úhlavnému nepriateľovi - Iránu.

Izrael je obklopený nepriateľmi, ktorým ide o jeho zničenie," vyhlásil líder demokratickej väčšiny v Senáte Chuck Schumer pred hlasovaním v Senáte.

Reuters konštatoval, že toto hlasovanie v Senáte bolo zrejme poslednou šancou, ako zastaviť dodávky akýchkoľvek zbraní Izraelu pred tým, ako sa republikánsky zvolený prezident Donald Trump ujme
v januári úradu.

Biden svojho času Izrael dôrazne odrádzal od útoku na ozbrojencov vedených Hamasom ako odvety za zmasakrovanie a terorizovanie civilistov a príslušníkov bezpečnostných zložiek juhu Izraela z októbra 2023.

Zároveň pred mesiacom – v októbri – dala Bidenova administratíva Izraelu 30 dní na to, aby zlepšil tok pomoci do Pásma Gazy. V prípade, že by Izrael tejto požiadavke nevyhovel, malo by to za následok obmedzenie vojenskej pomoci zo strany USA. Po uplynutí 30-dňovej lehoty Washington 12. novembra uviedol, že podľa jeho zistení Izrael dosiahol pokrok a v súčasnosti nebráni poskytovaniu pomoci do Gazy. Mnohé skupiny poskytujúce humanitárnu pomoc však s týmto stanoviskom Washingtonu nesúhlasili.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko a Severná Kórea posilňujú spoluprácu. Pribudnú nové priame lety a ekonomické dohody

Narastajúce obranné partnerstvo vzbudzuje v medzinárodnom priestore stále väčšie znepokojenie.

Severná Kórea a Rusko v Pchjongjangu podpísali protokol o rozšírení spolupráce v oblasti ekonomiky, vedy a technológií. K podpisu dokumentu došlo po rokovaní rusko-severokórejskej medzivládnej komisie. Podľa agentúry Reuters túto informáciu oznámili severokórejské štátne médiá.

Správa severokórejskej tlačovej agentúry KCNA neobsahovala veľa podrobností, ale ruská agentúra TASS uviedla, že obe krajiny sa dohodli okrem iného aj na zvýšení počtu charterových letov.

Dohoda súčasne vyzýva i na organizovanie priamych letov nielen z východných regiónov Ruska hraničiacich s KĽDR, ale aj z jeho najväčších miest, uviedlo ruské ministerstvo prírodných zdrojov, ktoré citovala agentúra TASS. V súčasnosti je v prevádzke len letová trasa spájajúca ruský Vladivostok a Pchjongjang.

Juhokórejská tlačová agentúra Jonhap zverejnila, že vedúceho ruskej delegácie na medzivládnych rokovaniach Alexandra Kozlova v pondelok v Pchjongjangu privítal severokórejský vodca Kim Čong-un. Bolo to vôbec prvýkrát, čo sa Kim stretol s ruským šéfom medzivládnej komisie.

V poslednom čase silnejúce väzby medzi Ruskom a KĽDR v oblasti obrany vyvolali v medzinárodnom spoločenstve veľké obavy, pričom Washington, Kyjev a Soul odsúdili KĽDR za to, že posiela ruskej armáde nielen vojenské vybavenie a zbraňové systémy používané vo vojne proti Ukrajine, ale i viac ako 10-tisíc severokórejských vojakov, ktorí sa v Kurskej oblasti na západe Ruska údajne už aj zapájajú do bojov proti ukrajinským jednotkám, dodal Jonhap.

(tasr)

Minúta  |  

Syn nórskej princeznej čelí ďalšiemu podozreniu zo znásilnenia

Marius Borg Höiby bol vzatý do vyšetrovacej väzby po tom, čo polícia v rámci vyšetrovania objavila druhé podozrenie zo znásilnenia.

Najstarší syn nórskej korunnej princeznej Mette-Marit je podozrivý z druhého znásilnenia. Dva dni po jeho zatknutí to oznámila nórska polícia, uvádza agentúra AFP.

Marius Borg Höiby bol v pondelok večer zatknutý pre podozrenie zo znásilnenia. Policajný právnik Andreas Kruszewski v stredu uviedol, že počas vyšetrovania sa objavilo aj druhé podozrenie zo spáchania rovnakého trestného činu.

