Preskočiť na obsah
  |  

Prezident vetoval novelu infozákona, nepáči sa mu vyberanie poplatkov

Peter Pellegrini sa rozhodol v utorok vrátiť Národnej rade SR novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám na opätovné prerokovanie.

Prezident Slovenskej republiky nesúhlasí s novým inštitútom v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií" spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok.

Podľa prezidentových slov môže tento nejasný a nezadefinovaný inštitút v praxi spôsobiť spor o tom, kedy a ako sa bude aplikovať. Vytvára sa tak podľa neho priestor na svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami a uplatňovanie dvojakého metra pri vybavovaní žiadostí občanov a realizácii práva na informácie. „Cieľom je efektívnejšia a zrozumiteľnejšia právna úprava, keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám používajú občania na dennej báze," uviedol prezident.

Prijatou novelou sa podľa prezidenta zavádza právna neistota medzi orgánmi verejnej moci pri výkone im priznanej právomoci – bez potrebných mantinelov, kedy a ako spomínaný inštitút používať. „To by mohlo vyvolať množstvo nových súdnych sporov," zhodnotil prezident.

Domnieva sa tiež, že by došlo aj k nadmernému zaťaženiu povinných osôb (úradov) pri vyčíslovaní úhrad za vyhľadávanie informácií a následných námietkach občanov o výške úhrady, čo opäť skôr administratívne zaťaží úrady, než im pomôže.

Národná rada SR schválila 7. novembra novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa nej poskytovanie informácií cez infozákon bude môcť byť spoplatnené. Stoja za ňou poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňujú potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.

„Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií," poznamenali predkladatelia.

V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní. „Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená," píše sa v novele.

Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku. O nej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.

Poslanci za SNS tvrdia, že vychádzajú z českej praxe, kde sa obdobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní.

Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí. Myslia si tiež, že sa zmenou predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb.

(tasr)

  |  

Ministerstvo kultúry víta akúkoľvek aktivitu na podporu rozvoja múzejníctva na Slovensku

Rezort je podľa vlastných slov otvorený konštruktívnemu dialógu, ktorý môže napomôcť zlepšeniu situácie v tejto oblasti.

Ministerstvo odmieta negatívne nálady členov Platformy slobodného múzejníctva voči súčasnému vedeniu rezortu.

„Zatváranie niektorých múzeí je dôsledkom nevyhnutných konsolidačných opatrení prijatých vládou Slovenskej republiky, v rámci ktorých bolo striktne stanovené zníženie mzdových výdavkov o desať percent. V tejto súvislosti zdôrazňujeme, že zodpovednosť za verejné financie nesú jednotliví štatutári a zriaďovatelia a nie členovia platformy," skonštatovalo ministerstvo.

Rezort sa však plne stotožňuje s tvrdením členov platformy, že pre zdravý vývoj spoločnosti je dôležité, aby jeho súčasťou boli nezávislé a odolné kultúrne inštitúcie. „Súčasné vedenie ministerstva kultúry pre naplnenie tohto cieľa robí maximum, avšak s dôrazom na zodpovednosť vo vzťahu k verejným financiám," deklaruje.

Na Slovensku vznikla Platforma slobodného múzejníctva. Doteraz sa k nej pridalo 67 múzejníkov z celého Slovenska. Platforma kritizuje zatváranie múzeí v regiónoch, predstavy o novej múzejnej sieti, nestabilnú situáciu vo Fonde na podporu umenia či problémy v dotačnom systéme MK SR Obnovme si svoj dom.

Cieľom iniciatívy je sieťovanie zamestnanectva a vytváranie priestoru na spoločné diskusie. Ďalej chce iniciovať dialóg so zriaďovateľmi a podieľať sa na tvorbe kultúrnej politiky v oblasti múzejníctva.

(tasr)

  |  

Poslancom sa v utorok popoludní nepodarilo na prvýkrát otvoriť schôdzu

V sále sa totiž najprv prezentovalo len 75 poslancov z potrebných 76, poslanec Ľubomír Vážny (Smer) priznal, že urobil chybu.

Podpredseda NR SR Peter Žiga poverený jej riadením (Hlas) preto vyhlásil 15-minútovú prestávku. Po nej sa už schôdzu podarilo otvoriť, parlament bol uznášaniaschopný.

Pri prvom pokuse sa Vážny neprezentoval. Išlo podľa jeho slov o ľudský omyl. Deklaroval, že ostatným sa ospravedlnil. „Mňa uviedol kolega do omylu," podotkol. Zároveň povedal, že so 76 poslancami sa dlhodobo vládnuť nedá. „Ale zatiaľ to bude na pevných nohách," dodal.

Situáciu kritizovala opozícia. Poslanec a predseda SaS Branislav Gröhling si myslí, že sa to bude opakovať. „Budú sa posúvať hlasovania, nebudú hlasovania prechádzať alebo NR SR nebude uznášaniaschopná," povedal novinárom.

Poslanec parlamentu a líder hnutia Slovensko Igor Matovič na margo toho poznamenal, že so 76 zákonodarcami sa vládnuť nemá. Vláda podľa neho nedokáže plniť svoje predvolebné sľuby o stabilite ani zabezpečiť riadny chod štátu a mala by preto skončiť.ň

Po odchode trojice poslancov Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík z klubu SNS má koalícia oficiálne v parlamente 76 poslancov, čo je tesná väčšina. Trojica nezaradených poslancov, ktorá pôsobí v mimoparlamentnej Národnej koalícii, avizovala, že nepodporí otvorenie schôdze.

(tasr)

  |  

Rusko údajne dobylo ďalšiu obec v Charkovskej oblasti

Správu ministerstva obrany o dobytí dediny Kopanky na severovýchode Ukrajiny citovala agentúra Interfax, obec leží v blízkosti administratívnej hranice s Luhanskou oblasťou.

Agentúra AFP pripomenula, že Kopanky ležia v oblasti, kde bola frontová línia donedávna relatívne stabilná. Správu o dobytí dediny nedokázala nezávisle overiť.

Vo vyhlásení ruského rezortu sa tiež uvádza, že ruské jednotky zostrelili tri ukrajinské drony neďaleko Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES) na východe Ukrajiny.

Najväčšiu elektráreň v Európe okupuje Rusko od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Odvtedy je opakovane terčom útokov či sabotáží a zo zodpovednosti za ne sa vzájomne obviňujú Moskva a Kyjev.

(tasr)

  |  

Zadržali muža, ktorý sa skrýval pred trestom v aute v neprístupnom teréne

Banskobystričana chytili nad lyžiarskym strediskom vo Zvolene.

Kriminalisti zadržali 21. novembra 45-ročného Emila, na ktorého vydal Okresný súd v Banskej Bystrici príkaz na dodanie do výkonu trestu.

„Muž je tiež podozrivý z rozsiahlej majetkovej a ekonomickej trestnej činnosti vo viacerých okresoch. V niektorých prípadoch už bol odsúdený prvostupňovým súdom. Trestnému stíhaniu sa úmyselne vyhýbal," dodala polícia.

(tasr)

  |  

V Prešove uzavreli ulicu, na mieste zasahuje polícia

Jarková ulica v Prešove je momentálne uzavretá údajne pre nahlásenú bombu.

Polícia už na mieste vykonáva bezpečnostné opatrenia. Obchádzková trasa vedie cez ulice Suchomlynská, Okružná a Levočská. Informovali o tom na facebookovom profile Dopravný servis PO a okolie.

(lup)