„Ide o pohlavný styk uskutočnený bez súhlasu - so ženou, ktorá nebola schopná brániť sa," ozrejmil právnik. Dodal, že polícia požiadala o vzatie Borga Höibyho do vyšetrovacej väzby, čomu súd v stredu večer vyhovel. Borg Höiby bude vo väzbe týždeň.

Mladíkov právnik Öyvind Bratlien informoval, že jeho mandant sa proti rozhodnutiu o vzatí do väzby odvolá. Privítal súčasne, že sudcovia nevyhoveli žiadosti polície o dvojtýždňovú väzbu.

Vyšetrovatelia medzičasom prehľadali dom podozrivého a zaistili tam niekoľko predmetov.

Borg Höiby bol zadržaný 4. augusta po hádke v byte ženy v Osle a následne bol obvinený z ublíženia na zdraví osobe, s ktorou bol vo vzťahu. Nórske médiá zverejnili, že polícia vtedy našla v jednej zo stien ženskej spálne zapichnutý nôž.  Syn korunnej princeznej bol v septembri opäť zatknutý za porušenie zákazu priblíženia k poškodenej osobe.

Polícia informovala, že keď Borga Höibyho v pondelok zadržala, bol v aute s údajnou obeťou z augustového incidentu.

Marius Borg Höiby (27) sa Matte-Marit Höibyovej narodil zo vzťahu s Mortenom Borgom, ktorý mala niekoľko rokov pred svadbou s nórskym korunným princom Haakonom. Borg Höiby vyrastal s nevlastnými súrodencami – princeznou Ingrid Alexandrou (20) a princom Sverrem Magnusom (18), ktorí sa narodili z manželstva Mette-Marit s princom Haakonom. Na rozdiel od nich Borg Höiby nie je členom kráľovskej rodiny a nemá žiadne oficiálne povinnosti - občas sa však zúčastňoval na rodinných akciách v rámci kráľovskej rodiny.

(tasr)

Minúta  |  

Násilnosti v hlavnom meste Haiti si za posledný týždeň vyžiadali 150 obetí

Násilie v hlavnom meste sa zintenzívnilo od 11. novembra, keďže gangy sa usilujú získať úplnú kontrolu nad Port-au-Prince.

Najmenej 150 ľudí zahynulo za uplynulý týždeň v haitskej metropole Port-au-Prince v dôsledku rastúceho násilia v meste, z ktorého približne 80 percent kontrolujú ozbrojené gangy. Počet obetí na Haiti sa tak v tomto roku zvýšil na viac ako 4500, oznámil v stredu vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.

"Najnovší vzostup násilia v hlavnom meste Haiti je predzvesťou ešte horších udalostí," varoval Türk a dodal, že násilie gangov sa musí okamžite zastaviť. Pri násilnostiach podľa komisára utrpelo zranenia 92 ľudí a približne 20-tisíc muselo opustiť svoje domovy. Odhaduje sa, že v celej krajine je v súčasnosti vnútorne vysídlených 700-tisíc ľudí, z toho polovica detí.

Okrem toho "približne štyri milióny obyvateľov Port-au-Prince sú prakticky rukojemníkmi, pretože gangy teraz kontrolujú všetky hlavné cesty do hlavného mesta a z neho," priblížil Türk.

Násilie v hlavnom meste sa zintenzívnilo od 11. novembra, keďže gangy sa usilujú získať úplnú kontrolu nad Port-au-Prince.

Podľa Türka bolo najmenej 55 percent úmrtí pri súbežných a zjavne koordinovaných útokoch v hlavnom meste výsledkom prestrelky medzi členmi gangov a políciou.

Upozornil tiež na správy o náraste počtu prípadov masového lynčovania. Úrady v utorok oznámili, že počas noci polícia a skupiny občianskej sebaobrany zabili 28 členov gangov v hlavnom meste.

Obyvatelia Port-au-Prince minulý rok ukameňovali a zaživa upálili 12 domnelých členov gangov, píše AFP.

Türk tiež varoval, že "nekonečné násilie a rozšírená neistota prehlbujú hrozivú humanitárnu krízu v krajine vrátane dôsledkov vážneho nedostatku potravín a vody a šírenia infekčných chorôb".

Medzinárodná humanitárna organizácia Lekári bez hraníc (MSF) v utorok oznámila, že musela z dôvodu eskalácie násilia a vyhrážok jej zamestnancom zo strany miestnej polície pozastaviť svoju činnosť v haitskom hlavnom meste a v jeho širšej metropolitnej oblasti.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.